Language of document : ECLI:EU:C:2014:322

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 14. mája 2014 (1)

Vec C‑205/13

Hauck GmbH & Co. KG

proti

Stokke A/S,

Stokke Nederland BV,

Petrovi Opsvikovi

a

Peter Opsvik A/S

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal
Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko)]

„Ochranné známky – Dôvody zamietnutia alebo neplatnosti zápisu – Trojrozmerná ochranná známka, ktorá sa skladá z tvaru tovaru – Smernica 89/104/EHS – Článok 3 ods. 1 písm. e) prvá zarážka – Označenie, ktoré sa skladá výlučne z tvaru, ktorý vyplýva z povahy tovaru – Článok 3 ods. 1 písm. e) tretia zarážka – Označenie, ktoré sa skladá výlučne z tvaru, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu – Detská stolička Tripp Trapp“





I –    Úvod

1.        Problematika ochranných známok, ktoré predstavujú samotný výrobok, nie je v práve duševného vlastníctva nová. Z prác realizovaných v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) vyplýva, že francúzske súdy od druhej polovice 19. storočia pripustili možnosť chrániť ochranné známky zobrazujúce tvar samotného výrobku alebo jeho obalu – táto ochrana bola napríklad v roku 1858 priznaná ochrannej známke spočívajúcej v tvare tabuľky čokolády.(2)

2.        Je nesporné, že otázka zápisu tohto typu označenia má podstatnú špecifickosť. Tá sa týka skutočnosti, že rozdiel medzi označením a predmetom, na ktorý označenie odkazuje, sa často vytráca: predmet sa stane označením, ktoré odkazuje na samotný predmet. V práve ochranných známok z toho vyplýva riziko, že výlučnosť vyplývajúca zo zápisu ochrannej známky sa vzťahuje aj na určité vlastnosti tovaru, ktoré sú vyjadrené v tvare tohto tovaru, čo môže viesť k zúženiu možnosti uviesť konkurenčné výrobky na trh.

3.        Právo Únie týkajúce sa ochranných známok zohľadnilo túto okolnosť. Bolo totiž prijaté osobitné ustanovenie, pokiaľ ide o označenia zobrazujúce tvar výrobku. V období, ktorého sa týkajú okolnosti prejednávaného prípadu, sa príslušné ustanovenie nachádza v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice 89/104/EHS(3).

4.        Otázky uvedené v návrhu Hoge Raad der Nederlanden (holandský Najvyšší súd) na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú návrhu na vyhlásenie neplatnosti zápisu trojrozmernej ochrannej známky zobrazujúcej detskú stoličku Tripp Trapp. Vzhľadom na túto vec má Súdny dvor po prvýkrát príležitosť poskytnúť výklad rozsahu dvoch dôvodov zamietnutia uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice 89/104, ktorý zakazuje zápis ochrannej známky, ktorá sa skladá výlučne z tvaru, „ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru“ (prvá zarážka tohto ustanovenia) alebo „ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu“ (tretia zarážka).

II – Právny rámec

A –    Právo Únie

5.        Článok 3 ods. 1 smernice 89/104 s názvom „Dôvody pre zamietnutie alebo neplatnosť“ stanovuje:

„Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, musia byť vyhlásené za neplatné:

e)      označenia, ktoré sa skladajú výlučne z týchto prvkov:

–      tvar, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru, alebo

–      tvar tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, alebo

–      tvar, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu;

…“.

B –    Dohovor štátov Beneluxu

6.        Právo ochranných známok je v Holandsku upravené Dohovorom štátov Beneluxu v oblasti duševného vlastníctva (ochranné známky a vzory), ktorý bol podpísaný 25. februára 2005 v Haagu (ďalej len „Dohovor štátov Beneluxu“). Článok 2.1 tohto dohovoru s názvom „Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku Beneluxu“ stanovuje:

„…

2.1.      Za ochranné známky však nemožno považovať označenia, ktoré sa skladajú výlučne z tvaru, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru, dodáva tovaru podstatnú hodnotu a je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku.“

III – Spor vo veci samej

7.        Začiatkom 70. rokov 20. storočia Peter Opsvik navrhol model detskej stoličky Tripp Trapp. Tento model bol viackrát ocenený a vystavený v múzeách.

8.        V roku 1972 skupina Stokke, ktorej súčasťou sú dve spoločnosti žalované vo veci samej, a to spoločnosť Stokke A/S, založená podľa nórskeho práva, a spoločnosť Stokke Nedeland BV, založená podľa holandského práva, uviedla stoličku Tripp Trapp na trh. Ďalší dvaja žalovaní účastníci konania vo veci samej, a to Peter Opsvik a spoločnosť Peter Opsvik A/S, založená podľa nórskeho práva, sú tiež majiteľmi práv duševného vlastníctva k predmetnému tvaru.

9.        Dňa 8. mája 1998 Stokke A/S podala na Office Benelux de la propriété intellectuelle (Úrad pre ochranné známky štátov Beneluxu) prihlášku trojrozmernej ochrannej známky zobrazujúcej tvar stoličky Tripp Trapp. Prihláška sa týkala „stoličiek, predovšetkým detských stoličiek“ patriacich do triedy 20 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v znení zmien a doplnení. Uvedená ochranná, známka zapísaná pod číslom 0639972 (ďalej len „ochranná známka Tripp Trapp“), sa týka tohto tvaru:

Image not found

10.      Hauck GmbH & Co. KG (ďalej len „Hauck“), spoločnosť založená podľa nemeckého práva, vyrába a distribuuje detský tovar vrátane dvoch modelov detských stoličiek označených názvom „Alpha“ a „Beta“.

11.      Stokke A/S, Stokke Nederland BV, Peter Opsvik a Peter Opsvik A/S (ďalej spoločne „Stokke a Opsvik“) podali na Rechtbank ’s‑Gravenhage (Okresný súd v Haagu) žalobu smerujúcu proti spoločnosti Hauck, pričom tvrdili, že predaj stoličiek „Alpha“ a „Beta“ porušuje ich autorské práva, ako aj ich práva vyplývajúce zo zápisu ochrannej známky Tripp Trapp.

12.      Hauck podala protinávrh smerujúci najmä k vyhláseniu neplatnosti ochrannej známky Tripp Trapp.

13.      Rechtbank ’s‑Gravenhage rozsudkom zo 4.októbra 2000 vyhovel žalobe spoločností Stokke a Opsvik, pokiaľ ide o porušenie autorských práv. V zostávajúcej časti tento súd konštatoval, že protinávrh bol dôvodný, a zápis ochrannej známky Tripp Trapp vyhlásil za neplatný.

14.      Gerechtshof ʼs Gravenhage (Odvolací súd v Haagu) rozhodujúci o odvolaní čiastočne zrušil uvedený rozsudok, najmä pokiaľ ide o návrhy na náhradu škody založené na porušení autorských práv. Uvedený rozsudok bol potvrdený v rozsahu, v akom v ňom bola vyhlásená neplatnosť zápisu ochrannej známky.

15.      Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Stokke a Opsvik v odvolaní tvrdili, že podstatná hodnota stoličky Tripp Trapp nespočívala v jej pútavosti, ale v jej úžitkových vlastnostiach. Tvrdili tiež, že tvar, na ktorý sa vzťahuje ochranná známka Tripp Trapp, nevyplýva výlučne z povahy tovaru, pokiaľ sa zohľadní rôznorodosť tvarov detskej stoličky. Hauck naproti tomu tvrdí, že pútavý tvar stoličky Tripp Trapp má vplyv na podstatnú hodnotu výrobku a navyše že tento tvar je z veľkej časti funkčný a určuje ho teda povaha tovaru.

16.      Gerechtshof ʼs Gravenhage vo svojom rozsudku najmä uviedol, že predmetný tvar je veľmi pútavý a že stoličke Tripp Trapp dodáva podstatnú hodnotu. Zdá sa, že táto stoličky – konkrétne pre svoj tvar – je osobitne prispôsobená na používanie deťmi. Predstavuje bezpečnú, kvalitnú a pohodlnú stoličku a jej tvar treba preto považovať za „pedagogický“ a „ergonomický“. Tvar stoličky Tripp Trapp preto vyplýva z povahy tovaru. Spotrebiteľ si tak túto stoličku kúpi z dôvodu jej estetických, ako aj praktických kvalít. Možno usúdiť, že spotrebitelia vyhľadávajú tieto vlastnosti aj v prípade konkurenčných výrobkov. Ochranná známka, ktorá sa podobne ako ochranná známka Tripp Trapp skladá výlučne z tvaru, ktorého podstatné vlastnosti vyplývajú z povahy tovaru a dodávajú tomuto tvaru podstatnú hodnotu, patrí medzi dôvody vyhlásenia neplatnosti uvedené v článku 2.1 ods. 2 Dohovoru štátov Beneluxu. V tejto súvislosti je menej významné, že by bolo možné dosiahnuť uvedené vlastnosti výrobku prostredníctvom iných tvarov.

