NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 25. júna 2020(1)
Vec C‑393/19
Okrăžna prokuratura – Chaskovo,
Apelativna prokuratura – Plovdiv
proti
OM
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Apelativen săd – Plovdiv (Odvolací súd Plovdiv, Bulharsko)]
„Prejudiciálne konanie – Článok 17 Charty základných práv Európskej únie – Vlastnícke právo – Vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že vozidlo použité pri spáchaní trestného činu pašovania sa skonfiškuje v prospech štátu – Vozidlo, ktoré patrí tretej osobe konajúcej v dobrej viere – Rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV – Článok 2 ods. 1 – Smernica 2014/42/EÚ – Článok 6“
1. Vodič nákladného vozidla používaného v medzinárodnej doprave, ktorý prepravoval tovar z Turecka do Nemecka, bol po tom, čo bol v Bulharsku zadržaný, keď v tomto vozidle skrýval mincový poklad, v tejto poslednej uvedenej krajine obvinený a odsúdený za trestný čin pašovania. Na základe uvedeného odsúdenia sa rozhodlo, že okrem iných vecí sa skonfiškuje ťahač nákladného vozidla, pričom spoločnosť, ktorá bola jeho vlastníkom, podľa súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, „nevedela a ani nemala alebo nemohla vedieť, že jej zamestnanec spáchal tento trestný čin“.
2. Uvedený súd sa pýta na vplyv dvoch článkov Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) na vnútroštátne predpisy uplatnené na daný prípad. Konkrétne pochybuje o zlučiteľnosti týchto predpisov:
– s článkom 17 ods. 1 Charty, keďže bulharský Trestný zákon stanovuje, že dopravné prostriedky použité na spáchanie trestného činu pašovania sa skonfiškujú, aj keď patria tretej osobe konajúcej v dobrej viere,
– s článkom 47 Charty, keďže tretia osoba konajúca v dobrej viere, ktorá je vlastníkom skonfiškovaného majetku, podľa bulharských procesných predpisov nemôže predložiť svoje stanovisko na súde, ktorý nariadi konfiškáciu.
3. Na základe pokynov Súdneho dvora rozoberiem len prvú z uvedených otázok.
I. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Charta
4. Podľa článku 17 ods. 1 Charty:
„Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.“
2. Rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV (2)
5. Článok 1 („Vymedzenie pojmov“) stanovuje:
„Na účely tohto rámcového rozhodnutia:
…
– ‚nástroje‘ znamenajú akýkoľvek majetok, ktorý bol použitý alebo určený akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, na spáchanie trestného činu alebo trestných činov,
– ‚konfiškácia‘ znamená trest alebo opatrenie, ktoré je nariadené súdom v konaní o trestnom čine alebo trestných činoch a ktoré v konečnom dôsledku znamená odňatie vlastníctva,
…“
6. V článku 2 („Konfiškácia“) sa uvádza:
„1. Každý členský štát prijíma potrebné opatrenia umožňujúce mu konfiškovať, celkom alebo sčasti, nástroje a príjmy z trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, alebo majetok, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmom.
2. Pokiaľ ide o daňové trestné činy, členské štáty môžu použiť iné postupy než trestné konanie, aby odňali páchateľovi príjmy z trestného činu.“
7. Článok 4 („Opravné prostriedky“) znie:
„Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie, aby zainteresované strany, ktorých sa dotýkajú opatrenia podľa článkov 2 a 3, mali účinné opravné prostriedky na ochranu svojich práv.“
3. Smernica 2014/42/EÚ(3)
8. Článok 2 („Vymedzenie pojmov“) stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
3. ‚prostriedky‘ sú akýkoľvek majetok, ktorý bol akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, použitý alebo určený na spáchanie trestného činu alebo trestných činov;
4. ‚konfiškácia‘ je konečné odňatie majetku nariadené súdom v súvislosti s trestným činom;
…“
9. Článok 4 („Konfiškácia“) znie:
„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia úplnú alebo čiastočnú konfiškáciu prostriedkov a príjmov alebo majetku v hodnote zodpovedajúcej takýmto prostriedkom alebo príjmom, a to za predpokladu konečného odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci, ktorý môže by tiež výsledkom konania v neprítomnosti.
