Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia nº 17 de Palma de Mallorca (Španielsko) 14. marca 2019 – CY/Caixabank S.A.

(vec C-224/19)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia nº 17 de Palma de Mallorca

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: CY

Žalovaná: Caixabank S.A.

Prejudiciálne otázky

1.    Možno vyhlásenie podmienky, podľa ktorej musí všetky výdavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie hypotekárneho úveru hradiť dlžník, za neplatnú z dôvodu, že je nekalá, po jej vyhlásení za neplatnú z dôvodu, že je nekalá, vzhľadom na článok 6 ods. 1 smernice 93/131 upraviť, pokiaľ ide o jeho reštitučné účinky?

2.    Možno vnútroštátnu judikatúru, ktorá stanovuje, že po vyhlásení podmienky, podľa ktorej musí všetky výdavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie hypotekárneho úveru hradiť dlžník, za neplatnú treba notárske a správcovské výdavky rozdeliť na polovicu medzi veriteľa a dlžníka, vzhľadom na článok 6 ods. 1 smernice 93/13 považovať za úpravu vyhlásenia nekalej podmienky za neplatnú zo strany súdu, a preto odporuje zásade nezáväznosti zakotvenej v článku 6 ods. 1 smernice 93/13?

3.    Porušuje vnútroštátna judikatúra, ktorá stanovuje, že po vyhlásení neplatnosti podmienky, podľa ktorej musí všetky výdavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie hypotekárneho úveru hradiť dlžník, musí dlžník uhradiť aj výdavky na ocenenie nehnuteľnosti a daň zo zriadenia hypotéky, ktoré sú spojené s uzavretím zmluvy o úvere, vzhľadom na článok 6 ods. 1 smernice 93/13 zásadu, že nekalá podmienka, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, nie je pre spotrebiteľa záväzná, a odporuje skutočnosť, že dlžník musí preukázať, že mu nebolo umožnené predložiť vlastné ocenenie nehnuteľnosti, článku 3 ods. 2 smernice 93/13?

4.    Odporuje vzhľadom na článok 6 ods. 1 smernice 93/13 vnútroštátna judikatúra, ktorá stanovuje, že po vyhlásení neplatnosti podmienky, podľa ktorej musí všetky výdavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie hypotekárneho úveru hradiť dlžník, táto podmienka môže naďalej vyvolávať účinky vo vzťahu k dlžníkovi, ak vykoná zmeny alebo zruší hypotéku, v tom zmysle, že musí naďalej uhrádzať výdavky spojené s takou zmenou alebo zrušením hypotéky, [uvedenej smernici] a porušuje skutočnosť, že uvedené výdavky musí hradiť dlžník, zásadu, že nekalá podmienka, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, nie je pre spotrebiteľa záväzná?

5.    Odporuje vnútroštátna judikatúra, ktorá čiastočne vylučuje reštitučný účinok vyhlásenia podmienky, podľa ktorej musí všetky výdavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie hypotekárneho úveru hradiť dlžník, za neplatnú z dôvodu, že je nekalá, vzhľadom na článok 6 ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1 smernice 93/13, odstrašujúcemu účinku voči podnikateľovi zakotvenému v článku 7 ods. 1 smernice 93/13?

6.    Môže vnútroštátna judikatúra, ktorá upravuje reštitučné účinky podmienky, podľa ktorej musí všetky výdavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie hypotekárneho úveru hradiť dlžník, po jej vyhlásení za neplatnú, pričom sa opiera o záujem dlžníka, odporovať zásade, že podmienky, ktoré boli vyhlásené za neplatné, nemožno upravovať, stanovenej v judikatúre Súdneho dvora, a zásade nezáväznosti podľa článku 6 smernice?

7.    Môže vnútroštátna judikatúra, ktorá stanovuje, že podmienka označená ako provízia za poskytnutie úveru automaticky spĺňa požiadavku transparentnosti, vzhľadom na článok 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13 porušovať zásadu obrátenia dôkazného bremena stanovenú v článku 3 ods. 2 tejto smernice, keďže predajca alebo dodávateľ nemusí preukázať, že vopred informoval spotrebiteľa o tejto podmienke a že ju so spotrebiteľom individuálne dohodol?

