Language of document : ECLI:EU:C:2019:344

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 2. mája 2019 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Nariadenie (ES) č. 510/2006 – Článok 13 ods. 1 písm. b) – Ochrana zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín – Syr manchego (‚queso manchego‘) – Používanie označení, ktoré môžu vyvolávať predstavu o regióne, na ktorý sa viaže chránené označenie pôvodu (CHOP) – Pojem ‚riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ‘ – Európski spotrebitelia alebo spotrebitelia členského štátu, kde je výrobok, na ktorý sa vzťahuje CHOP, vyrobený a prevažne spotrebovaný“

Vo veci C‑614/17,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) z 19. októbra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 24. októbra 2017, ktorý súvisí s konaním:

Fundación Consejo Regulador de la Denominación de Origen Protegida Queso Manchego

proti

Industrial Quesera Cuquerella SL,

Juanovi Ramónovi Cuquerellovi Montagudovi,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory M. Vilaras, sudcovia K. Jürimäe, D. Šváby, S. Rodin (spravodajca) a N. Piçarra,

generálny advokát: G. Pitruzzella,

tajomník: R. Schiano, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. októbra 2018,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Fundación Consejo Regulador de la Denominación de Origen Protegida Queso Manchego, v zastúpení: M. Pomares Caballero, abogado,

–        Industrial Quesera Cuquerella SL a J. R. Cuquerella Montagud, v zastúpení: J. A. Vallejo Fernández, F. Pérez Álvarez a J. Pérez Itarte, abogados,

–        španielska vláda, v zastúpení: A. Rubio González a V. Ester Casas, splnomocnení zástupcovia,

–        nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze, M. Hellmann a J. Techert, splnomocnení zástupcovia,

–        francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas, S. Horrenberger, A.‑L. Desjonquères a C. Mosser, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: I. Galindo Martín, D. Bianchi a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. januára 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, 2006, s. 12).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Fundación Consejo Regulador de la Denominación de Origen Protegida Queso Manchego (nadácia, ktorá je radou pre reguláciu chráneného označenia pôvodu „queso manchego“, Španielsko) (ďalej len „nadácia Queso Manchego“) na jednej strane a Industrial Quesera Cuquerella SL (ďalej len „IQC“) a pánom Juanom Ramónom Cuquerellom Montagudom na druhej strane najmä vo veci používania etikiet zo strany IQC pri označovaní a uvádzaní syrov na trh, na ktoré sa nevzťahuje chránené označenie pôvodu (CHOP) „queso manchego“.

 Právny rámec

3        Odôvodnenia 4 a 6 nariadenia č. 510/2006 uvádzajú:

„(4)      Vzhľadom na širokú škálu výrobkov na trhu a množstvo poskytovaných informácií o výrobkoch by sa mala spotrebiteľovi poskytnúť jasná a stručná informácia o pôvode výrobku, aby sa mohol čo najlepšie rozhodnúť.

(6)      Mal by sa ustanoviť prístup Spoločenstva, pokiaľ ide o označenia pôvodu a zemepisné označenia. Rámec pravidiel Spoločenstva o systéme ochrany umožňuje rozvoj zemepisných označení a označení pôvodu, pretože zavedením jednotnejšieho prístupu tento rámec zabezpečuje spravodlivú hospodársku súťaž medzi výrobcami výrobkov s takýmito označeniami a zvyšuje dôveryhodnosť takýchto výrobkov v očiach spotrebiteľov.“

4        Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia:

„Na účely tohto nariadenia:

a)      ‚Označenie pôvodu‘ je názov oblasti, určitého miesta alebo, vo výnimočných prípadoch, krajiny, používaný na opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

–        ktorá pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny,

–        ktorej kvalita alebo vlastnosti sú podstatne alebo výlučne dané zemepisným prostredím vrátane prírodných a ľudských faktorov a

–        ktorej výroba, spracovanie a príprava sa uskutočňuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti“.

