UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 25. mája 2011

Vec F‑74/07 RENV

Stefan Meierhofer

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Prijímanie – Verejné výberové konanie – Neúspech uchádzača na ústnej skúške – Povinnosť odôvodnenia – Pravidlá, ktorými sa riadi práca výberovej komisie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou S. Meierhofer navrhuje po prvé zrušenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania EPSO AD/26/05 z 10. mája 2007, ktorým bol informovaný o jeho neúspechu na ústnej skúške tohto výberového konania, ako aj zrušenie rozhodnutia z 19. júna 2007, ktorým sa nevyhovelo jeho žiadosti o opätovné preskúmanie, podané proti rozhodnutiu z 10. mája 2007 a po druhé nové vyhodnotenie tejto skúšky a jeho zápis do zoznamu úspešných uchádzačov

Rozhodnutie: Konanie o žalobe S. Meierhofera sa zastavuje v rozsahu, v akom namieta nedostatok odôvodnenia rozhodnutia z 19. júna 2007. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta, sčasti ako zjavne nedôvodná a sčasti ako zjavne neprípustná. Európska komisia znáša dve tretiny trov konania, ktoré vznikli žalobcovi v prvostupňovom konaní na Súde pre verejnú službu, ako aj svoje vlastné trovy konania vzniknuté v prvostupňovom konaní na Súde pre verejnú službu, v konaní na Všeobecnom súde Európskej únie a v tomto konaní. Žalobca znáša jednu tretinu svojich vlastných trov konania vzniknutých v prvostupňovom konaní na Súde pre verejnú službu, ako aj všetky trovy, ktoré mu vznikli v konaní na Všeobecnom súde Európskej únie a v tomto konaní.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Lehoty – Opätovné začatie – Podmienka – Nová skutočnosť – Rozsudok konštatujúci porušenie služobného poriadku všeobecne záväzným administratívnym rozhodnutím – Neexistencia novej skutočnosti vo vzťahu k osobám, ktoré nevyužili svoje právo na podanie žaloby

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Rozhodnutie o nezapísaní do zoznamu vhodných uchádzačov – Povinnosť odôvodnenia – Nedostatok odôvodnenia – Náprava počas sporového konania – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 ods. 2; príloha III článok 6)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zloženie – Kvalifikácia členov pre objektívne posúdenie ústnych skúšok

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 3)

4.      Úradníci – Výberové konanie – Preskúmanie prihlášok – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

1.      Právne účinky rozsudku, ktorým sa ruší akt inštitúcie, sa týkajú iba strany sporu a osôb, ktoré sú zrušeným aktom osobne dotknuté. Iba vo vzťahu k týmto osobám môže rozsudok predstavovať novú skutočnosť a spôsobiť nové plynutie lehoty pre podanie žaloby proti tomuto aktu. Je taktiež nesporné, že skutočnosť, že jeden zo súdov Únie určí svojím rozsudkom, že všeobecne záväzné administratívne rozhodnutie porušuje služobný poriadok, nemôže vo vzťahu k osobám, ktoré nevyužili včas možnosť podať žalobu, ktorú mali, predstavovať novú skutočnosť odôvodňujúcu predloženie žiadosti o opätovné preskúmanie individuálnych rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú. Takýto rozsudok neruší dotknuté všeobecne záväzné administratívne rozhodnutie, ale iba vyhlasuje, že v konkrétnom prípade nie je možné uplatniť niektoré z jeho ustanovení. Tieto zásady sa uplatnia obdobne v prípade, keď je počas konania po uplynutí lehoty predložený nový dôvod žaloby, pokiaľ rozsudok ruší iba rozhodnutia nezapísať mená žalobcov do zoznamu úspešných uchádzačov výberového konania bez toho, aby rušili uvedené výberové konanie.

(pozri body 39 – 41)

Odkaz:

Súdny dvor: 14. decembra 1965, Pfloeschner/Komisia, 52/64; 8. marca 1988, Brown/Súdny dvor, 125/87, bod 13; 14. júna 1988, Muysers a Tülp/Dvor audítorov, 161/87, bod 10

Súd prvého stupňa: 11. júla 1997, Chauvin/Komisia, T‑16/97, body 39 až 45; 9. februára 2000, Gómez de la Cruz Talegón/Komisia, T‑165/97, bod 51

Súd pre verejnú službu: 11. júna 2009, Ketselidou/Komisia, F‑81/08, body 46 a 47

2.      Pokiaľ ide o žalobu uchádzača výberového konania na základe kvalifikácie a skúšok, ktorý neuspel na ústnej skúške a nebol zapísaný do zoznamu úspešných uchádzačov, Komisia si splní svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ bola prvá časť odôvodnenia poskytnutá pred podaním žaloby a Komisia počas konania predložila čiastkové známky získané žalobcom na ústnej skúške, ktoré predstavujú doplnok k požadovaným informáciám.