8.    Ak podľa vnútroštátnej judikatúry spotrebiteľ musí automaticky vedieť, že vyúčtovanie provízie za poskytnutie úveru je obvyklou praxou finančných inštitúcií, a preto nie je potrebné, aby veriteľ akýmkoľvek spôsobom preukázal, že podmienka bola individuálne dohodnutá, je to v rozpore s článkom 3 smernice 93/13 a s judikatúrou Súdneho dvora, alebo musí veriteľ naopak v každom prípade preukázať, že podmienka bola individuálne dohodnutá?

9.    Môže vnútroštátna judikatúra, ktorá stanovuje, že podmienku označenú ako provízia za poskytnutie úveru nemožno preskúmať, pokiaľ ide o jej nekalú povahu, na základe článku 4 ods. 2 [smernice 93/13], lebo sa týka definície hlavného predmetu zmluvy, vzhľadom na články 3 a 4 smernice 93/13 a judikatúru Súdneho dvora odporovať uvedenej smernici, alebo naopak treba vychádzať z toho, že taká provízia za poskytnutie úveru nie je súčasťou ceny zmluvy, ale je doplnkovou odmenou, a preto musí byť vnútroštátny súd oprávnený preskúmať jej transparentnosť a/alebo obsah, aby tak mohol určiť, či je nekalá podľa vnútroštátneho práva?

10.    Odporuje vzhľadom na článok 4 ods. 2 smernice 93/13, ktorý nebol prebratý prostredníctvom2 [Ley 7/1998, de 13 de abril, sobre condiciones generales de la contratación (zákon 7/1998 z 13. apríla o všeobecných zmluvných podmienkach)] do španielskeho právneho poriadku, článku 8 smernice 93/13 skutočnosť, že španielsky súd sa odvolá na článok 4 ods. 2 tejto smernice a uplatní ho, pokiaľ také ustanovenie nebolo prebraté do španielskeho právneho poriadku na základe rozhodnutia zákonodarcu, ktorý chcel dosiahnuť úplnú úroveň ochrany pred všetkými podmienkami, ktoré môže predajca alebo dodávateľ vložiť do spotrebiteľskej zmluvy, a to aj pred podmienkami, ktoré sa dotýkajú hlavného predmetu zmluvy, aj keď boli vypracované jasne a zrozumiteľne, ak sa dospeje k záveru, že podmienka označená ako provízia za poskytnutie úveru predstavuje hlavný predmet zmluvy o úvere?

11.    Ak podmienka označená ako provízia za poskytnutie úveru nebola individuálne dohodnutá a finančná inštitúcia nepreukáže, že táto provízia zodpovedá skutočne poskytnutým službám a výdavkom, ktoré táto inštitúcia vynaložila, spôsobuje uvedená podmienka vzhľadom na článok 3 ods. 1 smernice 93/13 značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom vnútroštátny súd ju musí vyhlásiť za neplatnú?

12.    Vyplýva zo zásady nezáväznosti a zásady odstrašujúceho účinku voči predajcovi alebo dodávateľovi vzhľadom na článok 6 ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1 smernice 93/13, že v konaní, v ktorom spotrebiteľ uplatní nárok na vyhlásenie nekalých podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, za neplatné, a súd vyhlási tieto podmienky za neplatné z dôvodu, že sú nekalé, predajcovi alebo dodávateľovi treba uložiť povinnosť nahradiť trovy konania, pokiaľ vnútroštátny súd vyhovie tejto žalobe o neplatnosť, bez ohľadu na konkrétne vrátenie peňažných súm, ktoré sa musí vykonať podľa rozsudku, pričom sa navyše domnieva, že hlavným žalobným návrhom je vyhlásenie podmienky za neplatnú a vrátenie peňažných súm je len vedľajším žalobným návrhom, ktorý je nerozlučne spojený s prvým uvedeným žalobným návrhom?

13.    Možno reštitučné účinky spojené s vyhlásením podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, za neplatnú z dôvodu, že je nekalá, vzhľadom na zásadu nezáväznosti a zásadu odstrašujúceho účinku podľa smernice 93/13 (článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1) z časového hľadiska obmedziť tým, že sa vyhovie námietke premlčania žaloby o vrátenie peňažnej sumy, hoci žaloba o určenie absolútnej neplatnosti, na základe ktorej sa určí, že podmienka je nekalá, je podľa vnútroštátnych právnych predpisov nepremlčateľná?

____________

1     Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288)

2 Zákon 7/1998 z 13. apríla o všeobecných zmluvných podmienkach.