Language of document : ECLI:EU:T:2019:447

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

z 26. júna 2019 (*)

„Ochranná známka Európskej únie – Prihlášky slovných ochranných známok Európskej únie 200 PANORAMICZNYCH, 300 PANORAMICZNYCH, 400 PANORAMICZNYCH, 500 PANORAMICZNYCH a 1000 PANORAMICZNYCH – Absolútne dôvody zamietnutia – Opisný charakter – Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním – Článok 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001 –Neexistencia zneužitia právomoci“

V spojených veciach T‑117/18 až T‑121/18,

Agencja Wydawnicza Technopol sp. z o. o., so sídlom v Częstochowa (Poľsko), v zastúpení: C. Rogula, advokát,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: D. Walicka, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanému,

ktorých predmetom sú žaloby proti piatim rozhodnutiam piateho odvolacieho senátu EUIPO z 15. decembra 2017 (veci R 2194/2016‑5, R 2195/2016‑5, R 2200/2016‑5, R 2201/2016‑5 a R 2208/2016‑5) týkajúcim sa prihlášok slovných označení 200 PANORAMICZNYCH, 300 PANORAMICZNYCH, 400 PANORAMICZNYCH, 500 PANORAMICZNYCH a 1000 PANORAMICZNYCH ako ochranných známok Európskej únie,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predseda komory A. M. Collins, sudcovia R. Barents a J. Passer (spravodajca),

tajomník: E. Hendrix, referent,

so zreteľom na žaloby podané do kancelárie Všeobecného súdu 20. februára 2018,

so zreteľom na vyjadrenia k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 4. júla 2018,

so zreteľom na rozhodnutie z 5. októbra 2018 o spojení vecí T‑117/18 až T‑121/18 na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie ukončí,

po pojednávaní z 5. decembra 2018,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 1. apríla 2016 podala žalobkyňa, Agencja Wydawnicza Technopol sp. z o. o., päť prihlášok ochranných známok Európskej únie na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) v znení zmien [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].

2        Prihlasovanými ochrannými známkami sú slovné označenia 200 PANORAMICZNYCH, 300 PANORAMICZNYCH, 400 PANORAMICZNYCH, 500 PANORAMICZNYCH a 1000 PANORAMICZNYCH.

3        Tovary, pre ktoré sa požadovali zápisy, sú zaradené do triedy 16 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Časopisy [periodiká]“.

4        V listoch z 2. a 3. mája 2016 prieskumový pracovník informoval žalobkyňu, že zápisu prihlasovaných ochranných známok bránia absolútne dôvody zamietnutia podľa článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2017/1001]. V tejto súvislosti dospel k záveru, že výraz „panoramicznych“ (panoramatických) znamená pre poľsky hovoriacu verejnosť typ krížoviek, a že označenia uvádzajú, že časopisy obsahujú 200, 300, 400, 500 a 1000 panoramatických krížoviek.

5        V listoch z 28. a 30. júna 2016 predložila žalobkyňa vyjadrenie a poskytla dôkazy, ktorými sa snažila preukázať, že výraz „panoramicznych“ (panoramatických) neoznačuje v poľštine typ krížoviek a že v každom prípade prihlasované ochranné známky nadobudli sekundárnu rozlišovaciu spôsobilosť.

6        Vo svojich piatich rozhodnutiach z 29. septembra 2016 prieskumový pracovník zachoval svoj postoj a odmietol zapísať prihlasované ochranné známky pre „časopisy [periodiká]“ na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009.

7        Dňa 27. novembra 2016 žalobkyňa podala odvolanie proti každému z rozhodnutí prieskumového pracovníka podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001). Dňa 29. a 30. januára 2017 žalobkyňa predložila vyhlásenia, v ktorých uviedla odôvodnenie svojich odvolaní.

8        Dňa 16. mája 2017 zaslal odvolací senát žalobkyni list na základe článku 63 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 70 nariadenia 2017/1001), v ktorom ju požiadal, aby predložila vyjadrenie k podrobnostiam týkajúcim sa návrhov a konaní o vyhlásenie neplatnosti v Poľsku v rozsahu, v akom sa týkali ochranných známok, ktoré boli totožné s prihlasovanými ochrannými známkami.

9        V listoch z 26. júna a 18. augusta 2017 žalobkyňa predložila odvolaciemu senátu vyjadrenie.

10      Dňa 17. októbra 2017 odvolací senát informoval žalobkyňu o tom, že písomnosti, ktoré predložila, sa netýkajú používania slovných označení ako ochranných známok, ale týkajú sa ich popisnej funkcie, a že sa nedalo konštatovať, že tieto označenia získali sekundárnu rozlišovaciu spôsobilosť.

11      V liste zo 17. novembra 2017 žalobkyňa poskytla dodatočné spresnenia s ohľadom na vnútroštátne konania týkajúcich sa národných ochranných známok, ktoré sú totožné s prihlasovanými ochrannými známkami, a s ohľadom na otázky sekundárnej rozlišovacej spôsobilosti.

12      Piaty odvolací senát na základe piatich rozhodnutí z 15. decembra 2017 (ďalej spoločne nazvané „napadnuté rozhodnutia“) odvolanie zamietol z dôvodu, že prihlasované ochranné známky boli opisné v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 a že dôkazy predložené žalobkyňou nepreukazovali, že prihlasované ochranné známky nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť používaním v súlade s článkom 7 ods. 3 uvedeného nariadenia.

13      Po prvé odvolací senát v rámci posúdenia absolútneho dôvodu zamietnutia stanoveného v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 v bodoch 21 a 22 napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že keďže prihlasované ochrannej známky obsahujú poľské slovo, relevantnou verejnosťou bola poľsky hovoriaca verejnosť a že išlo o priemerného spotrebiteľa, ktorého úroveň pozornosti zodpovedá úrovni pozornosti priemerného spotrebiteľa, ktorý je relatívne dobre informovaný, pozorný a obozretný. Odvolací senát v bode 24 napadnutých rozhodnutí uviedol, že poľský výraz „panoramicznych“, znamenajúci „panoramatických“, čo je 2. pád množného čísla výrazu „panoramiczna“ (panoramatická), označujúceho najmä jeden typ krížoviek. Odvolací senát v bodoch 26 a 31 napadnutých rozhodnutí v podstate rozhodol, že význam sporných označení bol vzhľadom na „časopisy [periodiká]“ opisný, pretože čísla 200, 300, 400, 500 alebo 1000 poskytovali len informáciu o počte krížoviek obsiahnutých v časopisoch, čo si skupina verejnosti okamžite všimne a nebude musieť o tom hlbšie premýšľať, a to napriek tomu, že výraz „krížovky“ nie je uvedený v prihlasovaných ochranných známkach. Odvolací senát v bodoch 28 a 32 až 34 napadnutých rozhodnutí uviedol, že dôkazy predložené žalobcom, ako sú jazykové posudky, nemôžu spochybniť opisný charakter prihlasovaných ochranných známok a že zápis týchto ochranných známok ako tlačových titulov neumožňuje dospieť k záveru, že tieto ochranné známky majú rozlišovaciu spôsobilosť. Okrem toho odvolací senát v bodoch 35 a 36 napadnutých rozhodnutí dodal, že predchádzajúca rozhodovacia prax EUIPO týkajúca sa zápisu ochranných známok obsahujúcich čísla nerobí tento záver neplatným.

14      Odvolací senát navyše v bodoch 37 a 41 napadnutých rozhodnutí konštatoval, že rozhodnutia poľských orgánov týkajúce sa slovných označení 100 PANORAMICZNYCH, 200 PANORAMICZNYCH a 300 PANORAMICZNYCH, ako aj rozhodnutia poľských súdov týkajúce sa najmä obrazových označení obsahujúcich prvky „100 panoramicznych“, „300 panoramicznych“ a „500 panoramicznych“ potvrdzujú, že označenia žalobkyne obsahujúce čísla nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.

15      Po druhé odvolací senát sa domnieval, že prihlasované ochrannej známky nenadobudli rozlišovaciu spôsobilosť používaním v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001. V bodoch 46 až 55 napadnutých rozhodnutí v podstate uviedol, že dôkazy poskytnuté žalobkyňou, akými sú prieskumy verejnej mienky, listy distribútora tlače týkajúce sa predaja, prehľady nákladov na reklamu, ako aj faktúry uvádzajúce propagáciu a intenzívnu reklamu nepreukazujú, že príslušná skupina verejnosti bude vnímať označenie ako označenie obchodného pôvodu, skôr než ako opisnú informáciu o obsahu časopisov. Okrem toho sa odvolací senát v bodoch 56 až 61 napadnutých rozhodnutí domnieval, že titulné stránky časopisov, ktoré žalobkyňa predložila, preukazujú, že prihlasované ochrannej známky sú neustále propagované v osobitnej grafickej podobe, že tieto ochranné známky sú v týchto časopisoch používané ako označenie ich obsahu, a nie ako údaj o ich obchodnom pôvode a že označenie obchodného pôvodu prináležalo naopak obchodnému menu TECHNOPOL, ktoré tvorí obrazové označenie uvedené na daných titulných stranách. V dôsledku toho odvolací senát dospel v bode 65 napadnutých rozhodnutí k záveru, že aj napriek popularite série časopisov patriacich žalobkyni, ktoré obsahujú čísla, nebolo možné konštatovať, že prihlasované ochranné známky nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť používaním v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001.

