UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 28. apríla 2015

Vec F‑72/14

Maria Luisa Garcia Minguez

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Interné výberové konanie – Oznámenie o výberovom konaní – Podmienky stanovených predpokladov – Dočasní zamestnanci Komisie – Zamestnanci výkonnej agentúry – Nepripustenie do výberového konania – Článok 27 služobného poriadku – Článok 29 ods. 1 písm. b) služobného poriadku – Zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie – Žaloba bez zjavného právneho základu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou M. L. Garcia Minguez navrhuje zrušenie rozhodnutia zamietajúceho jej prihlášku do interného výberového konania COM/3/AD 9/13 organizovaného Európskou komisiou

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne bez právneho základu. M. L. Garcia Minguez znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

Abstrakt

1.      Úradníci – Výberové konanie – Interné výberové konania – Podmienky pripustenia – Príslušnosť k zamestnancom inštitúcie – Dočasný zamestnanec priamo prijatý do zamestnania výkonnou agentúrou – Vylúčenie

[Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 1 písm. b); nariadenie Rady č. 58/2003, článok 18 ods. 1]

2.      Úradníci – Organizácia služieb – Organizačná štruktúra – Právny význam – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 58/2003, článok 18 ods. 1)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Interné výberové konania – Podmienky a spôsoby organizácie – Voľná úvaha administratívy – Hranice – Vylúčenie externých zamestnancov inštitúcie – Prípustnosť – Porušenie článku 27 služobného poriadku – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, články 27 a 29)

4.      Úradníci – Výberové konanie – Interné výberové konania – Podmienky pripustenia – Príslušnosť k zamestnancom inštitúcie – Vylúčenie dočasných zamestnancov priamo prijatých do zamestnania výkonnými agentúrami, ale nie úradníkov vyslaných do uvedených agentúr v postavení dočasného zamestnanca – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia

[Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 1 písm. b)]

1.      Článok 29 ods. 1 písm. b) služobného poriadku povoľuje každej inštitúcii organizovať interné výberové konania, na ktorých sa môžu zúčastniť iba jej úradníci a dočasní zamestnanci. Výraz „interné výberové konanie v rámci inštitúcie“ v zmysle tohto článku sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sú v službe danej inštitúcie na akomkoľvek základe.

Dočasných zamestnancov priamo prijatých do zamestnania výkonnými agentúrami v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia č. 58/2003, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov spoločenstva, nemožno považovať za zamestnancov v službe Komisie, keďže tieto agentúry, bez ohľadu na stupeň kontroly, ktorý vykonáva Komisia tak nad zložením ich orgánov, ako aj plnením ich úloh, disponujú službami, ktoré sa líšia od služieb Komisie.

(pozri body 33 a 34)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok z 23. januára 2003, Angioli/Komisia, T‑53/00, EU:T:2003:12, bod 50

Súd pre verejnú službu: rozsudok z 20. novembra 2012, Ghiba/Komisia, F‑10/11, EU:F:2012:158, body 43 a 44

2.      Organizačná schéma generálneho riaditeľstva Komisie nemôže kvalifikovať výkonnú agentúru v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia č. 58/2003, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov spoločenstva, ako službu Komisie, keďže takýto dokument napokon nemá právne účinky a má striktne informatívny účel.

(pozri bod 41)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok z 18. februára 1993, Mc Avoy/Parlament, T‑45/91, EU:T:1993:11, bod 45

3.      Výkon širokej miery voľnej úvahy, ktorú služobný poriadok zveruje inštitúciám v oblasti výberových konaní, musí byť v súlade s kogentnými ustanoveniami článku 27 prvého odseku služobného poriadku, podľa ktorých je cieľom každého postupu prijímania zabezpečiť inštitúcii služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, ako aj článku 29 ods. 1 tohto služobného poriadku. Z toho vyplýva, že keď inštitúcia organizuje interné výberové konanie, je povinná rešpektovať článok 27 prvý odsek a zároveň článok 29 služobného poriadku.

V tejto súvislosti platí, že keď inštitúcia obmedzí prístup k internému výberovému konaniu iba na úradníkov a dočasných zamestnancov zamestnaných v jej službách, iba uplatní článok 29 ods. 1 písm. b) služobného poriadku. Navyše táto inštitúcia je oprávnená vylúčiť z tohto výberového konania prihlášky zamestnancov výkonných agentúr, keďže títo zamestnanci nepatria medzi úradníkov a dočasných zamestnancov v službe inštitúcie. Domnievať sa za týchto okolností, že uvedená inštitúcia nerešpektuje článok 27 služobného poriadku iba preto, že uplatňuje článok 29 toho istého služobného poriadku, by túto inštitúciu zbavovalo možnosti organizovať interné výberové konanie, čo je možnosť, ktorú jej služobný poriadok práve zabezpečuje.

(pozri body 45 – 47)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok z 21. novembra 2000, Carrasco Benítez/Komisia, T‑214/99, EU:T:2000:272, bod 53

4.      Zásada rovnosti zaobchádzania je porušená vtedy, pokiaľ sa s dvomi kategóriami osôb, ktorých právna a skutková situácia nie je v zásade rozdielna, zaobchádza rozdielne alebo pokiaľ sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Platí to aj pre zásadu zákazu diskriminácie, ktorá je iba osobitným výrazom všeobecnej zásady rovnosti a spolu s touto zásadou predstavuje jedno zo základných práv práva Únie, ktorého dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor Európskej únie.

Keď sa v tejto súvislosti inštitúcia rozhodne zorganizovať interné výberové konanie v súlade so služobným poriadkom, takéto výberové konanie, ktorého jedným z cieľov je vymenovať dočasných zamestnancov tejto inštitúcie do stálej služby, je svojou povahou určené iba úradníkom a dočasným zamestnancom nachádzajúcim sa v službe uvedenej inštitúcie na akomkoľvek základe. Títo úradníci a dočasní zamestnanci, vrátane tých, ktorí sú vyslaní mimo inštitúcie, sa teda nenachádzajú, pokiaľ ide o možnosť prístupu k takému výberovému konaniu, v právnej a skutkovej situácii porovnateľnej so situáciou dočasných zamestnancov v službe výkonnej agentúry oddelenej od inštitúcie, ktorí v dôsledku toho nie sú v službe uvedenej inštitúcie. Následne nemožno oprávnene tvrdiť, že oznámenie o výberovom konaní nerešpektuje zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie tým, že povoľuje úradníkom inštitúcie, vrátane úradníkov vyslaných do výkonných agentúr v postavení dočasného zamestnanca, aby sa zúčastnili interného výberového konania, a tento prístup zakazuje dočasným zamestnancom priamo prijatým do zamestnania uvedenými agentúrami.

(pozri body 48 – 50)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok z 8. novembra 1990, Bataille a i./Parlament, T‑56/89, EU:T:1990:64, bod 47

Súd pre verejnú službu: rozsudok z 24. septembra 2009, Brown/Komisia, F‑37/05, EU:F:2009:121, bod 64 a tam citovaná judikatúra