ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(druhá komora)
z 21. júla 2016
Vec F‑125/15
HB
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Povyšovanie v roku 2014 – Článok 45 ods. 1 služobného poriadku – Porovnanie zásluh – Hodnotiace správy za roky 2011 a 2012 – Niekoľkomesačná neprítomnosť z dôvodu materstva v roku 2013 – Hodnotiaca správa bez akéhokoľvek vecného posúdenia pre daný rok – Rozhodnutie nepovýšiť žalobkyňu v roku 2014 – Povinnosť odôvodnenia – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Absencia odporúčania spoločného výboru pre povýšenie – Prístup k elektronickému osobnému spisu žalobkyne – Zloženie spoločného výboru pre povýšenie – Diskriminácia na základe pohlavia – Nemajetková ujma“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou HB požaduje zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu Európskej komisie, oznámeného zamestnancom tejto inštitúcie 14. novembra 2014, nepovýšiť ju do platovej triedy AD 8 v rámci povyšovania v roku 2014, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú mala utrpieť
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. HB znáša polovicu svojich vlastných trov konania. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila HB.
Abstrakt
1. Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
2. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
3. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Nahliadnutie do osobných spisov uchádzačov – Odôvodnenie použitia dostupných informácií – Povinnosť administratívy – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
4. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Spôsoby – Účasť spoločného výboru pre povýšenie – Opomenutie výboru vydať odporúčania – Dôsledky – Povinnosť administratívy napraviť toto opomenutie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
5. Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Rovnosť medzi úradníkmi mužského a ženského pohlavia – Základné právo – Dodržiavanie zabezpečené súdom Únie – Rozhodnutie o nepovýšení – Diskriminácia z dôvodu tehotenstva – Dôkazné bremeno
(Charta základných práv Európskej únie, článok 23 ods.1; smernica Rady 76/207)
1. Hoci menovací orgán nie je povinný odôvodniť rozhodnutia o povýšení vo vzťahu k nepovýšeným úradníkom, je naopak povinný odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nepovýšeného úradníka podanej proti rozhodnutiu o jeho nepovýšení, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti sa považuje za zhodné s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smerovala.
Navyše, keďže povýšenia sa uskutočňujú na základe výberu, musí sa odôvodnenie zamietnutia sťažnosti týkať iba splnenia zákonných podmienok, od ktorých podľa služobného poriadku závisí riadny priebeh konania.
Menovací orgán predovšetkým nie je povinný oznámiť vyradenému uchádzačovi, ako ho posúdil v porovnaní s inými uchádzačmi zohľadnenými na povýšenie. Stačí, aby vo svojom rozhodnutí zamietajúcom sťažnosť menovací orgán oznámil dotknutému úradníkovi individuálny a relevantný dôvod na odmietnutie jeho kandidatúry. Navyše menovací orgán nie je nijako povinný vysvetliť vyradenému uchádzačovi, z akých dôvodov boli zásluhy každého z povýšených úradníkov väčšie ako jeho zásluhy.
(pozri body 29, 30 a 33)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudok zo 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, EU:C:1990:49, bod 13, a uznesenie z 25. októbra 2007, Nijs/Dvor audítorov, C‑495/06 P, EU:C:2007:644
Súd prvého stupňa: rozsudok z 3. októbra 2006, Nijs/Dvor audítorov, T‑171/05, EU:T:2006:288, bod 42
Všeobecný súd Európskej únie: uznesenie zo 16. septembra 2013, Bouillez/Rada, T‑31/13 P, EU:T:2013:521, bod 26
Súd pre verejnú službu: rozsudky z 15. decembra 2011, Sabbag Afota/Rada, F‑9/11, EU:F:2011:196, bod 62, a z 15. decembra 2015, Bonazzi/Komisia, F‑88/15, EU:F:2015:150, body 98 a 99, a citovaná judikatúra
2. Menovací orgán disponuje na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie, širokou mierou voľnej úvahy a preskúmanie zo strany súdu Únie v tejto oblasti sa musí obmedziť na otázku , či administratíva vzhľadom na spôsoby, ktorými mohla dospieť k svojmu posúdeniu, zostala v medziach, ku ktorým nemožno mať výhrady, a nevykonala svoju právomoc zjavne nesprávne. Súd Únie teda nemôže svojim posúdením kvalifikácie a zásluh uvedených úradníkov nahrádzať posúdenie menovacieho orgánu.
