ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
z 24. februára 2010
Vec F‑89/08
P
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Európsky parlament – Prepustenie – Strata dôvery“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou žalobkyňa navrhuje po prvé, zrušenie rozhodnutia Parlamentu z 15. apríla 2008, ktorým bola vypovedaná jej zmluva dočasného zamestnanca, po druhé, svoje opätovné prijatie do funkcie so spätnou účinnosťou, po tretie, vyplatenie jej mzdy od 15. júla 2008, po štvrté, vyplatenie odškodnenia za nemajetkovú ujmu a ujmu na služobnom postupe, ktoré podľa svojho tvrdenia utrpela v dôsledku rozhodnutia o prepustení, a po piate, zaviazanie Parlamentu na náhradu trov konania
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci spadajúci do pôsobnosti článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Dočasný zamestnanec pridelený k politickej skupine Parlamentu
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]
2. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci spadajúci do pôsobnosti článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Dočasný zamestnanec pridelený k politickej skupine Parlamentu
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]
3. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Rozhodnutie o prepustení – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
[Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek a článok 90 ods. 2; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]
4. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Zneužitie právomoci – Pojem
5. Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Rozsah – Obmedzenia
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]
6. Úradníci – Žaloba – Predmet – Príkaz administratíve – Neprípustnosť
(Článok 233 ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
1. Dodržiavanie práva na obranu v každom konaní, ktoré bolo začaté proti osobe a ktoré môže viesť k prijatiu aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva a musí byť zaručené aj vtedy, ak neexistuje žiadna právna úprava tohto konania. Podľa tejto zásady sa dotknutej osobe pred prijatím rozhodnutia, ktoré sa jej týka, musí umožniť účinne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutočností a okolností, na ktorých základe bolo toto rozhodnutie prijaté.
Žalobný dôvod založený na porušení práva na obranu však nemožno s úspechom uplatňovať proti rozhodnutiu o ukončení dočasného pridelenia úradníka k politickej skupine Parlamentu. Vzhľadom na osobitnú povahu úloh vykonávaných u politickej skupiny a nevyhnutnosť zachovať v takomto politickom prostredí vzťahy vzájomnej dôvery medzi touto skupinou a úradníkmi, ktorí sú k nej dočasne pridelení, totiž v takomto prípade neexistuje povinnosť vypočuť dotknutú osobu pred prijatím rozhodnutia o ukončení jej funkcie.
Táto výnimka sa uplatňuje vždy, keď je nevyhnutné zachovať „vzťahy dôvery“, teda v prípade všetkých dočasných zamestnancov prijatých do zamestnania podľa článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – keďže vzájomná dôvera je základným prvkom zmlúv dočasných zamestnancov, ktorých sa týka toto ustanovenie –, keď dochádza k ukončeniu ich zmluvy z dôvodu narušenia vzťahu dôvery. Predchádzajúce vypočutie dotknutej osoby tak nie je predpokladom prijatia rozhodnutia o ukončení zmluvy uzavretej na základe článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov z dôvodu narušenia vzťahu dôvery.
(pozri body 29 – 33)
Odkaz:
Súdny dvor: 15. júla 1970, Buchler/Komisia, 44/69, Zb. s. 733, bod 9; 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 27; 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, Zb. s. I‑8147, bod 99; 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, C‑288/96, Zb. s. I‑8237, bod 99; 29. apríla 2004, Parlament/Reynolds, C‑111/02 P, Zb. s. I‑5475, body 50 až 60; 9. novembra 2006, Komisia/De Bry, C‑344/05 P, Zb. s. I‑10915, bod 37
Súd prvého stupňa: 28. januára 1992, Speybrouck/Parlament, T‑45/90, Zb. s. II‑33, bod 94; 17. októbra 2006, Bonnet/Súdny dvor, T‑406/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑213, II‑A‑2‑1097, bod 79
2. Generálny tajomník Parlamentu plní podľa ustanovení článku 4 rozhodnutia predsedníctva Parlamentu z 3. mája 2004 o prenesení právomocí menovacieho orgánu a orgánu oprávneného na uzatváranie pracovných zmlúv, zmeneného a doplneného rozhodnutím tohto predsedníctva z 26. októbra 2004, v prípade nezaradených poslancov úlohy orgánu oprávneného na uzatváranie zmlúv s dočasnými zamestnancami uvedenými v článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorí sú prijímaní do zamestnania, aby plnili úlohy u týchto poslancov. Následne je to práve generálny tajomník Parlamentu, ktorý má právomoc rozhodnúť o prepustení dočasného zamestnanca plniaceho svoje úlohy u nezaradených poslancov. Politické skupiny však majú diskrečnú právomoc pri výbere spolupracovníkov, ktorých chcú zamestnať na plnenie dočasných úloh u nich, ako aj pri ukončení ich zamestnania.
