UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(tretia komora)
z 9. júla 2015
Vec F‑142/14
Manuel Antonio De Almeida Pereira
proti
Eurojustu
„Verejná služba – Zamestnanci Eurojustu – Dočasný zamestnanec – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Výberové konanie na výber uchádzačov – Preskúmanie kandidatúr výborom pre výber pracovníkov – Pripustenie do ďalšej fázy výberového konania – Podmienky – Bodové hodnotenie výberových kritérií – Požadovaný počet bodov – Zamietnutie kandidatúry – Žaloba zjavne bez právneho základu – Článok 81 rokovacieho poriadku“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou M. A. De Almeida Pereira v podstate navrhuje zrušiť rozhodnutie z 8. augusta 2014, ktorým Eurojust rozhodol o zamietnutí jeho kandidatúry na pracovné miesto poradcu v kabinete predsedu Eurojustu
Rozhodnutie: Žaloba za zamieta ako zjavne nedôvodná. M. A. De Almeida Pereira znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Eurojust.
Abstrakt
1. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Jasné a presné uvedenie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žaloba podaná na Súd pre verejnú službu
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 50 ods. 1 písm. e)]
2. Úradníci – Voľné pracovné miesto – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov – Voľná úvaha menovacieho orgánu alebo orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy – Dodržanie podmienok stanovených v oznámení o voľnom pracovnom mieste – Súdne preskúmanie – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 29)
3. Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Zamietnutie kandidatúry – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Dodržanie tajnosti rokovania výboru pre výber pracovníkov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)
1. Znenie článku 50 ods. 1 písm. e) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2014 je prísnejšie než znenie článku 35 ods. 1 písm. e) predchádzajúceho rokovacieho poriadku tohto súdu, pretože stanovuje, že žaloba musí obsahovať jasný a chronologicky usporiadaný opis relevantných skutočností, ako aj oddelený, presný a štruktúrovaný opis právnych dôvodov a tvrdení, na ktorých je založená. Cieľ sledovaný touto zmenou spočíval najmä v sprísnení povinnosti žalobcu jasne uviesť jeho žalobné dôvody tým, že sa vyžaduje, aby tieto dôvody spočívali na presnom určení ich právneho základu, aby sa argumentácia uvedená ku každému dôvodu vzťahovala výlučne na tento základ a aby bol každý z dôvodov dôsledne oddelený od ostatných dôvodov, a to v záujme všetkých subjektov, ktorí sa zúčastňujú na súdnom konaní, osôb podliehajúcich súdnej právomoci, advokátov, splnomocnených zástupcov a sudcov.
(pozri bod 22)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudok z 30. júna 2015, Petsch/Komisia, F‑124/14, EU:F:2015:69, bod 21
2. Uplatnenie voľnej úvahy, ktorou administratíva disponuje v oblasti vymenúvania alebo zamestnávania, predpokladá, že administratíva starostlivo a nestranne preskúma všetky relevantné časti každej kandidatúry a že dôsledne dodrží podmienky stanovené v oznámení o voľnom pracovnom mieste, takže je povinná odmietnuť každého uchádzača, ktorý tieto požiadavky nespĺňa. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste totiž tvorí právny rámec, ktorý si administratíva sama stanovuje a ktorý musí striktne dodržiavať.
Pokiaľ ide o prípadné nesprávne posúdenie pri výbere uchádzača, takéto nesprávne posúdenie musí byť zjavné a musí prekročiť širokú mieru voľnej úvahy, ktorou administratíva v rámci stanovenom oznámením o voľnom mieste disponuje pri porovnávaní zásluh uchádzačov a pri posudzovaní záujmov služby. Preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na skutočnosti, o ktoré sa opierala pri svojom posudzovaní, neprekročila primerané hranice a či neuplatnila svoju mieru voľnej úvahy zjavne nesprávne alebo ju neuplatnila na iné účely, než na aké jej bola pôvodne zverená. Súd Únie teda nemôže svojim posúdením zásluh a kvalifikácie uchádzačov nahradiť posúdenie administratívy, keď žiaden dôkaz v spise nemôže potvrdiť, že administratíva sa pri posúdení týchto zásluh a kvalifikácie dopustila zjavného pochybenia.
