Language of document : ECLI:EU:C:2019:381

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 8. mája 2019 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálne zabezpečenie pre migrujúcich pracovníkov – Nariadenie (ES) č. 883/2004 – Článok 11 ods. 3 písm. e) – Štátny príslušník členského štátu zamestnaný ako námorník na palube plavidla plávajúceho pod vlajkou tretieho štátu – Zamestnávateľ usadený v inom členskom štáte než je členský štát bydliska pracovníka – Určenie príslušnosti právnych predpisov“

Vo veci C‑631/17,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) z 27. októbra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 9. novembra 2017, ktorý súvisí s konaním:

SF

proti

Inspecteur van de Belastingdienst,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory A. Prechal, sudcovia F. Biltgen (spravodajca), J. Malenovský, C. G. Fernlund a L. S. Rossi,

generálny advokát: G. Pitruzzella,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. novembra 2018,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        SF, v zastúpení: V. J. de Groot a H. Menger, daňoví poradcovia,

–        holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a M. L. Noort, splnomocnené zástupkyne,

–        grécka vláda, v zastúpení: E.‑M. Mamouna, splnomocnená zástupkyňa,

–        poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: M. van Beek a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. januára 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012 (Ú. v. EÚ L 149, 2012, s. 4) (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom SF a inspecteur van de Belastingdienst (daňový inšpektor, Holandsko; ďalej len „inšpektor“) vo veci poistenia pána SF v holandskom všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia v období od 13. augusta 2013 do 31. decembra 2013.

 Právny rámec

3        Hlava II nariadenia č. 883/2004 stanovuje pravidlá týkajúce sa určenia uplatniteľných právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a zahŕňa články 11 až 16 tohto nariadenia.

4        Podľa článku 11 uvedeného nariadenia, nazvaného „Všeobecné pravidlá“:

„1.      Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

3.      S výhradou článkov 12 až 16:

a)      osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu;

b)      štátny zamestnanec podlieha právnym predpisom členského štátu, ktorého správa ho zamestnáva;

c)      osoba prijímajúca dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 65 podľa právnych predpisov členského štátu bydliska podlieha právnym predpisom tohto členského štátu;

d)      osoba povolaná alebo opätovne povolaná na výkon služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby členského štátu podlieha právnym predpisom tohto členského štátu;

e)      ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a) až d) nevzťahujú, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia zaručujúce tejto osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov.

4.      Na účely tejto hlavy činnosť zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby zvyčajne vykonávanej na palube plavidla na mori plávajúceho pod vlajkou členského štátu sa považuje za činnosť vykonávanú v danom členskom štáte. Avšak osoba zamestnaná na palube plavidla plávajúceho […] pod vlajkou členského štátu a odmeňovaná za takúto činnosť podnikom alebo osobou, ktorej registrované sídlo alebo miesto podnikania je v inom členskom štáte, podlieha právnym predpisom tohto iného členského štátu, ak daná osoba má bydlisko v tomto štáte. …

…“

5        Články 12 až 16 nariadenia č. 883/2004 upravujú osobitné pravidlá vzťahujúce sa na vyslané osoby (článok 12), osoby vykonávajúce činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch (článok 13), osoby, ktoré si zvolili dobrovoľné poistenie alebo voliteľné nepretržité poistenie (článok 14), zmluvných zamestnancov európskych inštitúcií (článok 15), ako aj niektoré výnimky z článkov 11 až 15 uvedeného nariadenia (článok 16).

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

6        V období od 13. augusta 2013 do 31. decembra 2013 pracoval pán SF, lotyšský štátny príslušník s bydliskom v Lotyšsku, ako steward pre spoločnosť Oceanwide Offshore Services B.V. so sídlom v Holandsku.

7        Pán SF vykonával túto činnosť na palube plavidla plávajúceho pod vlajkou Bahám, ktoré sa v tomto období plavilo na úrovni nemeckej časti kontinentálneho šelfu Severného mora.

8        Holandské daňové orgány vydali pánovi SF daňový výmer za rok 2013 týkajúci sa zaplatenia dane z príjmov a príspevkov na sociálne poistenie. Pán SF podal proti tomuto výmeru sťažnosť, v nadväznosti na ktorú inšpektor ponechal tento výmer v platnosti, ale len v rozsahu, v akom určuje, že pán SF je povinný zaplatiť príspevky na sociálne zabezpečenie v rámci holandského systému sociálneho zabezpečenia za obdobie od 13. augusta 2013 do 31. decembra 2013.

