ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 10. septembra 2009
Vec F‑47/07
Joachim Behmer
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2005 – Zákonnosť pokynov upravujúcich postup povyšovania – Prerokovanie s Výborom pre služobný poriadok – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Diskriminácia zástupcov zamestnancov“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou J. Behmer navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia Parlamentu o jeho nepovýšení do platovej triedy A*13 s účinnosťou od 1. januára 2005 v rámci povyšovania v roku 2005
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Služobný poriadok – Všeobecné vykonávacie ustanovenia – Pojem
(Služobný poriadok úradníkov, články 45 a 110)
2. Úradníci – Povýšenie – Prechod z jedného systému do druhého
3. Úradníci – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Zmena systému povyšovania
4. Úradníci – Povýšenie – Rozhodnutie o zostavení zoznamu povýšených úradníkov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
5. Úradníci – Povýšenie – Kritériá – Zásluhy – Zohľadnenie odpracovaných rokov v platovej triede
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
6. Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek, článok 45 a článok 90 ods. 2)
1. Výraz „všeobecné vykonávacie ustanovenia“ nachádzajúci sa v článku 110 služobného poriadku sa týka predovšetkým vykonávacích opatrení výslovne predvídaných niektorými osobitnými ustanoveniami služobného poriadku, a ak to nie je výslovne stanovené, možno povinnosť vydávať vykonávacie opatrenia, ktoré sa riadia formálnymi požiadavkami tohto článku uznať iba výnimočne, a to vtedy, keď sú ustanovenia služobného poriadku natoľko nejasné a neurčité, že ich nemožno uplatniť spôsobom, ktorý nie je svojvoľný.
Pokyny upravujúce postup povyšovania prijaté inštitúciou Spoločenstva na základe článku 45 služobného poriadku nie sú všeobecnými vykonávacími ustanoveniami v zmysle článku 110 služobného poriadku. Na jednej strane totiž ustanovenia článku 45 ods. 1 služobného poriadku výslovne neupravujú povinnosť prijať všeobecné vykonávacie ustanovenia v zmysle uvedeného článku 110. Na druhej strane sú uvedené ustanovenia dostatočne určité na to, aby ich dokonca aj bez formálnych vykonávacích ustanovení bolo možné uplatniť spôsobom, ktorý nie je svojvoľný.
(pozri body 47 a 48)
Odkaz:
Súdny dvor : 31. marca 1965, Rauch/Komisia, 16/64, Zb. s. 179, 193; 8. júla 1965, Prakash/Komisia, 19/63 a 65/63, Zb. s. 677, 695
Súd prvého stupňa: 9. júla 1997, Echauz Brigaldi a i./Komisia, T‑156/95, Zb. VS s. I‑A‑171, II‑509, bod 53
2. Orgán s normotvornou právomocou je oprávnený kedykoľvek vykonávať úpravy, o ktorých sa domnieva, že sú v súlade so záujmom služby, a to aj vtedy, keď sú zavádzané ustanovenia menej priaznivé pre úradníkov, avšak pod podmienkou, že sú zachované práva, ktoré úradníci alebo zamestnanci riadne nadobudli a že sa s osobami, ktorých sa nová právna úprava konkrétne týka, zaobchádza rovnako.
Úradník sa preto nemôže dovolávať porušenia zásady právnej istoty v prípade, keď administratíva zmení systém povyšovania, ak sa po prvé administratíva mohla oprávnene domnievať, že zmena tohto systému bola v záujme služby, po druhé, ak reforma tohto systému nemení hlavné zásady týkajúce sa okrem iného kritérií, postupu a transparentnosti, ktoré sa uplatňujú na povyšovanie úradníkov v dotknutej inštitúcii a tak nezasahuje do práv, ktoré už mohli byť riadne nadobudnuté v oblasti povyšovania, a po tretie, ak sa so všetkými úradníkmi v tej istej platovej triede zaobchádzalo rovnako.
Okrem toho, pokiaľ je prechod z jedného systému povyšovania do druhého v súlade s právom, nemožno administratíve vytýkať, že pri reforme povyšovania porušila zásadu rovnosti zaobchádzania z dôvodu, že zmeny boli vykonané na úkor úradníkov, ktorí odpracovali v platovej triede viac rokov.
(pozri body 52 – 54)
Odkaz:
Súdny dvor : 19. marca 1975, Gillet/Komisia, 28/74, Zb. s. 463, body 5 a 6
Súd prvého stupňa: 30. septembra 1998, Ryan/Dvor audítorov, T‑121/97, Zb. s. II‑3885, body 98 a 104; 18. septembra 2008, Angé Serrano a i./Parlament, T‑47/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 107, ktorý je predmetom odvolania na Súdnom dvore, vec C‑496/08 P
Súd pre verejnú službu: 19. októbra 2006, De Smedt/Komisia, F‑59/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑109, II‑A‑1‑409, bod 71; 24. apríla 2008, Dalmasso/Komisia, F‑61/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 78
3. Právo dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery sa vzťahuje na jednotlivcov, ktorí sa nachádzajú v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva Spoločenstva v nich vyvolala odôvodnené očakávania. Žiadny úradník sa naopak nemôže dovolávať porušenia zásady legitímnej dôvery, ak neexistujú konkrétne uistenia, ktoré mu poskytla administratíva.
