ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 18. apríla 2012
Vec F‑50/11
Dawn Cheryl Buxton
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Úradníci – Pridelenie bodov za zásluhy – Hodnotiaca správa – Práca na kratší pracovný čas – Rovnosť zaobchádzania“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou D. C. Buxton v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia Parlamentu z 11. mája 2010, ktorým jej bol udelený jeden bod za zásluhy v rámci prideľovania bodov za zásluhy na záver hodnotenia za rok 2009
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Parlamentu.
Abstrakt
1. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Spôsoby – Kvantifikovanie zásluh pridelením bodov – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 1)
2. Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Pojem – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 1d ods. 5)
3. Úradníci – Povýšenie – Rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy – Sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 a článok 90 ods. 2)
4. Úradníci – Hodnotenie – Body za zásluhy – Prísľuby – Nedodržanie ustanovení služobného poriadku – Legitímna dôvera – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
1. Administratíva má širokú mieru voľnej úvahy pri hodnotení zásluh, ktoré treba zohľadniť v rámci rozhodnutia o povýšení podľa článku 45 služobného poriadku a v dôsledku toho tiež v rámci rozhodnutia o pridelení bodov za zásluhy, ktoré sa zohľadňujú v povyšovacom systéme, kde sa toto hodnotenie kvantitatívne vyjadruje. Preskúmanie súdu Únie sa preto musí obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na spôsoby, ktorými mohla dospieť k svojmu posúdeniu, neprekročila medze, voči ktorým nemožno mať výhrady, a nepoužila svoju právomoc zjavne nesprávne.
Preukázanie, že administratíva sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie rozhodnutia, však predpokladá, že dôkazné prostriedky, ktoré musí predložiť žalobca, postačujú na spochybnenie pravdepodobnosti posúdení orgánu. Inými slovami, žalobný dôvod založený na zjavnom pochybení treba zamietnuť, ak napriek dôkazným prostriedkom predloženým dotknutým úradníkom možno napádané posúdenie stále pripustiť ako pravdivé alebo prijateľné.
(pozri body 37 a 38)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, bod 59; 3. mája 2007, Crespinet/Komisia, T‑261/04, bod 58; 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, bod 221; 1. apríla 2009, Valero Jordana/Komisia, T‑385/04, bod 131
2. Keď si úradník uplatní právo na dovolenku alebo na osobitný pracovný režim, ktoré mu priznal služobný poriadok, administratíva sa nemôže bez spochybnenia efektivity tohto práva domnievať, že jeho situácia je odlišná od situácie úradníka, ktorý si toto právo neuplatnil, a z tohto dôvodu s ním zaobchádzať rozdielne, okrem prípadu, keď je toto rozdielne zaobchádzanie na jednej strane objektívne odôvodnené, najmä pretože administratíva počas posudzovaného obdobia iba vyvodí dôsledky z toho, že dotknutý zamestnanec nevykonáva prácu, a na druhej strane striktne primerané uvádzanému odôvodneniu. Skutočnosť, že úradník si uplatnil právo pracovať počas rodičovskej dovolenky na kratší pracovný čas, ktoré mu priznáva služobný poriadok, tak môže predstavovať objektívnu okolnosť, ktorú nemožno ignorovať pri posudzovaní jeho zásluh, a zvlášť jeho výkonnosti.
Porušenie zásady rovnosti by teda mohlo vyplývať z porovnania zásluh úradníkov, ktoré by nezohľadňovalo znížený výkon, v dôsledku ktorého je jeden z nich v objektívne odlišnej situácii ako ostatní.
V tejto súvislosti podľa článku 1d ods. 5 služobného poriadku platí, že ak úradník, ktorý tvrdí, že je obeťou diskriminácie, preukáže skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať existenciu diskriminácie, je na administratíve, aby dokázala, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania.
(pozri body 50, 65 a 66)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 15. februára 2011, Barbin/Parlament, F‑68/09, bod 100, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑228/11 P
3. V rámci rozhodnutia o povýšení podľa článku 45 služobného poriadku príslušný orgán nie je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie ani voči osobe, ktorej je určené, ani voči úradníkom, ktorí s ňou súťažia. V dôsledku toho to platí aj pre rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy. Menovací orgán má naopak povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti podanej podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku úradníkom, ktorý sa považuje za poškodeného nepriaznivým pridelením bodov, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia o zamietnutí sa považuje za zhodné s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému bola sťažnosť podaná.
(pozri bod 74)
Odkaz:
Súdny dvor: 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, bod 13
Súd prvého stupňa: 14. júna 2001, McAuley/Rada, T‑230/99, bod 50; 27. septembra 2006, Lantzoni/Súdny dvor, T‑156/05, bod 77
Súd pre verejnú službu: 11. decembra 2008, Schell/Komisia, F‑83/06, bod 89
4. Presné, nepodmienené a zhodné uistenia týkajúce sa udelenia určitého počtu bodov za zásluhy, ktoré dá administratíva úradníkovi na záver hodnotenia bez toho, aby vzhľadom na obmedzený počet prideľovaných bodov vykonala komplexné porovnávacie hodnotenie zásluh úradníkov daného generálneho riaditeľstva, riaditeľstva alebo útvaru, sú zjavne v rozpore so zásadami objektivity a nestrannosti, ktorými sa musí riadiť hodnotenie spôsobilosti, výkonnosti a správania úradníkov v službe podľa článku 43 služobného poriadku. Zásada ochrany legitímnej dôvery teda nemôže odôvodniť postup, ktorý odporuje ustanoveniu služobného poriadku.
(pozri bod 80)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 14. júla 2011, Praskevicius/Parlament, F‑81/10, bod 67