9        Pán SF podal proti rozhodnutiu inšpektora žalobu na rechtbank Zeeland‑West‑Brabant (súd v Zeeland‑West‑Brabant, Holandsko), pričom tvrdil, že on nepatrí do uvedeného systému.

10      Uvedený súd, ktorý sa zaoberal otázkou, či bol pán SF skutočne povinný zaplatiť takéto príspevky a ktorý vyjadril pochybnosti v tomto smere, rozhodol položiť Hooge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) prejudiciálne otázky.

11      Hooge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) sa domnieva, že aj keď pracovnú činnosť vykonávanú pánom SF počas predmetného obdobia nemožno považovať za činnosť vykonávanú na území členského štátu Únie, existuje dostatočne úzka väzba s územím Únie, čo vedie k uplatneniu nariadenia č. 883/2004 v prejednávanej veci. Tento súd sa taktiež domnieva, že pán SF patrí do osobnej pôsobnosti tohto nariadenia.

12      Podľa uvedeného súdu daná situácia v spore prejednávanom pred Rechtbank Zeeland‑West‑Brabant (súd v Zeeland‑West‑Brabant, Holandsko), v ktorej je činnosť dotknutého zamestnanca vykonávaná na plavidle plávajúcom pod vlajkou tretieho štátu, nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 11 ods. 3 písm. a) až d), ani článku 11 ods. 4 nariadenia č. 883/2004.

13      Tento súd sa domnieva, že na takúto situáciu sa však môže vzťahovať pôsobnosť článku 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004, ktorý stanovuje, že ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a) až d) nevzťahujú, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska.

14      Vnútroštátny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že mu bol predložený argument, že článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004 sa neuplatní na situáciu, o akú ide vo veci samej, keďže z Vysvetliviek k modernizácii koordinácie v oblasti sociálneho zabezpečenia – nariadenia (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009, ktoré vydala Komisia v januári 2011, vyplýva, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na ekonomicky neaktívne osoby.

15      Uvedený súd sa však domnieva, že takýto výklad nevyplýva zo znenia predmetného ustanovenia, ktoré predstavuje všeobecne formulovanú kolíznu normu, ktorá sa uplatňuje na ktorúkoľvek inú osobu, na ktorú sa článok 11 ods. 3 písm. a) až d) a články 12 až 16 nariadenia č. 833/2004 nevzťahujú.

16      Pred vnútroštátnym súdom sa okrem iného taktiež tvrdilo, že aj keď sa článok 11 ods. 3 písm. a) a článok 11 ods. 4 nariadenia č. 883/2004 neuplatňujú priamo, mali by sa uplatniť analogicky a viesť k určeniu práva členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, rovnako ako Súdny dvor rozhodol vo svojich rozsudkoch z 29. júna 1994, Aldewereld (C‑60/93, EU:C:1994:271) a z 19. marca 2015, Kik (C‑266/13, EU:C:2015:188), v súvislosti s ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, s. 1997, s. 1, Mim. vyd. 05/003, s. 3), zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 117, 2005, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 1408/71“). Uvedený súd sa však domnieva, že systém kolíznych noriem zavedený nariadením č. 883/2004 je úplnejší a neobsahuje medzery, takže v prejednávanej veci nie je potrebné vychádzať z uvedenej judikatúry.

17      Vnútroštátny súd sa však domnieva, že pochybnosti pretrvávajú, pokiaľ ide o výklad ustanovení nariadenia č. 883/2004 na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov v situácii, o akú ide v prejednávanej veci.

18      Vzhľadom na tieto úvahy Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Na predpisy ktorého členského štátu odkazuje nariadenie č. 883/2004 v prípade dotknutej osoby, ktorá a) býva v Lotyšsku, b) má lotyšskú štátnu príslušnosť, c) pracuje pre zamestnávateľa so sídlom v Holandsku, d) pracuje ako námorník, e) svoju prácu vykonáva na palube námornej lode, ktorá sa plaví pod vlajkou Bahám, a f) danú činnosť vykonáva mimo územia Európskej únie?“

 O prejudiciálnej otázke

19      Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004 vykladať v tom zmysle, že situácia, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej si osoba, ktorá pracuje ako námorník pre zamestnávateľa so sídlom v členskom štáte na plavidle plávajúcom pod vlajkou tretieho štátu a nachádzajúcom sa mimo územia Európskej únie, ponechala svoje bydlisko v členskom štáte jej pôvodu, spadá do pôsobnosti uvedeného ustanovenia, takže uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi sú právne predpisy členského štátu bydliska tejto osoby.

