Language of document : ECLI:EU:F:2008:71

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 5. júna 2008

Vec F‑123/06

Marianne Timmer

proti

Dvoru audítorov Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Posúdenie – Lehota na podanie sťažnosti – Nová skutočnosť – Neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou M. Timmer navrhuje jednak zrušiť jej hodnotiace správy vypracované pánom X, vedúcim holandskej sekcie prekladateľskej služby Dvora audítorov za obdobie od roku 1984 do roku 1997, a súvisiace a/alebo nadväzujúce rozhodnutia, vrátane rozhodnutia o vymenovaní pána X, a jednak zaviazať Dvor audítorov na náhradu celkovej majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktoré jej boli spôsobené týmito rozhodnutiami

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Návrh na náhradu škody spojený s návrhom na zrušenie – Neprípustnosť návrhu na zrušenie spôsobujúca neprípustnosť návrhu na náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

1.      Lehoty na podanie sťažnosti a žaloby stanovené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku majú kogentný charakter a nie sú dispozitívne pre účastníkov konania ani pre súd, pretože boli upravené s cieľom zabezpečiť jasnosť a právnu istotu. Akékoľvek výnimky či odchýlky z týchto lehôt sa musia vykladať reštriktívne. Iba existencia nových a podstatných skutočností môže odôvodňovať podanie návrhu na nové preskúmanie rozhodnutia, ktoré nebolo spochybnené v stanovených lehotách. Okrem toho aj keď žalobca neskôr objaví skutočnosť, ktorá existovala už predtým, vo všeobecnosti sa to nemôže považovať za novú skutočnosť odôvodňujúcu nové plynutie lehoty na podanie žaloby, lebo by sa tým porušila zásada právnej istoty.

(pozri body 34 – 36)

Odkaz:

Súdny dvor: 15. mája 1985, Esly/Komisia, 127/84, Zb. s. 1437, bod 10

Súd prvého stupňa: 21. februára 1995, Moat/Komisia, T‑506/93, Zb. VS s. I‑A‑43, II‑147, bod 28; 11. júla 1997, Chauvin/Komisia, T‑16/97, Zb. VS s. I‑A‑237, II‑681, body 32 a 37; 28. mája 1998, W/Komisia, T‑78/96 a T‑170/96, Zb. VS s. I‑A‑239, II‑745, bod 68

2.      Pokiaľ návrhy na náhradu škody úzko súvisia s návrhmi na zrušenie, vyhlásenými za neprípustné, návrhy na náhradu škody sú taktiež neprípustné.

(pozri bod 49)

Odkaz:

Súdny dvor: 16. júla 1981, Albini/Rada a Komisia, 33/80, Zb. s. 2141, bod 18

Súd prvého stupňa: 24. marca 1993, Benzler/Komisia, T‑72/92, Zb. s. II‑347, body 21 a 22; 14. februára 2005, Ravailhe/Výbor regiónov, T‑406/03, Zb. VS s. I‑A‑19, II‑79, bod 62

3.      Aby bol návrh na náhradu škody prípustný, žaloba musí obsahovať skutočnosti, ktoré umožňujú identifikovať nezákonnosť, ktorú žalobca inštitúcii vytýka, dôvody, pre ktoré sa domnieva, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním a ujmou, ktorú, ako tvrdí, utrpel, ako aj povahu a rozsah tejto ujmy. Naopak, návrh smerujúci k získaniu náhrady škody, ktorému chýba potrebná presnosť, musí byť považovaný za neprípustný.

(pozri bod 51)

Odkaz:

Súdny dvor: 2. decembra 1971, Zuckerfabrik Schöppenstedt/Rada, 5/71, Zb. s. 975, bod 9

Súd prvého stupňa: 29. januára 1998, Affatato/Komisia, T‑157/96, Zb. VS s. I‑A‑41, II‑97, bod 45