Žaloba podaná 26. marca 2015 – Taliansko/Komisia

(vec T-135/15)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: C. Colelli, avvocato dello Stato, a G. Palmieri, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/103 zo 16. januára 2015, [oznámené pod číslom C(2015) 53 final], ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), v častiach, proti ktorým smeruje táto žaloba,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa konkrétne napadla:

(a)    časť rozhodnutia, v ktorej po skončení vyšetrovania EX/2010/010, týkajúceho sa cukru, bola za rozpočtové roky 2007, 2008 a 2009 uskutočnená finančná oprava vo výške 90 498 735,16 eura údajne z dôvodu „nesprávneho výkladu výroby cukru“,

(b)    časť rozhodnutia, v ktorej po skončení vyšetrovania CEB/2011/090, týkajúceho sa opatrení v oblasti propagácie, bola za rozpočtový rok 2010 uskutočnená okrem iného finančná oprava vo výške 1 607 275,90 eura z dôvodu „oneskorených platieb“,

(c)    časť rozhodnutia, v ktorej po skončení vyšetrovania LA/2009/006, týkajúceho sa opatrenia „informačné akcie a propagácie poľnohospodárskych produktov na vnútornom trhu a v tretích krajinách“, bola okrem iného uskutočnená finančná oprava vo výške 1 198 831,03 eura z dôvodu „oneskorených platieb“.

Na podporu žaloby uvádza žalobkyňa šesť žalobných dôvodov.

1.    Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 31 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 1), ako aj práva na obhajobu členského štátu.

2.    Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 11 nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 171, s. 60), porušení nariadenia Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 58, s. 42) a nariadenia Komisie (ES) č. 968/2006 z 27. júna 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 320/2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 176, s. 32), a porušení rozsudku Súdneho dvora zo 14. novembra 2013, vydaného v spojených veciach C-187/12, C-188/12 a C-189/12, SFIR a i. (EU:C:2013:737).3.    Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady legitímnej dôvery, zásady ne bis in idem a povinnosti lojálnej spolupráce.4.    Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 31 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1290/2005, porušení článku 11 ods. 3 druhého pododseku a kapitoly 3 nariadenia č. 885/2006, a porušení pokynov Komisie definovaných v dokumente č. VI/5330/97.5.    Piaty žalobný dôvod založený na porušení článku 9 ods. 3 nariadenia č. 883/2006, existencii nerovnosti zaobchádzania v prejednávanej veci a skreslenia skutočností.6.    Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článku 20 nariadenia č. 501/2008, legitímnej dôvery a zásady pripísateľnosti finančných oprav členským štátom.