 Návrhy účastníkov konania

16      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zmenil napadnuté rozhodnutia vyhovením odvolaniam a rozhodol o zapísaní prihlasovaných ochranných známok na základe toho, že slovné spojenia nenapĺňajú podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2017/1001 a/alebo že prihlasované ochranné známky nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť používaním v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001,

–        subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnutia a vyzval EUIPO, aby preskúmal prihlášky na základe toho, že slovné spojenia nenapĺňajú podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2017/1001 a/alebo že prihlasované ochranné známky, nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť používaním v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001,

–        uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

17      EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žaloby,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O prípustnosti niektorých dôkazov predložených prvýkrát pred Všeobecným súdom

18      EUIPO predložil námietku neprípustnosti týkajúcu sa toho, že žalobkyňa predložila dokumenty uvedené v prílohách A.7 a A.8 k žalobám po prvýkrát pred Všeobecným súdom. EUIPO na pojednávaní takisto predložil námietku neprípustnosti prílohy A.23 k žalobám z rovnakého dôvodu.

19      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že žaloba podaná na Všeobecný súd totiž smeruje k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov EUIPO podľa článku 72 nariadenia 2017/1001 v tom zmysle, že úlohou Všeobecného súdu nie je opätovne skúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na dokumenty, ktoré boli prvýkrát predložené až v konaní pred ním. Uvedené dokumenty teda treba odmietnuť bez toho, aby bolo potrebné skúmať ich dôkaznú silu [pozri rozsudky z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, EU:T:2005:420, bod 19 a citovanú judikatúru, a z 12. marca 2014, Tubes Radiatori/ÚHVT – Antrax It (Radiátor), T‑315/12, neuverejnený, EU:T:2014:115, bod 27 a citovanú judikatúru].

20      V tejto súvislosti v rámci prvého žalobného dôvodu založeného na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 a v rámci piateho žalobného dôvodu založeného na porušení článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia žalobkyňa uvádza jednak prílohu A.7 obsahujúcu snímku obrazovky internetovej stránky encyklopédie Wikipédia, ako aj prílohu A.8 k žalobám obsahujúcu internetovú stránku „Panorama dnia“ nachádzajúcu sa na adrese „https://szarada.net“, ktorá ponúka krížovky každý deň, a jednak prílohu A.23 obsahujúcu DVD, na ktorom sa nachádza videozáznam zo štúdie na študentoch vo Varšave (Poľsko), ako aj videozáznam zodpovedajúci jednej časti z poľského televízneho programu Śmiechu Warte.

21      Na pojednávaní však žalobkyňa nespochybnila, že tieto dokumenty neboli predložené v priebehu správneho konania pred útvarmi EUIPO.

22      Okrem toho treba tiež pripomenúť, že žalobkyňa tiež po prvý raz pred Všeobecným súdom predložila v rámci piateho žalobného dôvodu prílohu A.22 týkajúcu sa dokumentu „Analýza a správa [profesora F.] o rozlišovacej spôsobilosti číselných údajov“.

23      Keďže však bolo odmietnutie registrácie založené na opisnej povahe prihlasovaných ochranných známok v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 a na nedostatku rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001, treba konštatovať, že žalobkyňa mala možnosť poskytnúť dôkazy v priebehu správneho konania pred útvarmi EUIPO (pozri body 5 a 9 až 11 vyššie). Z toho vyplýva, že tvrdenie žalobkyne, že dodatočné prílohy predložené vo fáze žalôb boli „dokonale dôvodné, pretože [boli] potrebné na preukázanie alebo ilustráciu obsahu žalôb a vyvrátenie nepodložených tvrdení odvolacieho senátu, ktoré boli uvedené až v [napadnutých rozhodnutiach]“, nemôže uspieť.

24      Na prílohy A.7, A.8, A.22 a A.23 sa preto nebude prihliadať, pretože sú neprípustné.

 O veci samej

25      Žalobkyňa na podporu žalôb uvádza dvanásť dôvodov, ktoré možno zoskupiť nasledujúcim spôsobom. Po prvé v rámci prvého a druhého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001. Po druhé v rámci tretieho a piateho dôvodu žalobca uvádza porušenie článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/2001. Po tretie žalobkyňa v rámci štvrtého a siedmeho žalobného dôvodu uplatňuje zneužitie právomoci, týkajúce sa toho, že EUIPO zapísal iné označenia obsahujúce čísla, ako aj založené na tom, že odvolací senát nesprávne vyložil zásadu autonómie systému ochrany známok. Po štvrté žalobkyňa v rámci šiesteho a ôsmeho až dvanásteho žalobného dôvodu uvádza po prvé zneužitie právomoci, keďže odvolací senát obmedzil voľnosť výberu žalobkyne, čo sa týka spôsobu ochrany, po druhé porušenie článku 118 ZFEÚ a zneužitia právomoci, keďže odvolací senát pripravil žalobkyňu o spôsob účinnej ochrany, po tretie porušenie článku 4 písm. a) nariadenia 2017/1001, keďže odvolací senát odlíšil tovary určitého podniku od tovarov iného podniku bez toho, aby zohľadnil realitu na trhu, po štvrté porušenie článku 4 nariadenia 2017/1001, keďže odvolací senát nesprávne vyložil pojem grafické stvárnenie slovnej ochrannej známky, po piate zneužitie právomoci a porušenie podstatných formálnych náležitostí, keďže odvolací senát stanovil protiprávne podmienky vyžadujúce si nové dôkazy, a po šieste porušenie článku 36 ZFEÚ, ako aj článku 14 nariadenia 2017/1001, keďže odvolací senát nesprávne vyložil výlučné práva priznané zápisom ochrannej známky.

 O prvom a druhom žalobnom dôvode založených na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001

26      Po prvé žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, čo sa týka identifikácie relevantnej verejnosti, pretože v rozpore s metodickými pokynmi EUIPO dospel k názoru, že príslušnú skupinu verejnosti tvoril priemerný spotrebiteľ časopisov s hrami, a nie priemerný spotrebiteľ časopisov, ktorý sa nemusí nevyhnutne zaujímať o herné časopisy. Žalobca dodáva, že relatívne dobre informovaný a primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, ktorý je čitateľom časopisov všeobecne, nutne nevie o časopisoch obsahujúcich krížovky.

27      Po druhé žalobkyňa v podstate tvrdí, že také dôkazy, z ktorých odvolací senát vychádzal v rámci výkladu slova „panoramiczna“ (panoramatická), akým je internetová stránka encyklopédia Wikipédia a internetová stránka s krížovkami, nepredstavujú spoľahlivé zdroje a že dôkazná hodnota, ktorú im odvolací senát priznal, nespĺňa metodické pokyny EUIPO týkajúce sa preskúmavania ochranných známok Európskej únie.

28      Po tretie žalobkyňa uvádza, že v každom prípade odvolací senát posúdil význam prihlasovaných ochranných známok „nesprávnym, selektívnym a zaujatým“ spôsobom. Žalobkyňa totiž tvrdí, že odvolací senát dospel k záveru o opisnej povahe uvedených ochranných známok nie na základe definície slova „panoramiczny“ (panoramatický), ale výrazu „krzyżówka panoramiczna“ (panoramatická krížovka). V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že vedome vynechala poľský výraz „krzyżówki“ (krížovky), aby dotknutým označením poskytla fantazijný charakter, ktorý môže mať niekoľko významov. Žalobkyňa uvádza, že vzhľadom na to, že slovo „panoramiczny“ (panoramatický) odkazuje priamo na krížovky, a nie na časopisy, odvolací senát zaobchádzal selektívne s dôkazmi, čo nebolo objektívne a čo ho viedlo k ich nesprávnemu preskúmaniu, ako aj k záveru, ktorý si a priori utvoril, pričom tak nezohľadnil jazykové posudky a stanoviská v oblasti hier, ktoré predložila žalobkyňa. Žalobkyňa tvrdí, že dotknuté označenia neobsahujú zjavné informácie, pokiaľ ide o obsah časopisov. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že výraz „panoráma“ je polysémantický a že sa tento pojem nevzťahuje na krížovky (krzyżówka), takže dotknuté označenia obsahujú fantazijný výraz a podnecujú k premýšľaniu bez toho, aby priamo, konkrétne a zjavným spôsobom uvádzali obsah časopisov. Okrem toho žalobkyňa spresňuje, že existuje celý rad časopisov, ktorých názov súvisí s obsahom bez toho, aby táto spojitosť bola zjavná či priama, a to vrátane časopisov obsahujúcich slovo „panoráma“.

29      EUIPO tvrdenia žalobkyne odmieta.

30      Podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 sa zamietne zápis „ochrann[ých] znám[ok], ktoré tvoria výlučne označenia alebo údaje, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb. Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 zákazom zápisu takýchto označení alebo údajov ako ochranných známok Európskej únie sleduje cieľ všeobecného záujmu, ktorý vyžaduje, aby označenia alebo údaje opisujúce vlastnosti tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada, mohol každý voľne používať. Toto ustanovenie teda bráni tomu, aby boli takéto označenia alebo znaky vyhradené pre jediný podnik z dôvodu ich zápisu ako ochrannej známky [pozri rozsudok z 10. februára 2010, O2 (Germany)/ÚHVT (Homezone), T‑344/07, EU:T:2010:35, body 18 a 20 a citovanú judikatúru].

31      Okrem toho z článku 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001 vyplýva, že je postačujúce, ak dôvody odmietnutia existujú len v časti Európskej únie. Zápis označenia sa však musí zamietnuť, pokiaľ má opisný charakter v jazyku niektorého členského štátu, hoci v inom členskom štáte by ho bolo možné zapísať (rozsudok z 19. septembra 2002, DKV/ÚHVT, C‑104/00 P, EU:C:2002:506, bod 40).

32      Na to, aby sa na označenie vzťahoval zákaz uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, je potrebné, aby malo s predmetnými tovarmi alebo službami dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť, ktorá by dotknutej skupine verejnosti mohla umožniť okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis týchto tovarov a služieb alebo niektorej z ich vlastností [pozri rozsudky z 12. júna 2007, MacLean‑Fogg/ÚHVT (LOKTHREAD), T‑339/05, neuverejnené, EU:T:2007:172, bod 29 a citovanú judikatúru, a z 27. apríla 2016, Niagara Bottling/EUIPO (NIAGARA), T‑89/15, neuverejnený, EU:T:2016:244, bod 14 a citovanú judikatúru].