Pokiaľ ide o nezaradených poslancov, teda členov Parlamentu, ktorí neboli schopní vytvoriť politickú skupinu, úlohu udržiavať kontakt medzi nezaradenými poslancami, ako aj medzi nezaradenými poslancami a ostatnými politickými skupinami alebo administratívnymi službami Parlamentu, plní administratívny zamestnanec, „koordinátor nezaradených poslancov“. Tento koordinátor spravuje aj spoločné zdroje poskytnuté nezaradeným poslancom a musí tak zabezpečiť uplatňovanie podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov na dočasných zamestnancov pridelených týmto poslancom.
Dotknutí dočasní zamestnanci plnia svoje úlohy hlavne u jedného poslanca, ktorý je ich priamym administratívnym nadriadeným. Tento poslanec okrem iného podpisuje ich cestovné príkazy. Hoci v praxi musí dočasný zamestnanec na zabezpečenie každodenného administratívneho fungovania „skupiny“ nezaradených poslancov plniť aj úlohy, ktoré sa týkajú iných nezaradených poslancov, než je jeho priamy administratívny nadriadený, tento nadriadený naďalej zostáva osobou, s ktorou musí existovať vzťah dôvery. Keď sa naruší vzťah dôvery medzi priamym administratívnym nadriadeným zamestnanca a týmto zamestnancom, odovzdá koordinátor nezaradených poslancov generálnemu tajomníkovi Parlamentu žiadosť o prepustenie, a na tomto základe generálny tajomník Parlamentu prijme rozhodnutie o prepustení. Pokiaľ sa toto rozhodnutie zakladá na strate dôvery priameho administratívneho nadriadeného zamestnanca, nemožno ho zrušiť iba z dôvodu, že k strate dôvery došlo iba u jedného z nezaradených poslancov.
(pozri body 39 – 43, 45 a 46)
Odkaz:
Súdny dvor: Parlament/Reynolds, už citovaný, bod 50
3. Žiadny naliehavý dôvod neumožňuje vylúčiť dočasných zamestnancov z ochrany proti bezdôvodnému prepusteniu, najmä ak uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú alebo, v prípade, že uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú, ak boli prepustení pred uplynutím doby, na ktorú bola táto pracovná zmluva uzavretá. Na zabezpečenie dostatočnej ochrany v tomto zmysle je teda potrebné jednak umožniť dotknutým osobám, aby sa ubezpečili, či boli ich oprávnené záujmy rešpektované alebo porušené, ako aj zvážili možnosť obrátiť sa na súd a na druhej strane je potrebné umožniť súdu vykonávať súdne preskúmanie, z čoho vyplýva, že je potrebné uznať, že príslušný orgán má povinnosť odôvodnenia.
Keď je dôvodom rozhodnutia o prepustení strata dôvery, nemá dotknutá osoba k dispozícii procesné záruky, akými je právo byť vypočutý v správnom konaní. V dôsledku toho povinnosť odôvodnenia a jej dodržanie administratívou predstavuje jedinú záruku, ktorá tejto osobe umožňuje, hoci po prijatí rozhodnutia, ktoré jej spôsobuje ujmu, aby účinne uplatnila právne prostriedky, ktoré má k dispozícii na napadnutie zákonnosti uvedeného rozhodnutia.
Narušenie vzťahu dôvery, teda vzťahu osobnej povahy, sa však nevyhnutne nezakladá na objektívnych skutočnostiach. Na odôvodnenie prijatia rozhodnutia o prepustení tak môže postačovať samotné konštatovanie, že došlo k narušeniu vzťahu dôvery. Ak je preto rozhodnutie o prepustení založené iba na takomto konštatovaní, potom požiadavka, aby boli v odôvodnení rozhodnutia presne uvedené faktické okolnosti odhaľujúce alebo odôvodňujúce toto narušenie vzťahu dôvery, môže byť iba obmedzená.
