ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 23. novembra 2010
Vec F‑50/08
Gábor Bartha
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Verejné výberové konanie – Nezapísanie do zoznamu úspešných uchádzačov – Rovnaké zastúpenie žien a mužov vo výberovej komisii“
Predmet: Žaloba podaná podľa 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Bartha v podstate navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/56/06, ktorým bol informovaný o svojom neúspechu na skúškach v tomto výberovom konaní, jednak zaviazať Komisiu na náhradu ujmy, ktorú utrpel v dôsledku tohto rozhodnutia
Rozhodnutie: Rozhodnutie z 23. januára 2008, ktorým výberová komisia výberového konania EPSO/AD/56/06 zamietla žiadosť, ktorú podal G. Bartha a ktorá smeruje k preskúmaniu rozhodnutia uvedenej výberovej komisie o zamietnutí jeho kandidatúry, sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska je povinná nahradiť trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Rozhodnutie prijaté po preskúmaní skoršieho rozhodnutia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 2)
2. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zloženie
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 3 piaty odsek)
4. Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Nezákonnosť – Ujma – Príčinná súvislosť
1. Pokiaľ uchádzač nezapísaný do rezervného zoznamu zostaveného na záver výberového konania požiada o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie, práve rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po preskúmaní situácie uchádzača predstavuje akt, ktorý mu spôsobuje ujmu.
(pozri bod 22)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 13. decembra 2006, Heus/Komisia, T‑173/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑329 a II‑A‑2‑1695, bod 19
2. Pravidlo zhody medzi sťažnosťou a žalobou je porušené iba vtedy, ak žaloba v súdnom konaní mení predmet sťažnosti alebo jej dôvod, pričom pojem „dôvod“ sa musí vykladať extenzívne. Podľa takéhoto výkladu a v prípade návrhov na zrušenie treba pod „dôvodom sporu“ rozumieť spochybnenie vnútornej zákonnosti napadnutého aktu žalobcom, alebo alternatívne, spochybnenie jeho vonkajšej zákonnosti. V dôsledku toho a s výhradou námietok nezákonnosti a žalobných dôvodov verejného poriadku dochádza k zmene dôvodu sporu, a teda k porušeniu pravidla zhody, ak žalobca, ktorý vo svojej sťažnosti spochybňuje iba formálnu platnosť aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, vrátane jeho procesných aspektov, vznesie v žalobe vecné žalobné dôvody, alebo naopak, ak žalobca po tom, ako vo svojej sťažnosti spochybňoval iba vecnú zákonnosť aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, podá žalobu obsahujúcu žalobné dôvody týkajúce sa formálnej platnosti tohto aktu.
(pozri bod 34)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, body 119 a 120
3. Výberovú komisiu, ktorá sa pri uverejnení zoznamu jej členov skladá z viac než štyroch riadnych členov, možno považovať za komisiu, ktorá spĺňa požiadavku článku 3 piateho odseku prílohy III služobného poriadku, iba pod podmienkou, že počet jej riadnych členov zahŕňa aspoň dvoch členov každého pohlavia.
Požiadavka, podľa ktorej treba v štádiu uverejnenia zoznamu členov výberovej komisie zohľadňovať iba jej riadnych členov, sa však v osobitnom prípade môže zmierniť, ak napriek vytvoreniu výberovej komisie, ktorá v tomto štádiu nespĺňa pravidlo stanovené článkom 3 piatym odsekom prílohy III služobného poriadku, zloženie výberovej komisie počas skutočného konania skúšok predsa zodpovedá tomuto pravidlu. V takom prípade sa totiž cieľ, ktorý sleduje toto ustanovenie, a to zabezpečiť, aby výkony uchádzačov výberového konania posudzovala výberová komisia, v ktorej je zabezpečené vyvážené zastúpenie žien a mužov, ukazuje ako úplne splnený.
(pozri body 43 a 44)
4. Vznik zodpovednosti administratívy predpokladá splnenie súhrnu podmienok, pokiaľ ide o protiprávnosť konania vytýkaného inštitúciám, skutočnú škodu a existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním a uvádzanou škodou. Tieto tri podmienky sú kumulatívne. Neexistencia jednej z nich postačuje na zamietnutie návrhu na náhradu škody.
Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, v zásade je potrebné, aby žalobca predložil dôkaz o priamej a určitej príčinnej súvislosti medzi pochybením, ktorého sa dopustila inštitúcia, a uvádzanou škodou.
Miera istoty príčinnej súvislosti vyžadovaná judikatúrou je však dosiahnutá, ak nezákonnosť, ktorej sa dopustila inštitúcia Únie, s určitosťou zbavila osobu nie nevyhnutne samotného prijatia, o ktorom dotknutá osoba nemôže nikdy preukázať, že naň mala právo, ale veľkej šance byť prijatý ako úradník alebo zamestnanec, pričom to má pre dotknutú osobu dôsledok, ktorý spočíva v majetkovej ujme predstavujúcej stratu príjmu.
(pozri body 53 – 55)
Odkaz:
Súdny dvor: 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C‑136/92 P, Zb. s. I‑1981, bod 42; 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C‑348/06 P, Zb. s. I‑833, bod 52
Súd prvého stupňa: 28. septembra 1999, Hautem/EIB, T‑140/07, Zb. VS s. I‑A‑171 a II‑897, bod 85; 5. októbra 2004, Sanders a i./Komisia, T‑45/01, Zb. s. II‑3315, bod 150
Súd pre verejnú službu: 22. októbra 2008, Tzirani/Komisia, F‑46/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑323 a II‑A‑1‑1773, bod 218