33      V tejto súvislosti treba spresniť, že voľba výrazu „vlastnosť“ uskutočnená normotvorcom zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie zainteresovanými kruhmi ľahko rozpoznateľnej vlastnosti tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada. Zápis označenia teda možno odmietnuť na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 len vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností [pozri rozsudok z 24. apríla 2012, Leifheit/ÚHVT (EcoPerfect), T‑328/11, neuverejnený, EU:T:2012:197, bod 16 a citovanú judikatúru].

34      Okrem toho označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v oblasti obchodu na označenie vlastností tovaru alebo služby, ktorých zápis sa požaduje, sa na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, čiže identifikovať obchodný pôvod tovaru alebo služby, aby tak spotrebiteľovi, ktorý získa výrobok alebo službu označenú ochrannou známkou, umožnili pri ich ďalšom získaní uskutočniť rovnakú voľbu, ak bola jeho skúsenosť pozitívna, alebo inú voľbu, ak bola jeho skúsenosť negatívna [pozri rozsudok zo 17. decembra 2015, Olympus Medical Systems/ÚHVT (3D), T‑79/15, neuverejnený, EU:T:2015:999, bod 17 a citovanú judikatúru].

35      Na to, aby EUIPO zamietol zápis na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, nie je nevyhnutné, aby boli označenia a údaje tvoriace ochrannú známku dotknutú týmto článkom v čase podania prihlášky skutočne používané na účely opisu tovarov alebo služieb, pre ktoré sa prihláška ochrannej známky podáva, alebo vlastností týchto tovarov alebo služieb. Ako uvádza samotné znenie tohto ustanovenia, stačí, aby sa tieto označenia a znaky na tieto účely mohli používať [pozri rozsudok zo 17. novembra 2016, Vince/EUIPO (ELECTRIC HIGHWAY), T‑315/15, neuverejnený, EU:T:2016:667, bod 31 a citovanú judikatúru].

36      Zápis slovného označenia sa musí zamietnuť, ak aspoň jeden z jeho prípadných významov predstavuje vlastnosť dotknutých tovarov alebo služieb [pozri rozsudok z 23. septembra 2015, Mechadyne International/ÚHVT (FlexValve), T‑588/14, neuverejnený, EU:T:2015:676, bod 38 a citovanú judikatúru].

37      Napokon posúdenie opisného charakteru označenia možno vykonať len jednak vo vzťahu k vnímaniu zo strany príslušnej skupiny verejnosti a jednak vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám [rozsudok z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T‑34/00, EU:T:2002:41, bod 38].

38      Vzhľadom na uvedené zásady treba preskúmať prvý a druhý žalobný dôvod.

39      Po prvé, pokiaľ ide o definíciu príslušnej skupiny verejnosti, je potrebné uviesť, že odvolací senát v bode 22 napadnutých rozhodnutí dospel k záveru a bez toho, aby to navyše žalobkyňa spochybnila, že príslušná skupina verejnosti bola poľsky hovoriaca verejnosť z dôvodu, že dotknuté označenia sa skladajú z poľského slova, a to „panoramicznych“ (panoramatických). Ďalej na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát nevykonal nesprávne posúdenie, keď v bode 21 napadnutých rozhodnutí rozhodol, že „časopisy [periodiká]“ sú určené priemerným spotrebiteľom a že úroveň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti zodpovedá úrovni pozornosti priemerného spotrebiteľa, ktorý je relatívne dobre informovaný, pozorný a obozretný.

40      Údajný rozpor uvedený žalobkyňou medzi dôvodmi napadnutých rozhodnutí a rozsudkom z 29. apríla 2004, Procter & Gamble/ÚHVT (C‑473/01 P a C‑474/01 P, EU:C:2004:260, bod 33), totiž nemôže uspieť. Hoci odvolací senát dospel v tejto súvislosti k záveru, že priemerný spotrebiteľ je relatívne dobre informovaný, a nie iba riadne informovaný, nevyvodil z toho, že úroveň pozornosti spotrebiteľa sa má vykladať odlišne.

41      Okrem toho aj za predpokladu, že by sa formulácia použitá odvolacím senátom v bode 21 druhej vete napadnutých rozhodnutí mala vykladať odlišne, stačí pripomenúť, že stupeň pozornosti priemerného, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov alebo služieb [pozri rozsudok z 9. decembra 2010, Fédération internationale des logis/ÚHVT (Odtieň gaštanovej farby), T‑329/09, neuverejnený, EU:T:2010:510, bod 20 a citovanú judikatúru].

42      Okrem toho treba pripomenúť, že ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, na účely posúdenia, či má ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť, alebo nie, je potrebné zohľadniť celkový dojem, ktorý vyvoláva (pozri rozsudok z 12. júla 2012, Smart Technologies/ÚHVT, C‑311/11 P, EU:C:2012:460, bod 49 a citovanú judikatúru).

43      Po druhé treba konštatovať, že každé z označení sa skladá z čísla, a to 200, 300, 400, 500 alebo 1000, po ktorom nasleduje slovný prvok „panoramicznych“ (panoramatických).

44      Pokiaľ ide o číslo zahrnuté do každého z týchto označení, už bolo rozhodnuté, že ak sa prihláška vzťahuje najmä na kategóriu tovarov, ktorých rozsah je jednoducho a štandardne určený množstvom ich jednotiek, možno rozumne predpokladať, že označenie pozostávajúce z číslic, bude zainteresovanými kruhmi skutočne vnímané ako opis uvedeného množstva, a teda ako vlastnosť týchto tovarov (rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 56). Tak je to zjavne v tomto prípade, pričom navyše žalobkyňa tento význam nespochybnila.

45      Pokiaľ ide o význam slovného prvku „panoramicznych“, odvolací senát v bodoch 24 a 26 napadnutých rozhodnutí uviedol, že slovo „panoramicznych“ (panoramatických) predstavuje 2. pád množného čísla výrazu „panoramiczna“ (panoramatická), ktorý je odvodený od slova „panorama“ (panoráma), že slovo „panoramatický“ označuje najmä jeden typ krížoviek, takže pokiaľ ide o dotknuté tovary, prihlasované ochrannej známky poskytujú zjavnú informáciu, čo sa týka obsahu časopisu (200, 300, 400, 500 alebo 1000 panoramatických krížoviek).

46      Žiadne z tvrdení žalobkyne nemôže také posúdenie spochybniť.

47      Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že EUIPO tým, že vychádzal z dôkazov, ktoré mali elektronickú podobu, na určenie významu slovného prvku „panoramicznych“ (panoramatických), nedodržal svoje metodické pokyny, treba pripomenúť, že hoci metodické pokyny EUIPO nie sú záväzné, predstavujú nielen referenčný zdroj praxe EUIPO v oblasti ochranných známok, ale aj kodifikáciu správania, ktoré má sám v úmysle dodržiavať, takže s výhradou ich súladu s právnymi predpismi vyššej právnej sily z nich vyplýva sebaobmedzenie EUIPO v tom zmysle, že mu prislúcha konať v súlade s pravidlami, ktoré si stanovil [pozri rozsudok z 18. septembra 2015, Federación Nacional de Cafeteros de Colombia/ÚHVT – Hautrive (COLOMBIANO HOUSE), T‑387/13, neuverejnený, EU:T:2015:647, body 45 a 46 a citovanú judikatúru].

48      Z textu citovaného samotnou žalobkyňou však v prvom rade jasne vyplýva, že znenie metodických pokynov EUIPO, ktoré nadobudlo účinnosť 1. februára 2014, neobmedzuje možnosť používať rešerše na internete na preukázanie opisného významu iba na prípady nových a slangových výrazov. Metodické pokyny EUIPO, ktoré v kapitole 4 oddiele 4 časti B uvádzajú, že „rešerše na internete sú takisto platným prostriedkom na preukázanie popisného významu, najmä pokiaľ ide o nové alebo slangové výrazy“, totiž nevylučujú rešerše na internete i v iných prípadoch.

49      Ďalej treba v každom prípade uviesť, že v znení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2017, bolo toto ustanovenie zmenené týmto textom: „rešerše na internete sú takisto platným prostriedkom na preukázanie popisného významu, najmä pokiaľ ide o nové výrazy, technický žargón alebo slangové výrazy“. Hoci je pravda, že slovo „panoramatický“ nie je nové, ostatné zdroje, na ktoré odvolací senát odkázal v napadnutých rozhodnutiach, preukazujú, že v oblasti hádaniek toto slovo skutočne spadá do technického žargónu. Neexistuje teda žiadny rozpor s metodickými pokynmi EUIPO.

50      Napokon treba uviesť, že odvolací senát v každom prípade nevychádzal výlučne z dvoch informačných zdrojov spomínaných žalobkyňou, a to internetovej stránky encyklopédie Wikipédia a internetovej stránky „krzyzowki.net“, na účely posúdenia významu slovného prvku „panoramicznych“ (panoramatických). Odvolací senát totiž súhlasil s ostatnými dôkazmi uvedenými v dôvodoch rozhodnutia prieskumového pracovníka z 29. septembra 2016 a výslovne na ne odkázal v bode 24 napadnutých rozhodnutí, keď poukazoval na rôzne publikácie v oblasti hádaniek, ako je Dictionnaire des termes de charades et similaires (Slovník hádankárskych pojmov a podobných výrazov) (1994), Dictionnaire des exercices de charades (Slovník hádankárskych precvičovaní) zverejnený na internete, Vademecum du professionnel des charades (Vademecum profesionála v oblasti hádaniek) (1988) a publikácie s názvom Conseil d’un professionnel des charades. Comment résoudre et concevoir des exercices intellectuels (Rady profesionála v oblasti hádaniek. Ako riešiť a ponímať intelektuálne cvičenie) (1968).

