Language of document :

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 9. októbra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kammergericht Berlin – Nemecko) – Výkon európskeho zatykača vydaného na NJ

(vec C-489/19 PPU)1

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Naliehavé prejudiciálne konanie – Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach – Európsky zatykač – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Článok 1 ods. 1 – Pojem „európsky zatykač“ – Minimálne požiadavky, od ktorých závisí platnosť – Článok 6 ods. 1 – Pojem „súdny orgán vydávajúci zatykač“ – Európsky zatykač vydaný prokuratúrou členského štátu – Postavenie – Existencia podriadenosti voči orgánu výkonnej moci – Právomoc ministra spravodlivosti udeľovať individuálne pokyny – Schválenie európskeho zatykača súdom pred jeho postúpením)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Kammergericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

NJ

za účasti: Generalstaatsanwaltschaft Berlin

Výrok rozsudku

Pojem „európsky zatykač“ uvedený v článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na európske zatykače vydané prokuratúrami členského štátu, aj keď sú tieto prokuratúry vystavené riziku, že pri vydávaní uvedených zatykačov budú priamo alebo nepriamo podliehať individuálnym usmerneniam alebo pokynom zo strany výkonnej moci, ako napríklad pokynom ministra spravodlivosti, pokiaľ tieto zatykače musia byť na to, aby ich uvedené prokuratúry mohli postúpiť, povinne schválené súdom, ktorý nezávisle a objektívne preskúma podmienky vydania, ako aj primeranosť týchto zatykačov, pričom má prístup k celému trestnému spisu, v ktorom sú založené prípadné individuálne usmernenia alebo pokyny zo strany výkonnej moci a prijíma tak autonómne rozhodnutie, ktoré dáva uvedeným zatykačom ich konečnú podobu.

____________

1 Ú. v. EÚ C 280, 19.8.2019.