ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum)

z 24. júna 2008

Vec F‑116/05

Maria Concetta Cerafogli a Paolo Poloni

proti

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Odmena – Metóda výpočtu ročnej úpravy odmien – Výkon rozsudku súdu Spoločenstva – Potvrdzujúci akt – Neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je pripojený k Zmluve ES, ktorou M. C. Cerafogli a P. Poloni navrhujú v podstate najmä jednak zrušiť ich výplatné listiny za mesiac júl 2001, tak ako boli vystavené ECB vo februári 2005 na vykonanie rozsudku Súdu prvého stupňa z 20. novembra 2003, Cerafogli a Poloni/ECB, (T‑63/02, Zb. s. II‑4929), a jednak priznať náhradu škody

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Potvrdzujúci akt – Vylúčenie

(Protokol o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, článok 36.2; Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 42)

Na žaloby na základe článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky a článku 42 podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, treba analogicky uplatniť judikatúru, podľa ktorej akt spôsobujúci ujmu je akt, ktorý sa priamo a bezprostredne dotýka právnej situácie dotknutej osoby; ako taký nemôže byť kvalifikovaný čisto potvrdzujúci akt, ako to je v prípade aktu, ktorý neobsahuje žiadny nový prvok v porovnaní so skorším aktom spôsobujúcim ujmu.

(pozri body 41 – 43)

Odkaz:

Súdny dvor: 21. januára 1987, Stroghili/Dvor audítorov, 204/85, Zb. s. 389, bod 6

Súd prvého stupňa: 7. júna 1991, Weyrich/Komisia, T‑14/91, Zb. s. II‑235, bod 35; 9. júna 1998, Biedermann a i./Dvor audítorov, T‑173/95, Zb. VS s. I‑A‑273, II‑831, bod 39