17.      Obaja účastníci konania vo veci samej podali na Hoge Raad kasačný opravný prostriedok.

IV – Prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom

18.      Za týchto okolností Hoge Raad rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      a)     Ide v prípade dôvodu zamietnutia, resp. neplatnosti podľa článku 3 ods. 1 písm. e) [prvej zarážky] smernice [89/104], kodifikovanej v smernici [2008/95], podľa ktorého sa nesmú [trojrozmerné] ochranné známky skladať výlučne z tvaru tovaru, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru, o tvar, ktorý je nevyhnutný z hľadiska funkcie tovaru, alebo o takom tvare možno hovoriť už vtedy, keď má tovar jednu či viaceré podstatné úžitkové vlastnosti, ktoré spotrebiteľ môže prípadne vyhľadávať aj v prípade tovaru konkurentov?

b)      Aký má byť výklad tohto ustanovenia, keď nie je správna ani jedna z týchto dvoch možností?

2.      a)     Ide v prípade dôvodu zamietnutia, resp. neplatnosti podľa článku 3 ods. 1 písm. e) [tretej zarážky] smernice [89/104], kodifikovanej v smernici [2008/95], podľa ktorého sa nesmú [trojrozmerné] ochranné známky skladať výlučne z tvaru tovaru, ktorý dodáva tovaru jeho podstatnú hodnotu, o pohnútku (resp. pohnútky) cieľovej skupiny verejnosti pri rozhodovaní o nákupe?

b)      Ide o ‚tvar, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu‘[(4)] v zmysle uvedeného ustanovenia len v tom prípade, keď tento tvar v porovnaní s ostatnými hodnotami (ako napríklad bezpečnosťou, pohodlím a kvalitou materiálu detských stoličiek) treba považovať za najdôležitejšiu, resp. prevažujúcu hodnotu, alebo sa o takom tvare dá hovoriť aj v tom prípade, ak má tovar okrem tejto hodnoty aj ďalšie hodnoty, ktoré treba tiež považovať za podstatné?

c)      Je z hľadiska odpovede na druhú otázku písm. a) a b) rozhodujúci názor väčšiny cieľovej skupiny verejnosti alebo môže súd konštatovať, že na to, aby sa predmetná hodnota mohla považovať za ‚podstatnú‘ v zmysle uvedeného ustanovenia, postačuje už názor časti verejnosti?

d)      Pokiaľ bude odpoveď na druhú otázku písm. c) znieť v poslednom uvedenom zmysle, aké požiadavky má spĺňať predmetná časť verejnosti?

3.      Má sa článok 3 ods. 1 písm. e) smernice [89/104], kodifikovanej v smernici [2008/95], vykladať v tom zmysle, že o dôvod zamietnutia podľa písmena e) ide aj v tom prípade, ak tvarová ochranná známka obsahuje označenie, na ktoré sa uplatní [prvá zarážka], a inak spadá pod [tretiu zarážku]?“

19.      Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol Súdnemu dvoru doručený 18. apríla 2013.

20.      Písomné pripomienky predložili účastníci konania vo veci samej, nemecká, talianska a poľská vláda, ako aj vláda Spojené kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, portugalská vláda a Európska komisia.

21.      Títo účastníci konania s výnimkou talianskej a portugalskej vlády sa zúčastnili aj na pojednávaní, ktoré sa konalo 26. februára 2014.

V –    Analýza

22.      Mal som už možnosť uviesť, že okrem všeobecných dôvodov zamietnutia alebo neplatnosti zápisu ochrannej známky, smernica v článku 3 ods. 1 písm. e) obsahuje osobitné ustanovenie týkajúce sa výlučne označení, ktoré sa skladajú z tvaru dotknutého výrobku.(5)

23.      Skutočnosť, že je uplatniteľný akýkoľvek z troch dôvodov podľa článku 3 ods. 1 písm. e), predstavuje prekážku zápisu ochrannej známky. Tieto dôvody majú konečnú pôsobnosť v rozsahu, v akom nemožno – na rozdiel od dôvodov zamietnutia uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a), c) a d) smernice – odmietnuť ich uplatnenie z dôvodu, že sa predmetnej ochrannej známke pripisuje „rozlišovacia spôsobilosť získaná“ v dôsledku používania uvedenej ochrannej známky (článok 3 ods. 3 smernice).(6)

24.      Súdny dvor už viackrát poskytol výklad dôvodu uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážke smernice. Tento dôvod sa týka zamietnutia zápisu ochranných známok, ktoré „[sa skladajú výlučne z] tvar[u] tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku“.(7) V prejednávanej veci bol Súdny dvor požiadaný o poskytnutie výkladu článku 3 ods. 1 písm. e) prvej a tretej zarážky. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka tiež možnosti prípadného kumulatívneho uplatnenia týchto dvoch dôvodov.

A –    Ratio legis článku 3 ods. 1 písm. e) smernice

25.      Súdny dvor zastáva názor, že jednotlivé dôvody zamietnutie, resp. neplatnosti uvedené v článku 3 ods. 1 smernice treba vykladať vo svetle všeobecného záujmy, ktorý je základom každého z týchto dôvodov.(8)

26.      Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážky smernice vyplýva, že všeobecný záujem, ktorý je základom tohto ustanovenia spočíva v tom, aby sa zabránilo tomu, aby sa na niektoré podstatné vlastnosti tovaru, ktoré vyplývajú z jeho tvaru, priznával monopol.

27.      Podľa Súdneho dvora cieľom článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážky smernice je zabrániť tomu, aby zápis ochrannej známky viedol k priznaniu monopolu na technické riešenia alebo úžitkové vlastnosti výrobku, ktoré môže spotrebiteľ vyhľadávať aj pri výrobkoch konkurenčných podnikov. Účelom tohto ustanovenia je tak zabrániť tomu, aby ochrana, ktorú poskytuje ochranná známka, nebránila v možnosti konkurentov voľne ponúkať výrobky obsahujúce uvedené technické riešenia a úžitkové vlastnosti.(9)

28.      Je nesporné, že uvedený cieľ je základom všetkých troch dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice. Účelom týchto troch dôvodov je zachovať v rámci verejnej oblasti podstatné vlastnosti dotknutého tovaru, ktoré sa prejavujú v jeho tvare.

29.      Okrem toho základný účel tohto cieľa vyplýva z axiologických predpokladov práva ochrany ochranných známok.

30.      Ochranná známka ako nehmotný statok môže vo verejnosti vyvolávať určité asociácie medzi výrobkom (alebo službou) a daným označením.(10) Prostredníctvom označenia si môže adresát vytvoriť spojitosť medzi dotknutou ochrannou známkou a pôvodom výrobkov, ktoré majú stálu úroveň kvality. Ochranná známka zaručuje jednotu vlastnosti kúpených výrobkov, čím sa znižujú po prvé riziko spojené s obmedzeným prístupom k informáciám a po druhé výdavky na vyhľadanie zodpovedajúceho výrobku. Režim ochranných známok tak posilňuje transparentnosť trhu, čím sa napráva nepomer medzi zložitými podmienkami uvádzania na trh a obmedzenou znalosťou týchto podmienok spotrebiteľom.(11)

31.      Z dôvodu hospodárskych funkcií je systém ochrany ochranných známok nevyhnutným prvkom, ktorý slúži na založenie spravodlivej hospodárskej súťaže v závislosti od cien a kvality výrobkov.(12) V tejto súvislosti treba uviesť, že výlučnosť pri používaní daného nehmotného statku, ktorá je vlastnosťou všetkých práv duševného vlastníctva, vo všeobecnosti nevedie, pokiaľ ide o ochranné známky, k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Výlučnosť používania daného označenia (ochrannej známky) neobmedzuje slobodu konkurentov pri ponúkaní svojich výrobkov. Môžu si zvoliť zo skupiny možných označení (ochranných známok), ktorých počet je prirodzene neobmedzený.

32.      V určitých prípadoch však existencia výlučných práv k ochrannej známke môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže.

33.      Cieľom článku 3 ods. 1 písm. e) smernice je zabrániť tomu, aby zápis tvaru umožnil získať nekalú konkurenčnú výhodu tým, že založí výlučnosť k podstatným vlastnostiam tovaru, ktoré sú dôležité z hľadiska účinnej hospodárskej súťaže na danom trhu. Taká situácia by viedla k spochybneniu cieľa, pre ktorý bol zavedený systém ochrany ochranných známok.

