ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 25. mája 2011

Vec F‑22/10

Luis María Bombín Bombín

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Pracovné voľno z osobných dôvodov – Riadna dovolenka – Prevod dovolenky – Úradník, ktorý skončil služobný pomer – Finančná náhrada“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. M. Bombín Bombín navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým bolo žalobcovi pri jeho odchode do dôchodku zamietnuté poskytnutie finančnej náhrady za 29 dní nevyčerpanej dovolenky

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta a žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Dovolenky – Riadna dovolenka – Prevod všetkých dní nevyčerpanej dovolenky do nasledujúceho roka – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 1e ods. 2; príloha V článok 4 prvý odsek; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7 ods. 1)

2.      Úradníci – Dovolenky – Riadna dovolenka – Definitívne skončenie služobného pomeru po čerpaní pracovného voľna z osobných dôvodov – Náhrada za nevyčerpanú dovolenku – Podmienky priznania

(Služobný poriadok úradníkov, príloha V článok 4)

3.      Úradníci – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Nepodpísaný individuálny výkaz dovoleniek – Dokument nezakladajúci legitímnu dôveru

1.      Aj keď podľa článku 4 prvého pododseku prílohy V služobného poriadku sa má dovolenka nadobudnutá v bežnom kalendárnom roku v zásade vyčerpať do konca toho istého roka, z tohto ustanovenia tiež vyplýva, že úradník má nárok na prevod všetkých dní dovolenky nevyčerpanej v kalendárnom roku do nasledujúceho kalendárneho roka v prípade, že svoju riadnu dovolenku nemohol čerpať z dôvodov požiadaviek služby.

Okrem toho iné dôvody, aj keď nie sú služobnými dôvodmi, môžu tiež so zohľadnením účelu sledovaného právom na riadnu dovolenku odôvodniť prevod všetkých dní nevyčerpanej dovolenky. Tak je to najmä v prípade, keď úradník na nemocenskej dovolenke trvajúcej celý kalendárny rok alebo jeho časť nemal z tohto dôvodu možnosť uplatniť si nárok na dovolenku. Článok 7 ods. 1 smernice 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorá sa podľa článku 1e ods. 2 služobného poriadku uplatňuje na úradníkov, sa totiž má vykladať v tom zmysle, že úradníkovi, ktorý nemohol čerpať svoju riadnu dovolenku v priebehu kalendárneho roka z dôvodu nemocenskej dovolenky, zaručuje možnosť túto riadnu dovolenku účinne čerpať po tomto kalendárnom roku.

Naproti tomu, ak žiadny z vyššie uvedených dôvodov, či už sú dôvodmi požiadaviek služby, alebo nie, nemôže odôvodniť skutočnosť, že si úradník nevyčerpal riadnu dovolenku do konca bežného kalendárneho roka, časť dovolenky, ktorá sa môže previesť do nasledujúceho roka, nemôže presiahnuť dvanásť dní.

(pozri body 27 – 29)

Odkaz:

Súdny dvor: 20. januára 2009, Schultz‑Hoff, C‑350/06 a C‑520/06, body 43 a 55; 10. septembra 2009, Vicente Pereda, C‑277/08, body 22 až 25

Súd pre verejnú službu: 15. marca 2011, Strack/Komisia, F‑120/07, body 55 až 58

2.      Úradník, ktorý čerpal pracovné voľno z osobných dôvodov až do svojho odchodu do dôchodku, má právo na finančnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu viac ako dvanásť dní iba v prípade, že sa preukáže, že pred začiatkom čerpania pracovného voľna z osobných dôvodov nemohol svoju dovolenku vyčerpať zo služobných dôvodov.

V tejto súvislosti okolnosť, že úradník čerpal pracovné voľno z osobných dôvodov, nemôže byť dôvodom na prevod všetkých dní dovolenky nevyčerpanej do tohto dátumu, keďže pracovné voľno z osobných dôvodov čerpal na vlastnú žiadosť. Za týchto podmienok bol počet dní nevyčerpanej dovolenky, ktorý mala dotknutá osoba k dispozícii k okamihu svojho odchodu, prevedený v rámci obmedzenia v dĺžke dvanástich dní stanovených v článku 4 prílohy V služobného poriadku.

(pozri body 30, 31 a 33)

3.      Právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad Európskej únie, sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva Únie v ňom vyvolala dôvodné očakávania tým, že mu poskytla presné, nepodmienené a zhodujúce sa uistenia z oprávnených a spoľahlivých zdrojov. V tejto súvislosti sa nepodpísaný individuálny výkaz dovoleniek nemôže považovať za pochádzajúci z dostatočne spoľahlivého a oprávneného zdroja. Okrem toho ani za predpokladu, že by sa tento dokument mohol považovať za pochádzajúci z takého zdroja, nepreukazuje, že administratíva formálne zaujala stanovisko k prevodu všetkých dní dovolenky nevyčerpaných úradníkom do nasledujúcich rokov.

(pozri bod 32)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 16. marca 2005, Ricci/Komisia, T‑329/03, bod 79