20      V prvom rade treba uviesť, že ak osoba patrí do osobnej pôsobnosti nariadenia č. 883/2004, tak ako je vymedzená v článku 2 tohto nariadenia, v zásade je relevantné pravidlo výlučnosti stanovené v článku 11 ods. 1 tohto nariadenia a právny poriadok sa určí v súlade s ustanoveniami hlavy II uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z19. marca 2015, Kik, C‑266/13, EU:C:2015:188, bod 47 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok z 25. októbra 2018, Walltopia, C‑451/17, EU:C:2018:861, bod 42 a citovanú judikatúru).

21      V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že počas obdobia, o ktoré ide v prejednávanej veci, pán SF pracoval ako námorník pre zamestnávateľa so sídlom v inom členskom štáte, konkrétne v Holandsku, na plavidle plávajúcom pod vlajkou tretieho štátu nachádzajúcom sa mimo územia Únie, pričom si ponechal svoje bydlisko v členskom štáte svojho pôvodu, konkrétne v Lotyšsku.

22      V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že samotná okolnosť, že zamestnanie je vykonávané mimo územia Únie, nepostačuje na to, aby sa neuplatňovali pravidlá Únie o voľnom pohybe pracovníkov a najmä nariadenia č. 883/2004, pokiaľ si pracovný vzťah zachováva dostatočne úzku väzbu s územím Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2015, Kik, C‑266/13, EU:C:2015:188, bod 42 a citovanú judikatúru).

23      Podľa Súdneho dvora dostatočne úzka väzba medzi dotknutým pracovným vzťahom a územím Únie vyplýva najmä z okolnosti, že občana Únie s bydliskom v členskom štáte zamestnával podnik usadený v inom členskom štáte, pre ktorý vykonáva svoje činnosti (rozsudok z 19. marca 2015, Kik, C‑266/13, EU:C:2015:188, bod 43 a citovaná judikatúra).

24      Z uvedeného vyplýva, ako sa domnieva vnútroštátny súd, že aj keď v prejednávanej veci boli činnosti pána SF vykonávané mimo územia Únie, predmetný pracovný vzťah si zachováva dostatočne úzku väzbu s týmto územím vzhľadom na to, že počas predmetného obdobia si pán SF ponechal svoje bydlisko v Lotyšsku a že miesto sídla jeho zamestnávateľa bolo Holandsko.

25      Situáciu, o akú ide vo veci samej, treba v dôsledku toho považovať za situáciu patriacu do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 883/2004 a vnútroštátne právne predpisy, ktoré sa uplatňujú vo veci samej, treba preto určiť v súlade s ustanoveniami hlavy II uvedeného nariadenia.

26      V prejednávanej veci je nesporné, že na osobu, akou je pán SF, sa nevzťahujú osobitné pravidlá stanovené v článkoch 12 až 16 nariadenia č. 883/2004, ktoré sa týkajú vyslaných osôb, osôb vykonávajúcich činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, osôb, ktoré si zvolili dobrovoľné poistenie alebo voliteľné nepretržité poistenie alebo zmluvných zamestnancov európskych inštitúcií.

27      Dotknutá osoba sa navyše nenachádza v situáciách stanovených v bodoch a) až d) článku 11 ods. 3 nariadenia č. 883/2004, ktoré sa týkajú osôb vykonávajúcich činnosť ako zamestnanec v členskom štáte, štátnych zamestnancov, osôb prijímajúcich dávku v nezamestnanosti alebo osôb povolaných alebo opätovne povolaných na výkon služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby členského štátu.

28      Navyše, keďže pán SF pracuje ako námorník na plavidle plávajúcom pod vlajkou tretieho štátu, nevzťahuje sa na neho ani všeobecné pravidlo uvedené v článku 11 ods. 4 nariadenia č. 883/2004, ktoré označuje za relevantné právne predpisy členského štátu vlajky plavidla, pokiaľ ide o námorníkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2015, Kik, C‑266/13, EU:C:2015:188, bod 56).

29      Pokiaľ ide o otázku, či sa článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004 uplatňuje na situáciu, o akú ide v predmetnej veci, treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora treba na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky z 15. októbra 2014, Hoštická a i., C‑561/13, EU:C:2014:2287, bod 29 a citovaná judikatúra, ako aj z 19. septembra 2018, González Castro, C‑41/17, EU:C:2018:736, bod 39 a citovaná judikatúra), keďže vývoj tohto ustanovenia môže taktiež obsahovať relevantné prvky pre jeho výklad (rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 50, ako aj citovaná judikatúra).