2. Ak konfiškácia na základe odseku 1 nie je možná, a to aspoň v prípadoch, keď je táto nemožnosť spôsobená nevyhovujúcim zdravotným stavom alebo útekom podozrivej alebo obvinenej osoby, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby umožnili konfiškáciu prostriedkov a príjmov v prípadoch, keď sa začalo trestné konanie vo veci trestného činu, ktorý pravdepodobne priamo alebo nepriamo viedol k hospodárskemu prospechu[,] a takéto konanie mohlo viesť k odsúdeniu v trestnom konaní, ak by sa podozrivá alebo obvinená osoba mohla zúčastniť konania.“
10. Článok 5 („Rozšírená konfiškácia“) stanovuje:
„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia úplnú alebo čiastočnú konfiškáciu majetku vo vlastníctve osoby odsúdenej za trestný čin, ktorý môže viesť priamo alebo nepriamo k hospodárskemu prospechu, ak je súd na základe okolností prípadu vrátane konkrétnych skutočností a dostupných dôkazov, ako napríklad, že hodnota majetku je neprimeraná k zákonnému príjmu odsúdenej osoby, presvedčený, že dotknutý majetok je získaný z trestnej činnosti.
2. Na účely odseku 1 tohto článku zahŕňa pojem ‚trestný čin‘ aspoň:
…
b) trestné činy týkajúce sa účasti v zločineckej organizácii podľa článku 2 rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV aspoň v prípadoch, keď spáchanie trestného činu viedlo k získaniu hospodárskeho prospechu;
…
e) trestný čin, za ktorý možno v súlade s príslušným aktom v článku 3, alebo ak predmetný akt neobsahuje hranicu trestu, v súlade s rozhodným vnútroštátnym právom, uložiť trest odňatia slobody s hornou sadzbou najmenej štyri roky.“
11. Podľa článku 6 („Konfiškácia majetku tretích osôb“):
„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby umožnili konfiškáciu príjmov alebo iného majetku v hodnote zodpovedajúcej príjmom, ktoré podozrivá alebo obvinená osoba priamo alebo nepriamo previedla na tretie osoby alebo ktoré tretie osoby získali od podozrivej alebo obvinenej osoby, aspoň v prípadoch, keď táto tretia osoba vedela alebo mala vedieť, že účelom prevodu alebo nadobudnutia bolo predísť konfiškácii, a to na základe konkrétnych skutočností a okolností vrátane toho, že prevod alebo nadobudnutie sa uskutočnili bezodplatne alebo za protihodnotu, ktorá bola podstatne nižšia ako trhová hodnota.
2. Odsekom 1 nie sú dotknuté práva tretích osôb konajúcich v dobrej viere.“
4. Bulharské právo. Nakazatelen kodex (4)
12. § 53 ods. 1 stanovuje:
„1. Bez ohľadu na trestnú zodpovednosť sa v prospech štátu skonfiškujú:
a) veci patriace páchateľovi, ktoré mali byť použité alebo ktoré boli použité na spáchanie úmyselného trestného činu…;
b) veci patriace páchateľovi, ktoré boli predmetom úmyselného trestného činu, pokiaľ to je výslovne stanovené v osobitnej časti Trestného zákona.
2. V prospech štátu sa tiež skonfiškujú:
a) veci, ktoré sú predmetom trestného činu alebo ktoré boli použité pri jeho spáchaní, ak je ich držba zakázaná, a
b) veci získané priamo alebo nepriamo z trestnej činnosti, ak sa nemusia nahradiť alebo vrátiť. Ak priamo alebo nepriamo získané veci zmizli alebo boli prevedené, skonfiškuje sa suma zodpovedajúca ich hodnote.“
13. § 242 ods. 8 stanovuje, že prostriedok použitý na prepravu pašovaného tovaru sa skonfiškuje v prospech štátu, aj keď nepatrí páchateľovi trestného činu, okrem prípadu, ak jeho hodnota zjavne nezodpovedá závažnosti trestného činu.
II. Skutkový stav (podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania) a prejudiciálne otázky
14. OM pracoval pre tureckú spoločnosť pôsobiacu v oblasti medzinárodnej nákladnej dopravy, ktorej patrí nákladné vozidlo s prívesom, ktoré OM riadil na trase, ktorá mala viesť cez viaceré krajiny Únie.
15. Začiatkom júna 2018 neznáma osoba oslovila OM a navrhla mu, aby za odmenu prepašoval do Nemecka spolu 2 940 antických mincí(5), pričom využila to, že OM sa mal vydať na cestu z tureckého mesta Istanbul do nemeckého mesta Delmenhorst.
16. OM súhlasil a po prevzatí mincí ich uložil do priestoru určeného pre batožinu, náradie a iné príslušenstvo, ktorý sa spravidla nachádza pod sedadlom vodiča, kde ich skryl medzi rôzne veci.
