Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rajonen săd Lukovit (Bulharsko) 17. júla 2018 – Strafverfahren/EP
(vec C-467/18)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Rajonen săd Lukovit
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
EP
Prejudiciálne otázky
1. Spadá predmetné konanie o nariadení ochranných opatrení, ktoré predstavujú druh štátneho donútenia voči osobám, ktoré podľa zistení prokuratúry spáchali čin nebezpečný pre spoločnosť, do pôsobnosti smernice 2012/13/EÚ1 o práve na informácie v trestnom konaní a smernice 2013/48/EÚ2 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní?
2. Bulharské procesné predpisy, ktoré upravujú osobitné konanie o nariadení ochranných opatrení podľa článku 427 a nasl. Nakazatelno-procesualen kodex (bulharský trestný poriadok, ďalej len „NPK“) a podľa ktorého súd nie je oprávnený vrátiť konanie späť na prokuratúru a uložiť jej, aby v rámci predsúdneho konania odstránila uskutočnené podstatné procesné chyby, ale môže buď vyhovieť návrhu na nariadenie ochranných opatrení alebo ho zamietnuť, predstavujú účinný opravný prostriedok v zmysle článku 12 smernice 2013/48/EÚ a článku 8 smernice 2012/13/EÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorý poskytuje osobe právo napadnúť pred súdom možné porušenia jej práv uskutočnené v rámci predsúdneho konania?
3. Uplatňuje sa smernica 2012/13/EÚ a smernica 2013/48/EÚ na trestnoprávne (predsúdne) konania, ak vnútroštátne právo, konkrétne Nakazatelno-procesualen kodex, nepozná právny inštitút „podozrivého“ a prokuratúra osobu v rámci predsúdneho konania formálne nepovažuje za obvineného, pretože vychádza z toho, že zabitie, ktoré je predmetom vyšetrovania, bolo spáchané osobou v stave nepríčetnosti a preto zastavila trestné stíhanie bez toho, aby o tom upovedomila danú osobu a na súde požiadala o nariadenie ochranných opatrení voči tejto osobe?
4. Považuje sa osoba, v súvislosti s ktorou bolo požiadané o ochranné opatrenie, za „podozrivú“ v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2012/13/EÚ a článku 2 ods. 3 smernice 2013/48/EÚ, ak pri prvej obhliadke miesta činu a počiatočných vyšetrovacích opatreniach v byte obete a jej syna policajný úradník po tom, ako zistil krvavé stopy na tele syna obete, sa ho spýtal na dôvody zabitia jeho matky a premiestnenie jej mŕtveho tela na ulicu a po zodpovedaní týchto otázok mu nasadil putá? Ak sa na túto otázku odpovie kladne, má sa osoba už v tomto okamihu podľa článku 3 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 2 smernice 2012/13/EÚ poučiť a ako sa majú zohľadniť osobitné potreby osoby podľa odseku 2 pri poučení v takomto prípade, ak bolo policajnému úradníkovi známe, že osoba trpí psychickou poruchou?
5. Sú vnútroštátne predpisy, o aké ide vo veci samej, ktoré fakticky pripúšťajú odňatie slobody ochranným opatrením v podobe umiestnenia v psychiatrickej nemocnici v konaní podľa Zakon za zdraveto (zákon o ochrane zdravia) (preventívne ochranné opatrenia, ktoré sú nariadené, ak je dokázané, že osoba trpí psychickou poruchou a existuje nebezpečenstvo spáchania trestného činu osobou, avšak nie z dôvodu už spáchaného činu) zlučiteľné s článkom 3 smernice (EÚ) 2016/3433 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny, ak skutočným dôvodom pre začatie konania je čin, kvôli ktorému bolo začaté trestné stíhanie voči osobe umiestnenej v zdravotníckom zariadení na účely liečenia, a týmto spôsobom sa obíde právo na spravodlivý proces pri zatknutí, ktorý musí spĺňať predpoklady článku 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tzn. konanie, v ktorom je súd oprávnený preskúmať dodržanie procesných pravidiel, ako aj podozrenie odôvodňujúce zatknutie, ako aj zákonnosť cieľa sledovaného týmto opatrením, k čomu je súd povinný, ak osoba bola zadržaná podľa postupu určeného v Nakazatelno-procesualen kodex?
6. Zahŕňa pojem prezumpcia neviny podľa článku 3 smernice (EÚ) 2016/343 aj domnienku, že nepríčetné osoby nespáchali čin, ktorý predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť a ktorý im je prokuratúrou pripisovaný, pokiaľ nie je podľa procesných pravidiel (v trestnom konaní pri zachovaní práva na obhajobu) preukázaný opak?
7. Zaručujú vnútroštátne predpisy, ktoré stanovujú rôzne oprávnenia súdu rozhodujúceho o prípade v súvislosti s preskúmaním zákonnosti predsúdneho konania z úradnej moci, v závislosti od toho, či:
1) súd preskúma obžalobu prokuratúry, v ktorej sa tvrdí, že určitá psychicky zdravá osoba spáchala trestný čin zabitia (článok 249 ods. 1 v spojení s článkom 249 ods. 4 NPK), alebo
2) súd preskúmava návrh prokuratúry, v ktorom sa tvrdí, že osoba spáchala trestný čin zabitia, ale kvôli psychickej poruche páchateľa tento čin nie je trestným činom, a teda prokuratúra sa domáha súdneho nariadenia štátneho ochranného opatrenia na účely liečenia,
zraniteľným osobám účinný opravný prostriedok, ako je stanovené v článku 13 v spojení s článkom 12 smernice 2013/48/EÚ a v článku 8 bode 2 v spojení s článkom 3 ods. 2 smernice 2012/13/EÚ, a sú rôzne oprávnenia súdu, ktoré sú závislé od druhu konania – určeného podľa toho, či osoba označená za páchateľa je psychicky zdravá, aby bola trestnoprávne zodpovedná – zlučiteľné so zásadou nediskriminácie podľa článku 21 ods. 1 Charty?
____________
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1).
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 2013, s. 1).
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1).