Vec C‑416/10
Jozef Križan a i.
proti
Slovenskej inšpekcii životného prostredia
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Najvyšší súd Slovenskej republiky)
„Článok 267 ZFEÚ – Zrušenie súdneho rozhodnutia – Vrátenie veci na konanie príslušnému súdu – Povinnosť podriadiť sa zrušujúcemu rozhodnutiu – Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Možnosť – Životné prostredie – Aarhuský dohovor – Smernica 85/337/EHS – Smernica 96/61/ES – Účasť verejnosti na rozhodovacom konaní – Výstavba skládky odpadu – Žiadosť o povolenie – Obchodné tajomstvo – Neoznámenie dokumentu verejnosti – Účinok na platnosť rozhodnutia o povolení skládky – Náprava – Posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie – Konečné stanovisko predchádzajúce pristúpeniu členského štátu k Únii – Časová pôsobnosť smernice 85/337 – Súdny prostriedok nápravy – Predbežné opatrenia – Odklad vykonateľnosti – Zrušenie napadnutého rozhodnutia – Právo vlastniť majetok – Zásah“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. januára 2013
1. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Podmienky – Otázky týkajúce sa skutočnosti alebo predmetu sporu – Otázky výkladu ustanovení práva Únie, ktoré nemajú priamy účinok – Jasnosť uplatniteľných vnútroštátnych ustanovení – Neexistencia vplyvu
(Článok 267 ZFEÚ)
2. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Otázka vznesená ex offo vnútroštátnym súdom – Prípustnosť
(Článok 267 ZFEÚ)
3. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Povinnosť vnútroštátneho súdu – Vnútroštátny súd rozhodujúci po vrátení veci ústavným súdom – Povinnosť rozhodnúť v spore podľa právneho stanoviska vyjadreného ústavným súdom – Neexistencia vplyvu
(Článok 267 ods. 3 ZFEÚ)
4. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Povinnosť vnútroštátneho súdu – Možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiam vnútroštátneho súdu na ústavnom súde – Opravný prostriedok obmedzený na preskúmanie práv a slobôd zaručených ústavou daného štátu alebo medzinárodným dohovorom – Neexistencia vplyvu
(Článok 267 ods. 3 ZFEÚ)
5. Životné prostredie – Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia – Smernica 96/61 – Účasť verejnosti na rozhodovacom procese – Postup povolenia zriadenia prevádzky – Povinnosť zabezpečiť prístup k relevantným informáciám – Dosah
(Aarhuský dohovor, článok 6; smernica Rady 96/61, článok 15 a príloha V)
6. Životné prostredie – Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia – Smernica 96/61 – Účasť verejnosti na rozhodovacom procese – Povinnosť zabezpečiť prístup k relevantným informáciám – Hranice – Dôvody, ktoré môžu odôvodniť odmietnutie oznámenia informácií týkajúcich sa životného prostredia – Zriadenie prevádzky patriace do pôsobnosti smernice – Dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií – Dosah
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4, článok 4 ods. 2 prvý pododsek písm. d) a článok 4 ods. 4; smernica Rady 96/61, článok 15 ods. 4]
7. Životné prostredie – Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia – Smernica 96/61 – Účasť verejnosti na rozhodovacom procese – Povinnosť zabezpečiť prístup k relevantným informáciám – Náprava neodôvodneného odmietnutia prístupu k uvedeným informáciám – Podmienky
(Aarhuský dohovor, článok 6; smernica Rady 96/61, článok 15 a príloha V)
8. Životné prostredie – Posudzovanie vplyvov určitých projektov na životné prostredie – Smernica 85/337 – Časová pôsobnosť – Formálna žiadosť o povolenie pre projekt podaná pred dátumom uplynutia lehoty na prebratie smernice – Neuplatniteľnosť smernice
(Smernica Rady 85/337)
9. Životné prostredie – Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia – Smernica 96/61 – Právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o povolení – Možnosť žiadať o vydanie predbežných opatrení vnútroštátny súd alebo príslušný orgán
(Smernica Rady 96/61, články 4 a 15a)
10. Životné prostredie – Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia – Smernica 96/61 – Zrušenie vnútroštátnym súdom rozhodnutia o povolení prijatého v rozpore so smernicou – Narušenie práva vlastniť majetok – Neexistencia
(Charta základných práv Európskej únie, článok 17; Aarhuský dohovor, článok 9 ods. 2 a 4; smernica Rady 96/61, článok 15a)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 53 – 56, 58 – 60)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 64 – 66)
3. Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je podľa vnútroštátneho práva prípustný opravný prostriedok v zmysle tretieho odseku uvedeného článku, má povinnosť obrátiť sa z vlastného podnetu na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, aj keď rozhoduje vo veci, ktorá mu bola vrátená na konanie po tom, ako bolo jeho prvé rozhodnutie zrušené ústavným súdom dotknutého členského štátu a vnútroštátne pravidlo mu stanovuje povinnosť rozhodnúť v spore v zmysle právneho názoru vyjadreného týmto ústavným súdom.
Existencia vnútroštátneho procesného pravidla totiž nemôže mať vplyv na možnosť vnútroštátnych súdov obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania v prípade, že majú, tak ako vo veci samej, pochybnosti o výklade práva Únie. Vnútroštátne pravidlo, na základe ktorého je vnútroštátny súd viazaný posúdením súdu vyššieho stupňa, nemôže vnútroštátny súd zbaviť možnosti obrátiť sa na Súdny dvor s otázkami výkladu práva Únie, ktorého sa také právne posúdenie týka. Tento súd musí totiž mať možnosť predložiť Súdnemu dvoru otázky, ktoré mu robia starosti, ak sa domnieva, že právne posúdenie súdom vyššieho stupňa by ho mohlo viesť k vyhláseniu rozsudku, ktorý by bol v rozpore s právom Únie.