17. Ráno 12. júna 2018 OM prešiel cez turecký hraničný priechod „Kapakule“ a cez hraničný priechod „Kapitan Andreevo“ sa dostal na územie Bulharskej republiky. Na tomto poslednom uvedenom mieste bolo nákladné vozidlo skontrolované a colník našiel uvedené mince.
18. Antické mince, ťahač, príves, kľúč zapaľovania vozidla a osvedčenie o evidencii boli zaistené.
19. Počas prípravného konania konateľ spoločnosti, ktorá bola vlastníkom vozidla, požiadal o vydanie ťahača a prívesu. Túto žiadosť najprv zamietol dozorujúci prokurátor a následne, po podaní žaloby, bola táto žiadosť zamietnutá uznesením Okrăžen săd – Chaskovo (Krajský súd Chaskovo, Bulharsko) z 19. októbra 2018.
20. Rozsudkom uvedeného súdu z 22. marca 2019 bol OM odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a na peňažný trest vo výške 20 000 bulharských levov (BGN) ako páchateľ závažnej formy trestného činu pašovania mincového pokladu, ktorého hodnota spĺňa znak skutkovej podstaty „vo veľkom rozsahu“ podľa § 242 ods. 1 písm. e) NK.
21. Podľa § 242 ods. 7 NK boli zaistené mince skonfiškované v prospech štátu. V súlade s § 242 ods. 8 NK bol v prospech štátu skonfiškovaný aj ťahač, v ktorom sa mince prepravovali. Príves, ktorý priamo nesúvisel s prepravou, bol vrátený jeho vlastníkovi.
22. OM napadol prvostupňový rozsudok v časti, ktorá sa týka konfiškácie ťahača, odvolaním na Apelativen săd – Plovdiv (Odvolací súd Plovdiv, Bulharsko).
23. Odvolací súd spresňuje, že konfiškácia nie je trestom a že podľa § 242 ods. 8 NK sa nevyhnutne musí nariadiť v súvislosti s majetkom použitým pri spáchaní trestného činu pašovania.
24. Hoci takto nariadená konfiškácia má právny základ, uvedený súd má pochybnosti o tom, či je spomenuté ustanovenie NK, ktoré bolo prijaté pred vstupom Bulharska do Európskej únie, zlučiteľné s článkom 17 ods. 1 Charty.
25. Konkrétne sa domnieva, že konfiškácia dopravného prostriedku, ktorý bol použitý ako prostriedok na spáchanie trestného činu pašovania, v prospech štátu, ak sa jeho vlastník nepodieľal na spáchaní tohto trestného činu, by mohlo spôsobiť nerovnováhu medzi záujmom vlastníka, ktorý nevie o spáchaní trestného činu, a záujmom štátu na zaistení prostriedkov použitých na spáchanie trestného činu.
26. Navyše poukazuje na to, že vnútroštátne právne predpisy nestanovujú, že vlastník dopravného prostriedku sa má vypočuť v konaní, ktoré vedie ku konfiškácii, čo by mohlo ohroziť ich zlučiteľnosť s článkom 47 Charty a s právom na účinný prostriedok nápravy.
27. Za týchto okolností Apelativen săd – Plovdiv (Odvolací súd Plovdiv) kladie Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 17 ods. 1 Charty… vykladať v tom zmysle, že z dôvodu narušenia spravodlivej rovnováhy medzi všeobecným záujmom a požiadavkou ochrany vlastníckeho práva bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava podľa § 242 ods. 8 Nakazatelen kodex (Trestný zákon) Bulharskej republiky, podľa ktorej dopravný prostriedok použitý na spáchanie závažnej formy trestného činu pašovania, ktorý patrí tretej osobe, ktorá nevedela a ani nemala alebo nemohla vedieť, že jej zamestnanec spáchal tento trestný čin, sa skonfiškuje v prospech štátu?
2. Má sa článok 47 Charty… vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava podľa § 242 ods. 8 Nakazatelen kodex, podľa ktorej dopravný prostriedok patriaci osobe, ktorá nie je osobou, ktorá spáchala trestný čin, môže byť skonfiškovaný bez toho, aby bol zabezpečený priamy prístup vlastníka k spravodlivosti na účely predloženia jeho stanoviska?“
III. Konanie na Súdnom dvore
28. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 21. mája 2019.