51      Naopak, treba tiež odmietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého odvolací senát nepreskúmal jazykové posudky a stanoviská v oblasti hádaniek, pretože boli výslovne zohľadnené v bodoch 28 a 29 napadnutých rozhodnutí v rámci skúmania významu slovného prvku „panoramicznych“ (panoramatických). Odvolací senát v rámci analýzy posudkov v oblasti hádaniek, ktoré predložila žalobkyňa, uviedol, že z uvedených posudkov vyplýva, že vo výraze „panoramatické krížovky“ výraz „panoramatický“ označuje určitý typ krížoviek. Ako uviedol EUIPO, žalobkyňa toto konštatovanie podporuje, keď uviedla, že zámerne nepoužila výraz „krížovky“, aby dotknutým označeniam priznala fantazijný charakter. Tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého uvedený výraz nijako neoznačuje typ krížoviek a podľa ktorého odvolací senát fakticky odkázal na význam slovného výrazu „krzyżówka panoramiczna“, je teda potrebné zamietnuť ako nedôvodné.

52      Okrem toho treba pripomenúť, že z judikatúry citovanej v bode 36 vyššie vyplýva, že zápis slovného označenia sa musí zamietnuť, ak aspoň jeden z jeho prípadných významov predstavuje vlastnosť dotknutých tovarov alebo služieb. V dôsledku toho skutočnosť, že slovo „panoramatických“ môže mať aj iné významy, nemá teda v tomto prípade vplyv na posúdenie odvolacieho senátu.

53      V tomto kontexte je tiež irelevantné údajné pochybenie, ktorého sa dopustil odvolací senát, keď v bode 29 napadnutých rozhodnutí citoval definíciu slova „panoráma“, ako je uvedená v obežníku Rady Języka Polskiego Polskiej Akademii Nauk (Rada poľského jazyka Poľskej akadémie vied) z 11. februára 2002, ktorá podľa odvolacieho senátu definuje slovo „panoráma“ takto: „(1) Obdivovaný široký výhľad obvykle z určitého vyššie položeného miesta; takisto: kresba alebo fotografia, na ktorej je tento výhľad zobrazený; (2) rozsiahla prezentácia určitého javu v literárnom alebo filmovom diele; (3) freska značnej veľkosti, na ktorej sú vyobrazené zvyčajne témy bitky, ktorá pokrýva vnútorné steny okrúhlej budovy; takisto: budova, v ktorej je táto freska umiestnená“; zatiaľ čo podľa žalobkyne treba túto definíciu vykladať takto: „(2) rozsiahla prezentácia určitého javu v knihe, filme, článku, atď. …“. Je zjavné, že v oboch prípadoch sa táto definícia týka iných významov, ako už bolo uvedené v bode 52 vyššie.

54      Okrem toho vzhľadom na ostatné dôkazy nemôže byť záver odvolacieho senátu týkajúci sa významu slova „panoramicznych“ spochybnený jedným samostatným dôkazom, a to stanoviskom predsedu poľského združenia hráčov, podľa ktorého „bežné výrazy v tlači, ako sú panorama, panoramiczne, panoramix, spadajú do tvorivej fantázie vydavateľov, pokiaľ ide o názvy/tituly v tlači, a nie do terminológie hier“. Navyše tento názor popiera samotná žalobkyňa, keďže uvádza, že na internetovej stránke „https://szarada.net“ sa slovo „panoráma“, z ktorého je slovo „panoramicznych“ odvodené, používa na označenie typu krížoviek.

55      Z toho vyplýva, že odvolací senát dôvodne dospel v bodoch 24 a 26 napadnutých rozhodnutí k záveru, že výraz „panoramicznych“ zodpovedal najmä typu krížoviek a že jeho spojenie s číslom predstavovalo označenie počtu krížoviek panoramatického typu.

56      Treba teda konštatovať, že odvolací senát správne dospel k záveru, že v rámci celkového dojmu, ktorý dotknuté označenia vyvolávajú, bude skupina verejnosti, konkrétne čitatelia časopisov s krížovkami, vnímať okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania spojenia prvku „200“, „300“, „400“, „500“ alebo „1000“ so slovným prvkom „panoramicznych“ ako odkaz na počet krížoviek panoramatického typu, a to v jednom z možných významov tohto prvku.

57      Okrem toho treba pripomenúť, že ochranná známka nemôže byť zapísaná pre skupinu tovarov, v tomto prípade pre „časopisy [periodiká]“, ak je opisná s ohľadom na časť tých tovarov, ktoré tvoria rovnakú podskupinu týchto tovarov, a to časopisov obsahujúcich niekoľko krížoviek [v tomto zmysle pozri rozsudok zo 7. júna 2001, DKV/ÚHVT (EuroHealth), T‑359/99, EU:T:2001:151, bod 33].

58      K rovnakému záver je totiž potrebné dospieť aj v prípade, keď ako v tejto veci prihlasované ochranné známky môžu byť považované za opisné len pre spotrebiteľov určitej odlišnej podskupiny.

59      Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvý a druhý žalobný dôvod zamietnuť.

 O treťom a piatom žalobnom dôvode, ktoré sú v podstate založené na porušení článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001

60      V rámci tretieho a piateho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že prihlasované ochranné známky nadobudli „sekundárnu rozlišovaciu spôsobilosť intenzívnym a dlhotrvajúcim používaním“.

61      Po prvé toto tvrdenie podporuje dokument „Analýza a správa [profesora F.] o rozlišovacej spôsobilosti číslic“, ako aj štúdia vykonaná medzi študentmi.

62      Po druhé prihlasované ochrannej známky mali podľa nej dobré meno s ohľadom na skutočnosť, že sa používajú už viac ako 20 rokov, ako to údajne dokazoval dátum zápisu tlačových titulov. Dotknutá verejnosť teda bude podľa nej zvyknutá vytvoriť si spojitosť medzi týmito sloganmi a krížovkami vydávanými žalobkyňou, čo uľahčí aj identifikáciu obchodného pôvodu označených tovarov touto verejnosťou.

63      V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na to, že prihlasované ochrannej známky sú tlačovými tituly chránenými pred zápisom iných časopisov majúcich rovnaký titul, zodpovedá to používaniu týchto označení jediným obchodníkom, v tomto prípade ňou samotnou. Z rozsudku z 18. júna 2002, Philips (C‑299/99, EU:C:2002:377), pritom podľa nej vyplýva, že používanie označenia jediným obchodníkom môže stačiť na to, aby bola tomuto označeniu priznaná sekundárna rozlišovacia spôsobilosť.

64      Po tretie sekundárna rozlišovacia spôsobilosť medzi požadovanými ochrannými známkami bola údajne preukázaná aj na základe dôkazov o spolupráci žalobkyne na poľskom televíznom programe Śmiechu Warte, t. j. na základe poďakovaní za túto spoluprácu, dôkazov popularity tohto programu medzi poľskými divákmi, faktúr a zmlúv týkajúcich sa financovania vecných predmetov odovzdaných ako ceny v rámci tohto programu, ako aj propagovania dotknutých označení v tejto súvislosti.

65      Po štvrté sekundárna rozlišovacia spôsobilosť požadovaných ochranných známok bola údajne dokázaná aj na základe faktúr za reklamu v tlačových, rozhlasových a televíznych médiách a na bilbordoch.

66      Okrem toho treba podľa nej zohľadniť špecifické podmienky predaja časopisov vrátane časopisov s krížovkami, a to skutočnosť, že vo všeobecnosti spotrebiteľ s predávajúcim komunikuje iba cez malé okienko a slovné označenie preto používa pre tovar, ktorý si vybral, iba foneticky. Ak si spotrebiteľ vyberá medzi výrobkami žalobkyne a výrobkami iných vydavateľov, používa hlavne dotknuté slovné označenia.

67      Okrem toho odvolací senát údajne nesprávne v bode 56 napadnutých rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa stále propagovala prihlasované ochranné známky v osobitnej grafickej podobe. Na jednej strane dôkazy uplatnené samotným odvolacím senátom preukazovali, že žalobkyňa používala dotknuté slovné označenia aj na svojej internetovej stránke. Na druhej strane z rozsudku zo 7. júla 2005, Nestlé (C‑353/03, EU:C:2005:432), vyplýva, že prezentácia predmetných označení v grafickej podobe nevylučuje ani ich používania, ani skutočnosť, že získali sekundárnu rozlišovaciu spôsobilosť.

68      Odvolací senát sa podľa nej takisto nesprávne domnieval, že iba označenie TECHNOPOL a ochranná známka obsahujúca slovný prvok „technopol“ predstavovali v tomto prípade údaj o obchodnom pôvode. Logo Technopol bolo podľa nej len údajom o kvalite predmetných tovarov, ktoré sa teda odlišovali od iných konkurentov nielen fantazijnými názvami, ale tiež svojím dobrým menom.

69      Odvolací senát aj tým, že uložil žalobkyni celý rad požiadaviek, a to aj v oblasti dôkazov, sa dopustil vážneho zneužitia právomoci a protiprávneho konania. V tejto súvislosti odvolací senát na účely zdôraznenia neexistencie používania dotknutých označení ako ochranných známok údajne vytvoril spojitosť medzi inherentnou rozlišovacou spôsobilosťou a sekundárnou rozlišovacou spôsobilosťou, čo nezákonne viedlo k negatívnym dôsledkom pre žalobkyňu.

70      Napokon subsidiárne žalobkyňa uvádza poľskú judikatúru, a najmä judikatúru Sądu Najwyższieho (Najvyšší súd, Poľsko), ktorý vo svojom rozsudku z 21. februára 2008 (č. III CSK 264/07) rozhodol, že označenia nachádzajúce sa na časopisoch nadobudli sekundárnu rozlišovaciu spôsobilosť.