34.      Kumulácia ochrany založenej na zápise ochrannej známky a ochrany vyplývajúcej z ostatných práv duševného vlastníctva je bežným príkladom takého využívania systému ochrany ochranných známok. V tejto súvislosti treba výslovne uviesť, že taká kumulácia je v práve Únie v zásade prípustná. Napríklad zápis priemyselného vzoru alebo modelu nevylučuje, aby sa tomu istému trojrozmernému tvaru poskytovala ochrana z titulu ochrannej známky, keďže boli samozrejme splnené podmienky zápisu ochrannej známky.(13)

35.      Netreba však zabúdať, že cieľ systému ochrany ochranných známok, ktorého účelom je stanoviť základy spravodlivej hospodárskej súťaže posilnením transparentnosti trhu, sa odlišuje od predpokladov, ktoré sú základom ochrany niektorých ďalších práv duševného vlastníctva a ktoré sa v podstate týkajú podpory inovácie a tvorivosti.

36.      Tento rozdiel cieľov vysvetľuje, prečo ochrana vyplývajúca zo zápisu ochrannej známky je časovo neobmedzená, zatiaľ čo normotvorca časovo obmedzil ochranu ostatných práv duševného vlastníctva. Toto obmedzenie vyplýva z rovnováhy medzi jednak verejným záujmom spočívajúcim v ochrane inovácie a tvorivosti a jednak hospodárskym záujmom spočívajúcim v možnosti ťažiť z duševných objavov iných osôb na účely podpory pokračujúceho hospodárskeho a spoločenského rozvoja.

37.      Ak by boli ochranné známky používané s cieľom predĺžiť výlučnosť k nehmotnému statku chránenému z titulu ďalších práv duševného vlastníctva, mohlo by také používanie po tom, čo takéto ďalšie práva zanikli, narušiť rovnováhu záujmov, ktoré normotvorca definoval najmä tým, že obmedzil dĺžku trvania ochrany uplatniteľnú z titulu týchto ďalších práv.

38.      Táto otázka je upravená odlišne v rôznych právnych systémoch.(14) Normotvorca Únie ju vyriešil tým, že definoval normatívne kritériá, ktoré by mohli byť absolútnou prekážkou zápisu ochrannej známky pozostávajúcej z tvaru tovaru.

39.      Kritériá uvedené v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice bránia využívaniu práva ochranných známok na účely, ktoré nie sú v súlade s predpokladmi, ktoré sú základom tohto práva. Ich cieľom je chrániť spravodlivú hospodársku súťaž tým, že bránia tomu, aby nebol poskytnutý monopol na podstatné vlastnosti dotknutého tovaru, ktoré sú dôležité z hľadiska účinnej hospodárskej súťaže na danom trhu. Cieľom týchto kritérií je najmä zabezpečiť aj rovnováhu záujmov, ktoré normotvorca definoval tým, že časovo obmedzil dĺžku trvania ochrany uplatniteľnej z titulu niektorých ďalších práv duševného vlastníctva.

40.      Vzhľadom na uvedené pripomienky sa budem zaoberať otázkami vnútroštátneho súdu.

B –    Výklad článku 3 ods. 1 písm. e) prvej zarážky smernice (prvá otázka)

41.      Svojou prvou otázkou vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o poskytnutie výkladu pojmu „tvar, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru“.

42.      Pokiaľ ide o kontext tejto otázky, z rozhodnutia Hoge Raad vyplýva, že vlastnosti tvaru uvedenej detskej stoličky sú aspoň sčasti podmienené jej funkčnými vlastnosťami, a to najmä jej bezpečnosťou, pohodlnosťou a pevnosťou. Pre túto stoličku sú tiež typické jej „pedagogické“ a „ergonomické“ kvality.

43.      Stokke a Opsvik v rámci konania vo veci samej tvrdili, že vlastnosti uvedenej stoličky nie sú dostatočné na to, aby sa konštatovala uplatniteľnosť dôvodu zamietnutia alebo neplatnosti týkajúceho sa tvaru, ktorý vyplýva z povahy tovaru [článok 3 ods. 1 písm. e) prvá zarážka]. Podľa spoločností Stokke a Opsvik sa tento dôvod zamietnutia alebo neplatnosti týka výrobkov s vopred určeným tvarom, ktoré nemožno zastúpiť.

44.      Ako som už uviedol, Súdny dvor zatiaľ nemal možnosť vysloviť sa k výkladu článku 3 ods. 1 písm. e) prvej zarážke smernice.(15)

45.      V prvom rade treba zdôrazniť, že existujú dve stanoviská, pokiaľ ide o spôsob výkladu tohto ustanovenia, a že tieto stanoviská sú vyjadrené tak v doktríne v danej oblasti, ako aj v pripomienkach účastníkov konania.

46.      Podľa prvého stanoviska podporujúceho reštriktívny výklad sa pojem „tvar, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru“, týka tvaru, ktorý je neoddeliteľne spätý s povahou daného tovaru a ktorý teda nenecháva výrobcovi nijaký priestor pre osobný vklad.(16) Tento výklad zužuje rozsah pôsobnosti predmetného dôvodu na výrobky, ktoré nemajú alternatívny tvar, t. j. na prírodné výrobky (klasickým príkladom uplatnenia tohto dôvodu je vylúčenie možnosti zapísať „tvar banánu pre banány“), a na továrensky vyrábané výrobky, ktorých tvar podlieha normám (napríklad tvar rugbyovej lopty).

47.      Zdá sa, že také stanovisko prevláda v správnej praxi Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ďalej len „ÚHVT“), pokiaľ ide o ochrannú známku Spoločenstva.(17)

48.      Podľa druhého stanoviska založeného na extenzívnom výklade sa predmetný dôvod týka, pokiaľ ide o všetky výrobky, najvšeobecnejšie prijatého tvaru, ktorý je najvernejším odrazom samotnej povahy dotknutého výrobku.(18) V tomto prípade ide o typické označenia dotknutej sémantickej kategórie, t. j. označenia odkazujúce na zobrazenia, ktoré si vytvára verejnosť z podstatných vlastností dotknutého výrobku. Zákaz zápisu sa týkal výlučne vlastností kategórie (druhových vlastností) dotknutého výrobku, teda vlastností vyplývajúcich z jeho funkcie. Naproti tomu zákaz sa netýkal konkrétnych vlastností dotknutého výrobku, ani vlastností vyplývajúcich z osobitného použitia tohto výrobku.(19)

49.      Podľa tohto druhého výkladu nemožno zapísať tvar, ktorý sa skladá výlučne z vlastností, ktoré sa dotknutému tovaru prisudzujú bežne, akými sú – v prípade, že sa použijú príklady, ktoré uviedla vláda Spojeného kráľovstva na pojednávaní a ktoré sa často uvádzajú v doktríne – rovnobežný tvar v prípade tehly, tvar nádoby vybavenej hrdlom, vekom a uchom v prípade čajníka, alebo tvar zúbkov vidličky v prípade vidličky.

50.      Domnievam sa, že hoci prvé stanovisko vychádzajúce z reštriktívneho výkladu by mohlo byť prípustné na účely doslovného výkladu dotknutého ustanovenia, nie je vzhľadom na ratio legis tohto ustanovenia relevantné.

51.      V prvom rade toto prvé stanovisko môže ohroziť samotnú podstatu dôvodu uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. e) prvej zarážke smernice. Je totiž ťažko predstaviteľné, aby rozumný normotvorca stanovil dôvod zamietnutia alebo neplatnosti v rámci tak obmedzeného rozsahu pôsobnosti a v skutočnosti sa iba zameral na tvary vytvorené prírodou alebo zavedené jednotne prostredníctvom noriem. Reštriktívny výklad tohto kritéria sa tak zdá byť zbytočný, keďže také tvary zjavne nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, ani ju nemôžu získať používaním. Ich zápis by bol v každom prípade vylúčený podľa článku 3 ods. 1 písm. b) a c) smernice a článok 3 ods. 3 by sa v tejto súvislosti vôbec neuplatnil.