Keďže neexistuje záväzok administratívy zachovať pôvodný systém povyšovania, nemôže sa úradník dovolávať zásady legitímnej dôvery na to, aby namietal proti reforme tohto systému.
(pozri body 55 a 56)
Odkaz:
Súdny dvor : 19. mája 1983, Mavridis/Parlament, 289/81, Zb. s. 1731, bod 21
Súd prvého stupňa: 27. marca 1990, Chomel/Komisia, T‑123/89, Zb. s. II‑131, bod 25; 30. novembra 1994, Dornonville de la Cour/Komisia, T‑498/93, Zb. VS s. I‑A‑257, II‑813, bod 46; Angé Serrano a i./Parlament, už citovaný, bod 121
4. Menovací orgán nie je povinný odložiť uverejnenie zoznamu povýšených úradníkov, keď rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy jedného z uchádzačov nie je ešte konečné. Okolnosť, že menovací orgán prijíma svoje rozhodnutia o povýšení bez toho, aby mal k dispozícii všetky rozhodnutia o pridelení bodov za zásluhy, totiž sama osebe nepredstavuje vadu. Existenciu vady možno konštatovať iba vtedy, keď je neexistencia konečného rozhodnutia spôsobená podstatným omeškaním, ktoré možno pripisovať iba administratíve.
(pozri bod 76)
Odkaz:
Súdny dvor: 27. januára 1983, List/Komisia, 263/81, Zb. s. 103, bod 27; 17. decembra 1992, Moritz/Komisia, C‑68/91 P, Zb. s. I‑6849, bod 17
Súd prvého stupňa: 5. októbra 2000, Rappe/Komisia, T‑202/99, Zb. VS s. I‑A‑201, II‑911, bod 39; 15. novembra 2001, Sebastiani/Komisia, T‑194/99, Zb. VS s. I‑A‑215, II‑991, bod 44 a nasl.
5. Počet rokov odpracovaných v platovej triede nie je medzi kritériami, ktoré uvádza článok 45 služobného poriadku na účely určenia, ktorí spomedzi úradníkov majú byť povýšení, a toto kritérium zohráva iba pomocnú úlohu. Okolnosť, že úradník nemohol byť povýšený, hoci získal rovnaký počet bodov za zásluhy ako iní úradníci, ktorí v platovej triede odpracovali menej rokov a ktorí boli povýšení, nemôže preukazovať zjavne nesprávne posúdenie, keďže administratíva bola oprávnená domnievať sa, že ich povýšenie bolo odôvodnené inými kritériami. Zohľadnenie kritéria rokov odpracovaných v platovej triede okrem toho neznamená, že by bolo potrebné zohľadniť celú profesionálnu dráhu úradníka.
(pozri body 84 a 85)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 9. apríla 2003, Tejada Fernández/Komisia, T‑134/02, Zb. VS s. I‑A‑125, II‑609, bod 42, a tam citovaná judikatúra
Súd pre verejnú službu: 10. septembra 2009, Behmer/Parlament, F‑124/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 106 à 110
6. Hoci menovací orgán nie je povinný odôvodniť rozhodnutia o povýšení vo vzťahu k nepovýšeným uchádzačom, je naopak povinný odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti podanej podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku nepovýšeným uchádzačom, pričom odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti sa považuje za zhodné s rozhodnutím, proti ktorému táto sťažnosť smerovala. Administratíva však nie je povinná uviesť, ako posúdila každé z kritérií, ktoré ju viedli k prijatiu rozhodnutia.
Povinnosť odôvodnenia spĺňa rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, v ktorom menovací orgán uvedie, že zásluhy dotknutej osoby neboli dostatočné na to, aby odôvodňovali jej povýšenie, pretože povinnosti vykonávané povýšenými úradníkmi boli nepopierateľne väčšie. Informácie uvedené v tomto rozhodnutí totiž umožňujú dotknutej osobe vyvodiť dôvody rozhodnutia o nepovýšení a podať opravný prostriedok potrebný na ochranu jej práv a záujmov. Okrem toho tieto informácie umožňujú preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia.
(pozri body 94 – 97)
Odkaz:
Súdny dvor : 30. októbra 1974, Grassi/Conseil, 188/73, Zb. s. 1099, bod 13; 27 októbra 1977, Moli/Komisia, 121/76, Zb. s. 1971, bod 12; 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, bod 22
Súd pre verejnú službu: 8. októbra 2008, Barbin/Parlament, F‑44/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 35; 8. októbra 2008, Barbin/Parlament, F‑81/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 27