Aby bol zachovaný potrebný účinok voľnej úvahy, ktorú normotvorca zamýšľal zveriť menovaciemu orgánu v oblasti povyšovania, súd Únie môže zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu jedine z dôvodu, že sa domnieva, že existujú skutočnosti vyvolávajúce hodnoverné pochybnosti, pokiaľ ide o posúdenie vykonané menovacím orgánom, či dokonca preukazujúce existenciu nesprávneho posúdenia. Iba zistenie zjavného pochybenia môže totiž viesť k zrušeniu rozhodnutia v oblasti povyšovania a v tejto súvislosti musia byť dôkazné prostriedky, ktoré musí predložiť žalobca, dostatočné na to, aby sa posúdenie skutkového stavu zohľadnené v rozhodnutí nepovýšiť dotknutého úradníka javilo ako nepravdepodobné. Inými slovami dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení treba zamietnuť vtedy, ak sa napriek dôkazom predloženým žalobcom napadnuté posúdenie javí v každom prípade ako pravdepodobné.
Široká miera voľnej úvahy takto priznaná menovaciemu orgánu je však obmedzená nevyhnutnosťou vykonať porovnávacie hodnotenie spisov starostlivo a nestranne, v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. V praxi sa toto hodnotenie musí vykonať na základe rovnosti a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.
(pozri body 44 – 46)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok z 15. januára 2014, Stols/Rada, T‑95/12 P, EU:T:2014:3, body 29 a 32
Súd pre verejnú službu: rozsudky z 15. decembra 2015, Bonazzi/Komisia, F‑88/15, EU:F:2015:150, bod 48, a z 2. marca 2016, Loescher/Rada, F‑84/15, EU:F:2016:29, body 56, 57 a 59, a citovaná judikatúra
3. Hoci osobné spisy úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie, musia byť k dispozícii menovaciemu orgánu, od tohto orgánu nemožno vyžadovať, aby odôvodnil použitie informácií, ktoré mal k dispozícii, ku ktorému pristúpil v každom prípade.
(pozri bod 57)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudok z 15. decembra 2015, Bonazzi/Komisia, F‑88/15, EU:F:2015:150, bod 52
4. Ak v rámci postupu povyšovania neposkytne spoločný výbor pre povýšenie žiadne odporúčanie, nijako to neznamená, že nebolo vykonané žiadne porovnávacie hodnotenie zásluh, keďže toto prináleží vo všetkých prípadoch samotnému menovaciemu orgánu. V tejto súvislosti nečinnosť spoločného výboru pre povýšenie nespôsobuje nezákonnosť postupu povýšenia, pretože za rozhodnutia o povýšení a porovnávacie hodnotenie zásluh zodpovedá v súlade s článkom 45 služobného poriadku v každom prípade výlučne menovací orgán.
(pozri bod 58)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudok z 15. decembra 2015, Bonazzi/Komisia, F‑88/15, EU:F:2015:150, body 82 a 83
5. Zásada rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami v oblasti zamestnania a zodpovedajúca neexistencia akejkoľvek priamej či nepriamej diskriminácie na základe pohlavia, ktoré sú zakotvené v článku 23 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, sú súčasťou základných práv, ktorých dodržiavanie zabezpečuje súd Únie.
Treba najmä zabezpečiť rovnosť v oblasti pracovných podmienok medzi pracovníkmi mužského pohlavia a pracovníkmi ženského pohlavia zamestnanými samotnou Úniou v rámci služobného poriadku, keďže požiadavky, ktoré ukladá táto zásada vo vzťahoch medzi inštitúciami Únie a ich zamestnancami sa neobmedzujú na požiadavky vyplývajúce so Zmlúv a smerníc Únie prijatých v tejto oblasti.
Navyše smernica 76/207 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ženu zbavuje práva byť hodnotená a v dôsledku toho práva získať pracovné povýšenie z dôvodu jej neprítomnosti v práci z dôvodu čerpania materskej dovolenky.
Existenciu diskriminácie na základe pohlavia však nemožno predpokladať iba na základe tehotenstva. Naopak prináleží dotknutej osobe, aby predložila aspoň nepriame dôkazy umožňujúce predpokladať existenciu takejto diskriminácie, teda v tomto prípade dôkazy umožňujúce domnievať sa, že menovací orgán prijal rozhodnutie o nepovýšení z dôvodu tehotenstva a neprítomnosti v práci, ktorú toto tehotenstvo spôsobilo.
(pozri body 74 – 76 a 78)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudky z 15. júna 1978, Defrenne, 149/77, EU:C:1978:130, bod 29; z 20. marca 1984, Razzouk a Beydoun/Komisia, 75/82 a 117/82, EU:C:1984:116, bod 17, a z 30. apríla 1998, Thibault, C‑136/95, EU:C:1998:178, bod 33
Súd prvého stupňa: rozsudok z 23. januára 2003, Hectors/Parlament, T‑181/01, EU:T:2003:13, body 117 a 124