52.      Okrem toho takto reštriktívny výklad, ktorý bol navrhnutý v prípade predmetného ustanovenia, by neviedol len k tomu, že toto ustanovenia by prišlo o normatívny rozsah. Tento výklad by bol tiež v rozpore s predpokladom, podľa ktorého sa tri kritériá uvedené v článku 3 ods. 1 písm. e) týkajú toho istého cieľa.(20)

53.      Pred prijatím záveru o výklade článku 3 ods. 1 písm. e) prvej zarážky treba odkázať na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa druhej zarážky tohto ustanovenia. Je potrebné pripomenúť, že toto ustanovenie zakazuje zápis „tvar[u], tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku“. Súdny dvor v rozsudku vo veci Philips (EU:C:2002:377) uviedol, že tento dôvod odkazuje na tvary, ktorých podstatné vlastnosti (zdôrazňujem) zaručujú technickú funkciu. Zavedenie výlučnosti vyplývajúcej z ochrany ochrannej známky nemôže prekážať možnosti konkurentov ponúknuť výrobky obsahujúce tú istú technickú funkciu. Nemôže byť ani prekážkou obmedzujúcou slobodu konkurentov, pokiaľ ide o voľbu riešenia, ktorého účelom je dosiahnuť daný technický výsledok. V prípade, že podstatné funkčné vlastnosti tvaru výrobku vyplývajú len z technického výsledku, uvedený článok 3 ods. 1 písm. e) druhá zarážka vylučuje zápis takého označenia tvoreného uvedeným tvarom, aj keby sa dotknutý technický výsledok dal dosiahnuť prostredníctvom iného tvaru.(21)

54.      Domnievam sa, že vzhľadom na skutočnosť, že sa tri dôvody uvedené v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice týkajú toho istého cieľa, uvedené odôvodnenie sa uplatní aj v prípade dôvodu, ktorý vylučuje zápis označenia, ktoré sa skladá výlučne z „tvaru, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru“.

55.      Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnievam, že článok 3 ods. 1 písm. e) prvá zarážka smernice vylučuje zápis tvaru, ktorého všetky podstatné vlastnosti vyplývajú z povahu dotknutého tovaru a sú teda podmienené úžitkovou funkciou tovaru.

56.      V tejto súvislosti sa domnievam, že treba zohľadniť túto okolnosť: niektoré vlastnosti tvaru majú osobitný význam pre funkciu, ktorú má dotknutý tovar. Môže ísť tiež o vlastnosti tvaru, ktoré by sme mohli ťažko posúdiť ako nevyhnutné na dosiahnutie „technického výsledku“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážky smernice.

57.      V rozsahu, v akom tu ide o vlastnosti s podstatným významom pre funkciu dotknutého tovaru, ide nepochybne tiež o vlastnosti, ktoré by užívateľ mohol vyhľadávať v prípade konkurenčných výrobkov. Z ekonomického hľadiska ide o tvarové vlastnosti, ktoré nemajú primeraného rovnocenného zástupcu (s bezchybnou zastupiteľnosťou).

58.      Vyhradenie takých vlastností v prospech jediného hospodárskeho subjektu by bolo prekážkou toho, aby konkurenčné podniky priraďovali svojim výrobkom tvar, ktorý by bol tiež užitočný na používanie týchto výrobkov. Z toho vyplýva, že majiteľovi ochrannej známky by sa priznávala značná výhoda, ktorá by mala nepriaznivý vplyv na štruktúru hospodárskej súťaže na danom trhu.

59.      Vzhľadom na uvedené úvahy je nesporné, že článok 3 ods. 1 písm. e) prvá zarážka smernice zjavne vylučuje zápis tvarov, ktorých podstatné vlastnosti vyplývajú z funkcie dotknutého tovaru. Môže tak ísť napríklad o nohy pripevnené k horizontálnej doske v prípade stola alebo o ortopedicky tvarovanú podrážku s ramienkom v tvare písmena „v“ v prípade šľapiek. Uvedené ustanovenie však môže mať značný význam na účely posúdenia prípustnosti ochranných známok zložených z tvarov zložitejších továrenských výrobkov, ako napríklad tvar trupu plachetnice alebo tvar vrtule lietadla.

60.      V tomto prípade treba zohľadniť tiež skutočnosť, že pokiaľ ide o dôvody zamietnutia alebo neplatnosti uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b), c) a d) smernice, normotvorca stanovil možnosť, aby bola označeniu priznaná rozlišovacia spôsobilosť získaná z dôvodu používania toho označenia v súlade s článkom 3 ods. 3 smernice.

61.      Naproti tomu na účely vylúčenia uplatnenia dôvodu zamietnutia alebo neplatnosti uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. e) prvej zarážke nemožno vychádzať z článku 3 ods. 3 smernice. Uplatnenie uvedeného dôvodu teda znamená, že zápis daného tvaru je s konečnou platnosťou vylúčený. Táto úvaha je v súlade s cieľom predmetného ustanovenia, keďže jeho účelom je, aby podstatné vlastnosti tvaru, ktoré sú dôležité pre funkciu dotknutého tovaru, nepodliehali monopolu po tom, čo bola preukázaná existencia získanej rozlišovacej spôsobilosti.

62.      Výklad článku 3 ods. 1 písm. e) prvej zarážky smernice okrem iného vyžaduje, aby sa zohľadnila okolnosť, ktorá sa vyskytuje tiež v rámci dôvodu uvedeného v druhej zarážke, a ktorá sa týka prípadu, keď zápis ochrannej známky zobrazujúcej tvar výrobku môže predstavovať prekážku používania dotknutého tvaru, ale aj podobných tvarov. V prípade zápisu označenia zobrazujúceho tvar zložený výlučne z vlastností vyplývajúcich z povahy samotného výrobku, by sa viaceré alternatívne tvary mohli stať pre konkurentov neprístupné.(22)

63.      Toto zistenie má osobitný dosah pre tvary úžitkových výrobkov, v prípade ktorých sú vzhľadom na potrebu získať funkčný výsledok stanovené obmedzenia tvorivej vynaliezavosti. Táto okolnosť je dôvodom pre to, aby sa zamietol zápis tvarov, ktorých podstatné vlastnosti sú definované výlučne prostredníctvom úžitkových funkcií daného výrobku.

64.      Naproti tomu sa domnievam, že dôvod zamietnutia alebo neplatnosti uvedený v článku 3 ods. 1 písm. e) prvej zarážke sa neuplatní na tvary, ktoré okrem funkčných vlastností danej kategórie (druhové funkčné vlastnosti) zahrnujú ďalšie dôležité vlastnosti. Tieto vlastnosti však nemôžu vyplývať priamo z funkcie dotknutého výrobku a musia byť výlučne výrazom osobitného uplatnenia tejto funkcie. Na účely uvedenia príkladu takého osobitného uplatnenia možno poukázať na rukoväť zubnej kefky, ktorej tvar bol inšpirovaný rozprávkami pre deti, alebo tiež na rezonančnú skrinku gitary, ktorej tvar sa odlišuje od tvaru, aký si v prípade takého nástroja bežne predstavujeme.

65.      Domnievam sa, že vo svetle uvedených úvah treba poskytnúť túto odpoveď na bod a) prvej otázky vnútroštátneho súdu. Článok 3 ods. 1 písm. e) prvá zarážka smernice sa týka tvaru, ktorého celkové podstatné vlastnosti vyplývajú z povahy samotného tovaru, pričom v tejto súvislosti nie je dôležité, že uvedený tovar môže mať aj iné alternatívne tvary.

66.      Vzhľadom na vyššie uvedený výklad nie je potrebné odpovedať na bod b) prvej otázky.

C –    Výklad článku 3 ods. 1 písm. e) tretej zarážky smernice

67.      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd zameriava na určité problémy týkajúce sa výkladu dôvodu zamietnutia alebo neplatnosti založenom na „tvare, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu“.

68.      Z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Stokke a Opsvik v spore vo veci samej spochybňujú zistenie Gerechtshof ʼs‑Gravenhage, podľa ktorého predmetný tvar patrí do pôsobnosti uvedeného dôvodu, keďže je veľmi pútavý a dodáva detskej stoličke Tripp Trapp značnú hodnotu. Predovšetkým tvrdia, že spotrebitelia si radšej kúpia stoličku Tripp Trapp, pretože je pevná, bezpečná, funkčná a ergonomická. Okrem toho dizajn stoličky nie je hlavným dôvodom tejto kúpy, hoci ovplyvňuje cenu tejto stoličky.

