ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 21. januára 2014

Vec F‑102/12

Marc Van Asbroeck

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Zaradenie do platovej triedy – Uchádzači zapísaní na rezervné zoznamy výberových konaní na postup do inej kategórie pred nadobudnutím účinnosti reformy služobného poriadku v roku 2004 – Vyrovnávací príspevok – Rozhodnutie o preradení úradníkov, ktorým bol priznaný tento vyrovnávací príspevok“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou pán Van Asbroeck navrhuje zrušiť rozhodnutie z 15. marca 2011, ktorým ho Európsky parlament, po jeho preložení z Európskej komisie, zaradil do platovej triedy AST5, platového stupňa 3, pričom počet jeho odpracovaných rokov v platovom stupni bol stanovený k 1. septembru 2011, a v rozsahu, v akom je to potrebné rozhodnutie z 15. júna 2012, ktorým sa zamieta jeho sťažnosť

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Európsky parlament znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil M. Van Asbroeck.

Abstrakt

1.      Úradníci – Služobný poriadok – Nariadenie č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok – Prechodný režim – Voľná úvaha administratívy – Rozsah – Autonómia inštitúcií

(Služobný poriadok úradníkov, článok 110; nariadenie Rady č. 723/2004, odôvodnenie 37)

2.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Hranice – Nezákonne priznaná výhoda

1.      Keďže pri prijatí nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov, ako aj podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, nestanovil normotvorca Únie jednotný prechodný režim pre všetky inštitúcie a orgány, každý menovací orgán musel prijal vlastné vnútorné postupy dotknutej inštitúcie alebo orgánu, aby zachoval práva nadobudnuté jeho úradníkmi a zabezpečil ich legitímne očakávania. Nevyhnutným dôsledkom takejto voľby normotvorcu je, pokiaľ ide o preradenie úradníkov medzi jednotlivými kategóriami, že hoci je s nimi v rámci preradenia v rovnakej inštitúcii zaobchádzané jednotným spôsobom, to nevyhnutne neplatí pri preložení z jednej inštitúcie do druhej napriek dodržaniu príslušných ustanovení služobného poriadku.

Hoci na základe zásady jednoty európskej verejnej služby podliehajú všetci úradníci všetkých inštitúcií Únie jedinému služobnému poriadku, táto zásada neznamená, že inštitúcie musia rovnakým spôsobom využívať právomoc voľnej úvahy, ktorú im služobný poriadok priznáva, pričom sa na ne, naopak, pri riadení svojich zamestnancov vzťahuje zásada autonómie.

(pozri body 28 a 29)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 16. septembra 1997, Gimenez/Výbor regiónov, T‑220/95, bod 72

Súd pre verejnú službu: 18. septembra 2013, Scheidemann/Komisia, F‑76/12, bod 26

2.      Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania s úradníkmi musí byť v súlade s dodržiavaním zásady zákonnosti, podľa ktorej sa nikto nemôže dovolávať vo svoj prospech nezákonnosti, ku ktorej došlo v prospech iného.

(pozri bod 38)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. júla 1985, Williams/Dvor audítorov, 134/84, bod 14; 2. júna 1994, de Compte/Parlament, C‑326/91 P, body 51 a 52

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Časta/Komisia, F‑40/09, bod 88