Language of document :

Žaloba podaná 25. októbra 2019 – Európska komisia/Poľská republika

(vec C-791/19)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: K. Banks, H. Krämer, S. L. Kalėda, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Poľská republika

Návrhy žalobkyne

1.    Rozhodnúť, že Poľská republika tým, že

umožnila, aby boli súdne rozhodnutia kvalifikované ako disciplinárne priestupky sudcov všeobecných súdov [článok 107 ods. 1 ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov) a článok 97 ods. 1 a 3 ustawy o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde)],

nezaistila nezávislosť a nestrannosť disciplinárnej komory Najvyššieho súdu, ktorej prináleží preskúmavať rozhodnutia vydané v disciplinárnych konaniach vedených proti sudcom [článok 3 bod 5, článok 27 a článok 73 ods. 1 ustawy o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde), v spojení s článkom 9a ustawy o Krajowej Radzie Sądownictwa (zákon o Národnej rade súdnictva)],

priznala predsedovi disciplinárnej komory Najvyššieho súdu diskrečnú právomoc určiť príslušný disciplinárny súd na prvom stupni vo veciach týkajúcich sa sudcov všeobecných súdov [článok 110 ods. 3 a článok 114 ods. 7 ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov)] a v dôsledku toho nezabezpečila, že disciplinárne veci budú preskúmané súdom „zriadeným zákonom“, a

priznala ministrovi spravodlivosti právomoc vymenovať disciplinárneho zmocnenca ministerstva spravodlivosti [článok 112b ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov)] a v dôsledku toho nezabezpečila, že disciplinárne veci týkajúce sa sudcov všeobecných súdov budú preskúmané v primeranej lehote a tým, že stanovila, že akty súvisiace s ustanovením právneho zástupcu a ujatím sa obhajoby týmto právnym zástupcom nemajú odkladný účinok na priebeh disciplinárneho konania [článok 113a ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov)] a disciplinárny súd vedie konanie aj v prípade odôvodnenej neprítomnosti obvineného sudcu alebo jeho právneho zástupcu [článok 115a ods. 3 ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov)], a v dôsledku toho nezaistila právo obvinených sudcov všeobecných súdov na obhajobu,

porušila povinnosti, ktoré jej prináležia podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, a tým, že

umožnila, aby právo súdov podať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania bolo obmedzené možnosťou začatie disciplinárneho konania,

porušila povinnosti, ktoré jej prináležia podľa článku 267 druhého a tretieho odseku ZFEÚ.

2.    Uložiť Poľskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé Komisia v súvislosti s porušením článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ tvrdí, že sporné ustanovenia i) umožňujú, aby obsah súdnych rozhodnutí mohol byť kvalifikovaný ako disciplinárny priestupok, ii) nezaručujú nezávislosť a nestrannosť disciplinárnej komory Najvyššieho súdu, ktorej prináleží preskúmanie rozhodnutí vydaných v disciplinárnych konaniach, iii) udeľujú predsedovi disciplinárnej komory Najvyššieho súdu diskrečnú právomoc pri vymenovaní príslušného prvostupňového disciplinárneho súdu vo veciach týkajúcich sa sudcov všeobecných súdov, a teda nezaručujú, aby disciplinárne veci boli prejednané súdom „zriadeným zákonom“, iv) nezaručujú, aby disciplinárne veci týkajúce sa sudcov všeobecných súdov boli prejednané v primeranej lehote a nezaručujú ani právo na obhajobu sudcu obvineného z disciplinárneho priestupku.

Po druhé Komisia v súvislosti s porušením článku 267 druhého a tretieho pododseku ZFEÚ tvrdí, že sporné vnútroštátne ustanovenia umožňujú, aby bolo právo súdov predkladať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania obmedzené možnosťou začatia disciplinárneho konania.

____________