69.      Na úvod treba uviesť, že článok 3 ods. 1 písm. e) tretia zarážka smernice nemá jednoznačné znenie. Svedčia o tom veľké rozdiely, pokiaľ ide o výklad tohto ustanovenia.(23)

70.      Domnievam sa, že všetky spôsoby výkladu článku 3 ods. 1 písm. e) tretej zarážky, ktoré sa uplatňujú v doktríne a judikatúre, vychádzajú z podobných teleologických predpokladov. Tieto úvahy vyplývajú z predpokladu, podľa ktorého cieľom zákazu zápisu tvarov, ktoré dodávajú tovaru podstatnú hodnotu, je naznačiť hranicu medzi ochranou ochranných známok a ochranou iných nehmotných statkov (chránených na základe práva priemyselných vzorov a modelov alebo autorského práva). Na účely výkladu daného ustanovenia treba teda vylúčiť prípad, keď sa právo ochranných známok uplatňuje výlučne na účely dosiahnutia cieľov, ktoré sledujú iné práva duševného vlastníctva.(24)

71.      Prijatie záveru, že teleologické predpoklady sú podobné, však neumožňuje dosiahnuť jednotný výklad článku 3 ods. 1 písm. e) tretej zarážky smernice.

72.      V tejto súvislosti možno konštatovať, že dve línie judikatúry sa odlišujú. Na jednej strane ide o judikatúru, ktorá sa zakladá najmä na rozhodnutiach nemeckých súdov, a na druhej strane o rozhodnutia odvolacích senátov ÚHVT a judikatúru Všeobecného súdu Európskej únie.

73.      Podľa judikatúry Bundesgerichtshofu(25) (nemecký Najvyšší spolkový súd) a nemeckej doktríny(26) predmetné ustanovenie vylučuje zápis tvaru, pokiaľ sú estetické vlastnosti výrobku, ktoré sa prejavujú v tvare tohto výrobku, tak dôležité, že hlavná funkcia ochrannej známky, t. j. odkázať na určitý pôvod, stráca svoj význam. Naproti tomu, ak v očiach osôb, ktorých sa týka obchodovanie s predmetným výrobkom, nie je uvedený výrobok tvorený výlučne samotným estetickým tvarom, ale tento tvar je iba „prvkom“ celku výrobku, ktorého úžitková funkcia alebo účel spočíva v iných vlastnostiach, potom zápis tohto tvaru nemožno pripustiť.

74.      Vo svetle tohto výkladu sa daný dôvod zamietnutia alebo neplatnosti predovšetkým týka všetkých umeleckých diel a úžitkového umenia, ako aj továrensky vyrábaných výrobkov zodpovedajúcich výlučne okrasnej funkcii. Naproti tomu tento výklad nevylučuje zápis tvaru v prípade výrobkov, ktoré okrem okrasnej funkcie majú aj ďalšie úžitkové funkcie, ako sú napríklad stolička alebo kreslo.(27)

75.      Rozhodovacia prax ÚHVT, ktorá bola potvrdená rozsudkom Všeobecného súdu vo veci Bang & Olufsen/ÚHVT (Vyobrazenie reproduktora)(28), obsahuje odlišné riešenie.

76.      Podľa tohto rozsudku chápanie tvaru dodávajúceho výrobku podstatnú hodnotu nevylučuje fakt, že aj iné charakteristiky výrobku, ako napr. technické kvality v prípade reproduktora, môžu tomuto výrobku rovnako poskytnúť podstatnú hodnotu. Inými slovami samotná skutočnosť, že dizajn predmetného výrobku je v očiach spotrebiteľa dôležitým prvkom, preukazuje, že tvar dodáva tomuto výrobku podstatnú hodnotu. V tejto súvislosti je irelevantné, že spotrebiteľ zohľadní aj iné vlastnosti uvedeného výrobku.(29) Zdá sa, že taký výklad sa v rozhodnutiach ÚHVT uplatňuje konštantne.(30)

77.      Podľa prvej rozhodovacej línie, ktorú predstavuje predovšetkým judikatúra nemeckých súdov, sa dôvod uvedený v tretej zarážke uplatní výlučne na prípady, keď je estetická kvalita predmetného tvaru tak dôležitá, že hlavná funkcia ochrannej známky stráca svoj význam. Taká situácia sa konštatuje, ak sa hospodárska hodnota dotknutého tovaru zakladá výlučne na dizajne, ako to je v prípade diel úžitkového umenia alebo niektorých továrensky vyrábaných zberateľských výrobkov.

78.      Domnievam sa, že toto stanovisko vyvoláva otázky. Zastávam samozrejme prístup, podľa ktorého tvar diel vrátane diel úžitkového umenia nemôže vzhľadom na jeho samotnú povahu spĺňať vo vzťahu k takému dielu funkciu ochrannej známky. Skutočnosť, že tovar nepredstavuje estetický predmet, v dôsledku čoho nemôže zabezpečiť funkciu ochrannej známky, však podľa mňa nepredstavuje jediný prípad uvedený v predpoklade, ktorý je základom citovaného ustanovenia. Mám teda problém podporiť základný predpoklad diskutovaného stanoviska, podľa ktorého sa pojem tvar, „ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu“, obmedzuje na prípady, keď hospodárska hodnota tovaru spočíva výlučne v estetickom tvare tohto tovaru.

79.      Domnievam sa, že výklad predmetného ustanovenia by mal viesť k tomu, že sa tomuto ustanoveniu pripíše zmysel, ktorý je v súlade so všeobecným cieľom článku 3 ods. 1 písm. e) smernice. Cieľom tohto ustanovenia je, aby ochrana ochrannej známky nebola využívaná na iné účely než tie, pre ktoré bola zavedená, a to najmä aby nebola používaná na účely získania nekalej výhody na trhu, t. j. výhody, ktorá nevyplýva z hospodárskej súťaže založenej na cene a kvalite.

80.      Zastávam názor, že účelom dôvodu uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. e) tretej zarážke smernice je vylúčiť priznanie akéhokoľvek monopolu na vonkajšie vlastnosti výrobku, ktoré nezabezpečujú technickú alebo úžitkovú funkciu, ale podstatne zvyšujú pútavosť tohto výrobku a významne ovplyvňujú preferencie zákazníkov.

81.      Podľa takého výkladu sa pôsobnosť dôvodu definovaného v tretej zarážke dotknutého ustanovenia neobmedzuje na umelecké diela, ani na diela úžitkového umenia. Týka sa tiež všetkých úžitkových výrobkov, ktorých dizajn je jedným z prvkov rozhodujúcich o ich pútavosti, a teda o ich úspechu na trhu.

82.      V tejto súvislosti sa neodvolávam iba na niektoré kategórie výrobkov, ktoré sa všeobecne nakupujú z dôvodu ich estetického tvaru, tak ako to je v prípade bižutérie alebo okrasného príboru.

83.      Podľa mňa sa predmetné ustanovenie týka tiež výrobkov, ktoré sa síce bežne nevnímajú ako predmety s okrasnou funkciou, avšak v ich prípade má estetický aspekt tvaru dôležitú úlohu, pokiaľ ide o určitú vymedzenú časť trhu, ako napríklad v prípade dizajnového nábytku.

84.      Je nepochybné, že nikto si nekúpi reproduktory iba preto, aby ich mal v rohu izby na okrasu. Na určitej danej časti trhu bude však tvar reproduktorov nesporne rozhodujúci pre ich príťažlivosť.

85.      Výklad, ktorý navrhujem v prípade predmetného ustanovenia, zohľadňuje skutočnosť, že daný výrobok môže plniť viaceré funkcie. Niet pochýb, že výrobok, okrem svojej primárnej úžitkovej funkcie (napríklad funkcia reproduktora, ktorý je príslušenstvom umožňujúcim počúvanie hudby), môže vyhovovať aj iným potrebám spotrebiteľa. Je pochopiteľné, že podstatná hodnota výrobku sa neviaže iba k vlastnostiam umožňujúcim tomuto výrobku plniť jeho úžitkovú funkciu, ale takisto k jeho estetickým kvalitám (napríklad reproduktor môže plniť aj okrasnú funkciu). Domnievam sa, že skutočnosť, že výrobok okrem svojej estetickej funkcie plní tiež úžitkovú funkciu, nesmie vylučovať možnosť uplatniť článok 3 ods. 1 písm. e) tretiu zarážku smernice. Podľa mňa sú takým prípadom niektoré dizajnové výrobky, ktorých tvar má estetické vlastnosti, ktoré tvoria hlavný dôvod alebo minimálne jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré sa spotrebiteľ rozhodne kúpiť taký výrobok.

86.      Naproti tomu treba otázku skutkových okolností, ktoré musia byť zohľadnené na účely preukázania, že predmetný tvar výrobku dodáva tomuto výrobku „podstatnú hodnotu“, analyzovať odlišne [druhá otázka body a), c) a d)].

87.      Otázka vnútroštátneho súdu sa týka predovšetkým prípadnej potreby zohľadniť spôsob, akým cieľová skupina verejnosti vníma predmetný tvar.