(pozri bod 47)

3.      Na to, aby bola výberová komisia zložená podľa ustanovení služobného poriadku a najmä článku 3 jeho prílohy III, musí byť zložená tak, aby zabezpečila objektívne posúdenie výkonu uchádzačov, ktorí sa zúčastnili na skúškach, vzhľadom na odborné schopnosti. Požiadavka, aby členovia výberovej komisie poznali jazyk, v ktorom majú uchádzači vykonať ústnu skúšku sa mení v závislosti od konkrétnych okolností každého výberového konania, od dôležitosti, ktorú predstavuje ovládanie uvedeného jazyka pre obsadzované pracovné miesto a od cieľa danej ústnej skúšky. Pokiaľ ide napríklad o všeobecné výberové konanie organizované na účely prijímania administrátorov najmä v oblasti európskej verejnej správy, ktorého cieľom nie je preskúmať na ústnej skúške jazykové znalosti uchádzača v jeho hlavnom jazyku, ale skôr preskúmať jeho schopnosť komunikovať v tomto jazyku v multikulturálnom prostredí, nemusí byť nevyhnutne na ústnej skúške jedným z členov alebo prísediacich výberovej komisie osoba s rovnakým hlavným jazykom ako uchádzači, pretože použitie tlmočníkov môže ľahko vyriešiť prípadné problémy s porozumením.

Okrem toho samotné tvrdenie, že predseda výberovej komisie neovládal hlavný jazyk uchádzača a že počas ústnej skúšky nevyužil tlmočníkov, nepostačuje na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že zloženie výberovej komisie výberového konania bolo nesprávne, keďže žalobca nepreukázal, že výberová komisia nebola z jazykových dôvodov schopná objektívne posúdiť jeho odborné schopnosti. Okrem toho okolnosť, že predseda výberovej komisie neovládal tento jazyk, aj keby sa preukázala, by žalobcu neznevýhodňovala v porovnaní s ostatnými uchádzačmi, ktorí si rovnako ako on zvolili tento jazyk a teda sa nachádzali v rovnakej situácii, pokiaľ ide o údajnú neznalosť daného jazyka.

(pozri body 51, 52, 54 – 57)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 22. júna 1990, Marcopoulos/Súdny dvor, T‑32/89 a T‑39/89, bod 37; 27. júna 1991, Valverde Mordt/Súdny dvor, T‑156/89, bod 105; 20. mája 2003, Diehl Leistner/Komisia, T‑80/01, body 28 až 31

4.      Keď Súd pre verejnú službu prejednáva zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí zapísať uchádzača do zoznamu úspešných uchádzačov, preskúmava dodržanie uplatniteľných právnych pravidiel, teda najmä procesných pravidiel, vymedzených v služobnom poriadku a oznámení o výberovom konaní, a pravidiel, ktoré upravujú prácu výberovej komisie, konkrétne povinnosť nestrannosti výberovej komisie a dodržanie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi touto komisiou, ako aj nezneužitie právomoci. Súd taktiež overí, či obsah skúšky neprekračuje rámec uvedený v oznámení o výberovom konaní alebo či súvisí s cieľmi tejto skúšky výberového konania. V niektorých prípadoch, v ktorých výberová komisia nedisponuje mierou voľnej úvahy, sa môže toto preskúmanie týkať správnosti skutočností, z ktorých výberová komisia vychádzala pri prijatí svojho rozhodnutia. Naopak posúdenia, ktoré výberová komisia vykonáva, keď hodnotí vedomosti a schopnosti uchádzačov, sú vyňaté spod súdnej kontroly. Okrem toho pri ústnych skúškach má výberová komisia najväčší priestor pre voľnú úvahu. To neplatí v prípade preskúmania súladu medzi číselne vyjadrenou známkou a slovných hodnotením výberovej komisie. Tento súlad, ktorý je zárukou rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, je totiž jedným z pravidiel, ktoré upravujú prácu výberovej komisie, ktorých dodržiavanie prislúcha Súdu pre verejnú službu overiť. Súlad medzi číselne vyjadrenou známkou pridelenou kandidátovi a slovným hodnotením výberovej komisie môže byť predmetom preskúmania súdu, pokiaľ ide o posúdenie výkonu uchádzača výberovou komisiou.

(pozri body 62 – 64)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. októbra 1974, Campogrande a i./Komisia, 112/73, 144/73 a 145/73, body 34 až 53; 8. marca 1988, Sergio a i./Komisia, 64/86, 71/86 až 73/86 a 78/86, bod 22

Súd prvého stupňa: 21. mája 1996, Kaps/Súdny dvor, T‑153/95, bod 37; 11. februára 1999, Jiménez/ÚHVT, T‑200/97, body 43 až 57; 23. januára 2003, Angioli/Komisia, T‑53/00, body 91, 93 a 94; 5. marca 2003, Staelen/Parlament, T‑24/01, body 47 až 52; 26. januára 2005, Roccato/Komisia, T‑267/03, bod 42; 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, body 277 a 278

Súd pre verejnú službu: 11. septembra 2008, Coto Moreno/Komisia, F‑127/07, bod 33; 5. mája 2010, Schopphoven/Komisia, F‑48/09, bod 26