5        Článok 13 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Názvy zapísané v registri sú chránené pred:

b)      akýmkoľvek zneužívaním, napodobovaním alebo vyvolávaním mylnej predstavy, aj keď je uvedený skutočný pôvod výrobku, alebo ak je chránený názov preložený alebo uvedený v spojení s výrazmi ako ‚štýl‘, ‚typ‘, ‚metóda‘, ‚ako sa vyrába v‘, ‚napodobenina‘ a podobne;

c)      akýmkoľvek iným klamlivým alebo zavádzajúcim označením proveniencie, pôvodu, povahy, alebo základných vlastností výrobku na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch alebo dokumentoch súvisiacich s príslušným výrobkom, ako aj na prepravnom balení výrobku, ktoré by mohlo vyvolať mylnú predstavu o jeho pôvode;

…“

6        Článok 14 ods. 1 tohto istého nariadenia stanovuje:

„Ak je označenie pôvodu alebo zemepisné označenie zapísané v registri podľa tohto nariadenia, žiadosť o zápis ochrannej známky, ktorá zodpovedá jednej zo situácií uvedených v článku 13 a týka sa rovnakej triedy výrobkov, sa zamietne, ak sa žiadosť o registráciu ochrannej známky podala po dátume predloženia žiadosti o registráciu [Európskej] [k]omisii.

Ochranné známky zapísané v registri v rozpore s prvým pododsekom sa vyhlásia za neplatné.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

7        Nadácia Queso Manchego je poverená spravovaním a ochranou CHOP „queso manchego“. Z tohto dôvodu podala žalobu proti žalovaným vo veci samej na príslušný španielsky súd prvého stupňa na určenie toho, že etikety používané IQC na označovanie a uvádzanie syrov „Adarga de Oro“, „Super Rocinante“ a „Rocinante“, na ktoré sa nevzťahuje CHOP „queso manchego“, na trh, ako aj používanie pojmov „Quesos Rocinante“ predstavujú porušenie CHOP „queso manchego“ v rozsahu, v akom tieto etikety a tieto pojmy predstavujú protiprávne vyvolávanie mylnej predstavy tohto CHOP v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006.

8        Španielsky súd prvého stupňa zamietol túto žalobu z dôvodu, že označenia a názvy používané IQC na uvádzanie syrov na trh, na ktoré sa nevzťahovalo CHOP „queso manchego“, neboli vizuálne ani foneticky podobné s CHOP „queso manchego“ alebo „la Mancha“ a že používanie označení, ako je názov „Rocinante“ alebo vyobrazenie literárnej postavy Dona Quijota de la Manchu vyvolávajú mylnú predstavu o regióne La Mancha (Španielsko) a nie o syre, na ktorý sa vzťahuje CHOP „queso manchego“.

9        Nadácia Queso Manchego podala proti tomuto zamietnutiu odvolanie na Audiencia Provincial de Albacete (Odvolací provinčný súd Albacete, Španielsko), ktorý v rozsudku z 28. októbra 2014 potvrdil rozsudok vydaný v prvom stupni. Tento súd sa domnieval, že skutočnosť, že sa pre syry uvádzané na trh IQC, na ktoré sa nevzťahuje CHOP „queso manchego“, na etiketách týchto syrov používa región La Mancha a vyobrazenie vlastné regiónu La Mancha, vedie spotrebiteľa k tomu, že si vybaví región La Mancha, ale nie nevyhnutne syr, na ktorý sa vzťahuje CHOP „queso manchego“.

10      Žalobkyňa v spore vo veci samej podala kasačný opravný prostriedok proti tomuto rozsudku na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko).

11      Tribunal Supremo (Najvyšší súd) v rámci svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza súbor úvah skutkovej povahy.

12      Vnútroštátny súd najprv uvádza, že slovo „manchego“ používané v CHOP „queso manchego“ je prídavné meno, ktorým sa v španielskom jazyku označujú osoby a výrobky s pôvodom v regióne Mancha. Ďalej uvádza, že CHOP „queso manchego“ sa vzťahuje na syry vyrábané v regióne La Mancha z ovčieho mlieka a pri dodržaní tradičných podmienok výroby, spracovávania a zrenia, ktoré sú stanovené v špecifikácii tohto CHOP.

