UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU

z 15. decembra 2010

Spojené veci F‑95/10 R a F‑105/10 R

Eberhard Bömcke

proti

Európskej investičnej banke (EIB)

„Verejná služba – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Zástupcovia zamestnancov – Povinné odstúpenie z funkcie – Fumus boni juris – Neexistencia“

Predmet: Návrhy podané jednak podľa článku 41 poriadku zamestnancov EIB a jednak podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 EA, ako aj článku 279 ZFEÚ, ktorý je uplatniteľný na Zmluvu ESAE podľa článku 106a, ktorými E. Bömcke navrhuje, po prvé, odklad rozhodnutia EIB z 22. septembra 2010 konštatujúceho, že jeho mandát zástupcu zamestnancov sa skončil z dôvodu jeho neprítomnosti dlhšej ako štyri po sebe nasledujúce mesiace, po druhé, odklad rozhodnutia EIB z 12. októbra 2010 potvrdzujúceho, že sa jeho mandát zástupcu zamestnancov skončil, ako aj odklad čiastočných volieb výboru zamestnancov na obsadenie jeho mandátu, ktorý sa uvoľnil, konaných od 1. do 8. decembra 2010

Rozhodnutie: Návrhy na nariadenie predbežného opatrenia v spojených veciach F‑95/10 R a F‑105/10 R sa zamietajú. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – „Fumus boni juris“ – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Zváženie všetkých dotknutých záujmov – Poradie preskúmania a spôsob overenia – Voľná úvaha súdu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

2.      Úradníci – Nemocenská dovolenka – Predčasný návrat do služby – Prípustnosť

1.      V rámci konania o nariadení predbežného opatrenia podmienky týkajúce sa naliehavosti a podmienky, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia (fumus boni iuris) sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak nie je jedna z týchto podmienok splnená. Súd rozhodujúci o predbežnom opatrení v prípade potreby tiež pristúpi k zváženiu dotknutých záujmov.

V rámci tohto celkového preskúmania súd rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený voľne rozhodnúť, vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci, o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto preskúmania, pretože žiadny právny predpis mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy pre posúdenie potreby rozhodnúť predbežne.

(pozri body 45 a 46)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 10. septembra 1999, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99 R, Zb. VS s. I‑A‑155 a II‑811, bod 18; 9. augusta 2001, De Nicola/EIB, T‑120/01 R, Zb. VS s. I‑A‑171 a II‑783, body 12 a 13

Súd pre verejnú službu: 31. mája 2006, Bianchi/ETF, F‑38/06 R, Zb. VS s. I‑A‑1‑27 a II‑A‑1‑93, body 20 a 22

2.      Zamestnancovi, ktorý je na nemocenskej dovolenke, nie je zakázané, aby sa vrátil do práce pred predpokladaným dátumom skončenia práceneschopnosti stanoveným v lekárskom potvrdení, ktoré dosvedčuje túto pracovnú neschopnosť, pokiaľ dotknutý zamestnanec usudzuje, že je schopný vykonávať svoje pracovné povinnosti. Predloženie lekárskeho potvrdenia síce vedie k domnienke, že zamestnanec je a zostáva na nemocenskej dovolenke počas celej doby, na ktorú sa vzťahuje toto potvrdenie, táto domnienka však nie je nevyvrátiteľná a je možné, aby dotknutý zamestnanec preukázal, že si znovu začal plniť pracovné povinnosti pred skončením svojej práceneschopnosti stanovenej v predmetnom potvrdení.

Záujem služby však vyžaduje, aby administratívna situácia zamestnanca bola jednoznačná. Vzhľadom k tomu, že predčasný návrat zamestnanca predstavuje pre zamestnávateľa novú skutočnosť, dobrá organizácia služby môže vyžadovať, aby tento zamestnávateľ prijal opatrenia týkajúce sa organizácie práce.

Vzhľadom na záujem služby a požiadavku jasnosti administratívnej situácie zamestnancov, ktorá z toho vyplýva, sa nezdá ako neprimerané, pokiaľ v prípade, že zamestnanec tvrdí, že znovu začal plniť pracovné povinnosti pred skončením práceneschopnosti stanovenej v potvrdení, ktoré predložil, zamestnávateľ odmietne pochybovať o dôkaznej sile tohto potvrdenia, pokiaľ tento predčasný návrat do služby jednoznačne nevyplýva zo správania sa predmetného zamestnanca.

V tejto súvislosti nemožno zo samotnej skutočnosti, že zamestnanec je občas vo svojej kancelárii, vyvodiť záver, že je opäť pracovne činný a nie na nemocenskej dovolenke, ako to dosvedčuje lekárske potvrdenie, ktoré on predložil.

Inštitúcia sa teda môže legálne dovolávať požiadavky jasnosti administratívnej situácie zamestnanca a prípadne vyžadovať, aby zamestnanec, ktorý sa chce predčasne vrátiť do služby, aby o tom výslovne informoval zamestnávateľa. Túto požiadavku môže daná inštitúcia uplatniť aj na to, aby uložil zamestnancovi v prípade, že je znovu práceneschopný potom, ako sa predčasne vrátil do služby, predložiť svojmu zamestnávateľovi nové lekárske potvrdenie na ospravedlnenie svojej neprítomnosti.

(pozri body 54 – 58)