71      EUIPO tvrdenia žalobkyne odmieta.

72      Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001 absolútne dôvody zamietnutia uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) a c) uvedeného nariadenia nebránia zápisu ochrannej známky, ak ochranná známka, pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré sú predmetom prihlášky, získala rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku svojho používania.

73      Podľa ustálenej judikatúry sa článok 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001 musí vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí nadobudnúť na základe používania pred dátumom podania prihlášky. V dôsledku toho je irelevantná skutočnosť, že ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť po dni podania prihlášky ochrannej známky a pred dátumom, keď EUIPO, t. j. prieskumový pracovník alebo prípadne odvolací senát rozhodoval o otázke, či absolútne dôvody zamietnutia bránia zápisu tejto ochrannej známky. Z toho vyplýva, že EUIPO nemôže brať do úvahy nijaký dôkaz vzťahujúci sa na používanie, ktorý je z obdobia po dátume podania prihlášky [pozri rozsudok z 21. novembra 2012, Getty Images/ÚHVT (PHOTOS.COM), T‑338/11, neuverejnený, EU:T:2012:614, bod 45 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2009, Imagination Technologies/ÚHVT, C‑542/07 P, EU:C:2009:362, bod 49]. Hoci teda Všeobecný súd môže zohľadniť dôkazy, ktoré sú z obdobia po dátume podania prihlášky, toto zohľadnenie je podmienené tým, že umožnia vyvodiť závery o situácii, aká bola k tomuto dátumu [pozri rozsudok zo 17. októbra 2017, Murka/EUIPO (SCATTER SLOTS), T‑704/16, neuverejnený, EU:T:2017:728, bod 75 a citovanú judikatúru].

74      Okrem toho z judikatúry vyplýva, že na uznanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky používaním je nutné, aby prinajmenšom významná časť príslušnej skupiny verejnosti identifikovala vďaka ochrannej známke predmetné tovary alebo služby ako pochádzajúce od určitého podniku [rozsudky z 29. apríla 2004, Eurocermex/ÚHVT (Tvar pivovej fľaše), T‑399/02, EU:T:2004:120, bod 42; z 15. decembra 2005, BIC/ÚHVT (Tvar kamienkového zapaľovača), T‑262/04, EU:T:2005:463, bod 61, a zo 17. mája 2011, Diagnostiko kai Therapeftiko Kentro Athinon „Ygeia“/ÚHVT (υγεία), T‑7/10, neuverejnený, EU:T:2011:221, bod 42]. V každom prípade, pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých možno túto podmienku považovať za splnenú, tieto okolnosti sa nedajú preukázať len na základe všeobecných a abstraktných údajov (rozsudky zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C‑108/97 a C‑109/97, EU:C:1999:230, bod 52, a zo 17. mája 2011, υγεία, T‑7/10, neuverejnený, EU:T:2011:221, bod 45).

75      Súdny dvor spresnil, že s cieľom určiť, či ochranná známka po používaní získala rozlišovaciu spôsobilosť, príslušný orgán musí vykonať celkové posúdenie dôkazov, ktoré môžu preukázať, že ochranná známka získala vlastnosť identifikovať dotknutý tovar ako pochádzajúci od určitého podniku, a tak odlíšiť tento tovar od tovarov iných podnikov (rozsudky zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C‑108/97 a C‑109/97, EU:C:1999:230, bod 49; z 15. decembra 2005, Tvar kamienkového zapaľovača, T‑262/04, EU:T:2005:463, bod 63, a zo 17. mája 2011, υγεία, T‑7/10, neuverejnený, EU:T:2011:221, bod 43).

76      V tejto súvislosti treba vziať do úvahy najmä podiel ochrannej známky na trhu, intenzitu, zemepisný rozsah a dobu používania tejto ochrannej známky, výšku investícií vynaložených podnikom na jej reklamu, pomer príslušnej skupiny verejnosti, ktorá vďaka ochrannej známke identifikuje výrobok ako pochádzajúci od určitého podniku, vyhlásenia obchodných a priemyselných komôr alebo iných profesijných organizácií, ako aj prieskumy mienky (pozri rozsudok z 15. decembra 2005, Tvar kamienkového zapaľovača, T‑262/04, EU:T:2005:463, bod 64 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 17. mája 2011, υγεία, T‑7/10, neuverejnený, EU:T:2011:221, bod 44).

77      S ohľadom na tieto úvahy treba preskúmať, či sa odvolací senát nedopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že dotknuté označenia nenadobudli rozlišovaciu spôsobilosť používaním v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001 pred dátumom podania prihlášky, a to pred 1. aprílom 2016, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 73 vyššie.

78      V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyňa predložila dve skupiny dôkazov, a to:

–        prieskumy verejnej mienky a iné dokumenty týkajúce sa číselných údajov o predaji a o popularite svojich mesačníkov 100 PANORAMICZNYCH, 200 PANORAMICZNYCH, 300 PANORAMICZNYCH, 400 PANORAMICZNYCH, 500 PANORAMICZNYCH1000 PANORAMICZNYCH, ako aj postavenie žalobkyne na trhu s hádankami v Poľsku,

–        faktúry a iné dokumenty týkajúce sa reklamy a propagácie uvedených mesačníkov, a to aj v rámci spolupráce žalobkyne na poľskom televíznom programe Śmiechu Warte.

79      Treba tiež pripomenúť, že prílohy A.22 a A.23 žalôb sa musia zamietnuť ako neprípustné v prejednávanej veci z dôvodov uvedených v bodoch 18 až 24 vyššie.

80      Pokiaľ ide pritom o prvú skupinu dôkazov (pozri prvú zarážku bodu 78 vyššie), ktorej posúdenie, ako ho vykonal odvolací senát, napokon žalobkyňa nespochybnila, je potrebné konštatovať, že odvolací senát správne v bodoch 48 až 54 napadnutých rozhodnutí rozhodol, že hoci tieto dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa bola už mnoho rokov jednou z najvýznamnejších spoločností na trhu a že jej mesačníky majú veľmi vysokú popularitu u spotrebiteľov, uvedené dôkazy nepreukazovali, že dotknuté označenia boli vnímané ako údaj o obchodnom pôvode skôr než ako popisná informácia o obsahoch uvedených mesačníkov.

81      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že číselné údaje týkajúce sa predaja možno považovať len za sekundárne dôkazy, ktoré môžu prípadne podopierať priame dôkazy o rozlišovacej spôsobilosti získanej používaním, ktoré tak boli predložené na základe vyhlásení profesijných združení alebo štúdií trhu [pozri rozsudok z 30. novembra 2017, Hanso Holding/EUIPO (REAL), T‑798/16, neuverejnený, EU:T:2017:854, bod 49 a citovanú judikatúru].

82      Číselné údaje týkajúce sa predaja ako také totiž nepreukazujú, že verejnosť, ktorej sú dotknuté tovary určené, vníma spornú ochrannú známku ako označenie obchodného pôvodu. Dôkaz o rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním nemožno teda v zásade poskytnúť iba predložením číselných údajov o predaji (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2017, REAL, T‑798/16, neuverejnený, EU:T:2017:854, bod 50 a citovanú judikatúru).

83      V tejto veci to platí o to viac, že druhá skupina dôkazov (pozri druhú zarážku bodu 78 vyššie) neobsahuje priame dôkazy o rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním.

84      Po prvé, pokiaľ ide o faktúry a ďalšie dokumenty týkajúce sa spolupráce žalobkyne na poľskom programe Śmiechu Warte, ktorý sa vysielal v období od roku 1994 do roku 2009 na prvom programe poľskej televízie (TVP1), je potrebné v prvom rade uviesť, že dokumenty obsahujúce poďakovanie za túto spoluprácu a číselné údaje dokazujúce popularitu uvedeného programu u poľských televíznych divákov spadajú na základe svojej povahy do rovnakej kategórie ako prvá skupina dôkazov.

85      Po druhé je nutné konštatovať, že žiadne z prihlasovaných označení sa neobjavuje na faktúrach týkajúcich sa nákupu videokamier, ktoré boli odovzdané ako ceny v rámci uvedeného programu, žalobkyňou.

86      Po tretie to isté platí aj v prípade faktúr týkajúcich sa reklamného priestoru, ktorý sa poskytol v prospech žalobkyne v rámci toho istého programu. Navyše, hoci je na týchto faktúrach uvedené najmä „vysielanie reklamných pútačov“ a „vysielanie reklamného spotu ‚Technopol‘ v dĺžke 15/30 sekúnd“, neobsahujú žiadny údaj týkajúci sa obsahu týchto programov. Hoci je pravda, že zmluva uzavretá v roku 2008 medzi žalobkyňou a poľskou televíziou poskytuje určité spresnenia s ohľadom na obsah reklamného priestoru, ktorý bol daný žalobkyni v rámci televíznej relácie Śmiechu Warte, pretože uvádza najmä text, ktorý bol povedaný v rámci tohto programu – videokamery boli financované spoločnosťou Technopol z Częstochowej, vydavateľkou krížoviek 100, 200, 300, 500 a 1000 panoramicznych –, jednak je potrebné uviesť, že v tomto texte nebolo uvedené jedno z prihlasovaných označení, konkrétne 400 PANORAMICZNYCH, a jednak, že z odseku 4 bodu 6 tejto zmluvy vyplýva, že bola uzavretá na obdobie iba od 3. marca do 31. októbra 2008. V dôsledku toho v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že podľa odseku 2 bodu 2 tejto zmluvy reklamný slot obsahujúci vyššie citovaný text sa vysielal 52‑krát v období siedmich mesiacov počas platnosti zmluvy, pričom na tomto základe uvádza, že „toto kritérium uplatnené na obdobie desiatich rokov vedie k záveru, že slot bol vysielaný prakticky tisíckrát“, treba konštatovať, že keďže neexistujú zmluvy vzťahujúce sa na iné obdobia, posledné uvedené tvrdenie žalobkyne nie je nijako podložené.