13      Okrem toho vnútroštátny súd spresňuje, že Miguel de Cervantes umiestnil podstatnú časť konania románovej postavy Don Quijote de la Mancha do regiónu La Mancha. Navyše vnútroštátny súd túto postavu opisuje ako postavu, ktorá má niektoré fyzické vlastnosti a odev, ktoré sú podobné fyzickým vlastnostiam a odevu postavy vyobrazenej na obrazovom vzore uvedenom na etikete syra „Adarga de Oro“. V tejto súvislosti slovo adarga (malý kožený štít), ktoré je archaizmom, sa používa v uvedenom románe na označenie štítu používaného Donom Quijotom. Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že jeden z názvov používaných IQC pre niektoré z jej syrov zodpovedá menu koňa, na ktorom jazdil Don Quijote de la Mancha, t. j. „Rocinante“. Veterné mlyny, s ktorými bojuje Don Quijote, sú charakteristickým prvkom prírodnej scenérie La Mancha. Na niektorých etiketách syrov vyrábaných IQC, na ktoré sa nevzťahuje CHOP „queso manchego“, a na niektorých vyobrazeniach nachádzajúcich sa na webovej stránke IQC, ktorá obsahuje aj reklamy na syry, na ktoré sa toto CHOP nevzťahuje, sa objavujú prírodné scenérie s veternými mlynmi, ako aj s ovcami.

14      Za týchto podmienok Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Musí vyvolávanie mylnej predstavy o [CHOP], ktoré článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 zakazuje, vždy spočívať v používaní označení, ktoré sa vizuálne, foneticky alebo pojmovo podobajú [CHOP], alebo môže spočívať aj v používaní obrazových označení, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu o [CHOP]?

2.      Ak ide o [CHOP] zemepisnej povahy [článok 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 510/2006], pričom ide o rovnaké výrobky alebo porovnateľné výrobky, možno používanie označení, ktoré vyvolávajú predstavu o regióne, na ktorý je viazané toto [CHOP], považovať za vyvolávanie mylnej predstavy o samotnom [CHOP] na účely článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, ktoré je neprípustné dokonca aj v prípade, ak tým, kto používa tieto označenia, je výrobca so sídlom v regióne, na ktorý sa viaže predmetné [CHOP], ale na ktorého výrobky sa nevzťahuje také [CHOP], lebo nespĺňajú iné požiadavky stanovené v špecifikácii, než je zemepisný pôvod?

3.      Má sa pojem riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, z ktorého vnímania musí vychádzať vnútroštátny súd pri posudzovaní toho, či ide o „vyvolávanie mylnej predstavy“ na účely článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, chápať tak, že označuje európskeho spotrebiteľa, alebo môže označovať jedine spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý vyvoláva mylnú predstavu o chránenom zemepisnom označení alebo na ktorý sa zo zemepisného hľadiska viaže CHOP a v ktorom sa tento výrobok prevažne spotrebúva?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

15      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 vykladať v tom zmysle, že k vyvolaniu mylnej predstavy o zapísanom názve môže dôjsť použitím obrazových označení.

16      Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky zo 17. mája 2018, Industrias Químicas del Vallés, C‑325/16, EU:C:2018:326, bod 27, a zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, bod 27).

17      V prvom rade zo znenia článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 vyplýva, že toto ustanovenie stanovuje ochranu zapísaným názvom pred akýmkoľvek vyvolávaním mylnej predstavy, aj keď je uvedený skutočný pôvod výrobku, alebo ak je chránený názov preložený alebo uvedený v spojení s výrazmi ako „štýl“, „typ“, „metóda“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“ a podobne.

18      Takéto znenie možno chápať ako odkaz nielen na pojmy, ktorými zapísaný názov môže vyvolávať mylnú predstavu, ale aj na akékoľvek obrazové označenie, ktoré môže v mysli spotrebiteľa pripomínať výrobky s týmto názvom. V tejto súvislosti použitie pojmu „akýkoľvek“ odzrkadľuje vôľu normotvorcu Európskej únie chrániť zapísané názvy, keď naznačuje, že k vyvolávaniu mylnej predstavy dochádza prostredníctvom slovného prvku alebo obrazového označenia.

19      V judikatúre Súdneho dvora sa síce uvádza, že pojem „vyvolávanie mylnej predstavy“ sa vzťahuje na situáciu, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť zapísaného názvu, takže, ak sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené (pozri analogicky rozsudok zo 4. marca 1999, Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, C‑87/97, EU:C:1999:115, bod 25).

20      Súdny dvor taktiež uviedol, že na účely vymedzenia pojmu „pripodobenie“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 2008, s. 16), je určujúcim kritériom kritérium, či keď spotrebiteľ vidí sporný názov, vybaví sa mu priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie (rozsudok zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, bod 51).