29. Písomné pripomienky predložili Prokuratúra Chaskovo, Prokuratúra Plovdiv, grécka vláda a Európska komisia.
IV. Posúdenie
A. O prípustnosti
30. Vnútroštátny súd sa pýta Súdneho dvora, či článok 17 ods. 1 a článok 47 Charty bránia vnútroštátnemu predpisu (§ 242 ods. 8 NK), ktorý dovoľuje skonfiškovať majetok použitý na spáchanie trestného činu pašovania, aj keď tento majetok patrí tretej osobe, ktorá sa nepodieľala na spáchaní uvedeného trestného činu.
31. Keďže Charta je určená pre členské štáty „výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie“ (článok 51), izolovaná citácia jedného z jej článkov nepostačuje na odôvodnenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ak neexistuje súvislosť s inými ustanoveniami práva Únie.
32. Je však pravda, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa spomína odôvodnenie 33 smernice 2014/42. Táto smernica súvisí so skutkovými okolnosťami, ktoré sú predmetom sporu, keďže: a) stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa konfiškácie prostriedkov na páchanie trestnej činnosti a b) stanovuje, že sa majú zaviesť súdne opravné prostriedky na ochranu práv tretích osôb.
33. Napriek tomu je sporné, či sa smernica 2014/42 uplatní v tejto veci, vzhľadom na trestné činy uvedené v dohovore, v rámcových rozhodnutiach a v smerniciach, ktoré sú taxatívne vymenované v jej článku 3. Pokiaľ by sa pašovanie mincí sankcionované v prejednávanom prípade nedalo zaradiť pod niektorý z uvedených trestných činov (napríklad pod trestné činy, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie 2008/841/SVV(6)), opísané skutkové okolnosti by zostali mimo pôsobnosti tejto smernice.
34. V každom prípade Súdny dvor môže poskytnúť vnútroštátnemu súdu prvky výkladu práva Únie, ktoré tento súd nespomenul vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.(7) Tak to nedávno urobil v konaní o inom návrhu na začatie prejudiciálneho konania(8), v ktorom sa ho bulharský súd pýtal na výklad smernice 2014/42. Súdny dvor sa v uvedenej veci rozhodol poskytnúť tomuto súdu výklad rámcového rozhodnutia 2005/212, keďže smernica 2014/42 sa nevzťahovala na danú vec.(9)
35. Rámcové rozhodnutie 2005/212 bolo čiastočne nahradené smernicou 2014/42, pričom táto zmena sa nedotkla článkov 2, 4 a 5 uvedeného rámcového rozhodnutia, ktoré zostávajú v platnosti.(10) Ako uvádza Komisia, obmedzenie pôsobnosti smernice 2014/42 je dôvodom, pre ktorý niektoré z ustanovení rámcového rozhodnutia 2005/212 neboli nahradené touto smernicou.
36. Podľa rámcového rozhodnutia 2005/212 (článok 2 ods. 1) pritom „každý členský štát prijíma potrebné opatrenia umožňujúce mu konfiškovať, celkom alebo sčasti, nástroje a príjmy z trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka…“.
37. Na rozdiel od kritéria stanoveného v smernici 2014/42, ktoré obmedzuje jej pôsobnosť vyššie opísaným spôsobom, rámcové rozhodnutie 2005/212 sa môže uplatniť na trestné činy pašovania spáchané v Bulharsku, keďže podľa NK za ne možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní od troch do desiatich rokov.
38. V konečnom dôsledku sa domnievam, že na rozptýlenie pochybností vnútroštátneho súdu treba v tejto veci vyložiť rámcové rozhodnutie 2005/212.(11) Jeho uplatniteľnosť zároveň umožňuje uznať priamu súvislosť „presahujúc[u] podobnosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej z oblastí na inú“(12) so sekundárnym právnym aktom, a preto umožňuje odvolávať sa na Chartu.
B. O veci samej
39. Vnútroštátny súd uvádza, že spoločnosť, ktorá bola vlastníkom ťahača (nákladného vozidla), „nevedela a ani nemala alebo nemohla vedieť, že jej zamestnanec spáchal tento trestný čin“. Išlo teda o tretiu osobu konajúcu v dobrej viere, ktorá je zbavená majetku, ktorý vlastní, hoci sa nepodieľala na spáchaní trestného činu. Skutočný páchateľ trestného činu len použil uvedený dopravný prostriedok ako nástroj na prepašovanie mincového pokladu.
40. Pri rozhodovaní o tom, či sa vlastník, ktorý sa nachádza v tejto situácii, môže vo svoj prospech odvolávať na článok 17 ods. 1 Charty, treba v prvom rade zohľadniť obsah rámcového rozhodnutia 2005/212.