87      Po druhé, pokiaľ ide o faktúry týkajúce sa reklamy a propagácie v tlači, rozhlase, televízii a na reklamných bilbordoch, je potrebné uviesť, že hoci tieto faktúry preukazujú výdavky vynaložené žalobkyňou najmä na služby, akými boli „reklama“, „umiestnenie reklamy“, „reklamnú kampaň na paneloch AMS“ a „propagáciu krížoviek [žalobkyne]“, na prevažnej väčšine dotknutých faktúr nie sú ani uvedené označenia, ktorých zápis sa žiadal, a o to menej obsah objednanej reklamy alebo propagácie.

88      Za týchto podmienok je potrebné dospieť k záveru, že hoci z druhej skupiny dôkazov vyplýva, že počas viacerých rokov žalobkyňa vynakladala značné sumy na propagáciu svojich tovarov, väčšina týchto dôkazov neobsahovala nijakú informáciu s ohľadom na formy a obsah tejto propagácie. Navyše a predovšetkým z tejto skupiny dôkazov v každom prípade nevyplýva, že v dôsledku tejto propagácie bude príslušná skupina verejnosti vnímať predmetné označenia ako označenie obchodného pôvodu, skôr než ako údaj opisujúci obsah časopisov.

89      Tento záver nemožno vyvodiť ani zo samotnej skutočnosti, že po zápise dotknutých označení v Poľsku ako tlačových titulov sú tieto označenia vyhradené pre jedného obchodníka, ktorým je v tomto prípade žalobkyňa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že časté používanie označenia pozostávajúceho z tvaru týchto tovarov môže stačiť na to, aby označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť, dodal, že to môže stačiť, ak je výrobca jediným subjektom, ktorý ponúka na trhu zvláštne tovary, a za okolností, ak v dôsledku tohto používania si podstatná časť zainteresovaných kruhov spája tento tvar s týmto výrobcom, pričom vylučuje akýkoľvek iný podnik, alebo verí, že tovary s týmto tvarom pochádzajú od tohto výrobcu (rozsudok z 18. júna 2002, Philips, C‑299/99, EU:C:2002:377, bod 65). Dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila v tejto veci, pritom takéto okolnosti nepreukázali. Okrem toho žalobkyňa nie je jediným subjektom, ktorý na poľskom trhu ponúka časopisy obsahujúce krížovky.

90      Okrem toho, pokiaľ ide o dokument „Analýza a správa [profesora F.] o rozlišovacej spôsobilosti číselných údajov“, podľa ktorého „[v] mysli spotrebiteľov, a to ako tých, ktorí čítajú časopisy s krížovkami, tak tých, ktorí ich nečítajú, označenie časopisu obsahujúceho krížovky číslom evokuje iba [žalobkyňu]“ a podľa ktorého „spotrebitelia sú si plne vedomí toho, že časopis s krížovkami s číslami 100, 200, 300, 400, 500 a 1000 na titulnej strane pochádza od tohto vydavateľstva“, čo je dokument, ktorý je navyše potrebné v týchto veciach odmietnuť ako neprípustný (pozri body 18 až 24 vyššie), treba uviesť, že okrem skutočnosti, že sa tento dokument nevzťahuje na označenia, ktorých zápis sa v tejto veci žiada, tento dokument nemôže v každom prípade stačiť na preukázanie sekundárnej rozlišovacej spôsobilosti uvedených označení vzhľadom na neexistenciu iných dôkazov.

91      Z toho vyplýva, že hoci žalobkyňa správne uvádza, že získanie rozlišovacej spôsobilosti môže vyplývať tak z používania jedného prvku zapísanej ochrannej známky ako jej časti, ako aj z používania odlišnej ochrannej známky v kombinácii s už zapísanou ochrannou známkou (pozri rozsudok z 18. apríla 2013, Colloseum Holding, C‑12/12, EU:C:2013:253, bod 27 a citovanú judikatúru) a že prezentácia predmetných označení v podobe uvedenej v bode 40 napadnutých rozhodnutí, t. j. ako slovných prvkov obrazových ochranných známok 100 PANORAMICZNYCH, 300 PANORAMICZNYCH alebo 500 PANORAMICZNYCH teda skutočne nevylučuje používanie označení, ktorých zápis sa žiada, nič to nemení na tom, že odvolací senát sa vzhľadom na dôkazy predložené žalobkyňou právom domnieval, že nebolo možné konštatovať, že tieto označenia získali rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku svojho používania.

92      V tejto súvislosti Súdny dvor navyše už spresnil, že v dvoch prípadoch uvedených v bode 91 vyššie je postačujúce, že v dôsledku tohto používania zainteresované kruhy skutočne vnímajú tovary alebo služby, označené jednou ochrannou známkou, ktorej zápis sa požaduje, ako tovary alebo služby pochádzajúce od určitého podniku (pozri rozsudok zo 16. septembra 2015, Société des Produits Nestlé, C‑215/14, EU:C:2015:604, bod 64 a citovanú judikatúru).

93      Nezávisle teda od otázky, či sa používanie týka označenia ako súčasti zapísanej ochrannej známky, alebo v kombinácii s ňou, podstatnou podmienkou je, aby v dôsledku tohto používania označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa žiada, mohlo v povedomí dotknutých kruhov označovať tovary, ktorých sa týka, ako tovary pochádzajúce od určitého podniku (pozri rozsudok zo 16. septembra 2015, Société des Produits Nestlé, C‑215/14, EU:C:2015:604, bod 65 a citovanú judikatúru).

94      Žalobkyňa však nebola schopná konkrétne preukázať, že táto základná podmienka bola v prejednávanom prípade splnená.

95      Toto posúdenie nemožno spochybniť odkazom žalobkyne na rozsudok Sądu Najwyższieho (Najvyšší súd, Poľsko) z 21. februára 2008 (č. III CSK 264/07). V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že režim ochranných známok Európskej únie je autonómnym systémom, ktorý je tvorený súborom pravidiel a sleduje ciele, ktoré sú preň špecifické, pričom jeho uplatnenie je nezávislé od akéhokoľvek vnútroštátneho systému. V dôsledku toho sa spôsobilosť označenia na zápis ako ochrannej známky Európskej únie musí posudzovať len na základe príslušných pravidiel Únie, takže EUIPO a prípadne súdy Únie nie sú viazané rozhodnutím, ktoré bolo prijaté v členskom štáte a ktorým sa prizná rovnakému označeniu spôsobilosť označenia na zápis ako národná ochranná známka. To isté platí aj v prípade, že takéto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré boli harmonizované smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25) [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2012, ThyssenKrupp Steel Europe/ÚHVT (Highprotect), T‑565/10, neuverejnený, EU:T:2012:107, bod 27 a citovanú judikatúru].

96      Vzhľadom na vyššie uvedené treba tretí a piaty žalobný dôvod zamietnuť.

 O štvrtom a siedmom žalobnom dôvode založených na tom, že odvolací senát zneužil právomoc, jednak pokiaľ ide o skutočnosť, že EUIPO zapísal iné označenia obsahujúce čísla, a jednak pokiaľ ide o porušenie odvolacím senátom zásady autonómie systému ochrany známok

97      Po prvé žalobkyňa tvrdí, že EUIPO v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe už zapísal ochranné známky obsahujúce slová spojené s arabskými číslicami, najmä v oblasti automobilov, liekov, periodík a financií, čo podľa nej preukazovalo, že dané ochranné známky mali v momente ich zápisu rozlišovaciu spôsobilosť. Za týchto podmienok sa podľa nej odvolací senát, ktorý uviedol, že nemôže zapísať prihlasované ochranné známky z dôvodu potenciálneho pochybenia, ku ktorému mohlo dôjsť v iných konaniach o zápise ochranných známok, dopustil „zjavného zneužitia práva“.

98      Po druhé žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil zásadu autonómie ochrany ochranných známok Európskej únie z dôvodu, že zamietnutie zápisu prihlasovaných ochranných známok založil na rozhodnutiach, ktoré prijal Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej (poľský patentový úrad) a ktoré sa týkali slovných označení 100 PANORAMICZNYCH, 200 PANORAMICZNYCH a 300 PANORAMICZNYCH.

99      Podľa žalobkyne je s ohľadom na nariadenie 2017/1001 jediným konkrétnym dôkazom v tejto veci to, že EUIPO zapísal žalobkyni slovnú ochrannú známku Európskej únie 100 PANORAMICZNYCH pod číslom 3418639. Prihlasované ochranné známky patria podľa nej do rovnakej skupiny, tak zo slovného, ako aj z obrazového hľadiska, a sú propagované spoločne s vyššie uvedenou ochrannou známkou Európskej únie, čo predstavuje konkrétny najvýznamnejší referenčný bod, ktorý v plnom rozsahu odôvodňuje zápis prihlasovaných ochranných známok.

100    Žalobkyňa dodáva, že porušenie autonómie systému ochrany ochranných známok Európskej únie ju donútilo k tomu, aby využila iné prostriedky ochrany, ktoré sú nedostatočné, vzájomne zameniteľné a ktorých cieľom nie je chrániť ochranné známky, akými sú prostriedky spadajúce do všeobecných ustanovení občianskeho práva, tlačového zákona, autorského práva a zákazu nekalých obchodných praktík s ohľadom na spotrebiteľa alebo nekalého súťažného konania.

101    EUIPO tvrdenia žalobkyne odmieta.

102    Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 72 ods. 2 nariadenia 2017/1001 môže Všeobecný súd zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO len „z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci“.