Zároveň predovšetkým v prípade dočasných zamestnancov pridelených k nezaradeným poslancom Parlamentu platí, že odôvodnenie rozhodnutia o prepustení založeného na strate dôvery musí nevyhnutne dostatočne konkretizovať osobu, s ktorou je narušený vzťah dôvery. Dotknutý zamestnanec sa tak totiž bude môcť ubezpečiť, že rozhodnutie sa týka jeho priameho administratívneho nadriadeného, teda nezaradeného poslanca, s ktorým musí existovať vzťah dôvery.
Nie je povinnosťou dočasného zamestnanca, aby sa v prípade, ak nie je rozhodnutie dostatočne odôvodnené, sám informoval o jeho dôvodoch. Ak nie je rozhodnutie dostatočne odôvodnené, nemôže sa administratíva odvolávať na to, že ku dôvodom tohto rozhodnutia bolo možné získať prístup v osobnom spise dotknutého zamestnanca, aby dosiahla, že súd v sporovom konaní zamietne žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení. Ak však zo samotného znenia sťažnosti, ktorú zamestnanec podal podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku vyplýva, že tento zamestnanec vedel o dôvodoch rozhodnutia, pretože nahliadol do svojho osobného spisu, bolo by neprimerané zrušiť toto rozhodnutie na základe skutočnosti, voči ktorej možno mať samozrejme výhrady, že inštitúcia tieto dôvody výslovne neuviedla v rozhodnutí o zamietnutí tejto sťažnosti.
(pozri body 69 – 74, 77 a 81 – 83)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 8. decembra 2005, Reynolds/Parlament, T‑237/00, Zb. VS s. I‑A‑385, II‑1731, bod 95; 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, Zb. s. II‑2841
Súd pre verejnú službu: 26. októbra 2006, Landgren/ETF, F‑1/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑123, II‑A‑1‑459, body 73 a 74
4. Akt je postihnutý zneužitím právomoci iba vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a súhlasných dôkazov ukazuje, že bol prijatý výlučne, alebo prinajmenšom rozhodujúcim spôsobom, na iné účely než na aké sa odvoláva alebo s cieľom vyhnúť sa postupu osobitne upravenému Zmluvou.
(pozri bod 87)
Odkaz:
Súdny dvor: 21. júna 1958, Groupement des hauts fourneaux et aciéries belges/Vysoký úrad, 8/57, Zb. s. 223, 256; 10. marca 2005, Španielsko/Rada, C‑342/03, Zb. s. I‑1975, bod 64; 7. septembra 2006, Španielsko/Rada, C‑310/04, Zb. s. I‑7285, bod 69
5. Povinnosť starostlivosti, ktorú má administratíva, odráža rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktorú služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami vo verejnej službe. Táto rovnováha znamená najmä to, že orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka. Vzájomná dôvera je však základným prvkom zmlúv všetkých dočasných zamestnancov uvedených v článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. Ak je narušený vzťah dôvery, nemôžu prípadné obmedzenia vzťahujúce sa na konanie administratívy vyplývajúce z povinnosti starostlivosti zabrániť prijatiu rozhodnutia o prepustení založenému na tomto dôvode, pokiaľ nie sú dané mimoriadne okolnosti.
(pozri body 112 a 113)
Odkaz:
Súdny dvor: 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, Zb. s. 1677, bod 22; 29. júna 1994, Klinke/Súdny dvor, C‑298/93 P, Zb. s. I‑3009, bod 38
Súd prvého stupňa: Speybrouck/Parlament, už citovaný, bod 94; Bonnet/Súdny dvor, už citovaný, bod 47
6. V konaní o žalobe podanej podľa článku 91 služobného poriadku neprináleží súdu Spoločenstva udeľovať príkazy inštitúciám Spoločenstva. Na jednej strane totiž tento súd zjavne nemá právomoc na udeľovanie príkazov inštitúciám a na druhej strane je v prípade zrušenia aktu dotknutá inštitúcia povinná prijať opatrenia na vykonanie rozsudku.
(pozri bod 120)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 27. júna 2002, Tralli/ECB, T‑373/00, T‑27/01, T‑56/01 a T‑69/01, Zb. VS s. I‑A‑97, II‑453, bod 42 a tam citovaná judikatúra