Language of document :

Odvolanie podané 22. februára 2019: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 12. decembra 2018 v spojených veciach T-722/15, T-723/15 a T-724/15, Interessengemeinschaft privater Milchverarbeiter Bayerns e.V. a i./Európska komisia

(vec C-171/19 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení K. Herrmann, T. Maxian Rusche, P. Němečková, Bevollmächtigte)

Ďalší účastníci konania: Interessengemeinschaft privater Milchverarbeiter Bayerns e.V., Genossenschaftsverband Bayern e.V., Verband der Bayerischen Privaten Milchwirtschaft e.V.

Návrhy odvolateľky

zrušil napadnutý rozsudok,

vyhlásil prvý žalobný dôvod žaloby podanej na Všeobecný súd za nedôvodný,

uložil žalobkyniam v prvostupňovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli v prvostupňovom a odvolacom konaní, resp. subsidiárne v prípade vrátenia veci Všeobecnému súdu, prenechal rozhodnutie o trovách prvostupňového a odvolacieho konania súdu vyhlasujúcemu konečný rozsudok.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod:

Všeobecný súd v bodoch 56 až 64 napadnutého rozsudku pri definícií požiadaviek, ktoré treba klásť na obsah rozhodnutia o začatí konania, právne nesprávne vyložil a uplatnil článok 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj článok 6 ods. 1 nariadenia č. 659/19991 a v tejto súvislosti vydanú judikatúru súdov Únie: Zdroj financovania pomoci sa má iba vo výnimočných prípadoch a za mimoriadnych okolností uvádzať v rozhodnutí o začatí konania.

Druhý odvolací dôvod:

Všeobecný súd v bodoch 47 až 53 a 56 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil rozhodnutie o začatí konania a nedostatočne ho odôvodnil, ako aj neodpovedal na argumenty Komisie: Rozhodnutie o začatí konania v skutočnosti obsahuje spôsob financovania z rozpočtových prostriedkov.

Tretí odvolací dôvod:

Všeobecný súd v bodoch 66 a 68 napadnutého rozsudku právne nesprávne vyložil článok 263 ods. 2 ZFEÚ a v tejto súvislosti vydanú judikatúru súdov Únie tým, že sa domnieval, že v prípade práv účasti tretích osôb ide o podstatné formálne náležitosti v zmysle článku 263 ods. 2 ZFEÚ.

Štvrtý odvolací dôvod:

Všeobecný súd v bodoch 70 až 72 napadnutého rozsudku právne nesprávne vyložil právo účasti podľa článku 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ, ako aj článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, spolu s judikatúrou súdov Únie týkajúcou sa dôsledkov porušenia práva účasti, tým, že konštatoval, že vyjadrenie zúčastnených osôb k otázke, či rozpočtové prostriedku sú štátnymi prostriedkami, mohlo zmeniť výsledok konania. V rámci toho Všeobecný súd nesprávne vyložil aj pojem štátne prostriedky podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj skreslil skutočnosti, ktoré boli konštatované v napadnutom rozhodnutí a ktoré mu boli predložené, a tiež opomenul zaoberať sa argumentmi, ktoré Komisia uviedla na Všeobecnom súde.

____________

1 Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).