88.      V prvom rade treba uviesť, že dôvody zamietnutia alebo neplatnosti uvedené v článku 3 ods. 1 smernice možno jednoducho rozdeliť do dvoch skupín. Po prvé toto ustanovenie obsahuje dôvody, podľa ktorých sa prípustnosť zápisu posudzuje z hľadiska spotrebiteľa v rozsahu, v akom sa tieto dôvody týkajú označení, ktoré – keďže nemôžu slúžiť verejnosti ako označenie pôvodu výrobku alebo ju nemôžu uviesť do omylu [písm. b) a písm. g)] – nezodpovedajú kritériu vyžadujúcemu, aby ochranná známka mala rozlišovaciu spôsobilosť. Po druhé uvedené ustanovenie obsahuje dôvody, ktorých cieľom je tiež chrániť konkurenčné podniky v rozsahu, v akom je ich cieľom zachovanie niektorých označení vo verejnej oblasti [písm. c) a písm. e)].

89.      Ak sa posudzuje súlad predmetného označenia z hľadiska prvej skupiny dôvodov, treba nevyhnutne zohľadniť spôsob, akým cieľová skupina verejnosti vníma označenie.(31) Následne, pokiaľ ide o druhú skupinu dôvodov, spôsob, akým je predmetné označenie vnímané, treba posúdiť v širšej perspektíve. Je potrebné zohľadniť tak vnímanie predmetného označenia príslušnou skupinou verejnosti, ako aj hospodárske dôsledky, ktoré vyplynú zo skutočnosti, že toto označenie je vyhradené jedinému podniku. Inými slovami treba posúdiť, či sa zápis označenia nedotkne možnosti uvádzať na trh konkurenčné výrobky.

90.      Pokiaľ ide o výklad ustanovenia, ktoré je analogické článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážke smernice, Súdny dvor rozhodol, že vnímanie označenia priemerným spotrebiteľom nie je rozhodujúcim prvkom a môže navyše pre príslušný orgán pri identifikácii podstatných vlastností označenia predstavovať užitočné kritérium posúdenia.(32)

91.      Domnievam sa, že podobnú úvahu možno uplatniť na výklad článku 3 ods. 1 písm. e) tretej zarážky smernice.

92.      Nevylučujem, že v rámci uplatnenia článku 3 ods. 1 písm. e) tretej zarážky smernice by predpokladané vnímanie spotrebiteľom mohlo mať väčší význam než v rámci uplatnenia druhej zarážky tohto ustanovenia. Na rozdiel od tvarov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie technického výsledku (druhá zarážka), posúdenie, ktorého cieľom je určiť, či predmetný tvar dáva výrobku podstatnú hodnotu (tretia zarážka), napríklad z dôvodu jeho estetických vlastností, nevyhnutne zahrnuje potrebu zohľadniť hľadisko priemerného spotrebiteľ.

93.      Ako už bolo uvedené v bode 89 vyššie, spôsob, akým spotrebiteľ vníma predmetný tvar, nie je rozhodujúcim kritériom. Predstavuje iba jedno z množstva v zásade objektívnych skutkových zistení s cieľom preukázať, že estetické vlastnosti predmetného tvaru majú na pútavosť výrobku tak významný vplyv, že by ich vyhradenie jedinému podniku narúšalo podmienky hospodárskej súťaže na dotknutom trhu. Ostatné okolnosti tohto druhu sú napríklad: povaha danej kategórie výrobkov, umelecká hodnota predmetného tvaru, špecifickosť tohto tvaru vo vzťahu k iným tvarom, ktoré sa všeobecne vyskytujú na dotknutom trhu, značný cenový rozdiel v porovnaní s konkurenčnými továrensky vyrábanými výrobkami s podobnými vlastnosťami, alebo zavedenie reklamnej stratégie, ktorá je zameraná prednostne najmä na estetické vlastnosti dotknutého výrobku, výrobcom.(33)

94.      Vzhľadom na uvedené úvahy sa domnievam, že na účely odpovede na bod b) druhej otázky vnútroštátneho súdu, treba prijať záver, že pojem tvar, „ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu“, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) tretej zarážky smernice sa týka tvaru, ktorého estetické vlastnosti sú jedným zo základných prvkov rozhodujúcich o trhovej hodnote predmetného výrobku, pričom predstavuje jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré sa spotrebiteľ rozhodne kúpiť uvedený výrobok. Tento výklad nevylučuje, aby mal výrobok aj ďalšie vlastnosti, ktoré sú pre spotrebiteľa dôležité.

95.      Naproti tomu, pokiaľ ide o otázky formulované v rámci bodov a), c) a d) druhej otázky, treba uviesť, že vnímanie priemerným spotrebiteľom je jednou z okolností, ktorú treba zohľadniť na účely posúdenia uplatniteľnosti predmetného dôvodu, pričom medzi tieto okolnosti patria najmä povaha dotknutej kategórie výrobkov, osobitnosť tohto tvaru vo vzťahu k iným tvarom, ktoré sa vo všeobecnosti vyskytujú na dotknutom trhu, umelecká hodnota predmetného tvaru, zjavný cenový rozdiel v porovnaní s konkurenčnými továrensky vyrábanými výrobkami alebo existencia reklamnej stratégie, ktorá je zameraná predovšetkým na estetické vlastnosti predmetného výrobku. Nijaká z týchto okolností nie je sama osebe rozhodujúca.

D –    Možnosť kumulatívneho uplatnenia dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) prvej a tretej zarážke smernice (tretia otázka)

96.      Svojou treťou otázkou vnútroštátny súd analyzuje možnosť kumulatívne uplatniť dva rôzne dôvody zamietnutia alebo neplatnosti, ktoré sú uvedené v prvej a tretej zarážke článku 3 ods. 1 písm. e).

97.      Z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že táto otázka sa týka prípustnosti zápisu označenia zobrazujúceho trojrozmerný tvar, ktorého určité vlastnosti dodávajú výrobku podstatnú hodnotu (tretia zarážka), zatiaľ čo ďalšie vlastnosti vyplývajú zo samotnej povahy výrobku (prvá zarážka).

98.      Názory účastníkov konania sa odlišujú v otázke, či je také kumulatívne uplatnenie možné.(34)

99.      Domnievam sa, že odpoveď na túto otázku v určitom rozsahu poskytuje normatívna štruktúra článku 3 ods. 1 písm. e) smernice, ktorá obsahuje tri alternatívne podmienky, z ktorých každá stanovuje samostatný dôvod zamietnutia alebo neplatnosti zápisu. Pokiaľ ide o štruktúru tohto ustanovenia, zdá sa, že vylučuje svoje uplatnenie v prípade, že nijaký z týchto troch dôvodov nie v celom rozsahu uplatniteľný.

100. Takéto stanovisko vychádza tiež z doslovného výkladu. Podľa znenia tohto ustanovenia sa každý z týchto troch alternatívnych dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice týka označení, ktoré sa skladajú „výlučne“ z tvarov, ktoré sa jednotlivo uvádzajú v príslušných zarážkach.

101. Ak sa ďalej zohľadní teleologický výklad článku 3 ods. 1 písm. e) smernice, toto ustanovenie teda sleduje, ako už bolo uvedené, jediný a ten istý cieľ. Cieľom každého z týchto troch dôvodov uvedených v jednotlivých zarážkach je zamedziť, aby výlučnosť týkajúca sa predmetného označenia viedla k priznaniu monopolu na podstatné vlastnosti výrobku, ktoré sa prejavujú v tvare tohto výrobku.

102. Výklad, ktorý navrhujem v prípade článku 3 ods. 1 písm. e), znamená, že uplatnenie kritéria uvedeného v prvej zarážke tohto ustanovenia nevylučuje, aby predmetný výrobok mal iné tvary, a tiež že uplatnenie kritéria uvedeného v tretej zarážke nevylučuje, aby výrobok okrem svojej estetickej funkcie plnil aj iné funkcie, ktoré sú pre spotrebiteľa takisto dôležité.

103. Vo svetle takto uplatneného výkladu článku 3 ods. 1 písm. e) smernice sa kumulatívne uplatnenie predmetných dôvodov nezdá byť nevyhnutné na účely dosiahnutia cieľa uvedeného v tomto ustanovení.

104. V prejednávanej veci, ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že tvar stoličky Tripp Trapp dodáva tomuto výrobku podstatnú hodnotu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) tretej zarážky smernice, a teda že v celom rozsahu spĺňa podmienky uplatnenia tohto dôvodu, je irelevantné, že tento tvar má aj iné vlastnosti, ako sú napríklad bezpečnosť alebo požiadavky na ergonómiu, ktoré možno okrem iného posudzovať z hľadiska dôvodu uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. e) prvej zarážke smernice.

