Language of document : ECLI:EU:C:2019:449

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 23. mája 2019 (1)

Vec C280/18

Alain Flausch a i. 

proti

Ypourgos Perivallontos kai Energeias a i. 

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2011/92/EÚ – Posudzovanie vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie – Účasť verejnosti na rozhodovacom procese – Uverejnenie na internete – Prístup k spravodlivosti – Začiatok plynutia lehôt“






I.      Úvod

1.        Ako treba informovať verejnosť o tom, že sa môže zúčastniť na procese schvaľovania projektu v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie? Ako sa má následne uverejniť povolenie projektu? Tieto otázky vznikajú v predmetnom konaní.

2.        Hoci tieto otázky na prvý pohľad pôsobia technicko‑formálne, majú – podobne ako doručovanie v občianskoprávnom konaní(2) – rozhodujúci význam pre účinnosť vplyvu verejnosti a pre uplatnenie právnej ochrany. Dotknutá verejnosť sa bez včasného upovedomenia nemôže zúčastniť na povoľovacom konaní, ani nepožiada včas o právnu ochranu. Keďže podrobnosti týkajúce sa týchto otázok upravujú členské štáty, čiže uplatňujú svoju procesnú autonómiu, právny rámec na úrovni práva Únie je v tejto súvislosti vymedzený zásadami ekvivalencie a efektivity.

II.    Právny rámec

A.      Aarhuský dohovor

3.        Podľa článku 2 „Definície“ bodov 4 a 5 Aarhuského dohovoru(3):

„4.      ‚Verejnosť‘ je jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb a, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, ich združenia, organizácie alebo skupiny.

5.      ‚Zainteresovaná [dotknutá – neoficiálny preklad] verejnosť‘ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.“

4.        Článok 6 Aarhuského dohovoru obsahuje pravidlá účasti verejnosti:

„1.      Každá strana:

a)      uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I;

b)      v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam;

c)      …

2.      Zainteresovaná [Dotknutá – neoficiálny preklad] verejnosť je informovaná hneď na začiatku rozhodovacieho procesu týkajúceho sa životného prostredia podľa okolností, či už verejným oznamom alebo jednotlivo, a to vhodným, včasným a účinným spôsobom, okrem iného

a)      o navrhovanej činnosti a žiadosti, o ktorej sa bude rozhodovať;

b)      o podstate [povahe – neoficiálny preklad] možných rozhodnutí alebo o návrhu rozhodnutia;

c)      o orgáne verejnej moci zodpovednom za prijatie rozhodnutia;

d)      o uvažovanom postupe vrátane toho, ako a kedy môže byť poskytnutá táto informácia

i)      o začiatku procesu;

ii)      o možnosti účasti verejnosti;

iii)      o čase a mieste akéhokoľvek plánovaného verejného prerokovania;

iv)      o orgáne verejnej moci, od ktorého môžu byť získané príslušné informácie a kde boli informácie na účely preskúmania verejnosťou uložené;

v)      o príslušnom orgáne verejnej moci alebo akomkoľvek inom úradnom [verejnom – neoficiálny preklad] orgáne, ktorému možno predložiť pripomienky alebo otázky a časový rozpis na predloženie pripomienok a otázok, a

vi)      o skutočnosti, aké informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa na navrhovanú činnosť sú k dispozícii, a

e)      o skutočnosti, že činnosť podlieha vnútroštátnemu alebo cezhraničnému procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie.

3.      Procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas pre informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí.

4.      Každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.

7.      Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.

8.      …

9.      Každá strana zabezpečí, aby po prijatí rozhodnutia orgánom verejnej moci bola verejnosť okamžite informovaná v súlade s príslušnými postupmi. …“

5.        Článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru upravuje prístup k spravodlivosti v súvislosti s účasťou verejnosti:

„Každá strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej [dotknutej – neoficiálny preklad] verejnosti

a)      majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,

b)      ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku,

mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.

O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. …“

B.      Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

6.        Odôvodnenie 7 smernice o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „smernica o PVŽP)(4) vysvetľuje súvislosť medzi posudzovaním vplyvov na životné prostredie a účasťou verejnosti:

„Povolenie prípravy verejných a súkromných projektov, ktoré budú mať pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie, by sa malo udeliť len po posúdení pravdepodobných významných vplyvov týchto projektov na životné prostredie. Takéto posúdenie by sa malo vykonať na základe primeraných informácií, ktoré poskytne navrhovateľ a ktoré môžu doplniť orgány a verejnosť, ktorej sa posudzovaný projekt pravdepodobne týka.“

7.        Ďalšie vysvetlenia týkajúce účasti verejnosti sú uvedené v odôvodnení 16 smernice o PVŽP:

„Účinná účasť verejnosti pri prijímaní rozhodnutí umožňuje verejnosti vyjadrovať stanoviská a záujmy, ktoré môžu byť relevantné k daným rozhodnutiam a umožňuje osobe s rozhodovacou právomocou ich zohľadňovať, a tým zvyšovať zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu a prispievať k verejnému povedomiu o environmentálnych otázkach a podpore prijímaných rozhodnutí.“