21      Aj keď sa pritom judikatúra citovaná v bodoch 19 a 20 tohto rozsudku vzťahovala na veci týkajúce sa názvov výrobkov, a nie obrazových označení, možno z toho však vyvodiť, ako uviedol generálny advokát v bode 24 svojich návrhov, že určujúcim kritériom na stanovenie toho, či prvok vyvoláva mylnú predstavu zapísaného názvu v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, je to kritérium, či tento prvok môže spôsobiť, že si spotrebiteľ v mysli priamo vybaví obraz výrobku chráneného týmto názvom.

22      Nemožno preto v zásade vylúčiť, že obrazové označenia sú spôsobilé k tomu, aby si spotrebiteľ v mysli priamo vybavil obraz výrobkov, ktorých zapísaný názov je chránený z dôvodu ich pojmovej blízkosti s takýmto názvom.

23      V druhom rade, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí pojem „vyvolanie mylnej predstavy“, nemožno pripustiť, ako tvrdí Komisia, že vyvolanie mylnej predstavy zapísaného názvu prostredníctvom obrazových označení možno preskúmať len z hľadiska článku 13 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 510/2006.

24      Treba totiž jednak konštatovať, že samotné znenie článku 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia neobmedzuje pôsobnosť tohto ustanovenia len na názvy výrobkov, na ktoré sa tieto názvy vzťahujú. Naopak, ako uviedol generálny advokát v bode 28 svojich návrhov, uvedené ustanovenie stanovuje ochranu pred „každým“ vyvolaním mylnej predstavy, aj keď je chránený názov uvedený v spojení s výrazmi ako „štýl“, „typ“, „metóda“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“ umiestnenými na obale dotknutého výrobku.

25      Jednak, ako uviedla Komisia, je pravda, že Súdny dvor v rozsudku zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association (C‑44/17, EU:C:2018:415, bod 65) konštatoval, že článok 16 nariadenia č. 110/2008, ktorého znenie je podobné zneniu článku 13 nariadenia č. 510/2006, obsahuje postupné vymenovanie zakázaných konaní.

26      Skutočnosť, že sa článok 13 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia týka akéhokoľvek iného označenia uvedeného na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch alebo dokumentoch súvisiacich s príslušným výrobkom, však neumožňuje domnievať sa, že používaniu obrazových označení poškodzujúcich zapísané názvy bráni len toto ustanovenie.

27      Ako totiž zdôraznil generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, postupné vymenovanie uvedené Súdnym dvorom sa totiž týka zakázaných konaní, t. j. pokiaľ ide o článok 13 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, klamlivého a zavádzajúceho charakteru označení proveniencie, pôvodu, povahy, alebo základných vlastností výrobku a nie prvkov, ktoré treba zohľadniť pri určení existencie takýchto klamlivých alebo zavádzajúcich označení.

28      Kontextuálny výklad článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 preto potvrdzuje výklad vyplývajúci zo znenia uvedeného v bode 22 tohto rozsudku.

29      Po tretie treba konštatovať, že nariadenie č. 510/2006 má okrem iného podľa jeho odôvodnení 4 a 6 za cieľ zabezpečiť, aby sa spotrebiteľovi poskytla jasná, stručná a dôveryhodná informácia o pôvode výrobku.

30      Takýto cieľ je pritom o to lepšie zabezpečený, ak zapísaný názov nemôže byť predmetom vyvolania mylnej predstavy v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia prostredníctvom obrazových označení.

31      Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby konkrétne posúdil, či obrazové označenia, o aké ide vo veci samej, môžu spôsobiť, že si spotrebiteľ v mysli priamo vybaví produkty, ktorých zapísaný názov je chránený.

32      Na prvú otázku treba preto odpovedať tak, že článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že k vyvolaniu mylnej predstavy o zapísanom názve môže dôjsť použitím obrazových označení.

 O druhej otázke

33      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 vykladať v tom zmysle, že používanie obrazových označení, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu o zemepisnej oblasti, na ktorú je viazané označenie pôvodu uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, môže predstavovať vyvolanie mylnej predstavy tohto označenia pôvodu, a to aj v prípade, že uvedené obrazové označenia používa výrobca so sídlom v tomto regióne, ale na ktorého výrobky, ktoré sú podobné alebo porovnateľné výrobkom chráneným týmto označením pôvodu, sa toto označenie pôvodu nevzťahuje.

