ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 19. júna 2014

Vec F‑157/12

BN

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o neplatnosť – Úradník v platovej triede AD 14 dočasne zastávajúci pracovné miesto poradcu riaditeľa – Tvrdenie o psychickom obťažovaní namierené proti generálnemu riaditeľovi – Dlhodobá nemocenská dovolenka – Rozhodnutie o vymenovaní na pracovné miesto poradcu na inom generálnom riaditeľstve – Povinnosť starostlivosti – Zásada riadnej správy vecí verejných – Záujem služby – Pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom – Žaloba o náhradu škody – Ujma vyplývajúca zo správania, ktoré nemá povahu rozhodnutia“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, v ktorej BN navrhuje na jednej strane zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu z 20. marca 2012, ktorým bola ukončená jeho funkcia poradcu riaditeľa na riaditeľstve zdrojov Generálneho riaditeľstva (GR) pre personál a ktorým bol s účinnosťou od 15. marca 2012 pridelený na pracovné miesto poradcu do služby „Systém environmentálneho manažérstva a auditu“ v rámci generálneho koordinačného útvaru riaditeľstva zdrojov na GR pre infraštruktúru a logistiku (ďalej len „služba EMAS“), ako aj rozhodnutia z 21. septembra 2012, ktorým bola zamietnutá sťažnosť podaná proti rozhodnutiu z 20. marca 2012, a na druhej strane náhradu ujmy spôsobenej obťažovaním a nesprávnym úradným postupom zo strany jeho nadriadeného, ktorú ex æquo et bono vyčíslil na sumu 400 000 eur

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli BN.

Abstrakt

1.      Úradníci – Preloženie – Zmena miesta pridelenia – Rozlišovacie kritérium – Spoločné podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 4, článok 7 ods. 1 a článok 29)

2.      Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Zmena miesta pridelenia – Dodržiavanie pravidla zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)

3.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Dôkazné bremeno – Povinnosť dotknutej osoby predložiť neúplný dôkaz

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 2)

4.      Žaloby úradníkov – Dôvody – Zneužitie právomoci – Pojem – Rozhodnutie v súlade so záujmom služby – Neexistencia zneužitia právomoci

5.      Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Opatrenie o zmene miesta pridelenia v záujme služby – Právo dotknutej osoby byť vypočutá – Neexistencia

[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a); služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1]

6.      Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Rozsah – Striktná povinnosť v prípade zdravotného poškodenia úradníka – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

7.      Úradníci – Bezpečnosť a ochrana zdravia – Povinnosti inštitúcií – Rozsah – Smernica 89/391 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci – Účinok – Hranice

(Charta základných práv Európskej únie, článok 31 ods. 1; služobný poriadok úradníkov, článok 1e ods. 2; smernica Rady 89/391)

1.      Hoci sa rozhodnutie javí ako rozhodnutie o preložení úradníka, keďže sa zakladá najmä na článku 7 ods. 1 služobného poriadku, treba ho posúdiť ako opatrenie o zmene miesta pridelenia, ak dotknutá osoba nebola presunutá na voľné pracovné miesto podľa článkov 4 a 29 služobného poriadku.

Pokiaľ však ide o ochranu práv a oprávnených záujmov dotknutých úradníkov, rozhodnutia o zmene miesta pridelenia podliehajú rovnako ako rozhodnutia o preložení pravidlám článku 7 ods. 1 služobného poriadku najmä v tom zmysle, že k zmene miesta pridelenia úradníkov môže dôjsť len v záujme služby a pri dodržaní rovnocennosti pracovných miest.

(pozri body 44 – 46)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok de Albuquerque/Komisia, F‑55/06, EU:F:2007:15, bod 55 a tam citovaná judikatúra