105. Takto navrhovaný výklad v prípade článku 3 ods. 1 písm. e) smernice teda nevylučuje, aby tie isté okolnosti boli predmetom súbežných analýz, ktorých cieľom je určiť, či možno uplatniť viaceré dôvody uvedené v jednotlivých zarážkach. Zamietnutie alebo neplatnosť zápisu je možná iba vtedy, ak sú v celom rozsahu splnené podmienky aspoň jedného z uvedených dôvodov.

106. Chcel by som však nakoniec uviesť jednu výhradu, pokiaľ ide o takto navrhnutý výklad predmetného ustanovenia.

107. Chcel by som predovšetkým uviesť, že kumulatívne uplatnenie dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice by malo byť prípustné v prípade označení, ktoré spotrebitelia vnímajú výlučne ako súbor rôznych tvarov. Odkazujem tu na tvary, ktoré predstavujú viaceré rôzne predmety, ako napríklad označenie zobrazujúce rozmiestnenie čerpacej stanice alebo vzhľad maloobchodnej predajne,(35) a ktoré v skutočnosti nepredstavujú tvar výrobku, ale sú hmotným prejavom podmienok, v ktorých sa poskytuje predmetná služba.

108. Domnievam sa, že pokiaľ usúdime, že „zložené“ označenia tejto kategórie môžu mať funkciu ochrannej známky, treba tiež posúdiť, či kumulatívne uplatnenie kritérií je prípustné v prípade, keď sa článok 3 ods. 1 písm. e) smernice uplatní na také označenia.

109. Táto otázka vyplýva z rámca tejto veci.

110. Vzhľadom na uvedené úvahy, treba podľa môjho názoru na tretiu otázku odpovedať takto: To isté označenie možno posudzovať súbežne z hľadiska rôznych dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) prvej a tretej zarážke smernice, ale zamietnutie alebo neplatnosť zápisu ochrannej známky sa uplatní iba vtedy, keď je v celom rozsahu splnený aspoň jeden z uvedených dôvodov.

VI – Návrh

111. Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na otázky položené Hoge Raad der Nederlanden odpovedal takto:

1.      Pojem tvar „ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) prvej zarážky smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa týka tvaru, ktorého celkové podstatné vlastnosti vyplývajú z povahy samotného tovaru. Nie je dôležité, že uvedený tovar môže mať aj iné alternatívne tvary.

2.      Pojem tvar „ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) tretej zarážky smernice sa týka tvaru, ktorého estetické vlastnosti sú jedným zo základných prvkov rozhodujúcich o trhovej hodnote predmetného výrobku, pričom predstavuje jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré sa spotrebiteľ rozhodne kúpiť uvedený výrobok. Tento výklad nevylučuje, aby mal výrobok aj ďalšie vlastnosti, ktoré sú pre spotrebiteľa dôležité.

Vnímanie priemerným spotrebiteľom je jednou z okolností, ktorú treba zohľadniť na účely posúdenia uplatniteľnosti predmetného dôvodu, pričom medzi tieto okolnosti patria najmä povaha dotknutej kategórie výrobkov, umelecká hodnota predmetného tvaru, osobitnosť tohto tvaru vo vzťahu k iným tvarom, ktoré sa vo všeobecnosti vyskytujú na dotknutom trhu, zjavný cenový rozdiel v porovnaní s konkurenčnými továrensky vyrábanými výrobkami alebo existencia reklamnej stratégie, ktorá je zameraná predovšetkým na estetické vlastnosti predmetného výrobku. Nijaká z týchto okolností nie je sama osebe rozhodujúca.

3.      To isté označenie možno posudzovať súbežne z hľadiska rôznych dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) prvej a tretej zarážke, ale zamietnutie alebo neplatnosť zápisu ochrannej známky sa uplatní iba vtedy, keď je v celom rozsahu splnený aspoň jeden z uvedených dôvodov.


1 – Jazyk prednesu: poľština.


2 – Pozri práce sedemnásteho zasadnutia stáleho výboru pre právo ochranných známok, priemyselných vzorov a modelov a zemepisných označení výrobkov WIPO v súvislosti s novými druhmi ochranných známok (prístupné na internetovej stránke http://www.wipo.int/policy/fr/sct/). Z doktríny z daného obdobia vyplýva, že zápis takých ochranných známok by nemal vyvolávať pochybnosti s výnimkou tvarov, ktoré „si vyžadovala samotná povaha vecí“ alebo boli objednané pre potreby výroby. Takisto sa uvádzalo, že bolo možné kumulovať túto ochranu s ochranou priemyselných vzorov a modelov vyplývajúcou zo zákona z roku 1806 o priemyselných vzoroch a modeloch; pozri POUILLET, E.: Traité des marques de fabrique et de la concurrence déloyale en tous genres. Paris, Marchal et Billard 1875, s. 38 – 41. V medzivojnovom Poľsku článok 107 zákona z 5. februára 1924 o ochrane vynálezov, vzorov a ochranných známok výslovne umožňoval zapísať ochranné známky pozostávajúce z trojrozmerných tvarov.


3 – Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92, ďalej len „smernica“). Táto smernica bola neskôr nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, s. 25). Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu sa však uplatní smernica 89/104. V týchto dvoch právnych aktoch je otázka ochranných známok spočívajúcich v tvare výrobku upravená v článkoch 3 ods. 1 písm. e), ktorých znenie je totožné.


4 –      V tejto súvislosti treba uviesť, že existuje určitý rozdiel medzi citovanou časťou ustanovenia v znení jazyku konania, ktorá odkazuje na „tvar, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu“ (totožné znenie sa nachádza v nemeckej, španielskej, anglickej, francúzskej, ako aj ďalších jazykových verziách), a znením toho istého ustanovenia v poľskom jazyku, ktoré odkazuje na „tvar, ktorý podstatne zvyšuje hodnotu tovaru“ [„kształt zwiększający znacznie wartość towaru“]. Domnievam sa, že tento rozdiel nespôsobuje odchýlky v chápaní tohto ustanovenia.


5 – Tento pojem zahrnuje troj‑ alebo dvojrozmerné tvary, ako aj obrazové (vizuálne) ochranné známky zobrazujúce tvar tovaru. Pozri rozsudok Philips (C‑299/99, EU:C:2002:377, bod 76). Totožné ustanovenie sa nachádza v článku 7 ods. 1 písm. e) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1) a predtým sa nachádzalo v článku 7 ods. 1 písm. e) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).


6 – Rozsudky Philips (EU:C:2002:377, bod 75), a Benetton Group (C‑371/06, EU:C:2007:542, body 25 až 27).


7 – Rozsudky Philips (EU:C:2002:377), a Lego Juris/ÚHVT (C‑48/09 P, EU:C:2010:516), ako aj rozsudky Všeobecného súdu: Yoshida Metal Industry/ÚHVT – Pi‑Design a i. (Znázornenie trojuholníkovej plochy s čiernymi bodkami) (T‑331/10, EU:T:2012:220), Yoshida Metal Industry/ÚHVT – Pi‑Design a i. (Znázornenie plochy s čiernymi bodkami) (T‑416/10, EU:T:2012:222), Reddig/ÚHVT – Morleys (Rukoväť noža) (T‑164/11, EU:T:2012:443).


8 – Rozsudky Windsurfing Chiemsee (C‑108/97 a C‑109/97, EU:C:1999:230, body 25 až 27) a Philips (EU:C:2002:377, bod 77).


9 – Rozsudky Windsurfing Chiemsee (EU:C:1999:230, bod 25), a Philips (EU:C:2002:377, body 78 až 79).


10 – Pozri SKUBISZ, R.: Prawo z rejestracji znaku towarowego i jego ochrona. Studium z zakresu prawa polskiego na tle prawno‑porównawczym. Lublin 1988, s. 15 – 18, 235 a 236; WOJCIESZKO‑GŁUSZKO, E.: Pojęcie znaku towarowego. In: System prawa prywatnego, zv. 14b – Prawo własności przemysłowej. Varšava, CH Beck, Instytut Nauk Prawnych PAN 2012, s. 427 – 428.


11 – Pozri LANDES, W. M., POSNER, R. A.: The Economic Structure of Intellectual Property Law. Cambridge, Harvard University Press 2003, s. 166 – 168; GRIFFITHS, A.: An Economic Perspective on Trade Mark Law. Cheltenham, Elgar Publishing 2011, s. 47 – 53, 157.


12 – Pozri v tomto zmysle rozsudky Lego Juris/ÚHVT (EU:C:2010:516, bod 38) a Pi‑Design a i./Yoshida Metal Industry (C‑337/12 P až C‑340/12 P, EU:C:2014:129, bod 42).