8.        Článok 1 ods. 2 smernice o PVŽP definuje verejnosť a dotknutú verejnosť takto:

„d)      ‚verejnosť‘ znamená jednu alebo viacero fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny;

e)      ‚dotknutá verejnosť‘ znamená verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá [je dotknutá alebo môže byť dotknutá – neoficiálny preklad], alebo má záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania uvedeného v článku 2 ods. 2; na účely tejto definície sa má za to, že mimovládne organizácie, podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva, majú záujem.“

9.        Článok 2 ods. 1 smernice o PVŽP stanovuje, ktoré rozhodovacie procesy podliehajú požiadavkám tejto smernice:

„Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Tieto projekty sú definované v článku 4.“

10.      Posudzovanie vplyvov na životné prostredie je bližšie opísané v článku 3 smernice o PVŽP:

„Posudzovanie dopadu na životné prostredie identifikuje, popíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo a v súlade s článkami 4 až 12, priame a nepriame vplyvy projektu na nasledujúce faktory:

a)      ľudí, živočíšstvo a rastlinstvo;

b)      pôdu, vodu, vzduch, podnebie a krajinu;

c)      hmotný majetok a kultúrne dedičstvo;

d)      súčinnosť medzi faktormi uvedenými v písmenách a), b) a c).“

11.      Článok 6 ods. 2 až 5 smernice o PVŽP obsahuje základné ustanovenia o účasti verejnosti:

„2.      Verejnosť je informovaná v ranom štádiu procesu rozhodovania týkajúceho sa životného prostredia uvedeného v článku 2 ods. 2 a najneskôr hneď, ako sa môže rozumne poskytnúť informácia buď prostredníctvom verejných oznamov, alebo inými vhodnými prostriedkami, ako sú elektronické médiá, ak sú k dispozícii, o týchto záležitostiach:

a)      žiadosť o povolenie;

b)      fakt, že projekt podlieha procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a kde je to relevantné, fakt, že sa uplatňuje článok 7;

c)      podrobnosti o príslušných orgánoch zodpovedných za prijatie rozhodnutia, o tých, u ktorých sa dajú získať relevantné informácie, o tých, ktorým sa môžu zasielať pripomienky alebo otázky a podrobnosti o časovom rozvrhu zasielania pripomienok alebo otázok;

d)      povaha možných rozhodnutí alebo návrh rozhodnutia, ak existuje;

e)      uvedenie dostupnosti informácií zhromaždených podľa článku 5;

f)      uvedenie času, miesta a spôsobu, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia;

g)      podrobnosti [podrobné podmienky – neoficiálny preklad] zabezpečenia účasti verejnosti podľa odseku 5 tohto článku.

3.      Členské štáty zaistia, aby sa v primeranom časovom rámci sprístupnili dotknutej verejnosti:

a)      všetky informácie zhromaždené podľa článku 5;

b)      v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi hlavné správy a odporúčania vydané príslušnému orgánu alebo orgánom v čase, keď je dotknutá verejnosť informovaná v súlade s odsekom 2 tohto článku;

c)      v súlade s ustanoveniami [smernice o informáciách o životnom prostredí(5)] iné informácie, ako sú uvedené v odseku 2 tohto článku, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie v súlade s článkom 8 tejto smernice a ktoré sa stanú dostupnými po informovaní príslušnej verejnosti v súlade s odsekom 2 tohto článku.

4.      Dotknutej verejnosti sa poskytnú včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa procesov rozhodovania týkajúceho sa životného prostredia uvedených v článku 2 ods. 2 a na tento účel je oprávnená vyjadriť pripomienky a stanoviská, kým sú ešte príslušnému orgánu alebo orgánom otvorené všetky možnosti, predtým ako sa rozhodne o žiadosti o povolenie.

5.      Podrobné úpravy [podrobné podmienky – neoficiálny preklad] pre informovanie verejnosti (napríklad vyvesenie plagátov v určitom okruhu alebo zverejnenie v miestnej tlači) a konzultácií s dotknutou verejnosťou (napríklad písomnými zásielkami alebo prostredníctvom verejnej ankety) určia členské štáty.“

12.      Článok 9 ods. 1 smernice o PVŽP upravuje uverejnenie rozhodnutia o projekte:

„Ak sa rozhodlo o udelení alebo zamietnutí povolenia, príslušný orgán alebo orgány o tom informujú verejnosť v súlade s vhodnými postupmi…“

13.      Článok 11 smernice o PVŽP obsahuje pravidlá týkajúce sa žalôb proti rozhodnutiam podliehajúcim účasti verejnosti podľa smernice o PVŽP:

„1. Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť:

a)      ktorá má dostatočný záujem, alebo

b)      ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, kde to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku,

mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti.

2.      Členské štáty určia, v akom štádiu možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť.

