Language of document : ECLI:EU:F:2011:165

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 28. septembra 2011

Vec F‑12/11

André Hecq

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Choroba z povolania – Odchod do invalidného dôchodku – Žiadosť o opätovný nástup do práce – Návrh na náhradu škody“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou A. Hecq v podstate navrhuje zrušenie implicitného zamietavého rozhodnutia Komisie z 15. apríla 2010, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť z 15. decembra 2009, v ktorej požadoval po prvé opätovný nástup do práce, po druhé zaplatenie sumy rovnajúcej sa rozdielu medzi odmenou, ktorú by dostal, ak by po 1. auguste 2003 zostal v aktívnej službe, a invalidným dôchodkom, ktorý poberal od tohto dňa, zvýšenej o úroky z omeškania, a po tretie zaplatenie náhrady škody vo výške 50 000 eur

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Lehoty – Preklúzia – Opätovné začatie – Podmienka – Nová a podstatná skutočnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)

2.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Invalidita – Rozdielne režimy

(Služobný poriadok úradníkov, články 73 a 78; spoločné pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 25)

3.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Dôvody – Protiprávnosť rozhodnutia menovacieho orgánu, ktoré nebolo napadnuté v lehotách – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Úradník nemôže predložením žiadosti v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku menovaciemu orgánu po uplynutí lehôt na podanie žaloby obnoviť vo svoj prospech právo podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

Je pravda, že existencia novej a podstatnej skutočnosti môže odôvodňovať podanie návrhu na preskúmanie takéhoto rozhodnutia.

Hoci rozhodnutie menovacieho orgánu, ktorým sa odmieta priznať dotknutej osobe stupeň zdravotného postihnutia na základe článku 73 služobného poriadku, nepopierateľne predstavuje novú skutočnosť, napriek tomu ho nemožno charakterizovať ako podstatnú skutočnosť v konaní, ktoré bolo vedené podľa článku 78 služobného poriadku.

(pozri body 41 – 43)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. septembra 1985, Valentini/Komisia, 231/84, bod 14

Súd prvého stupňa: 22. septembra 1994, Carrer a i./Súdny dvor, T‑495/93, bod 20; 14. júla 1998, Lebedef/Komisia, T‑42/97, bod 25

2.      Článok 25 pravidiel poistenia úradníkov pre prípad úrazu a choroby z povolania spresňuje, že uznanie úplnej alebo čiastočnej trvalej invalidity podľa článku 73 služobného poriadku a pravidiel poistenia nemá vôbec vplyv na uplatňovanie článku 78 služobného poriadku a naopak. Články 73 a 78 služobného poriadku sledujú odlišné ciele a sú založené na rozdielnych pojmoch.

(pozri body 44 a 54)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 14. septembra 2011, A/Komisia, F‑12/09, body 146 až 150 a tam citovaná judikatúra

3.      Úradník, ktorý nenapadol akt, ktorý mu spôsobuje ujmu, včasným podaním žaloby o neplatnosť, nemôže napraviť túto nečinnosť a v určitom zmysle si tak zabezpečiť nové lehoty na podanie žaloby prostredníctvom žiadosti o náhradu škody.

Rovnako úradník, ktorý včas nenapadol rozhodnutie menovacieho orgánu, ktoré mu spôsobuje ujmu, sa nemôže dovolávať údajnej protiprávnosti tohto rozhodnutia v rámci žaloby o náhradu škody. Úradník, ktorý chce podať žalobu o náhradu škody na základe údajnej protiprávnosti aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, musí začať konanie pred podaním žaloby upravené služobným poriadkom do troch mesiacov odo dňa oznámenia tohto aktu, tak pokiaľ ide o majetkovú, ako aj nemajetkovú ujmu.

(pozri body 50 a 51)

Odkaz:

Súdny dvor: 7. októbra 1987, Schina/Komisia, 401/85, bod 9

Súd prvého stupňa: 24. januára 1991, Latham/Komisia, T‑27/90, bod 38; 27. júna 1991, Valverde Mordt/Súdny dvor, T‑156/89, bod 144; 13. júla 1993, Moat/Komisia, T‑20/92, bod 46; 28. júna 2005, Ross/Komisia, T‑147/04, bod 48

Súd pre verejnú službu: 21. februára 2008, Skoulidi/Komisia, F‑4/07, bod 70