ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum)
z 5. mája 2010
Vec F‑53/08
Vincent Bouillez a i.
proti
Rade Európskej únie
„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2007 – Záujem na konaní – Rozhodnutie o povýšení – Zoznam povýšených úradníkov – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Kritérium úrovne vykonávaných povinností – Návrh na zrušenie rozhodnutia o povýšení – Zváženie záujmov“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou V. Bouillez, K. Van Neyghem a I. Wagner‑Leclercq navrhujú zrušenie jednak rozhodnutí menovacieho orgánu, ktorými bolo odmietnuté ich povýšenie do platovej triedy AST 7 v rámci povyšovania v roku 2007, a jednak v potrebnom rozsahu rozhodnutí, ktorými sa do tejto platovej triedy v rámci uvedeného povyšovania povyšujú úradníci, ktorí vykonávali úlohy vyplývajúce z nižšej úrovne povinností, ako je ich úroveň, a ktorých mená a priezviská sú uvedené na zozname povýšených uverejnenom 16. júla 2007 v oznámení zamestnancom č. 136/07
Rozhodnutie: Rozhodnutia, ktorými Rada odmietla povýšiť žalobcov do platovej triedy AST 7 v rámci povyšovania za rok 2007, sa zrušujú. Zostávajúce žalobné návrhy sa zamietajú. Rada je povinná nahradiť trovy konania. E. Niniou, M.‑B. Postiglione Branco, M. De Jesus Cabrita a M.‑F. Liegard, úradníčky Rady a vedľajšie účastníčky konania na podporu návrhov Rady znášajú svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 1)
2. Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Žaloba proti rozhodnutiu o povýšení iného úradníka – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
3. Úradníci – Žaloba – Rozsudok o zrušení – Účinky – Zrušenie rozhodnutia o nepovýšení
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
1. Menovací orgán disponuje v oblasti povyšovania širokou mierou voľnej úvahy a výslovný odkaz na kritériá, ktoré možno zohľadniť na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh uchádzačov o povýšenie v článku 45 ods. 1 služobného poriadku, je prejavom osobitného významu, ktorý zákonodarca pripisuje ich zohľadneniu. Navyše administratíva má pri vykonávaní porovnávacieho hodnotenia týchto zásluh podľa uvedeného ustanovenia povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky skutočnosti relevantné na účely ich posúdenia.
Úroveň povinností vykonávaných úradníkmi spôsobilými na povýšenie predstavuje jednu z troch relevantných skutočností, ktorú má administratíva zohľadniť. Je zrejmé, že príslušnosť k rovnakej funkčnej skupine a k rovnakej platovej triedy predpokladá vykonávanie rovnocenných povinností. Použitie výrazu «v prípade potreby“ v článku 45 ods. 1 služobného poriadku potvrdzuje, že vo väčšine prípadov vzhľadom na túto domnienku rovnocennosti úrovne povinností úradníkov rovnakej platovej triedy nepredstavuje kritérium úrovne vykonávaných povinností skutočnosť, na základe ktorej možno odlíšiť zásluhy uchádzačov o povýšenie. Táto domnienka však nie je nevyvrátiteľná, a to najmä po zlúčení predchádzajúcich kategórií B a C do jednotnej funkčnej skupiny asistentov. Toto zlúčenie má totiž za automaticky za následok rozšírenie rozsahu povinností, ktoré môžu byť vykonávané úradníkom patriacim do funkčnej skupiny AST, ako to okrem iného vyplýva z tabuľky v časti A prílohy I služobného poriadku. Pokiaľ ide o úroveň povinností, medzi rôznymi úlohami vykonávanými úradníkmi tej istej funkčnej skupiny tak môžu byť značné rozdiely. Služobný poriadok okrem toho nezakotvuje zhodu medzi vykonávanými povinnosťami a danou platovou triedou. Naopak umožňuje platovú triedu a povinnosti oddeliť. Tento rozkol medzi platovou triedou a úrovňou vykonávaných povinností napokon zodpovedá želaniu zákonodarcu a rozhodnutiu inštitúcií uľahčiť riadenie zamestnancov.
Z tejto domnienky rovnocennosti povinností úradníkov rovnakej platovej triedy teda nemožno vyvodiť záver, že administratíva nie je povinná venovať čas preskúmaniu kritéria týkajúceho sa úrovne vykonávaných povinností, aby si v konkrétnom prípade overila, či toto kritérium môže odhaliť rozdiely medzi zásluhami jednotlivých úradníkov. Výraz «v prípade potreby“ preto nemožno vykladať v tom zmysle, že oprávňuje administratívu, aby pri porovnávacom hodnotení zásluh a priori vylúčila zohľadnenie kritéria úrovne vykonávaných povinností. Zákonodarca mal naopak v úmysle naznačiť, že úroveň povinností vykonávaných úradníkmi spôsobilými na povýšenie je skutočnosťou, ktorá môže byť pri takomto hodnotení relevantná.
(pozri body 49 a 51 – 56)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 8. júla 2008, Komisia/Economidis, T‑56/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑31 a II‑B‑1‑213, body 58 až 60; 2. apríla 2009, Komisia/Berrisford, T‑473/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑17 a II‑B‑1‑85, bod 42
Súd pre verejnú službu: 10. októbra 2007, Berrisford/Komisia, F‑107/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑285 a II‑A‑1‑1603, bod 71; 31. januára 2008, Buendía Sierra/Komisia, F‑97/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑15; II‑A‑1‑49, bod 62
2. Aj keď úradník nemá vymáhateľný nárok na povýšenie, napriek tomu má záujem na napadnutí rozhodnutia o povýšení iného úradníka do platovej triedy, na ktorú si môže uplatňovať nárok, proti ktorému podal sťažnosť, ktorú administratíva zamietla.