103    V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že o zneužitie právomoci pri rozhodnutí ide iba vtedy, keď sa na základe objektívnych, relevantných a súhlasných nepriamych dôkazov zdá, že rozhodnutie bolo prijaté na dosiahnutie iného ako stanoveného cieľa [pozri rozsudok zo 17. februára 2017, Unilever/EUIPO – Technopharma (Fair & Lovely), T‑811/14, neuverejnený, EU:T:2017:98, bod 41 a citovanú judikatúru].

104    Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa porušenia zásady autonómie ochrany ochranných známok Európskej únie, je pravda, že v súlade s touto zásadou je režim ochranných známok Európskej únie autonómnym systémom, ktorý je tvorený súborom pravidiel a sleduje ciele, ktoré sú preň špecifické, pričom jeho uplatnenie je nezávislé od akéhokoľvek vnútroštátneho systému, a že preto sa spôsobilosť označenia na zápis ako ochrannej známky Európskej únie musí posudzovať len na základe príslušných pravidiel Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2012, Highprotect, T‑565/10, neuverejnený, EU:T:2012:107, bod 27 a citovanú judikatúru).

105    Z judikatúry však vyplýva, že s touto výhradou sú ochranné známky, ktoré sú už zapísané v členských štátoch, prvkom, ktorý – hoci nie je rozhodujúci, a bez toho, aby mohol zaväzovať odvolací senát za okolností, keď sa domnieva, že prihlasovaná ochranná známka je v rozpore s absolútnymi dôvodmi zamietnutia stanovenými v nariadení 2017/1001, – možno zohľadniť na účely zápisu ochrannej známky Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2012, Highprotect, T‑565/10, neuverejnený, EU:T:2012:107, bod 28 a citovanú judikatúru).

106    V rovnakom duchu a na základe tej istej výhrady možno zohľadniť aj zamietnutia prihlášok v členských štátoch.

107    V tomto prípade odvolací senát v bode 38 napadnutých rozhodnutí rozhodol, že preskúmanie uskutočnené vnútroštátnymi orgánmi bolo jedným zo základných prvkov, pretože dôvod zamietnutia sa týkal územia Poľska a spôsobilosť na zápis, ako aj rozlišovacia spôsobilosť označenia, ktoré sú totožné alebo podobné s prihlasovanými ochranným známkam, boli predmetom viacerých vnútroštátnych konaní. V tejto súvislosti odvolací senát v bodoch 39 až 41 napadnutých rozhodnutí uviedol, že rozhodnutia poľských orgánov týkajúce sa slovných označení 100 PANORAMICZNYCH, 200 PANORAMICZNYCH a 300 PANORAMICZNYCH, ako aj rozhodnutia poľských súdov týkajúce sa najmä obrazových označení 100 PANORAMICZNYCH, 300 PANORAMICZNYCH a 500 PANORAMICZNYCH potvrdzujú, že označenie žalobkyne obsahujúce čísla, akými sú prihlasované ochrannej známky, nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.

108    Odvolací senát za týchto okolností zamietol zápis prihlasovaných ochranných známok na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, keďže označenia boli vzhľadom na „časopisy [periodiká]“ opisné, a na základe článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001, keďže uvedené ochranné známky nezískali rozlišovaciu spôsobilosť používaním.

109    Z toho vyplýva, že hoci odvolací senát v súlade s judikatúrou citovanou v bode 105 vyššie zohľadnil vnútroštátne rozhodnutia uvedené v bode 107 vyššie, neporušil zásadu autonómie uvedenú v judikatúre citovanej v bode 104 vyššie.

110    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa toho, že EUIPO zapísal iné označenia obsahujúce čísla, treba pripomenúť, že EUIPO je povinný vykonávať svoje právomoci v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, akými sú zásada rovnakého zaobchádzania a zásada riadnej správy vecí verejných, a že s vzhľadom na tieto dve zásady EUIPO musí pri rozhodovaní o prihláške ochrannej známky Európskej únie zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o podobných prihláškach a s mimoriadnou pozornosťou skúmať otázku, či je, alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako (pozri rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, body 73 a 74 a citovanú judikatúru).

111    Vzhľadom na to musia byť zásady rovného zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných uvedené do súladu s požiadavkou dodržiavania zákonnosti (rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 75).

112    Preto sa osoba, ktorá podá prihlášku označenia ako ochrannej známky, nemôže vo svoj prospech odvolávať na prípadnú nezákonnosť, ku ktorej došlo voči inej osobe, aby tak dosiahla rovnaké rozhodnutie (pozri rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 76 a citovanú judikatúru).

113    Navyše z dôvodov právnej istoty a konkrétne riadnej správy vecí verejných musí byť skúmanie akejkoľvek prihlášky veľmi prísne a úplné, aby sa predišlo tomu, že ochranné známky budú zapísané nenáležite. Toto skúmanie sa musí vykonať v každom konkrétnom prípade. Zápis označenia ako ochrannej známky totiž závisí od špecifických kritérií uplatniteľných v rámci skutkových okolností konkrétneho prípadu, ktoré majú preveriť, či sa na dotknuté označenie vzťahuje niektorý z dôvodov zamietnutia (pozri rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 77 a citovanú judikatúru).

114    Okrem toho je potrebné pripomenúť, že zákonnosť rozhodnutí odvolacieho senátu, ktoré sa prijímajú v rámci výkonu vymedzenej právomoci, a nie diskrečnej právomoci, sa musí posúdiť iba na základe nariadenia 2017/1001 tak, ako ho vykladá súd Únie, a nie na základe predchádzajúcej rozhodovacej praxe EUIPO, ktorá v každom prípade nemôže zaväzovať súd Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júna 2016, Revolution/EUIPO (REVOLUTION), T‑654/14, neuverejnený, EU:T:2016:334, bod 57 a citovanú judikatúru].

115    V prejednávanej veci bolo preukázané, že na rozdiel od prípadu niektorých starších prihlášok označení ako ochranných známok pozostávajúcich z číslic alebo obsahujúcich číslice predmetné prihlášky ochranných známok narážajú vo vzťahu k tovarom, pre ktoré bol zápis požadovaný, a vo vzťahu k vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti na jeden z dôvodov zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 nariadenia 2017/1001.

116    Za týchto okolností odvolací senát v odseku 35 napadnutých rozhodnutí mohol správne rozhodnúť, že vzhľadom na záver, ku ktorému dospel v predchádzajúcich bodoch uvedených rozhodnutí, a podľa ktorého zápis dotknutých označení ako ochranných známok pre tovary uvedené v prihláškach žalobkyne bol nezlučiteľný s nariadením 2017/1001, keďže starší zápis EUIPO ochranných známok obsahujúcich čísla nepredstavoval argument svedčiaci v prospech zápisu dotknutých označení.

117    Isteže treba konštatovať, že hoci bol v napadnutých rozhodnutiach zohľadnený starší zápis úradom EUIPO ochranných známok obsahujúcich čísla, rozhodnutia prieskumového pracovníka ani napadnuté rozhodnutia neobsahujú dôvody týkajúce sa slovnej ochrannej známky Európskej únie 100 PANORMICZNYCH, ktorej prihláška bola predložená úradu EUIPO 20. októbra 2003 a zapísaná bola 11. marca 2005, s dátumom uplynutia platnosti 20. októbra 2023 (ďalej len „staršia ochranná známka“).

118    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že staršia ochranná známka a prihlasované ochranné známky sú takmer totožné, keďže všetky obsahujú slovný prvok „panoramicznych“, ktorému predchádza číslo, a to 100 v prípade staršej ochrannej známky a 200, 300, 400, 500 alebo 1000 v prípade prihlasovaných ochranných známok. Okrem toho je to len v prospech žalobkyne, keď EUIPO zapísal staršiu ochrannú známku najmä pre „časopisy s krížovkami a rébusmi“ patriace do triedy 16.

119    Vzhľadom na značnú podobnosť medzi staršou ochrannou známkou a prihlasovanými ochrannými známkami, zhodnosť majiteľky a čiastočnú, ale rozhodujúcu zhodnosť (pozri body 57 a 58 vyššie) dotknutých tovarov, je potrebné dospieť k záveru, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 110 vyššie prináležalo útvarom EUIPO, ktoré navyše samy citujú rozhodnutia poľských orgánov a súdov týkajúce sa najmä poľskej slovnej ochrannej známky zhodnej so staršou ochrannou známkou a s poľskou obrazovou ochrannou známkou obsahujúcou prvok „100 panoramicznych“, aby zohľadnili staršiu ochrannú známku a aby sa v rámci správneho konania s osobitnou pozornosťou zaoberali otázkou, či je potrebné rozhodnúť v tom istom zmysle, a to nezávisle od otázky, či žalobkyňa túto ochrannú známku spomenula v rámci správneho konania.

120    Keďže v odôvodnení rozhodnutia prieskumového pracovníka, ako aj v napadnutých rozhodnutiach nebolo prihliadnuté na staršiu ochrannú známku, je nutné konštatovať, že útvary EUIPO v prejednávanej veci túto povinnosť nesplnili, a v napadnutých rozhodnutiach teda došlo k vadám konania.

121    Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že vada konania má za následok zrušenie rozhodnutia alebo jeho časti len v prípade, ak sa preukáže, že pri neexistencii tejto vady by napadnuté rozhodnutie mohlo mať iný obsah [pozri rozsudok z 1. februára 2018, Philip Morris Brands/EUIPO – Explosal (Superior Quality Cigarettes FILTER CIGARETTES Raquel), T‑105/16, EU:T:2018:51, bod 78 a citovanú judikatúru].