41. Článok 1 štvrtá zarážka uvedeného rámcového rozhodnutia vymedzuje konfiškáciu ako „trest alebo opatrenie, ktoré je nariadené súdom v konaní o trestnom čine alebo trestných činoch a ktoré v konečnom dôsledku znamená odňatie vlastníctva“.
42. V uvedenom ustanovení sa nehovorí o tom, kto je vlastníkom skonfiškovaného majetku. V zásade nie je vylúčené, aby tento majetok patril tretej osobe odlišnej od páchateľa alebo od iných osôb, ktoré sa podieľali na spáchaní trestného činu.
43. Niektoré časti rámcového rozhodnutia 2005/212 slúžia na spresnenie osobnej pôsobnosti konfiškácie:
– článok 2 ods. 2 stanovuje, že „páchateľovi [daňových trestných činov sa odnímu] príjmy z trestného činu“,
– podľa článku 3 ods. 1 sa má „konfiškovať… majetok patriaci osobe odsúdenej za trestný čin“,
– v článku 3 ods. 3 sa hovorí o konfiškácii „majet[ku] získan[ého] najbližšími príbuznými dotknutej osoby a majet[ku] preveden[ého] na právnickú osobu, voči ktorej má dotknutá osoba – konajúca sama alebo v spojení so svojimi najbližšími príbuznými – kontrolný vplyv“,
– napokon v odôvodnení 3 sa uvádza, že „vnútroštátne ustanovenia upravujúce zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti [sa musia] podľa potreby zdokonaliť a aproximovať, berúc do úvahy práva tretích strán konajúcich v dobrej viere“.
44. Rámcové rozhodnutie 2005/212 preto poskytovalo dostatočný základ na odôvodnenie tvrdenia, že konfiškácia sa má v zásade týkať majetku, ktorý patrí páchateľovi trestného činu, ale zároveň pripúšťalo možnosť rozšíriť ju na majetok tretích osôb.
45. Uvedené tretie osoby sa môžu nachádzať vo veľmi odlišných situáciách. Bolo by naivné popierať skutočnosť, že skutoční páchatelia (účastníci, podozriví alebo obvinení) trestných činov sa v mnohých prípadoch pokúšajú použiť tretiu osobu práve s cieľom predísť konfiškácii svojho majetku.(13)
46. Môže sa teda stať, že hoci tretie osoby nie sú skutočnými páchateľmi trestného činu,
– do určitej miery sa podieľali na jeho spáchaní alebo príprave, napríklad ako návodcovia, pomocníci alebo osoby, ktoré pomáhajú utajiť trestný čin,
– boli vlastníkmi majetku v nezákonnej držbe, napríklad zakázaných zbraní, drog alebo iných vecí, ktoré sú konkrétne určené na páchanie trestných činov a ktoré sa používajú pri ich páchaní,
– nadobudli tento majetok, pričom vedeli o jeho nezákonnom pôvode, práve s cieľom predísť jeho konfiškácii.
47. V uvedených (a možno v niektorých ďalších podobných) prípadoch by nič nebránilo konfiškácii zaisteného majetku, aj keby patril osobám odlišným od skutočného páchateľa trestného činu.
48. Inak je to v prípade, ak ide o tretie osoby konajúce v dobrej viere, na ktoré sa vzťahujú pravidlá, ktoré treba osobitne preskúmať.
1. Práva tretej osoby konajúcej v dobrej viere v prípade konfiškácie jej majetku
49. Normotvorca Únie mal na zreteli (procesnú a hmotnoprávnu) ochranu práv tretej osoby konajúcej v dobrej viere, o čom svedčí odôvodnenie 3 rámcového rozhodnutia 2005/212 a ako bolo uvedené v smernici 2014/42.
50. Uvedená ochrana sa týka tak (hmotnoprávneho) vlastníckeho práva, ktoré je zakotvené v článku 17 Charty, ako aj (procesného) práva uplatniť ho na súde v súlade s článkom 47 Charty. Budem sa zaoberať len prvým uvedeným právom.(14)
51. Hoci sa ustanovenia smernice 2014/42 o tretích osobách konajúcich v dobrej viere nevzťahujú na túto vec, možno ich vziať do úvahy pri výklade rámcového rozhodnutia 2005/212, pretože oba predpisy sledujú tie isté ciele, ktoré boli vyjadrené už v uvedenom rámcovom rozhodnutí.