(pozri body 67, 68, 73, bod 1 výroku)
4. Možnosť podať na ústavný súd dotknutého členského štátu opravný prostriedok proti rozhodnutiam vnútroštátneho súdu, ktorý sa obmedzuje na preskúmanie prípadného porušenia práv a slobôd zaručených ústavou daného štátu alebo medzinárodným dohovorom, neumožňuje domnievať sa, že by sa tento vnútroštátny súd nemal považovať za súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je podľa vnútroštátneho práva prípustný opravný prostriedok v zmysle článku 267 tretieho odseku ZFEÚ. Preto je takýto súd povinný obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, keď konštatuje, že spor vo veci samej obsahuje otázku, ktorú treba vyriešiť a vzťahuje sa na ňu prvý odsek článku 267 ZFEÚ.
(pozri bod 72)
5. Smernica 96/61 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, zmenená a doplnená nariadením č. 166/2006, sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby dotknutá verejnosť mala od začiatku povoľovacieho konania pre dotknutú prevádzku prístup k územnému rozhodnutiu, keď toto rozhodnutie obsahuje relevantné informácie v zmysle prílohy V smernice.
(pozri body 79, 91, bod 2 výroku)
6. Smernica 96/61 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, zmenená a doplnená nariadením č. 166/2006, sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom odmietnuť dotknutej verejnosti akýkoľvek prístup, hoci aj čiastočný, k rozhodnutiu, ktorým verejný orgán vzhľadom na uplatniteľné pravidlá územného plánovania povolí zriadenie prevádzky, ktorá patrí do pôsobnosti uvedenej smernice, tým, že sa odvolajú na ochranu dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií stanovenú vnútroštátnym právom alebo právom Únie s cieľom ochrany oprávneného hospodárskeho záujmu, najmä vzhľadom na význam umiestnenia jednotlivých činností uvedených v smernici 96/61.
Aj keby platilo, že nie je vylúčené, že niektoré časti odôvodnenia územného rozhodnutia výnimočne môžu obsahovať dôverné obchodné alebo priemyselné informácie, ochrana dôvernosti takýchto informácií nemôže byť použitá v rozpore s článkom 4 ods. 4 smernice 2003/4 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí na to, aby sa dotknutej verejnosti odmietol akýkoľvek prístup, hoci aj čiastočný, k územnému rozhodnutiu o umiestnení prevádzky, o ktorú ide vo veci samej.
(pozri body 82, 83, 91, bod 2 výroku)
7. Smernica 96/61 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, zmenená a doplnená nariadením č. 166/2006, vykladaná vzhľadom na zásady efektivity a ekvivalencie a článok 6 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), nebráni tomu, aby neodôvodnené odmietnutie dať dotknutej verejnosti k dispozícii v priebehu prvostupňového správneho konania územné rozhodnutie, keď sa javí, že obsahuje relevantné informácie v zmysle prílohy V smernice, mohlo byť napravené v priebehu druhostupňového správneho konania pod podmienkou, že jednak vnútroštátne právo umožňuje nápravu porovnateľných procesných vád vnútroštátnej povahy v priebehu druhostupňového správneho konania a jednak sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia a že náprava v tomto štádiu konania umožní dotknutej verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania.
(pozri body 79, 86 – 91, bod 2 výroku)
8. Zásada, podľa ktorej sa projekty, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, musia podrobiť posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, neplatí v prípade, ak dátum formálneho podania žiadosti o povolenie projektu je pred dátumom uplynutia lehoty na prebratie smernice 85/337 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie.
Keď sa vnútroštátne konanie, ktoré umožňuje, aby stavebníkovi bolo vydané povolenie začať práce, ktorými sa realizuje jeho projekt, skladá z viacerých po sebe nasledujúcich štádií alebo keď povolenie v zmysle smernice 85/337 je zložené z kombinácie viacerých rôznych rozhodnutí, je dátumom formálneho podania žiadosti o povolenie na projekt dátum, keď stavebník predložil žiadosť o začatie prvého štádia konania.
(pozri body 94, 103)
9. Článok 15a smernice 96/61 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia sa má vykladať v tom zmysle, že členovia dotknutej verejnosti musia mať v rámci opravného prostriedku stanoveného v tomto ustanovení príležitosť obrátiť sa na súd alebo nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona, ktorý má právomoc nariadiť predbežné opatrenia takej povahy, aby sa dočasne odložilo uplatňovanie povolenia v zmysle článku 4 uvedenej smernice, kým sa čaká na konečné rozhodnutie, ktoré má byť vydané.
(pozri bod 110, bod 3 výroku)
10. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu prijaté v rámci vnútroštátneho konania, ktorým sa vykonávajú povinnosti vyplývajúce z článku 15a smernice 96/61 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a článku 9 ods. 2 a 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), zrušujúce povolenie vydané v rozpore s ustanoveniami uvedenej smernice nemôže samo osebe predstavovať nedôvodný zásah do vlastníckeho práva prevádzkovateľa zakotveného v článku 17 Charty základných práv Európskej únie.
(pozri bod 116, bod 4 výroku)