122    Odvolací senát pritom vykonal úplné a konkrétne preskúmanie prihlasovaných ochranných známok, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že boli vzhľadom na príslušné tovary opisné, ako vyplýva z bodov 30 až 59 vyššie, a že nenadobudli rozlišovaciu spôsobilosť používaním z dôvodov uvedených v bodoch 72 až 96 vyššie. Z tohto dôvodu nesplnenie povinnosti zohľadniť staršiu ochrannú známku Európskej únie 100 PANORMICNYCH nemá vplyv na opodstatnenosť napadnutých rozhodnutí [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2013, „Rauscher“ Consumer Products/ÚHVT (Zobrazenie tampónu), T‑492/11, neuverejnený, EU:T:2013:421, bod 34].

123    Z uvedeného vyplýva, že odvolací senát sa nedopustil zneužitia právomoci v zmysle judikatúry citovanej v bode 103 vyššie ani porušenia zásady rovnakého zaobchádzania či zásady právnej istoty, keď odmietol zapísať ochranné známky na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001.

124    Napokon stačí konštatovať, že údajné obmedzenie ochrany označení, ktorému podlieha žalobkyňa, je v plnej miere podmienené preskúmaniu už skôr preskúmaných výhrad, či dokonca týchto žalôb v celom ich rozsahu. Nevyhnutným dôsledkom odmietnutia zápisu označenia na základe nariadenia 2017/1001 je to, že žalobca bude pre takéto označenie používať iné prostriedky ochrany.

125    Štvrtý a siedmy žalobný dôvod sa preto musia tiež zamietnuť.

 O šiestom a ôsmom až dvanástom žalobnom dôvode, ktoré sú v uvedenom poradí založené na zneužití právomocí, porušení článku 118 ZFEÚ, porušení článku 4 písm. a) nariadenia 2017/1001, porušení článku 4 nariadenia 2017/1001, porušení podstatných formálnych náležitostí, ako aj porušení článku 36 ZFEÚ a článku 14 nariadenia 2017/1001

126    V prvom rade v rozsahu, v akom žalobkyňa v rámci šiesteho, deviateho a desiateho žalobného dôvodu tvrdí, že odvolací senát sa dopustil zneužitia právomoci, keď obmedzil voľnosť žalobkyne pri výbere spôsobu ochrany, a že porušil článok 4 nariadenia 2017/1001, podľa ktorého ochranné známky Európskej únie môžu predstavovať „akékoľvek označenia“ spôsobilé „rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov“, stačí uviesť, že voľnosť výberu, ktorá vyplýva zo znenia článku 4 nariadenia 2017/1001, sa obmedzuje najmä na článok 7 toho istého nariadenia, ktorý stanovuje absolútne dôvody zamietnutia zápisu ochrannej známky.

127    Podľa ustálenej judikatúry totiž platí, že hoci zo znenia článku 4 nariadenia 2017/1001 jasne vyplýva, že ako ochranná známka Európskej únie môže byť zapísané akéhokoľvek označenie, je tomu tak iba za výslovných podmienok stanovených v článku 7 toho istého nariadenia, a to že toto označenie má rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k tovarom a službám, na ktoré sa prihláška vzťahuje, a že nepredstavuje len opis týchto tovarov a služieb [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 2017, Colgate‑Palmolive/EUIPO (360°), T‑332/16, neuverejnený, EU:T:2017:876, bod 26 a citovanú judikatúru].

128    Keďže odvolací senát správne rozhodol, že na označenia, ktorých zápis sa v tejto veci žiadal, sa použije absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 a že dôkazy predložené žalobkyňou nepreukazujú, že tieto označenia získali rozlišovaciu spôsobilosť používaním v zmysle článku 7 ods. 3 tohto nariadenia pre dotknuté tovary, tieto tvrdenia žalobkyne nemôžu uspieť.

129    Za týchto podmienok nemožno odvolaciemu senátu vytýkať ani to, že nezohľadnil skutočnú situáciu na trhu. Hoci žalobkyňa správne uviedla, že na trhu s periodikami predstavujú tituly časopisov pre spotrebiteľa jediný prostriedok ako odlíšiť určitý výrobok od iného, to nemôže oslobodiť tieto tituly vrátane označení, ktorých zápis sa v tejto veci žiada, od podmienok uvedených v článku 7 nariadenia 2017/1001.

130    Navyše v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že prevažná väčšina ochranných známok (titulov časopisov) obsahuje opisný prvok, stačí pripomenúť judikatúru už citovanú vo bode 114 vyššie, že zákonnosť rozhodnutí odvolacieho senátu, ktoré sa prijímajú v rámci výkonu vymedzenej právomoci, a nie diskrečnej právomoci, sa musí posúdiť iba na základe nariadenia 2017/1001 tak, ako ho vykladá súd Únie, a nie na základe predchádzajúcej rozhodovacej praxe EUIPO, ktorá v každom prípade nemôže zaväzovať súd Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júna 2016, REVOLUTION, T‑654/14, neuverejnený, EU:T:2016:334, bod 57 a citovanú judikatúru).

131    V druhom rade v rozsahu, v akom sa žalobkyňa v rámci ôsmeho a dvanásteho žalobného dôvodu odvoláva na porušenie článku 118 ZFEÚ a zneužitie právomoci tým, že ju odvolací senát pripravil o spôsob účinnej ochrany, ako aj porušenie článku 36 ZFEÚ a článku 14 nariadenia 2017/1001 tým, že odvolací senát nesprávne vyložil výlučnosť priznanú zápisom ochrannej známky, treba po prvé uviesť, že podľa článku 118 prvého odseku ZFEÚ v rámci vytvárania alebo fungovania vnútorného trhu Európsky parlament a Rada Európskej únie v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia opatrenia vzťahujúce sa na vytvorenie európskych právnych titulov na zabezpečenie jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva v celej Únii a na zavedenie centralizovaných úprav povoľovania, koordinácie a dohľadu.

132    Žalobkyňa z tohto ustanovenia pritom nemôže vyvodzovať subjektívne právo na zápis označenia alebo právo požadovať zrušenie rozhodnutia o zamietnutí tohto zápisu na základe článku 7 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001. V tejto súvislosti EUIPO napokon správne uviedol, že cieľom systému stanoveného týmto nariadením je zaručiť ochranu ochranných známok, ktoré spĺňajú podmienky zápisu, a že účinnosť tohto systému sa prejavuje práve zárukou, že ochranné známky, ktoré tieto podmienky nespĺňajú, nebudú chránené.

133    Po druhé, pokiaľ ide o článok 36 ZFEÚ a článok 14 nariadenia 2017/1001, stačí uviesť, že tieto ustanovenia stanovujú iba určité účinky zápisu označenia ako ochrannej známky Európskej únie, a v kontexte prejednávaných vecí týkajúcich sa podmienok, ktoré musia byť splnené pred zápisom, sú teda irelevantné.

134    Po tretie, čo sa týka tvrdenia žalobkyne, podľa ktorého postup uplatňovaný voči nej nebol „transparentný, dôkladný, spravodlivý a nestranný“, je nutné podobne, ako uviedol EUIPO, konštatovať, že táto výhrada sa v žalobách neopiera o žiadne dodatočné vysvetlenia.

135    Napokon v treťom rade v rozsahu, v akom žalobkyňa v rámci jedenásteho žalobného dôvodu uvádza zneužitia právomoci a porušenie základných procesných náležitostí tým, že odvolací senát stanovil protiprávne podmienky vyžadujúce si nové dôkazy, je nutné konštatovať, že prináležalo žalobkyni, aby poskytla dostatočné dôkazy, najmä s ohľadom na článok 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001. V tomto kontexte tá skutočnosť, že útvary EUIPO poskytli žalobkyni – z vlastnej iniciatívy a pri dodržaní zásady riadnej správy vecí verejných – niekoľko príležitostí na predloženie vyjadrení alebo dôkazov (pozri body 4, 5 a 8 až 11 vyššie), nepredstavuje zneužitie právomoci v zmysle judikatúry citovanej v bode 103 vyššie alebo porušenie podstatných formálnych náležitostí.

136    Okrem toho je potrebné konštatovať, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne sa odvolací senát nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri svojom posúdení uvedenom v bode 52 napadnutých rozhodnutí, že predloženie prieskumov verejnej mienky, z ktorých vyplýva, že príslušná skupina verejnosti bude vnímať tituly z edície žalobkyne obsahujúce čísla (a najmä dotknuté označenia), ako pochádzajúce od žalobkyne, by mohlo byť užitočné na preukázanie toho, že tieto označenia majú sekundárnu rozlišovaciu spôsobilosť. Hoci je pravda, že žalobkyňa predložila EUIPO prieskumy verejnej mienky, odvolací senát v bode 54 napadnutých rozhodnutí totiž správne rozhodol, že uvedené prieskumy potvrdili, že časopisy s krížovkami od žalobkyne mali významný podiel na trhu, ale neboli dôkazom toho, že dotknuté označenia boli vnímané príslušnou skupinou verejnosti ako ochranná známka. Navyše prieskum, na ktorý odkazuje odvolací senát v bode 52 napadnutých rozhodnutí, bol po prvýkrát predložený žalobkyňou až pred Všeobecným súdom, čo v každom prípade je dôvodom na to, aby bol takýto dokument odmietnutý ako neprípustný (pozri body 18 až 24 vyššie).

137    Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila včas, z vyššie uvedeného vyplýva (pozri najmä body 72 až 96 vyššie), že pri ich výklade odvolacím senátom nedošlo k žiadnemu nesprávnemu posúdeniu.

138    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť aj šiesty a ôsmy až dvanásty žalobný dôvod ako nedôvodné, a teda aj žaloby v celom ich rozsahu.

 O trovách

139    Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EUIPO.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloby sa zamietajú.

2.      Agencja Wydawnicza Technopol sp. z o. o. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Úradu pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

Collins

Barents

Passer

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. júna 2019.

Podpisy


* Jazyk konania: poľština.