2.      V prípade zmeny pracovných úloh pridelených úradníkovi pri zmene miesta pridelenia, pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom uvedené predovšetkým v článku 7 služobného poriadku znamená porovnanie medzi platovou triedou a súčasnými úlohami úradníka, a nie porovnanie medzi jeho súčasnými a predchádzajúcimi pracovnými úlohami. Pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom preto nebráni tomu, aby boli rozhodnutím pridelené nové úlohy, ktoré sa síce odlišujú od predtým vykonávaných úloh a dotknutá osoba ich vníma ako zredukovanie svojich právomocí, ale sú v súlade s pracovným miestom zodpovedajúcim jej platovej triede. Skutočné zmenšenie právomocí úradníka tak porušuje pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom len v prípade, ak jeho nové právomoci ako celok sú jednoznačne menšie ako tie, ktoré zodpovedajú jeho platovej triede a pracovnému miestu, berúc do úvahy ich povahu, dôležitosť a rozsah. Napokon služobný poriadok nepriznáva úradníkom žiadne právo na určité pracovné miesto, ale naopak, ponecháva menovaciemu orgánu právomoc prideľovať úradníkov v záujme služby na rôzne pracovné miesta zodpovedajúce ich platovej triede. Okrem toho hoci je pravda, že administratíva má záujem na tom, aby úradníkov prideľovala v závislosti od ich osobitných schopností a osobných preferencií, napriek tomu úradníkom nemožno priznať právo vykonávať či ponechať si špecifické činnosti alebo odmietnuť akúkoľvek inú činnosť, ktorá zodpovedá typu ich pracovného miesta. Zmena miesta pridelenia úradníka z pracovného miesta vedúceho útvaru na pracovné miesto poradcu, pri ktorej je zachovaná rovnaká platová trieda AD 14, tak rešpektuje zhodu medzi platovou triedou a pracovným miestom, keďže, ako vyplýva z tabuľky typov pracovných miest nachádzajúcej sa v prílohe I bode A služobného poriadku, platová trieda AD 14 zodpovedá riadiacemu pracovníkovi pracujúcemu napríklad ako riaditeľ, vedúci útvaru alebo poradca.

(pozri body 55 – 58)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Bermejo Garde/CESE, F‑41/10, EU:F:2012:135, body 162 až 164 a tam citovaná judikatúra, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑530/12 P

3.      Aby sa článok 12a ods. 2 služobného poriadku o ochrane úradníka, ktorý sa považuje za obeť obťažovania, uplatnil na podporu návrhov na zrušenie rozhodnutia administratívy treba, aby dotknutá osoba predložila hoci len neúplný dôkaz, že napadnuté rozhodnutie predstavuje celkom alebo sčasti odvetné opatrenie voči nej.

V tejto súvislosti okolnosť, že úradník požiadal o vymenovanie na pracovné miesto vedúceho útvaru a menovací orgán nevyhovel tejto žiadosti, keďže úradník bol z jedného miesta poradcu pridelený na iné miesto poradcu, sama osebe nestačí na to, aby sa napadnuté rozhodnutie posúdilo ako odvetné opatrenie voči dotknutému úradníkovi.

(pozri body 67 a 70)

4.      Pojem zneužitie právomoci, ktorého prejavom je zneužitie konania, má veľmi presný význam, ktorý sa vzťahuje na situáciu, keď administratívny orgán použije svoje právomoci na iný účel, než je ten, na ktorý mu boli zverené. O zneužitie právomoci pri rozhodnutí ide iba vtedy, keď sa zdá na základe objektívnych, relevantných a súhlasných nepriamych dôkazov, že rozhodnutie bolo prijaté na dosiahnutie iných ako stanovených cieľov.

Keď opatrenie o zmene miesta pridelenia nebolo posúdené ako odporujúce záujmu služby, nemôže ísť o zneužitie právomoci.

(pozri body 76 a 77)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok BY/AESA, F‑81/11, EU:F:2013:82, body 69 a 70 a tam citovaná judikatúra

5.      Právo na obhajobu, ktoré je širšie, nepochybne zahŕňa právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotknúť, teda právo byť vypočutý, ktoré je uvedené v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie. Právo každého úradníka byť vypočutý sa uplatňuje predovšetkým pred prijatím aktu, ktorý môže mať citeľné dôsledky na vývoj jeho služobného postupu.