34      Na úvod treba konštatovať, že znenie článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 nestanovuje nijakú výnimku v prospech výrobcu so sídlom v zemepisnej oblasti zodpovedajúcej CHOP a ktorého výrobky, ktoré nie sú chránené týmto CHOP, sú podobné alebo porovnateľné s výrobkami chránenými týmto CHOP.

35      Treba uviesť, že takáto výnimka by mala za účinok umožniť výrobcovi, aby používal obrazové označenia, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu o zemepisnej oblasti, ktorej názov je súčasťou označenia pôvodu, ktoré sa vzťahuje na rovnaký alebo podobný výrobok, ako je výrobok tohto výrobcu, a preto aby neoprávnene ťažil z dobrého mena tohto označenia.

36      V situácii, o akú ide vo veci samej, preto skutočnosť, že výrobca výrobkov, ktoré sú podobné alebo porovnateľné s výrobkami chránenými označením pôvodu, má sídlo v zemepisnej oblasti, na ktorú sa viaže toto označenie, nemôže preto vylúčiť tohto výrobcu z rozsahu pôsobnosti článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006.

37      Ďalej, aj keď prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či použitie obrazových označení výrobcom, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu zemepisnej oblasti, ktorej názov je súčasťou označenia pôvodu, pre rovnaké alebo podobné výrobky, ako sú výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto označenie, predstavuje vyvolanie mylnej predstavy o zapísanom názve v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, Súdny dvor, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, môže prípadne poskytnúť objasnenia, ktoré vnútroštátny súd usmernia pri jeho rozhodovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Severi, C‑446/07, EU:C:2009:530, bod 60).

38      Vnútroštátny súd sa tak v podstate musí oprieť o predpokladanú reakciu spotrebiteľa, pričom je podstatné to, či si spotrebiteľ vytvorí súvislosť medzi spornými prvkami, v prejednávanej veci obrazovými označeniami vyvolávajúcimi mylnú predstavu o zemepisnej oblasti, ktorej názov je súčasťou označenia pôvodu, a zapísaným názvom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 22).

39      V tejto súvislosti mu prináleží posúdiť, či je súvislosť medzi týmito spornými prvkami a zapísaným názvom dostatočne priama a jednoznačná, takže spotrebiteľ má za ich existencie na mysli predovšetkým tento názov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, body 53 a 54).

40      Prináleží tak vnútroštátnemu súdu, aby stanovil, či existuje dostatočne priama a jednoznačná koncepčná blízkosť medzi obrazovými označeniami, o ktoré ide vo veci samej, a CHOP „queso manchego“, ktoré v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 510/2006 odkazuje na zemepisnú oblasť, na ktorú sa viaže, konkrétne región La Mancha.

41      V prejednávanej veci musí vnútroštátny súd overiť, či obrazové označenia, o ktoré ide vo veci samej, najmä označenia, ktoré vyobrazujú postavu podobajúcu sa na Dona Quijota de la Mancha, chudého koňa a krajinu s veternými mlynmi a ovcami, môžu vyvolať pojmovú blízkosť s CHOP „queso manchego“, takže si spotrebiteľ v mysli priamo vybaví obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje toto CHOP.

42      V tejto súvislosti je potrebné, aby vnútroštátny súd posúdil, či treba, ako uviedol generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, zohľadniť spoločne všetky obrazové a slovné označenia, ktoré sú uvedené na výrobkoch, o ktoré ide vo veci samej, aby vykonal celkové skúmanie s prihliadnutím na všetky prvky, ktoré majú evokujúcu schopnosť.

43      Z hľadiska prechádzajúcich úvah sa má článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 vykladať v tom zmysle, že používanie obrazových označení, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu o zemepisnej oblasti, na ktorú je viazané označenie pôvodu uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, môže predstavovať vyvolanie mylnej predstavy tohto označenia pôvodu, a to aj v prípade, že uvedené obrazové označenia používa výrobca so sídlom v tomto regióne, ale na ktorého výrobky, ktoré sú podobné alebo porovnateľné výrobkom chráneným týmto označením pôvodu, sa toto označenie pôvodu nevzťahuje.