52. V odôvodnení 33 smernice 2014/42 sa uznáva, že „táto smernica podstatným spôsobom zasahuje do práv osôb, a to nielen podozrivých alebo obvinených osôb, ale aj do práv tretích osôb, ktoré nie sú trestne stíhané“. Tieto tretie osoby musia mať „právo byť vypočut[é, ak] tvrdia, že sú vlastníkmi dotknutého majetku[,] alebo… tvrdia, že k nemu majú iné majetkové práva (‚vecné práva‘)“.
53. V súlade s týmto odôvodnením je v jednom z ustanovení smernice 2014/42 (v článku 6) upravená konfiškácia majetku tretích osôb, pričom v rámci tohto ustanovenia sa:
– v odseku 1 hovorí o majetku „v hodnote zodpovedajúcej príjmom, ktoré podozrivá alebo obvinená osoba priamo alebo nepriamo previedla na tretie osoby alebo ktoré tretie osoby získali od podozrivej alebo obvinenej osoby…“,(15)
– v odseku 2 uvádza, že nie sú dotknuté „práva tretích osôb konajúcich v dobrej viere“.
54. Touto právnou úpravou sa nahrádza článok 3 rámcového rozhodnutia 2005/212. Hoci tento článok už nie je platný, podľa môjho názoru by bolo mylné vyvodiť z toho záver, že zanikla možnosť skonfiškovať majetok tretích osôb v kontexte rámcového rozhodnutia 2005/212.
55. Naopak sa domnievam, že pravidlá týkajúce sa konfiškácie majetku tretích osôb, ktoré sa nachádzajú v smernici 2014/42, môžu pomôcť pochopiť dosah rámcového rozhodnutia 2005/212, aj keď sú formálne oddelené od právnej úpravy obsiahnutej v tomto rámcovom rozhodnutí.(16)
56. Nič teda nebráni tomu, aby sa článok 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2005/212 vykladal v tom zmysle, že dovoľuje konfiškáciu majetku tretích osôb okrem prípadu, že ide o osoby konajúce v dobrej viere.
57. Vychádzajúc z tohto predpokladu, črty vlastníckeho práva, ktoré zaručuje článok 17 ods. 1 Charty, boli stanovené v rozsudku z 21. mája 2019(17), v ktorom Súdny dvor:
– uznal, že ochrana, ktorú poskytuje tento článok, nie je absolútna a dovoľuje zbavenie majetku, pokiaľ je odôvodnené verejným záujmom. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy článok 52 ods. 1 Charty;(18)
– rozhodol, že „výklad článku 17 ods. 1 Charty v spojení s jej článkom 52 ods. 1 vedie na jednej strane k záveru, že v prípade, keď je zbavenie majetku odôvodňované verejným záujmom, dodržanie zásady proporcionality stanovenej v článku 52 ods. 1 Charty treba zabezpečiť s ohľadom na tento dôvod a na ciele všeobecného záujmu“;
– uviedol, že „takýto výklad… znamená, že ak chýba takýto všeobecný záujem odôvodňujúci zbavenie majetku alebo ak je preukázaný verejný záujem, ale nie sú splnené podmienky stanovené v článku 17 ods. 1 druhej vete Charty, dochádza k zásahu do vlastníckeho práva zaručeného týmto ustanovením“.(19)
58. Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že majetok, ktorý patrí tretím osobám konajúcim v dobrej viere a bol použitý ako prostriedok na spáchanie trestného činu, spravidla nemožno skonfiškovať.
59. Môžu však existovať výnimky z uvedeného pravidla, ktoré sú odôvodnené verejným záujmom, založené na vnútroštátnom predpise, ktorý sleduje legitímne ciele všeobecného záujmu, je vhodný na zabezpečenie ich dosiahnutia a nejde nad rámec toho, čo je na dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné.(20) Navyše sa vyžaduje, aby zbavenie majetku bolo kompenzované včasným vyplatením spravodlivej náhrady.(21)
60. V každom prípade považujem za vhodné uviesť doplňujúcu úvahu týkajúcu sa pojmu dobrá viera v tomto kontexte. Uznávam, že táto oblasť si vyžaduje v značnej miere zohľadnenie okolností daného prípadu a že prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť, či dotknutá osoba konala alebo prestala konať v dobrej viere (v tejto veci vnútroštátny súd jednoznačne tvrdí, že dotknutá osoba konala v dobrej viere, ako sa uvádza vyššie).(22) Chcel by som poukázať na to, že nestačí neexistencia úmyslu: zavinená nedbanlivosť za určitých okolností tiež môže vylúčiť dobrú vieru.
