Language of document :

Odvolanie podané 15. februára 2018: Red Bull GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 30. novembra 2017 v spojených veciach T-101/15 a T-102/15, Red Bull GmbH/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

(vec C-124/18 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Red Bull GmbH (v zastúpení: A. Renck, Rechtsanwalt, S. Petivlasova, abogada)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, Marques, Optimum Mark sp. z o.o.

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnuté rozhodnutie z 30. novembra 2017 v spojených veciach T-101/15 a T-102/15,

zrušil rozhodnutia prvého odvolacieho senátu žalovaného z 2. decembra 2014 vo veciach R 2037/2013-1 a R 2036/2013-1, a

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ uvádza, že výklad Všeobecného súdu (VS), pokiaľ ide o článok 7 ods. 1 písm. a) a článok 7 ods. 4 nariadenia o ochrannej známke Európskej únie1 v kontexte ochranných známok založených na kombinácii farieb, porušuje zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. VS nesprávne uložil novú a neprimeranú požiadavku vo vzťahu ku grafickému vyjadreniu ochranných známok založených na kombinácii farieb, ktorá vychádza z nesprávneho predpokladu, že takéto ochranné známky sú svojou povahou inherentne menej presné. Po prvé tento predpoklad nemá žiadny právny základ a nezodpovedá žiadnemu z cieľov stanovených právnou úpravou, pričom jeho dôsledkom je, že dochádza k protiprávnej a neproporcionálnej diskriminácii v neprospech ochranných známok založených na kombinácii farieb v porovnaní so všetkými ostatnými druhmi ochranných známok, ako sú jednofarebné ochranné známky, slovné ochranné známky, obrazové ochranné známky a iné. Po druhé kritérium stanovené v napadnutom rozhodnutí je v rozpore so samotnou povahou ochranných známok založených na kombinácii farieb, ktoré, ako Súdny dvor jasne konštatoval vo veci Libertel2 , nie sú priestorovo ohraničené. Napadnuté rozhodnutie v skutočnosti obmedzuje ochranné známky založené na kombinácii farieb ako také na figuratívne ochranné známky, ochranné známky vymedzené umiestnením alebo ochranných známok založených na farebnom vzore. Po tretie napadnuté rozhodnutie potenciálne v registri žalovaného zneplatňuje viac ako 85 % ochranných známok založených na kombinácii farieb, ktoré sú takého druhu, ako sú napadnuté ochranné známky.

V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že VS porušil článok 7 ods. 1 písm. a) a článok 7 ods. 4 nariadenia o ochrannej známke Európskej únie, a to vzhľadom na nesprávny a neprípustný výklad rozsudku Heidelberger Bauchemie3 takým spôsobom, že tento rozsudok stanovuje tri kumulatívne požiadavky vo vzťahu ku grafickému vyjadreniu ochrannej známky založenej na kombinácii farieb, a to i) presné odtiene predmetných farieb, ii) pomer medzi predmetnými farbami, a iii) usporiadanie farieb v priestore. Tieto požiadavky neboli pre uvedené rozhodnutie rozhodujúce a majú neprimerane závažný dopad výlučne na kategóriu alebo skupinu ochranných známok alebo označení založených na kombinácii farieb alebo označení tvorených farbou samou osebe. Navyše tretia a novo uložená požiadavka je odôvodnená údajnou „obmedzenou inherentnou nižšou kapacitou farieb sprostredkovať presný význam“. Takáto kapacita bola pritom doteraz skúmaná v rámci časti testu zapísateľnosti ochrannej známky, v jeho časti týkajúcej sa rozlišovacej spôsobilosti, a nie v rámci požiadavky grafického vyjadrenia, čo znamená, že dôsledkom bude neplatnosť od začiatku bez možnosti preukázať nadobudnutú rozlišovaciu spôsobilosť alebo napraviť to iným spôsobom. Napadnuté rozhodnutie porušuje aj článok 4 nariadenia o ochrannej známke Európskej únie, a to tým, že pri danom druhu ochranných známok stanovuje požiadavku „výslovného“ opisu a tým, že protiprávne zužuje definíciu takýchto ochranných známok len na tie z nich, ktoré majú jedno priestorové (iným slovom obrazové) usporiadanie zodpovedajúce predpokladanému následnému skutočnému používaniu ochrannej známky.

V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že VS porušil zásadu legitímnych očakávaní, a to tým, že vo svojom rozhodnutí neposúdil a nevzal do úvahy, že prihláška prvej napadnutej ochrannej známky bola podaná pred rozsudkom Heidelberger Bauchemie, a teda bez ohľadu na možné uplatnenie zásad stanovených v rozsudkoch Súdneho dvora Lambretta4 a Cactus5 . Túto zásadu porušil tiež tým, že nevykonal celkové posúdenie na základe potvrdených a spoľahlivých zdrojov, uplatniteľných pravidiel a ustanovení, judikatúry EÚ a príručky žalovaného, a to s cieľom určiť, či by všetky relevantné okolnosti tohto prípadu mohli spoločne viesť k záveru, že žalovaný poskytol odvolateľovi jasné, bezpodmienečné a konzistentné uistenia, na ktoré sa odvolateľ spoľahol, takže postupoval v súlade s nimi, čo viedlo k vzniku platných legitímnych očakávaní na strane odvolateľa.

V rámci svojho štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že VS porušil zásadu proporcionality tým, že neposúdil neproporcionalitu zrušenia oboch napadnutých ochranných známok za výnimočných okolností tohto prípadu. VS osobitne neposúdil, že mohlo legitímne dôjsť k splneniu požiadaviek presnosti a jasnosti, ako aj právnej istoty, ak by bol odvolateľ vyzvaný a bolo mu umožnené objasniť opis oboch ochranných známok, takže by ostali v registri, namiesto toho, aby boli obidva zápisy zrušené.

V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že VS porušil svoj rokovací poriadok tým, že nesprávne uplatnil jeho článok 134 ods. 1 a uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania. Výnimočné okolnosti tohto prípadu a zásada spravodlivého zaobchádzania podľa článku 135 ods. 1 rokovacieho poriadku vyžadujú, aby odvolateľovi nebola uložená povinnosť nahradiť trovy konania (a aby trovy konania znášal žalovaný).

____________

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

2 Rozsudok zo 6. mája 2003, Libertel, C-104/01, EU:C:2003:244.

3 Rozsudok z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie, C-49/02, EU:C:2004:384.

4 Rozsudok zo 16. februára 2017, Brandconcern BV/EUIPO a Scooters India (Lambretta), C-577/14 P,

EU:C:2017:122.

5 Rozsudok z 11. októbra 2017, EUIPO/Cactus SA (Cactus), C-501/15 P, EU:C:2017:750.