UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (samosudca)
z 18. júna 2013
Vec F‑98/11
Bernard Jargeac
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na vzdelanie – Podmienky priznania – Odpočítanie príspevku podobného charakteru vyplácaného z iných zdrojov – Žaloba, ktorá je čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne nedôvodná“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou žalobcovia Jargeac, Aliaga Artero, Charrière, Clarke, žalobkyne Domingues, Hughes a žalobcovia Lanneluc a Zein (ďalej len „osem prvých žalobcov“) navrhujú jednak zrušenie rozhodnutí Európskej komisie o odpočítaní štipendia na vyššie vzdelávanie, ktoré bolo poskytnuté Centre de Documentation et d’Information sur l’Enseignement Supérieur du Grand‑Duché (ďalej len „CEDIES“), od príspevku na vzdelávanie podľa služobného poriadku, ktorý je priznaný deťom úradníkov, pretože toto štipendium je podobného charakteru ako príspevky na vzdelávanie podľa služobného poriadku, a jednak zrušenie rozhodnutí Komisie o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm. Žalobca Finch svojou žalobou navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie, ktorým bol vyzvaný oznámiť skutočnosť, či je jeho dieťa poberateľom štipendia poskytnutého CEDIES a ktorým sa medzičasom od 1. decembra 2011 zastavuje vyplácanie príspevku na vzdelávanie podľa služobného poriadku.
Rozhodnutie: Žaloba, ktorú podal žalobca Finch, sa odmieta ako zjavne neprípustná. Žaloba, ktorú podali žalobcovia Jargeac, Aliaga Artero, Charrière, Clarke, žalobkyne Domingues, Hughes a žalobcovia Lanneluc a Zein, sa zamieta ako zjavne bez právneho základu. Žalobca Jargeac a osem ďalších úradníkov alebo bývalých úradníkov, ktorých mená sú uvedené v prílohe, znášajú vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.
Abstrakt
1. Komisia – Výkon právomoci – Prenesenie právomoci na podpis – Prípustnosť – Podmienky
(Rokovací poriadok Komisie, článok 27)
2. Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na vzdelanie – Podmienky použitia zásady zákazu súbehu podľa článku 67 ods. 2 služobného poriadku v prípade vyplatenia príspevku podobného charakteru vyplácaného z iných zdrojov – Uplatnenie na luxemburský finančný príspevok určený študentom – Prípustnosť
[Služobný poriadok úradníkov, článok 67 ods. 1 písm. c) a článok 67 ods. 2]
3. Úradníci – Vrátenie súm zaplatených bez právneho dôvodu – Odvolanie sa na neznalosť okolnosti, že úradník, ktorý opomenul uviesť príspevky podobného charakteru, ako sú rodinné prídavky Únie, poberal príspevok bez právneho dôvodu – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 67 ods. 2 a článok 85; príloha VII, články 1 až 3)
1. Pri rozhodnutiach, ktoré podpísal úradník v mene Komisie a pod jej kontrolou, predstavuje prenesenie právomoci na podpis opatrenie týkajúce sa internej organizácie služieb Komisie v súlade s jej rokovacím poriadkom a je aj normálnym prostriedkom, ktorým Komisia vykonáva svoje právomoci.
Právo Únie totiž povoľuje prenesenie vykonávacích právomocí za podmienky, že to predpis formálne nezakazuje. O to viac to musí platiť v prípade jednoduchého prenesenia právomoci na podpis.
(pozri body 38 a 39)
Odkaz:
Súdny dvor: 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia, 8/72, body 10 až 14; 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, 43/82 a 63/82, bod 14; 11. októbra 1990, FUNOC/Komisia, C‑200/89, body 13 a 14
Súd prvého stupňa: 6. decembra 1994, Lisrestal a i./Komisia, T‑450/93, bod 34; 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, T‑338/94, bod 82; 18. októbra 2001, X/BCE, T‑333/99, bod 102 a tam citovaná judikatúra; 13. júla 2006, Vounakis/Komisia, T‑165/04, bod 49
2. Iba príspevky, ktoré sú porovnateľné a plnia rovnaký účel, majú „podobný charakter“ v zmysle pravidla na zamedzenie súbehu podľa článku 67 ods. 2 služobného poriadku v oblasti rodinných prídavkov. Rozhodujúcim kritériom pre kvalifikáciu príspevku podobného charakteru je kritérium cieľa, ktorý sledujú predmetné príspevky.
V tejto súvislosti príspevok na vzdelávanie stanovený v článku 67 ods. 1 písm. c) služobného poriadku a luxemburský finančný príspevok priznaný vo forme štipendií a pôžičiek, ktorého cieľom je poskytnúť študentom finančnú pomoc určenú na pokrytie študijných nákladov a nákladov na živobytie počas štúdia, majú podobné ciele, pretože chcú prispievať na školské poplatky nezaopatreného dieťaťa úradníka.
Tento záver nemôže zmeniť okolnosť, podľa ktorej nie sú príjemcovia oboch príspevkov tie isté osoby. Skutočnosť, že sa príspevok na vzdelávanie podľa služobného poriadku poskytuje úradníkovi a vnútroštátny príspevok sa poskytuje dieťaťu alebo sa mu formálne prizná, nie je totiž rozhodujúca pre posúdenie, či sú tieto príspevky príspevkami podobného charakteru v zmysle článku 67 ods. 2 služobného poriadku. Nie je rozhodujúca ani skutočnosť, že vnútroštátny príspevok sa poskytuje na základe bydliska na vnútroštátnom území a teda na rozdiel od príspevku na vzdelávanie podľa služobného poriadku sa neviaže na služobný pomer.
(pozri body 48 – 50)
Odkaz:
Súdny dvor: 13. októbra 1977, Gelders‑Deboeck/Komisia, 106/76, bod 16; 13. októbra 1977, Emer‑van den Branden/Komisia, 14/77, bod 15; 18. decembra 2007, Weiβenfels/Parlament, C‑135/06 P, bod 89
Súd prvého stupňa: 10. mája 1990, Sens/Komisia, T‑117/89, bod 14; 11. júna 1996, Pavan/Parlament, T‑147/95, bod 41
Súd pre verejnú službu: 13. februára 2007, Guarneri/Komisia, F‑62/06, body 39, 40 a 42; 5. júna 2012, Giannakouris/Komisia, F‑83/10, bod 37; 5. júna 2012, Chatzidoukakis/Komisia, F‑84/10, bod 37
3. V prípade porušenia povinnosti uviesť podľa článku 67 ods. 2 služobného poriadku vnútroštátne finančné príspevky vyplácané z iných zdrojov sa úradník už nemôže odvolávať na článok 85 služobného poriadku a na neznalosť okolnosti, že neoprávnene poberal príspevok.
Článok 67 ods. 2 služobného poriadku treba totiž vykladať v tom zmysle, že je vecou inštitúcií určiť, či príspevky, ktoré uviedli úradníci alebo ostatní zamestnanci na základe povinnosti stanovenej v tomto ustanovení, sú alebo nie sú príspevkami podobného charakteru ako rodinné prídavky poberané podľa článkov 1, 2 a 3 prílohy VII služobného poriadku.
(pozri body 59 – 61)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 6. marca 1996, Schelbeck/Parlament, T‑141/95, body 38 a 39