ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(prvá komora)

zo 6. októbra 2015

Vec F‑119/14

FE

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Prijímanie – Verejné výberové konanie – Zapísanie do rezervného zoznamu – Rozhodnutie menovacieho orgánu neprijať úspešného uchádzača – Právomoci výberovej komisie a právomoci menovacieho orgánu – Podmienky pripustenia do výberového konania – Minimálna dĺžka odbornej praxe – Spôsoby výpočtu – Zjavne nesprávne posúdenie výberovej komisie – Neexistencia – Strata príležitosti byť prijatý – Náhrada škody“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou FE navrhuje zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu Európskej komisie zo 17. decembra 2013 o zamietnutí jej prijatia generálnym riaditeľstvom (GR) „Spravodlivosť“ z rezervného zoznamu výberového konania EPSO/AD/42/05, ako aj náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktoré údajne utrpela kvôli tomuto rozhodnutiu

Rozhodnutie:      Rozhodnutie zo 17. decembra 2013, ktorým Európska komisia odmietla prijať FE, sa zrušuje. Európska komisia je povinná zaplatiť FE sumu 10 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila FE.

Abstrakt

1.      Úradníci – Prijímanie – Výberové konanie – Výberová komisia – Nezávislosť – Hranice – Prijatie protiprávnych rozhodnutí – Povinnosti menovacieho orgánu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 30 a príloha III)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Organizácia a priebeh skúšok výberového konania – Rozdelenie právomocí medzi menovacím orgánom a výberovou komisiou – Stanovenie oznámením o výberovom konaní

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Podmienky pripustenia – Stanovenie oznámením o výberovom konaní – Minimálna dĺžka odbornej praxe – Absencia výslovného stanovenia spôsobu výpočtu tejto dĺžky v oznámení o výberovom konaní – Posúdenie výberovou komisiou – Preskúmanie riadneho priebehu menovacím orgánom – Nahradenie spôsobu výpočtu – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 5 ods. 3)

4.      Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúce primerané zadosťučinenie za majetkovú škodu – Strata príležitosti byť prijatý – Kritériá

(Článok 340 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

1.      V oblasti prijímania zamestnancov európskych inštitúcií vykonávaného prostredníctvom organizácie verejného výberového konania z dôvodu zásady nezávislosti, ktorou sa riadi výkon úloh výberových komisií výberového konania, menovací orgán nemá právomoc zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ktorá výberová komisia prijala v rámci svojich právomocí vymedzených najmä článkom 30 služobného poriadku, ako aj článkom 5 jeho prílohy III.

Keďže je však menovací orgán povinný prijímať rozhodnutia, ktoré nie sú protiprávne, nemôže byť viazaný rozhodnutím výberovej komisie, ktorého protiprávnosť by následne mohla ovplyvniť jeho vlastné administratívne rozhodnutia. Z tohto dôvodu je menovací orgán pred vymenovaním úradníka povinný overiť, či dotknutý uchádzač spĺňa podmienky, ktoré vyžaduje služobný poriadok na to, aby mohol byť riadne prijatý do služby Únie, inak je jeho rozhodnutie o prijatí do zamestnania neplatné.

Keď je napríklad zjavné, že rozhodnutie výberovej komisie pripustiť uchádzača k účasti na skúškach výberového konania je protiprávne, pretože je zjavne nesprávne, menovací orgán, ktorému výberová komisia odovzdala rezervný zoznam s menom tohto uchádzača, ktorý medzičasom uspel na skúškach, musí odmietnuť jeho vymenovanie.

(pozri body 39 a 40)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky z 23. októbra 1986, Schwiering/Dvor audítorov, 142/85, EU:C:1986:405, body 19 a 20, a z 20. februára 1992, Parlament/Hanning, C‑345/90 P, EU:C:1992:79, bod 22

Súd pre verejnú službu: rozsudok z 23. októbra 2012, Eklund/Komisia, F‑57/11, EU:F:2012:145, bod 49, a uznesenie z 10. júla 2014, Mészáros/Komisia, F‑22/13, EU:F:2014:189, bod 48

2.      Oznámenie o výberovom konaní teda predstavuje právny rámec každého výberového konania na obsadenie pracovného miesta v inštitúciách Únie, pretože s výhradou príslušných ustanovení služobného poriadku vyššej právnej sily, vrátane prílohy III služobného poriadku, upravuje na jednej strane rozdelenie právomocí medzi menovací orgán a výberovú komisiu pri organizácii a priebehu skúšok výberového konania, a na druhej strane stanovuje podmienky účasti uchádzačov, predovšetkým ich profil, ich konkrétne práva a povinnosti.