 O tretej otázke

44      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má pojem riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, z ktorého vnímania musí vychádzať vnútroštátny súd pri posudzovaní toho, či ide o „vyvolávanie mylnej predstavy“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, chápať tak, že odkazuje na európskych spotrebiteľov, alebo len na spotrebiteľov členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý vedie k mylnej predstave o chránenom názve alebo na ktorý sa tento názov zo zemepisného hľadiska viaže a v ktorom sa tento výrobok prevažne spotrebúva.

45      V prvom rade, pokiaľ ide o výklad článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008, ktorého znenie je podobné zneniu článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, Súdny dvor rozhodol, že na preukázanie existencie „pripodobenia“ registrovaného zemepisného označenia prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či keď priemerný európsky spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, vidí sporný názov, vybaví sa mu priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, bod 56).

46      Súdny dvor taktiež spresnil, že okolnosť, že sporný názov vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok citovaný v predchádzajúcom bode odkazuje na miesto výroby, ktoré poznajú spotrebitelia členského štátu, v ktorom sa výrobok vyrába, nie je relevantným faktorom v rámci posúdenia pojmu „pripodobenie“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 vzhľadom na to, že toto ustanovenie chráni registrované zemepisné označenia proti akémukoľvek pripodobeniu na území celej Únie a že vzhľadom na potrebu zabezpečenia účinnej a jednotnej ochrany uvedených označení na celom území Únie sú posudzovaní všetci spotrebitelia na tomto území (pozri analogicky rozsudky z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, body 27 a 28, ako aj zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, bod 59).

47      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že pojem riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný európsky spotrebiteľ sa má vykladať tak, aby sa zabezpečila účinná a jednotná ochrana zapísaných názvov pred akýmkoľvek vyvolaním mylnej predstavy na celom území Únie.

48      Ako zdôraznil generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, aj keď účinná a jednotná ochrana zapísaných názvov vyžaduje, aby sa nezohľadnili okolnosti, ktoré môžu vylúčiť existenciu vyvolávania mylnej predstavy len pre spotrebiteľov členského štátu, táto požiadavka nevyžaduje, aby bolo vyvolanie mylnej predstavy posudzované vo vzťahu k spotrebiteľom jedného členského štátu nedostatočné na uplatnenie ochrany stanovenej v článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006.

49      Prináleží preto vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či tak obrazové, ako aj slovné prvky vzťahujúce sa na výrobok, o ktorý ide vo veci samej, vyrobený alebo prevažne spotrebovaný v Španielsku, vyvolávajú v mysli spotrebiteľov tohto členského štátu mylnú predstavu o obraze zapísaného názvu, ktorý musí byť v takomto prípade chránený pred mylnou predstavou, ku ktorej dochádza na celom území Únie.

50      Z uvedeného vyplýva, že na tretiu otázku treba odpovedať tak, že pojem riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, z ktorého vnímania musí vychádzať vnútroštátny súd pri posudzovaní toho, či ide o „vyvolávanie mylnej predstavy“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, sa má chápať tak, že odkazuje na európskych spotrebiteľov, vrátane spotrebiteľov členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý vedie k mylnej predstave o chránenom názve alebo na ktorý sa tento názov zo zemepisného hľadiska viaže, a v ktorom sa tento výrobok prevažne spotrebúva.

 O trovách

51      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.      Článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín sa má vykladať v tom zmysle, že k vyvolaniu mylnej predstavy o zapísanom názve môže dôjsť použitím obrazových označení.

2.      Článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že používanie obrazových označení, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu o zemepisnej oblasti, na ktorú je viazané označenie pôvodu uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, môže predstavovať vyvolanie mylnej predstavy tohto označenia pôvodu, a to aj v prípade, že uvedené obrazové označenia používa výrobca so sídlom v tomto regióne, ale na ktorého výrobky, ktoré sú podobné alebo porovnateľné výrobkom chráneným týmto označením pôvodu, sa toto označenie pôvodu nevzťahuje.

3.      Pojem riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, z ktorého vnímania musí vychádzať vnútroštátny súd pri posudzovaní toho, či ide o „vyvolávanie mylnej predstavy“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, sa má chápať tak, že odkazuje na európskych spotrebiteľov, vrátane spotrebiteľov členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý vedie k mylnej predstave o chránenom názve alebo na ktorý sa tento názov zo zemepisného hľadiska viaže, a v ktorom sa tento výrobok prevažne spotrebúva.

Podpisy


* Jazyk konania: španielčina.