61. Ťažko by sa napríklad mohlo konštatovať, že v dobrej viere koná tretia osoba, ktorá síce nevie, či vozidlo, ktoré požičia inej osobe, bude použité na spáchanie konkrétneho trestného činu pašovania (alebo obchodovania s omamnými látkami), no poskytne toto vozidlo, pričom ľahko môže predpokladať, že nadobúdateľ obvykle vykonáva uvedené činnosti.
2. Odňatie dopravných prostriedkov tretej osobe konajúcej v dobrej viere podľa vnútroštátneho práva
62. Rozšírenie konfiškácie na dopravné prostriedky (automobily, lode a lietadlá) použité pri spáchaní trestného činu je otázkou, ktorú majú v zásade upraviť právne predpisy každého štátu.(23) Z hľadiska rámcového rozhodnutia 2005/2012 nemožno namietať voči zahrnutiu týchto dopravných prostriedkov medzi nástroje, ktoré boli použité pri spáchaní alebo pokuse trestného činu.
63. Vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že v tomto prípade sa uplatní § 242 ods. 8 NK, takže je potrebné skonfiškovať ťahač nákladného vozidla v prospech štátu, aj keď patrí tretej osobe konajúcej v dobrej viere.
64. Ten istý súd pripomína, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozsudku z roku 2015(24) rozhodol, že konfiškácia, o ktorej sa v Bulharsku rozhodlo na základe uvedeného ustanovenia, bola v rozpore s článkom 1 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý má podobný obsah ako článok 17 ods. 1 Charty (vlastnícke právo).
65. Prokuratúra Plovdiv, ktorá sa vo svojich pripomienkach odvoláva na ten istý rozsudok, uvádza na podporu svojho stanoviska týkajúceho sa platnosti konfiškácie iný neskorší rozsudok ESĽP(25), ktorý sa týka konfiškácie vykonanej v Bulharsku na základe § 233 ods. 6 (predtým odsek 3) zakon za mitnicite (colný zákon)(26), ktorého znenie je podľa jej názoru v colnej oblasti podobné § 242 ods. 8 NK(27).
66. Relevantnosť oboch rozsudkov ako zdroja pre poskytnutie odpovede Súdneho dvora na prvú prejudiciálnu otázku (v súlade s článkom 52 ods. 3 Charty) je v skutočnosti obmedzená:
‐ pokiaľ ide o rozsudok Atanasov, hoci je pravda, že ESĽP napokon nerozhodol, že uplatnením § 233 ods. 3 colného zákona došlo k porušeniu vlastníckeho práva, bolo to preto, lebo považoval zásah do tohto práva za odôvodnený, keďže pán Atanasov sa dopustil colného deliktu,(28)
‐ pokiaľ ide o rozsudok Ünsped, ktorého skutkové okolnosti sú podobné skutkovým okolnostiam tejto veci (konfiškácia nákladného vozidla, v ktorom sa prepravovali drogy, na základe § 242 ods. 8 NK, pričom jeho vlastník sa nepodieľal na spáchaní trestného činu), ESĽP sa po preskúmaní všeobecných zásad týkajúcich sa ochrany vlastníckeho práva zameral na aspekty procesnej povahy.(29)
67. Podľa rozsudku Ünsped vnútroštátne orgány v uvedenej veci mali preskúmať mieru zavinenia alebo starostlivosti vlastníka v súvislosti so skonfiškovaným majetkom alebo aspoň vzťah medzi jeho správaním a trestným činom.(30) Keďže to neurobili a predovšetkým neposkytli vlastníkovi možnosť napadnúť konfiškáciu jeho majetku, ktorá bola dôsledkom trestného konania, bolo porušené právo chránené článkom 1 protokolu č. 1.(31)
68. Keďže procesné aspekty prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú rozobraté v druhej prejudiciálnej otázke, diskusia o prvej prejudiciálnej otázke sa musí sústrediť na to, či je konfiškácia dopravných prostriedkov použitých pri pašovaní v prípade, ak tieto dopravné prostriedky patria tretej osobe konajúcej v dobrej viere, dostatočne a primerane odôvodnená.
69. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa nenachádzajú zmienky o tomto prípadnom odôvodnení a bulharská vláda nevstúpila do prejudiciálneho konania s cieľom brániť toto odôvodnenie. Poukázali naň bulharskí prokurátori, ktorí predložili pripomienky v tomto konaní. Okrem toho uviedli ďalšie argumenty na podporu stanoviska, ktoré zastávali v trestnom konaní na prvostupňovom súde a odvolacom súde.
