ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 9. júla 2009
Vec F‑91/07
Javier Torijano Montero
proti
Rade Európskej únie
„Verejná služba – Úradníci – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Akt spôsobujúci ujmu – Prípustnosť – Vyžadovaná kvalifikácia – Platová trieda – Zásada ochrany legitímnej dôvery – Záujem služby – Rovnosť zaobchádzania“
Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorou J. Torijano Montero navrhuje zrušenie oznámenia o voľnom pracovnom mieste 197/06 uverejneného na účely obsadenia voľného pracovného miesta administrátora (AD 11–8) v útvare „Vonkajšia bezpečnosť“ riaditeľstva „Bezpečnostný úrad“ Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každá účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Podmienky, ktoré vylučujú úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na preloženie alebo povýšenie – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 29, 90 a 91)
2. Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Nadobudnuté právo zostať na mieste pridelenia – Neexistencia
3. Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Podmienky, ktoré vedú k vylúčeniu kandidatúry úradníka, ktorý vykonával funkcie zodpovedajúce pracovnému miestu uvedenému v oznámení o voľnom pracovnom mieste – Porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery – Neexistencia
4. Úradníci – Organizácia služieb – Určenie úrovne pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť – Kritériá
(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)
5. Úradníci – Organizácia služieb – Určenie úrovne pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť – Voľná úvaha administratívy
(Služobný poriadok úradníkov, článok 7)
1. Ak podmienky týkajúce sa prístupu k pracovnému miestu definovanému v oznámení o voľnom pracovnom mieste vedú k vylúčeniu kandidatúry úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na preloženie alebo povýšenie, predstavuje toto oznámenie akt spôsobujúci ujmu týmto úradníkom. Tento záver nemožno spochybniť len na základe toho, že uchádzač nemá platovú triedu vyžadovanú v uvedenom oznámení. Pokiaľ by totiž boli oprávnení napadnúť jeho zákonnosť len uchádzači, ktorí majú platovú triedu vyžadovanú v oznámení o voľnom pracovnom mieste, viedlo by to k tomu, že by všetci úradníci, ktorí majú inú platovú triedu než je vyžadovaná v oznámení o voľnom pracovnom mieste, boli zbavení možnosti napadnúť zákonnosť podmienok stanovených v tomto oznámení. Účinnosť preskúmania zákonnosti oznámenia o voľnom pracovnom mieste by tak bola značne obmedzená, lebo právo na súdne preskúmanie by bolo vyhradené úradníkom, ktorí spĺňajú podmienku týkajúcu sa minimálnej platovej triedy vyžadovanej pre obsadenie voľného pracovného miesta. Títo úradníci by pritom nemali právny záujem na podaní žaloby proti takémuto oznámeniu o voľnom pracovnom mieste, pokiaľ by iná podmienka stanovená v oznámení o voľnom pracovnom mieste neviedla k vylúčeniu ich kandidatúry na voľné pracovné miesto.
(pozri body 27, 30 a 31)
Odkaz:
Súdny dvor: 19. júna 1975, Küster/Parlament, 79/74, Zb. s. 725, body 5 a 6; 11. mája 1978, De Roubaix/Komisia, 25/77, Zb. s. 1081, body 7 a 8
Súd pre verejnú službu: 18. mája 2006, Corvoisier a i./ECB, F‑13/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑19, II‑A‑1‑65, bod 42
2. Úradník nedisponuje nadobudnutým právom zostať na pracovnom mieste, na ktoré bol pridelený. Takáto trvalosť by totiž neprípustným spôsobom obmedzila slobodu, ktorú majú inštitúcie v rámci organizácie svojich služieb a ich prispôsobení sa vývoju potrieb.
(pozri bod 74)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 28. januára 2003, F/Dvor audítorov, T‑138/01, Zb. VS s. I‑A‑25, II‑137, bod 43
3. Keďže administratíva neposkytla úradníkovi presné, nepodmienečné a zhodné záruky, na základe ktorých by mohol uplatniť nárok na podanie svojej kandidatúry na pracovné miesto tak, aby jeho kandidatúra mohla byť úspešná, nemožno oznámenie o voľnom pracovnom mieste, ktoré stanovuje podmienky, ktoré môžu viesť k vylúčeniu kandidatúry na pracovné miesto tohto úradníka považovať za porušujúce zásadu ochrany legitímnej dôvery len na základe toho, že úradník vykonával funkcie zodpovedajúce pracovnému miestu uvedenému v tomto oznámení.
(pozri bod 74)
4. Pojem „záujem služby“ sa vzťahuje na riadne fungovanie inštitúcie vo všeobecnosti a najmä na osobitné požiadavky pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť. Inštitúcia má síce širokú mieru voľnej úvahy pokiaľ ide o organizáciu svojich oddelení a hodnotenie pracovných miest, avšak dôležitosť úloh a zodpovednosti vyplývajúce z určitého pracovného miesta tvoria základné kritérium, na základe ktorého treba stanoviť úroveň pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť. Z tejto zásady vyplýva, že menovací orgán je povinný stanoviť úroveň pracovného miesta podľa jeho dôležitosti nezávisle od kvalifikácie prípadného uchádzača či uchádzačov, ktorí sa prihlásili po uverejnení oznámenia o voľnom pracovnom mieste.
(pozri bod 77)
Odkaz:
Súdny dvor: 28. októbra 1980, Dautzenberg/Súdny dvor, 2/80, Zb. s. 3107, bod 9
Súd prvého stupňa: 9. februára 1994, Latham/Komisia, T‑3/92, Zb. VS s. I‑A‑23, II‑83, bod 45; 19. februára 1998, Campogrande/Komisia, T‑3/97, Zb. VS s. I‑A‑89, II‑215, bod 41
5. Rozhodnutie, ktorým inštitúcia stanovuje úroveň pracovného miesta neznamená, že inštitúcia sa zbavuje možnosti neskôr zmeniť zaradenie tohto pracovného miesta s ohľadom na nový prístup. Samotná existencia odlišného predchádzajúceho posúdenia nemôže svedčiť o prekročení hraníc alebo zjavne nesprávnom použití širokej miery voľnej úvahy, ktorú má inštitúcia, pokiaľ ide o určenie úrovne pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť.
(pozri body 80 a 86)
Odkaz:
Súdny dvor: 4. februára 1987, Bouteiller/Komisia, 324/85, Zb. a. 529, bod 6; 12. februára 1987, Bonino/Komisia, 233/85, Zb. s. 739, bod 5
Súd prvého stupňa: 16. decembra 1999, Cendrowicz/Komisia, T‑143/98, Zb. VS s. I‑A‑273, II‑1341, body 23 a 28