(pozri bod 80)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 21. januára 2004, Robinson/Parlament, T‑328/01, Zb. VS s. I‑A‑5 a II‑23, body 32 a 33
3. Pokiaľ je akt, ktorý má byť zrušený, v prospech tretích osôb, čo platí v prípade zápisu do zoznamu úspešných uchádzačov, rozhodnutia o povýšení alebo rozhodnutia o vymenovaní na obsadzované pracovné miesto, je úlohou súdu Spoločenstva vopred preskúmať, či zrušenie nie je nadmernou sankciou za nezákonnosť, ku ktorej došlo.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dôsledky, ktoré súd Spoločenstva z nezákonnosti vyvodzuje, nie sú rovnaké v prípade výberového konania a v prípade povýšenia. Zrušenie celých výsledkov výberového konania je totiž v zásade nadmernou sankciou nezákonnosti, ku ktorej došlo, a to bez ohľadu na jej povahu a rozsah jej dôsledkov pre výsledky výberového konania.
Naopak v prípade povýšenia súd Spoločenstva preskúma vec od prípadu k prípadu. V prvom rade vezme do úvahy povahu spáchanej protiprávnosti. Ak je skonštatovaná nezrovnalosť procesnou vadou, ktorá sa dotýka situácie len jedného úradníka, súd sa a priori domnieva, že takáto nezrovnalosť nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutí o povýšení, keďže takéto zrušenie je nadmernou sankciou. Ak ale ide o vecnú vadu, akou je nesprávne právne posúdenie, ktoré robí porovnávacie hodnotenie zásluh v celom rozsahu neplatné, súd v zásade rozhodnutia o povýšení zruší.
V druhom rade vykoná súd Spoločenstva zváženie záujmov, pri ktorom najprv prihliada na záujem, ktorí majú dotknutí úradníci na tom, aby boli zákonne a úplne obnovené ich práva na vykonanie opätovného porovnávacieho hodnotenia zásluh, ktoré skutočne a riadne zohľadní zákonne uplatniteľné kritériá, aby v budúcnosti nemuseli súťažiť s nezákonne povýšenými úradníkmi, a aby nedošlo k následnému opakovaniu nezákonnosti skonštatovanej súdom. Súd Spoločenstva ďalej prihliada na záujmy nezákonne povýšených úradníkov. Títo úradníci istotne nemajú žiadne nadobudnuté právo na zachovanie ich povýšenia, pokiaľ sú rozhodnutia o povýšení postihnuté nezákonnosťou a boli napadnuté v rámci lehôt na podanie sporových žalôb. Napriek tomu súd prihliada na skutočnosť, že títo úradníci sa mohli v dobrej viere spoliehať na zákonnosť rozhodnutí, ktorými boli povýšení, najmä ak mali dotknuté osoby prospech z priaznivého hodnotenia svojich nadriadených, ktoré mohlo objektívne odôvodniť povýšenie. Súd je k záujmom týchto úradníkov o to ohľaduplnejší, čím väčšiu skupinu predstavujú. Súd Spoločenstva nakoniec preskúma záujem služby, teda najmä dodržanie zákonnosti, rozpočtové dôsledky nezrušenia nezákonných rozhodnutí, prípadné ťažkosti s výkonom rozhodnutej veci, prípadné zásahy do kontinuity služby a riziká zhoršenia sociálneho prostredia v rámci inštitúcie.
Po zohľadnení rôznych dotknutých záujmov súd Spoločenstva od prípadu k prípadu rozhodne o zrušení alebo nezrušení rozhodnutí o povýšení. Ak súd nakoniec dospeje k názoru, že zrušenie rozhodnutí o povýšení je nadmernou sankciou zistenej nezákonnosti, môže v prípade potreby na účely zaistenia potrebného účinku rozsudku, ktorým sa zrušuje rozhodnutie o nepovýšení v záujme žalobcu, využiť plnú rozhodovaciu právomoc, ktorá mu bola priznaná v sporoch peňažnej povahy, a aj z úradnej povinnosti zaviazať inštitúciu na náhradu škody.
(pozri body 82 – 90)
Odkaz:
Súdny dvor: 5. júna 1980, Oberthür/Komisia, 24/79, Zb. s. 1743, body 11, 13 a 14; 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, Zb. s. 23
Súd prvého stupňa: 22. júna 1990, Marcopoulos/Súdny dvor, T‑32/89 a T‑39/89, Zb. s. II‑281; 10. júla 1992, Barbi/Komisia, T‑68/91, Zb. s. II‑2127, bod 36; 17. marca 1994, Smets/Komisia, T‑44/91, Zb. VS s. I‑A‑97 a II‑319; 21. novembra 1996, Michaël/Komisia, T‑144/95, Zb. VS s. I‑A‑529 a II‑1429; 5. októbra 2000, Rappe/Komisia, T‑202/99, Zb. VS s. I‑A‑201 a II‑911; Robinson/Parlament, už citovaný; 6. júla 2004, Huygens/Komisia, T‑281/01, Zb. VS s. I‑A‑203 a II‑903; 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, Zb. s. II‑4137, bod 349