13 – Taká možnosť vyplýva najmä z článku 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289, s. 28; Mim. vyd. 13/021, s. 120). Pozri SZWAJA, J., WOJCIESZKO‑GŁUSZKO, E., MIKA, I. B.: Kumulacja i kolizja praw własności przemysłowej (na przykładzie wzorów przemysłowych i znaków towarowych). Kwartalnik Prawa Prywatnego, 2001, zv. 2, s. 343.


14 – Vo federálnom práve Spojených štátov amerických bol tento problém vyriešený prostredníctvom „doktríny funkcionality“ („functionality doctrine“) definovanej judikatúrou a následne zákonne kodifikovanej; pozri HORTON, A.: Designs, shapes and colours: a comparison of trade mark law in the United Kingdom and the United States. In: European intellectual property review, 1989, zv. 11, s. 311.


15 – Pokiaľ ide o článok 7 ods. 1 písm. e) bod i) nariadenia č. 40/94, pozri rozsudok Súdu prvého stupňa Procter & Gamble/ÚHVT (Tvar mydla) (T‑122/99, EU:T:2000:39, bod 55).


16 –      V prejednávanom prípade bolo toto stanovisko vyjadrené v pripomienkach spoločností Stokke a Opsvik v rámci sporu vo veci samej, v pripomienkach talianskej a portugalskej vlády, ako aj v pripomienkach Komisie.


17 – Pozri smernice týkajúce sa konaní pred ÚHVT, ktoré boli nedávno prijaté rozhodnutím č. EX‑13‑5 prijatým predsedom ÚHVT 4. decembra 2013 (ďalej len „smernice o ÚHVT“), časť B oddiel 4 (Absolútne dôvody zamietnutia), bod 2.5.2. Pozri tiež FOLLIARD‑MONGUIRAL, A., ROGERS, D.: The protection of shapes by the Community trade mark. In: European intellectual property review, 2003, zv. 25, s. 173.


18 – Toto stanovisko bolo prebraté do pripomienok spoločnosti Hauck a s určitým výhradami do pripomienok nemeckej a poľskej vlády, ako aj pripomienok Spojeného kráľovstva.


19 – Pozri FEZER, H.: MarkenG § 3. In: FEZER, H. (ed.): Markenrecht. 4. ed, München, Beck 2009, bod 663; EISENFÜHR, G.: Art 7. In: EISENFÜHR, G., SCHENNEN, D. (ed.): Gemeinschaftsmarkenverordnung. 3. vydanie, Kӧln, Wolters Kluwer 2010, bod 197; ako aj FIRTH, A., GREDLEY, E., MANIATIS, S.: Shapes as trade marks: public policy, functional considerations and consumer perception. In: European intellectual property review, 2001, zv. 23, s. 92.


20 –      V prejednávanom prípade Komisia vychádza z predpokladu, podľa môjho názoru nesprávneho, že dôvod zamietnutia uvedený v prvej zarážke predmetného ustanovenia má inú povahu než dôvody uvedené v ďalších dvoch zarážkach, t. j. v druhej a tretej zarážke. Podľa Komisie sa tento dôvod netýka priznania monopolu na určité podstatné vlastnosti tovaru, ale jeho cieľom je zabrániť vytvoreniu „prirodzeného“ monopolu vo vzťahu k samotnému tovaru, a teda zabrániť tomu, aby jediný možný tvar tovaru bol vyhradený pre jediný hospodársky subjekt, čo by vylučovalo akúkoľvek formu hospodárskej súťaže.


21 – Rozsudok Philips (EU:C:2002:377, body 79 a 83).


22 –      V súvislosti s článkom 7 ods. 1 písm. e) bodom ii) nariadenia č. 40/94 pozri rozsudok Lego Juris/ÚHVT (EU:C:2010:516, bod 56).


23 – Napríklad autori štúdie, ktorú na objednávku Komisie vyhotovil Max‑Planckov inštitút duševného vlastníctva a práva hospodárskej súťaže, uvádzajú, že ratio legis tohto ustanovenia nie je jednoznačné a navrhujú, aby bolo toto ustanovenie zrušené alebo zmenené a doplnené, pozri: Study of the overall functioning of the European trade mark system. München 2011, body 2.32 a 2.33 na s. 72 – 73 (prístupné na internetovej stránke http://ec.europa.eu/internal_market/indprop/tm/index_en.htm). Návrh prepracovania smernice, ktorý je v súčasnosti predmetom skúmania, však predpokladá zachovanie ustanovenia v nezmenenom znení [COM(2013)162 z 23. marca 2013].


24 – Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer vo veci Philips (C‑299/99, EU:C:2001:52, body 30 a 31).


25 – Pozri rozsudok z 24. mája 2007 „Fronthaube“ (I ZB 37/04) BGH GRUR 2008, 71, bod 23. Bundesgerichtshof sa tu odvoláva na judikatúru z 50. rokov 20. storočia: rozsudky z 22. januára 1952 „Hummelfiguren“ (I ZR 68/51) BGHZ 5, 1, a z 9. decembra 1958 „Rosenthal‑Vase“ (I ZR 112/57) BGHZ 29, 62, 64.


26 – Pozri FEZER, H.: c. d., bod 696, a EISENFÜHR, G.: c. d., bod 201.


27 – Pozri napríklad rozsudok Bundespatentgericht (Spolkový patentový súd v Nemecku) z 8. júna 2011 „Barcelona – Sessel“ [26 W (pat) 93/08] týkajúci sa „stoličky Barcelona“, ktorú navrhol známy nemecký architekt Ludwig Mies van der Rohe. Nemecký súd rozhodol, že na dotknutý tvar sa nevzťahuje dôvod neplatnosti založený na tvare, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu, pokiaľ účel a hlavná úžitkový funkcia spočíva v nábytku slúžiacom ako stolička („Sitzmöbel“), ktorá okrem estetických požiadaviek musí zodpovedať ergonomickým požiadavkám.


28 –      Rozsudok Bang & Olufsen/ÚHVT (Vyobrazenie reproduktora) (T‑508/08, EU:T:2011:575). Tento rozsudok sa týka žaloby podanej proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 10. septembra 2008 (vec R 497/2005‑1).


29 – Pokiaľ ide o uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) nariadenia č. 40/94, pozri rozsudok Bang & Olufsen/ÚHVT (Vyobrazenie reproduktora) (T‑508/08, EU:T:2011:575, body 73 a 77). Doktrína tiež podporuje podobné a širšie stanovisko, ktoré sa neobmedzuje na továrensky vyrábané výrobky s výlučne okrasnou funkciou: pozri FOLLIARD‑MONGUIRAL, A., ROGERS, D.:, c. d., s. 175; FIRTH, A., GREDLEY, E., MANIATIS, S.: c. d., s. 94.


30 – Pozri rozhodnutia odvolacích senátov ÚHVT týkajúce sa stoličky „Alu‑Chair“, ktorú navrhli americký architekti Charles a Ray Eames (rozhodnutie zo 14. decembra 2010 vo veci R 486/2010‑2) a fľaše v tvare diamantu navrhnutej egyptským dizajnérom Karimom Rashidom (rozhodnutie z 23. mája 2013 vo veci R 1313/2012‑1); pozri tiež smernice o ÚHVT, časť B oddiel 4 bod 2.5.4.


31 – Rozsudky Koninklijke KPN Nederland (C‑363/99, EU:C:2004:86, body 34 a 56), a Deutsche SiSi‑Werke/ÚHVT (C‑173/04 P, EU:C:2006:20, body 60 až 63).


32 – Pokiaľ ide o článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. 40/94, pozri rozsudok Lego Juris/ÚHVT (C‑48/09 P, EU:C:2010:516, bod 76). Pokiaľ ide o bod iii) toho istého ustanovenia, pozri tiež rozsudok Bang & Olufsen/ÚHVT (Vyobrazenie reproduktora) (EU:T:2011:575, bod 72).


33 – Pozri v tomto zmysle okolnosti, ktoré v súvislosti s článkom 7 ods. 1 písm. e) bodom iii) nariadenia č. 40/94 zohľadnil Všeobecný súd v rozsudku Bang & Olufsen/ÚHVT (Vyobrazenie reproduktora) (EU:T:2011:575, body 74 a 75).


34 – Hauck, poľská vláda a vláda Spojeného kráľovstva navrhujú odpoveď, ktorá pripúšťa také kumulatívne uplatnenie, zatiaľ čo ďalší účastníci konania takú možnosť vylučujú.


35 – Pokiaľ ide o vzhľad predajne, pozri rozsudok francúzskeho Cour de cassation z 11. januára 2000, č. 97‑19.604, ako aj konanie o odvolaní Apple (C‑421/13, vec v konaní).