Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Ravensburg (Nemecko) 31. marca 2020 – RT, SV, BC/Volkswagen Bank GmbH, Skoda Bank – Zweigniederlassung der Volkswagen Bank GmbH

(vec C-155/20)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Ravensburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: RT, SV, BC

Žalované: Volkswagen Bank GmbH, Skoda Bank – Zweigniederlassung der Volkswagen Bank GmbH

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 10 ods. 2 písm. l) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS¹ vykladať v tom zmysle, že v zmluve o úvere

sa má v absolútnej hodnote uviesť úroková sadzba pre prípad oneskorených platieb platná v čase uzavretia zmluvy o úvere, resp. sa má v absolútnej hodnote uviesť aspoň referenčná úroková sadzba (v tomto prípade základná úroková sadzba podľa § 247 BGB [Bürgerliches Gesetzbuch, Občiansky zákonník]), z ktorej sa zvýšením (v tomto prípade o päť percentuálnych bodov podľa § 288 ods. 1 druhej vety BGB) vypočíta platná úroková sadzba pre prípad oneskorených platieb?

sa musí konkrétne vysvetliť mechanizmus úpravy úrokovej sadzby pre prípad oneskorených platieb, resp. sa aspoň musí odkázať na vnútroštátne predpisy, z ktorých je možné odvodiť úpravu úrokovej sadzby pre prípad oneskorených platieb (§ 247 a § 288 ods. 1 druhá veta BGB)?

Má sa článok 10 ods. 2 písm. r) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že v zmluve o úvere musí byť uvedená konkrétna, pre spotrebiteľa zrozumiteľná metóda výpočtu kompenzácie za predčasné splatenie v prípade predčasného splatenia úveru, aby tak spotrebiteľ mohol aspoň približne vypočítať výšku kompenzácie v prípade predčasného ukončenia?

Má sa článok 10 ods. 2 písm. s) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že

v zmluve o úvere sa musia uviesť aj práva zmluvných strán na ukončenie zmluvy upravené vnútroštátnym právom, najmä tiež právo dlžníka na ukončenie zmluvy zo závažného dôvodu pri zmluvách o úvere na dobu určitú podľa § 314 BGB?

[v prípade zápornej odpovede na vyššie uvedenú otázku písm. a)] nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že uvedenie vnútroštátneho osobitného práva na ukončenie zmluvy je povinnou informáciou v zmysle článku 10 ods. 2 písm. s) smernice 2008/48/ES?

v zmluve o úvere sa musí v prípade všetkých práv zmluvných strán na ukončenie zmluvy o úvere upozorniť na lehotu a formu ukončenia zmluvy, ktoré sú stanovené pre uplatnenie práva na ukončenie zmluvy?

Je v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vylúčené, aby veriteľ vzniesol voči uplatneniu práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES námietku založenú na zániku práva,

ak jedna z povinných informácií stanovených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nebola riadne uvedená v zmluve o úvere ani dodatočne riadne poskytnutá, a preto nezačala plynúť lehota na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 smernice 2008/48/ES?

[v prípade zápornej odpovede na vyššie uvedenú otázku písm. a)] ak je zánik práva založený v rozhodujúcej miere na dobe, ktorá uplynula od uzavretia zmluvy, a/alebo na úplnom splnení zmluvy oboma zmluvnými stranami a/alebo na tom, že veriteľ disponoval sumou úveru, ktorú získal späť, alebo na vrátení úverových záruk a/alebo (v prípade kúpnej zmluvy spojenej so zmluvou o úvere) na užívaní alebo prevode financovanej veci spotrebiteľom, avšak spotrebiteľ v rozhodujúcom období a v čase, keď nastali rozhodujúce okolnosti, nevedel, že má stále právo na odstúpenie od zmluvy, a ani nie je zodpovedný za to, že o tom nevedel, a veriteľ tiež nemohol predpokladať, že spotrebiteľ vie o uvedenej okolnosti?

Je v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vylúčené, aby veriteľ vzniesol voči uplatneniu práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES námietku založenú na zneužití práva,

ak jedna z povinných informácií stanovených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nebola riadne uvedená v zmluve o úvere ani dodatočne riadne poskytnutá, a preto nezačala plynúť lehota na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 smernice 2008/48/ES?

[v prípade zápornej odpovede na vyššie uvedenú otázku písm. a)] ak je zneužívajúce uplatnenie práva založené v rozhodujúcej miere na dobe, ktorá uplynula od uzavretia zmluvy, a/alebo na úplnom splnení zmluvy oboma zmluvnými stranami a/alebo na tom, že veriteľ disponoval sumou úveru, ktorú získal späť, alebo na vrátení úverových záruk a/alebo (v prípade kúpnej zmluvy spojenej so zmluvou o úvere) na užívaní alebo prevode financovanej veci spotrebiteľom, avšak spotrebiteľ v rozhodujúcom období a v čase, keď nastali rozhodujúce okolnosti, nevedel, že má stále právo na odstúpenie od zmluvy, a ani nie je zodpovedný za to, že o tom nevedel, a veriteľ tiež nemohol predpokladať, že spotrebiteľ vie o uvedenej okolnosti?

____________

¹ Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66.