ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 25. septembra 2013

Vec F‑158/12

Éric Marques

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Zmluvný zamestnanec – Prijímanie – Výzva na vyjadrenie záujmu EPSO/CAST/02/2010 – Podmienky prijímania – Zodpovedajúca odborná prax – Zamietnutie návrhu na prijatie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou E. Marques navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia Európskej komisie zo 6. marca 2012 zamietajúceho prijať žalobcu ako zmluvného zamestnanca vo funkčnej skupine III, a jednak sa domáha náhrady jeho majetkovej ujmy

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Európskej komisie zo 6. marca 2012, ktorým sa zamietlo prijatie É. Marquesa ako zmluvného zamestnanca vo funkčnej skupine III, sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli É. Marquesovi.

Abstrakt

Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Zaradenie do platovej triedy – Zohľadnenie odbornej praxe – Voľná úvaha orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy – Výklad textu aktu Únie – Hranice

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 82 ods. 2 písm. b)]

Hoci administratíva má širokú diskrečnú právomoc pri posudzovaní, či môže byť predchádzajúca odborná prax uchádzača zohľadnená na účely jeho prijatia do pracovného pomeru ako zmluvného zamestnanca vo funkčnej skupine III, avšak pri výkone tejto širokej diskrečnej právomoci sa musia dodržať všetky uplatniteľné ustanovenia.

Pri výklade ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. Pokiaľ zákonodarca a administratívny orgán používajú v tom istom predpise so všeobecnou pôsobnosťou dva rôzne výrazy, potom v záujme koherencie a právnej istoty nie je možné takýmto výrazom pripisovať rovnaký význam. To platí a fortiori, ak majú tieto pojmy rôzne významy v bežnom jazyku. Práve tak to je v prípade prídavných mien „zodpovedajúci“ a „rovnocenný“. Vo svojom bežnom zmysle „zodpovedajúci“ znamená „prispôsobený určitému spôsobu využitia“. Naopak prídavné meno „rovnocenný“ označuje „rovnakej hodnoty“, a teda má užší význam.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že článok 82 ods. 2 písm. b) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, pokiaľ chýba diplom osvedčujúci úroveň postsekundárneho vzdelania, požaduje buď zodpovedajúcu odbornú prax, keď dotknutá osoba absolvovala úroveň stredoškolského vzdelania osvedčenú diplomom poskytujúcu prístup k postsekundárnemu vzdelaniu, alebo ak to tak nie je, odbornú prípravu alebo odbornú prax rovnakej úrovne.

Toto ustanovenie sa teda musí vykladať v tom zmysle, že uchádzač o prijatie do pracovného pomeru ako zmluvného zamestnanca vo funkčnej skupine II alebo III musí doložiť prax v dĺžke troch rokov, ktorá obsadzovaným funkciám zodpovedá, ale nemusí im byť rovnocenná.

(pozri body 19, 25, 27, 28 a 32)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. novembra 1983, Merck, 292/82, bod 12

Všeobecný súd Európskej únie: 8. júla 2010, Komisia/Putterie‑De‑Beukelaer, T‑160/08 P, bod 70

Súd pre verejnú službu: 28. októbra 2010, Fares/Komisia, F‑6/09, body 38 a 39; 10. marca 2011, Begue a i./Komisia, F‑27/10, bod 40