Menovací orgán nie je povinný oznámiť dotknutej osobe skutočnosti zohľadnené na odôvodnenie rozhodnutia o zmene miesta jej pridelenia pred jeho prijatím, aby tak skutočne mohla vyjadriť svoj názor k tejto záležitosti vtedy, keď rozhodnutie nemôže mať citeľné dôsledky na vývoj jej služobného postupu, keď rešpektuje rovnocennosť pracovných miest, keď sa ním vyhovuje požiadavkám dotknutej osoby už viac nevykonávať úlohy súvisiace s oblasťou jej špecializácie alebo priamo na generálnom riaditeľstve, v ktorom pracovala, a keď rozhodnutie nemá pre dotknutú osobu za následok zmenu miesta výkonu práce.

(pozri body 84 a 85)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok Clotuche/Komisia, T‑339/03, EU:T:2007:36, bod 147

Súd pre verejnú službu: rozsudok Z/Súdny dvor, F‑88/09 a F‑48/10, EU:F:2012:171, bod 146 a tam citovaná judikatúra

6.      Povinnosti vyplývajúce pre administratívu z povinnosti starostlivosti sú podstatne striktnejšie, keď ide o situáciu úradníka, u ktorého je preukázané fyzické alebo psychické zdravotné poškodenie. V takom prípade musí administratíva posudzovať návrhy úradníka obzvlášť ústretovo. Okrem toho lekárskej službe inštitúcie vo všeobecnosti prináleží, zvlášť keď je upozornená či už samotným dotknutým úradníkom, alebo administratívou na údajne škodlivé následky, ktoré môže mať administratívne rozhodnutie na zdravie osoby, ktorej je určené, preveriť skutočnú existenciu a rozsah udávaných rizík a informovať menovací orgán o výsledkoch jej preskúmania.

Napriek tomu však nemožno vytýkať menovaciemu orgánu, že prijatím rozhodnutia o zmene miesta pridelenia porušil svoju povinnosť starostlivosti alebo zásadu riadnej správy, pokiaľ týmto rozhodnutím menovací orgán vyhovel požiadavkám, ktoré prejavila dotknutá osoba, a to už viac nepracovať vo svojej oblasti špecializácie a nebyť pridelená na určité generálne riaditeľstvo. Hoci je pravda, že dotknutá osoba si tiež želala byť vymenovaná na miesto vedúceho útvaru, a nie na miesto poradcu, nič to nemení na tom, že vzhľadom na voľnú úvahu, ktorou disponuje každá inštitúcia v oblasti organizácie svojich služieb platí, že pokiaľ je opatrenie o zmene miesta pridelenia v súlade so záujmom služby a rešpektuje pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom, neprináleží súdu Únie určovať, či by iné opatrenia boli bývali vhodnejšie.

(pozri body 92, 93 a 96 – 98)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Esders/Komisia, F‑62/10, EU:F:2011:141, body 80 a 82 a tam citovaná judikatúra

7.      Inštitúcie Únie sú povinné dodržiavať právo pracovníkov na pracovné podmienky, ktoré rešpektujú okrem iného ich zdravie, ktoré je zakotvené v článku 31 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Podľa vysvetliviek k článku 31 charty, ktoré v súlade s článkom 6 ods. 1 tretím pododsekom ZEÚ a článkom 52 ods. 7 charty treba zohľadniť pri jej výklade, sa článok 31 ods. 1 charty zakladá na smernici 89/391 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.

Znenie článku 1e ods. 2 služobného poriadku tým, že odkazuje na minimálne požiadavky uplatniteľné podľa opatrení schválených podľa Zmlúv v oblastiach ochrany zdravia a bezpečnosti, ktoré sa týkajú pracovných podmienok, má na zreteli také pravidlá, aké obsahuje smernica 89/391, keďže cieľom samotnej tejto smernice, ako vyplýva z jej článku 1 ods. 1, je zaviesť opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.

Napriek jej širokému rozsahu však povinnosť inštitúcií Únie zabezpečiť bezpečnosť a zdravie ich zamestnancov v prípade, keď konajú ako zamestnávatelia, nemôže viesť k tomu, že by sa dotknutej inštitúcii uložila absolútna povinnosť zabezpečiť výsledok.

(pozri body 104 – 106, 109 a 110)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok Preskúmanie Komisia/Strack, C‑579/12 RX‑II, EU:C:2013:570, body 39 a 43

Súd pre verejnú službu: rozsudok Missir Mamachi di Lusignano/Komisia, F‑50/09, EU:F:2011:55, bod 130, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑401/11 P