30      Zo znenia článku 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004 vyplýva, že „ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a) až d) nevzťahujú, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia zaručujúce tejto osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov“.

31      Ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 34 a 35 svojich návrhov, zo slovného rozboru tohto ustanovenia vyplýva, že normotvorca Únie použil všeobecné pojmy, najmä výrazy „ktorákoľvek iná osoba“, ako aj „bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia“, aby priznal tomuto článku 11 ods. 3 písm. e) charakter doplňujúcej kolíznej normy uplatňujúcej sa na všetky osoby, ktoré sa nachádzajú v situácii, ktorá nie je osobitne upravená inými ustanoveniami uvedeného nariadenia a aby zaviedol ucelený systém určenia uplatniteľných právnych predpisov.

32      Navyše znenie tohto ustanovenia nestanovuje žiadne obmedzenie rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia na ekonomicky neaktívne osoby.

33      Pokiaľ ide o ciele sledované nariadením č. 883/2004, treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou predstavujú ustanovenia hlavy II nariadenia č. 883/2004, ktorej súčasťou sú články 11 až 16 tohto nariadenia, ucelený a jednotný systém kolíznych noriem, ktorých cieľom je nielen vyhnúť sa súčasnému uplatňovaniu viacerých vnútroštátnych právnych úprav a komplikáciám, ktoré z toho môžu vyplynúť, ale aj zabrániť tomu, aby osoby, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia, boli zbavené ochrany v oblasti sociálneho zabezpečenia v prípade neexistencie právnej úpravy, ktorá by sa na ne vzťahovala (rozsudky zo 14. júna 2016, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑308/14, EU:C:2016:436, bod 64, ako aj z 25. októbra 2018, Walltopia, C‑451/17, EU:C:2018:861, bod 41 a citovaná judikatúra).

34      Pokiaľ ide konkrétne o článok 11 ods. 3 nariadenia č. 883/2004, Súdny dvor rozhodol, že jeho jediným cieľom je vymedziť vnútroštátnu právnu úpravu uplatniteľnú na osoby, ktoré sa nachádzajú v niektorej zo situácií uvedených v písmenách a) až e) uvedeného článku 11 ods. 3, s výhradou článkov 12 až 16 tohto nariadenia (rozsudok z 25. októbra 2018, Walltopia, C‑451/17, EU:C:2018:861, bod 43 a citovaná judikatúra).

35      Je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004 sa uplatňuje najmä na ekonomicky neaktívne osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2016, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑308/14, EU:C:2016:436, bod 63).

36      Ako však zdôraznil generálny advokát v bodoch 44 a 45 svojich návrhov, reštriktívny výklad článku 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004, ktorý by obmedzoval rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia len na ekonomicky neaktívne osoby, by zbavil osoby, ktoré nepatria medzi prípady uvedené v článku 11 ods. 3 písm. a) až d), ani iných ustanovení nariadenia č. 883/2004, ochrany v oblasti sociálneho zabezpečenia v prípade neexistencie právnej úpravy, ktorá by sa na ne vzťahovala.

37      Pokiaľ ide o vývoj článku 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004, ktorý je súčasťou kontextu modernizácie a zjednodušenia pravidiel obsiahnutých v nariadení č. 1408/71, treba zdôrazniť, ako uviedol generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, že toto ustanovenie nahradilo článok 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71, ktoré stanovovalo, že „na osobu, ktorá prestane podliehať právnym predpisom členského štátu, bez toho, aby sa na ňu začali vzťahovať právne predpisy iného členského štátu v súlade s jedným z pravidiel stanovených v predchádzajúcich odsekoch alebo v súlade s jednou z výnimiek alebo jedným z osobitných ustanovení, ktoré sú uvedené v článkoch 14 až 17, sa budú vzťahovať právne predpisy členského štátu, na území ktorého má bydlisko“.

38      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 13 nariadenia č. 1408/71 a konkrétne jeho odsek 2 písm. f) sa vykladal extenzívne na účely dosiahnutia cieľa sledovaného právnou úpravou, ktorej je súčasťou, spočívajúceho v tom, aby sa zabránilo tomu, aby osoby, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia, boli zbavené ochrany v oblasti sociálneho zabezpečenia z dôvodu, že sa na ne neuplatňujú žiadne právne predpisy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 1998, Kuusijärvi, C‑275/96, EU:C:1998:279, bod 40).