Oznámenie o výberovom konaní by teda neplnilo svoj cieľ, ak by menovací orgán mohol vylúčiť z rezervného zoznamu úspešného uchádzača s odvolaním sa na podmienku alebo možnosť účasti, ktorá sa nenachádza ani v tomto oznámení, ani v služobnom poriadku, alebo ktorá v každom prípade nebola pred prijatím oznámenia o výberovom konaní uverejnená spôsobom prístupným alebo nevyhnutne známym ani výberovej komisii ani dotknutým uchádzačom.

V skutočnosti oznámenie o výberovom konaní predsa zverovalo iba výberovej komisii úlohu, aby pri výkone svojich povinností a v rámci širokej miery svojej voľnej úvahy, zostavila zoznam uchádzačov pripustených k účasti na skúškach výberového konania.

(pozri body 42, 43 a 48)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudky zo 14. apríla 2011, Šimonis/Komisia, F‑113/07, EU:F:2011:44, bod 74, a z 15. októbra 2014, Moschonaki/Komisia, F‑55/10 RENV, EU:F:2014:235, bod 42

3.      Pokiaľ ide o spôsoby výpočtu minimálnej dĺžky odbornej praxe, výberová komisia, ktorá nebola viazaná žiadnou podmienkou výslovne uvedenou v oznámení o výberovom konaní, pokiaľ ide o spôsob výpočtu minimálnej doby odbornej praxe vyžadovanej na pripustenie k účasti na výberovom konaní, sa na základe širokej miery svojej voľnej úvahy v danej oblasti mohla dôvodne domnievať, že nebolo potrebné konkrétne sa pridržiavať spôsobu výpočtu tej či onej inštitúcie. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že výberová komisia výberového konania si neosvojila spôsob výpočtu, ktorý používajú služby Komisie na výpočet minimálnej doby odbornej praxe považovanej za dobu, ktorá sa vzťahuje na prax na plný úväzok, automaticky neznamená, že výberová komisia posúdila nesprávne podmienku minimálnej doby odbornej praxe, ktorú mala žalobkyňa preukázať, aby bola pripustená k účasti na skúškach výberového konania.

V tejto súvislosti pokiaľ ide o požadovanú predchádzajúcu odbornú prax, oznámenie o výberovom konaní upravuje ako osobitnú podmienku pripustenia ku skúškam najmenej dva roky odbornej praxe, menovací orgán nemôže v čase, keď uvažuje o prijatí úspešného uchádzača výberového konania, ktorého ako takého vybrala výberová komisia, vylúčiť tohto úspešného uchádzača z rezervného zoznamu tak, že sa pri tom odvolá na spôsoby posúdenia a výpočtu požadovanej odbornej praxe, ktoré sám neuviedol v oznámení o výberovom konaní alebo ktoré sa nenachádzajú v akte, na ktorý sa z právneho hľadiska možno odvolávať voči členom výberovej komisie, ako aj voči každému uchádzačovi výberového konania.

V opačnom prípade by zásada právnej istoty, ktorá je jednou zo zásad, ktorými sa riadi každé výberové konanie, bola nenapraviteľne porušená. K nedodržaniu zásady právnej istoty by sa pripojilo aj nedodržanie zásady rovnosti zaobchádzania.

(pozri body 57 a 61 – 64)

4.      Vznik zodpovednosti inštitúcie predpokladá splnenie súhrnu podmienok týkajúcich sa protiprávnosti konania vytýkaného inštitúciám, existencie údajnej škody a existencie príčinnej súvislosti medzi konaním a uvádzanou ujmou.

Okolnosť, že žalobkyňa definitívne stratila príležitosť byť vymenovaná za administrátora v platovej triede AD 7 zakladá pri dodržaní ostatných zákonných podmienok právo na náhradu. Majetková ujma, o ktorú sa žalobkyňa opiera, aby získala odškodnenie, nesúvisí so stratou na zárobku, ale so stratou príležitosti byť prijatá ako úradník na pracovné miesto, ktoré bolo predmetom daného výberového konania.

V dôsledku toho vzhľadom na základe možnosti Súdu pre verejnú službu odhadnúť ujmu ex æquo et bono, dôjde k spravodlivej náhrade celej majetkovej škody, ktorá žalobkyni vznikla, najmä s prihliadnutím na mesačný plat zodpovedajúci pracovnému miestu, ktoré sa malo obsadiť, na skutočnú povahu stratenej príležitosti, prvý možný dátum prijatia do zamestnania a na jej pracovnú situáciu počas referenčného obdobia.

(pozri body 120, 123, 129 a 130)

Odkaz:

Súdny dvor: 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C‑136/92 P, Zb. s. I‑1981, bod 42; 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C‑348/06 P, Zb. s. I‑833, body 52 a 53 rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C‑136/92 P, EU:C:1994:211, bod 42, a z 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C‑348/06 P, EU:C:2008:107, bod 52

Súd pre verejnú službu: rozsudok z 13. septembra 2011, AA/Komisia, F‑101/09, EU:F:2011:133, body 79 až 82