70. Spomedzi uvedených argumentov (ktoré uviedla najmä Prokuratúra Plovdiv) možno podľa môjho názoru bez podrobnejšieho skúmania odmietnuť argument, podľa ktorého je konfiškácia platná preto, lebo § 242 ods. 8 NK je dostatočne dostupným, presným a predvídateľným ustanovením a sleduje cieľ všeobecného záujmu. Vnútroštátny súd sa pýta práve na zlučiteľnosť uvedeného zákonného ustanovenia, ako ho sám vykladá, s právom Únie.
71. Tiež nie je prijateľné tvrdiť na obranu uplatneného ustanovenia, že toto ustanovenie vychádza z medzinárodných záväzkov Bulharska a že konfiškácia je formou nadobudnutia (a súbežnej straty) vlastníctva ex lege, ktorá nepatrí do právomoci Únie.
72. V tejto súvislosti len pripomeniem, že rámcové rozhodnutie 2005/212 bolo vydané v rámci právomocí Únie a že rešpektovanie vlastníckeho práva je súčasťou článku 17 Charty, ktorý sa za vyššie uvedených podmienok vzťahuje na členské štáty. Z uvádzaných medzinárodných zmlúv nevyplýva povinnosť skonfiškovať majetok tretích osôb konajúcich v dobrej viere.
73. Pokiaľ ide o tvrdenie, že bulharský zákon o záväzkoch a zmluvách pripúšťa, aby spoločnosť, ktorá je vlastníkom vozidla, podala proti vodičovi žalobu o náhradu škody spôsobenej konfiškáciou (a preto by nebola zbavená svojich práv v pravom zmysle slova, lebo sa môže domáhať na súde príslušnej náhrady od odsúdeného), stačí odkázať na úvahy, ktoré Súdny dvor uviedol v súvislosti s podobnou argumentáciou v rozsudku Komisia/Maďarsko (Práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov).(32)
74. Ak sa teda vrátime k odôvodneniu predmetného opatrenia, konfiškácia vzhľadom na svoju povahu smeruje k zmareniu majetkovej motivácie páchateľa, keďže spôsobuje, že páchateľ bude zbavený všetkého majetku súvisiaceho s trestným činom, všetkých prostriedkov použitých na jeho spáchanie a všetkých príjmov z jeho spáchania. Uvedené odôvodnenie, ktoré súvisí s bojom proti trestnej činnosti, sa v zásade neuplatní, ak zhabané veci patria tretej osobe konajúcej v dobrej viere.
75. Podľa Prokuratúry Chaskovo by zrušenie tohto následku stanoveného zákonom podnecovalo na páchanie organizovanej trestnej činnosti pomocou cudzích dopravných prostriedkov použitých pri páchaní trestného činu pašovania. Odpoveď na túto (oprávnenú) obavu treba nájsť v prešetrení väzieb medzi vlastníkmi uvedených dopravných prostriedkov a páchateľmi trestného činu, pričom dokonca môže byť potrebné sprísniť kritériá na posúdenie dobrej viery týchto vlastníkov.(33)
76. Ak by sa vnútroštátny zákonodarca rozhodol stanoviť, že použité dopravné prostriedky sa v každom prípade skonfiškujú, ak ich vlastníci skutočne konali v dobrej viere (alebo dokonca boli sami zbavení svojho vozidla: možno spomenúť prípad osoby, ktorej bol ukradnutý automobil s cieľom následne ho použiť pri páchaní trestného činu pašovania), použil by právny nástroj, ktorý nie je vhodný na vyvlastnenie uvedeného majetku.
77. Na to, aby sa z konfiškácie stalo nútené zbavenie majetku, by bol za uvedených okolností potrebný dostatočný dôvod tohto zbavenia a v konečnom dôsledku by bolo potrebné uplatniť záruku týkajúcu sa náhrady stanovenú v článku 17 ods. 1 druhej vete Charty.
V. Návrh
78. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku, ktorú položil Apelativen săd – Plovdiv (Odvolací súd Plovdiv, Bulharsko), takto:
„Článok 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti v spojení s článkom 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu, ktoré dovoľuje skonfiškovať v prospech štátu dopravný prostriedok použitý na spáchanie závažnej formy trestného činu pašovania, ak tento dopravný prostriedok patrí tretej osobe konajúcej v dobrej viere, ktorá nevedela a ani nemala alebo nemohla vedieť, že tento dopravný prostriedok sa použije na spáchanie tohto trestného činu.“