39      Článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004 má pritom ten istý cieľ a vzhľadom na to, že toto ustanovenie je naformulované širšími výrazmi, ako sú v ustanovení článku 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71, keďže sa týka výslovne osôb nachádzajúcich sa v situácii, na ktorú sa nevzťahujú iné ustanovenia uvedeného nariadenia, nemožno ho vykladať reštriktívne.

40      V dôsledku toho článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na všetky osoby, na ktoré sa nevzťahujú písmená a) až d) tohto ustanovenia, a nie iba na osoby, ktoré nie sú ekonomicky aktívne.

41      Ako zdôraznil generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, tento výklad nemožno spochybniť vysvetlivkami Komisie uvedenými v bode 14 tohto rozsudku a Praktickou príručkou o uplatniteľných právnych predpisoch v Európskej únii (EÚ), Európskom hospodárskom priestore (EHS) a vo Švajčiarsku, ktorú vypracovala a schválila Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia a ktorá bola uverejnená v decembri 2013. Aj keď tieto dokumenty predstavujú nástroje užitočné pre výklad nariadenia č. 883/2004, nie sú právne záväzné a nemôžu preto zaväzovať Súdny dvor pri výklade tohto nariadenia.

42      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa situácia, o akú ide vo veci samej, riadi článkom 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004, ktorý stanovuje, že uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi sú právne predpisy členského štátu bydliska dotknutej osoby.

43      Toto konštatovanie nemôže spochybniť okolnosť, na ktorú poukázala holandská vláda na pojednávaní, podľa ktorej niektoré členské štáty podmieňujú poistenie dotknutej osoby v rámci systému vnútroštátneho sociálneho zabezpečenia tým, že táto osoba vykonáva činnosť zamestnanca na ich území, takže v situácii, o akú ide vo veci samej, sa môže stať, že dotknutá osoba nebude poistená v rámci systému sociálneho zabezpečenia a bude pozbavená sociálnej ochrany.

44      V prejednávanej veci totiž zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva, že vnútroštátne právne predpisy členského štátu bydliska dotknutej osoby stanovujú takúto podmienku.

45      Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora v každom prípade vyplýva, že aj keď prináleží právnym predpisom každého členského štátu, aby určili podmienky existencie práva byť poisteným v systéme sociálneho zabezpečenia, členské štáty sú však povinné stanovením týchto podmienok rešpektovať platné ustanovenia práva Únie. Konkrétne kolízne normy, ktoré upravuje nariadenie č. 883/2004, sú pre členské štáty kogentné, a teda členské štáty nemajú možnosť stanoviť, v akom rozsahu sa budú uplatňovať ich vlastné právne predpisy alebo právne predpisy iného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2018, Walltopia, C‑451/17, EU:C:2018:861, body 47 a 48, ako aj citovanú judikatúru).

46      V dôsledku toho podmienky pre vznik práva byť poistený v systéme sociálneho zabezpečenia nemôžu viesť k tomu, že z pôsobnosti dotknutej právnej úpravy budú vylúčené osoby, na ktoré sa podľa nariadenia č. 883/2004 táto právna úprava uplatňuje (rozsudok z 25. októbra 2018, Walltopia, C‑451/17, EU:C:2018:861, bod 49 a citovaná judikatúra).

47      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že situácia, o akú ide vo veci samej, v ktorej si osoba, ktorá pracuje ako námorník pre zamestnávateľa so sídlom v členskom štáte na plavidle plávajúcom pod vlajkou tretieho štátu a nachádzajúcom sa mimo územia Únie, ponechala svoje bydlisko v členskom štáte jej pôvodu, spadá do pôsobnosti uvedeného ustanovenia, takže uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi sú právne predpisy členského štátu bydliska tejto osoby.

 O trovách

48      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012, sa má vykladať v tom zmysle, že situácia, o akú ide vo veci samej, v ktorej si osoba, ktorá pracuje ako námorník pre zamestnávateľa so sídlom v členskom štáte na plavidle plávajúcom pod vlajkou tretieho štátu a nachádzajúcom sa mimo územia Európskej únie, ponechala svoje bydlisko v členskom štáte jej pôvodu, spadá do pôsobnosti uvedeného ustanovenia, takže uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi sú právne predpisy členského štátu bydliska tejto osoby.

Podpisy


* Jazyk konania: holandčina.