Z tohto hľadiska samotná skutočnosť, že uchádzač má zjavné a uznané zásluhy, nevylučuje, že v rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh uchádzačov sa iným uchádzačom uznajú väčšie zásluhy. Takisto samotná okolnosť, že uchádzač splnil všetky kritériá zvoliteľnosti obsiahnuté v oznámení o voľnom pracovnom mieste, evidentne nestačí na preukázanie, že administratíva sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
Vyššie uvedené úvahy platia o to viac vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy pri porovnávaní zásluh uchádzačov na pracovné miesto dočasného zamestnanca. Tento orgán teda môže v rámci svojej organizačnej právomoci a prostredníctvom vnútorných pravidiel rozhodnúť, že všeobecne len uchádzači, ktorí získali viac bodov, ako stanovuje určitá hranica, budú pozvaní na pohovor s výborom pre výber pracovníkov.
V tejto súvislosti skutočnosť, že uchádzač nebol vybratý do nasledujúcej fázy výberového konania nemôže sama osebe viesť k záveru, že rozhodnutia boli v tejto časti diskriminačné alebo svojvoľné. Naopak, rozhodnutie o zamietnutí jeho kandidatúry predstavuje výsledok porovnávacieho posúdenia zásluh jednotlivých uchádzačov výborom pre výber pracovníkov. Navyše okolnosť, že odborná prax tohto uchádzača mohla byť z hľadiska času dlhšia než prax vybratého uchádzača, nie je sama osebe relevantná.
(pozri body 29 – 31, 33, 34 a 37)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudky z 30. októbra 1974, Grassi/Rada, 188/73, EU:C:1974:112, body 26, 38 a 41, a zo 4. februára 1987, Bouteiller/Komisia, 324/85, EU:C:1987:59, bod 6
Súd prvého stupňa: rozsudky z 13. decembra 1990, Moritz/Komisia, T‑20/89, EU:T:1990:80, bod 29; z 19. februára 1998, Campogrande/Komisia, T‑3/97, EU:T:1998:43, bod 124; zo 16. decembra 1999, Cendrowicz/Komisia, T‑143/98, EU:T:1999:340, bod 67; z 9. júla 2002, Tilgenkamp/Komisia, T‑158/01, EU:T:2002:180, body 50 a 59 a tam citovaná judikatúra, a z 18. septembra 2003, Pappas/Výbor regiónov, T‑73/01, EU:T:2003:237, bod 54
Súd pre verejnú službu: rozsudky zo 6. mája 2009, Campos Valls/Rada, F‑39/07, EU:F:2009:45, bod 43, a z 11. decembra 2012, Trentea/FRA, F‑112/10, EU:F:2012:179, body 101, 102 a 104
3. Povinnosť odôvodnenia musí byť v rámci prijímacieho konania na obsadenie voľného pracovného miesta dočasného zamestnanca zosúladená s dodržiavaním tajnosti rokovania výboru pre výber pracovníkov, ktorému bola administratívou zverená úloha posúdiť v jej mene zásluhy uchádzačov, pričom táto povinnosť bráni tak zverejneniu postojov jednotlivých členov výboru pre výber pracovníkov, ako aj prezradeniu všetkých skutočností spojených s osobným hodnotením alebo porovnávaním uchádzačov.
Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na tajnosť rokovania výberovej komisie, oznámenie známok, ktoré uchádzač dosiahol v jednotlivých skúškach v zásade predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutia výboru pre výber pracovníkov, takže návrh uchádzača smerujúci k tomu, aby Všeobecný súd nariadil administratíve poskytnúť posúdenie zásluh všetkých uchádzačov, ktoré vykonal výbor pre výber pracovníkov, sa musí zamietnuť. Subsidiárny návrh neúspešného uchádzača na vykonanie dokazovania v tejto súvislosti sa javí ako pokus získať nové dôkazy na podporu jeho žaloby, a preto mu nemožno vyhovieť.
(pozri body 38 a 39)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok z 23. mája 2014, European Dynamics Luxembursko/ECB, T‑553/11, EU:T:2014:275, body 317 a 318 a tam citovaná judikatúra
Súd pre verejnú službu: rozsudky z 11. decembra 2012, Trentea/FRA, EU:F:2012:179, bod 90 a tam citovaná judikatúra, a z 5. marca 2015, Gyarmathy/FRA, F‑97/13, EU:F:2015:7, body 48 a 49