3.      O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti. …“

C.      Grécke právo

14.      Článok 46 prezidentského dekrétu č. 18/1989 (FEK Α’ 8) obsahuje lehotu na podanie žaloby:

„Žalobu o neplatnosť možno podať v lehote 60 dní odo dňa nasledujúceho po doručení napadnutého aktu alebo odo dňa jeho uverejnenia, ak je uverejnenie stanovené zákonom, alebo od okamihu, keď mal navrhovateľ úplnú znalosť o akte.“

15.      V bode 8 uznesenia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd analyzuje uplatniteľné ustanovenia zákona č. 4014/2011 o environmentálnom povoľovaní stavebných diel a činností, environmentálnej regulácii stavieb bez stavebného povolenia a ďalších ustanoveniach v právomoci Ministerstva pre životné prostredie, energie a klimatickú zmenu (FEK A’ 209), ako aj rôzne vykonávacie predpisy.

16.      Článok 1 ods. 1 zákona č. 4014/2011 zaraďuje projekty verejného a súkromného odvetvia do dvoch tried (A a B) podľa ich vplyvu na životné prostredie. Do prvej triedy (A) sú zahrnuté stavebné diela a činnosti, ktoré pravdepodobne budú mať podstatné vplyvy na životné prostredie a pre ktoré je na účely prijatia osobitných podmienok a obmedzení na ochranu životného prostredia nutné vypracovať posúdenie vplyvu na životné prostredie (ďalej len „PVŽP“). Do druhej triedy (B) patria projekty s menším vplyvom na životné prostredie.

17.      Články 3 a 4, ako aj článok 19 zákona č. 4014/2011 upravujú účasť verejnosti. Podľa článku 12 zákona č. 4014/2011 sa rôzne povolenia zahrnú do jedného rozhodnutia o schválení environmentálnych podmienok (ďalej len „RSEP“).

18.      Článok 30 ods. 9 zákona č. 4014/2011 obsahuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého do zavedenia elektronického environmentálneho registra ostávajú platné existujúce ustanovenia o konzultácii zúčastnených subjektov a postupe účasti verejnosti v rámci udeľovania environmentálneho povolenia. Podľa týchto právnych predpisov uvedený postup začína jeho vyvesením oznámenia na úradnú tabuľu v sídle dotknutého kraja a uverejnením charakteristík stavebného diela v miestnej tlači, vždy spojené s výzvou pre každú dotknutú osobu, aby sa oboznámila s dielom a vyjadrila svoj názor na posúdenie jeho vplyvu na životné prostredie.

19.      Podľa článku 19a zákona č. 4014/2011 RSEP treba povinne uverejniť na internetovej stránke do jedného mesiaca. V prípade zmeškania tejto lehoty je povolenie neplatné. Podľa článku 19a ods. 1 druhej vety uverejnenie na tejto osobitnej internetovej stránke zodpovedá zákonom stanovenému uverejneniu a zakladá domnienku, že každá dotknutá osoba sa s ním oboznámila, takže môže podať žalobu o neplatnosť alebo iný prostriedok nápravy. Medzirezortná vyhláška 21938/2012 ministerstva správnej reformy a elektronickej verejnej správy a ministerstva životného prostredia, energie a politiky zmeny klímy: „Zriadenie a spustenie príslušnej internetovej stránky na uverejnenie rozhodnutí o schválení environmentálnych podmienok (RSEP), rozhodnutí o aktualizácií alebo zmene RSEP v súlade s článkom 19a zákona č. 4014/2011“ (FEK B’ 1470) upravuje vykonanie tohto ustanovenia.

III. Skutkový stav a návrh na začatie prejudiciálneho konania

20.      Prvým rozhodnutím napadnutým vo vnútroštátnom konaní bola schválená realizácia komplexného ubytovacieho zariadenia na ostrove Ios (Grécko) a environmentálne podmienky týkajúce sa zariadenia. Toto zariadenie zahŕňa hotel s 249 lôžkami, zariadené turistické objekty, wellness centrum a súvisiace zariadenia. Celé stavebné dielo sa rozkladá na veľkej ploche a jeho následkom je zabratie pobrežia, pláže a morskej oblasti, ktoré sú verejným majetkom.

21.      Dňa 2. augusta 2013 bola v miestnej tlači vydávanej na ostrove Syros (Grécko) vzdialenom 55 námorných míľ uverejnená výzva pre všetky dotknuté osoby, aby sa oboznámili so stavebným dielom a vyjadrili svoj názor o posúdení jeho vplyvu na životné prostredie. Súdny dvor o tom nemá informácie, keďže je táto tlač rozšírená na ostrove Ios. Pozvánka bola zároveň uverejnená aj v sídle kraja, ktoré sa nachádza tiež na ostrove Syros; kde bol uchovaný spis posúdenia vplyvu na životné prostredie a kde sa uskutočnilo verejné prerokovanie.

22.      Podľa nesporných tvrdení žalobcu vo veci samej z Iosu na Syros sa dá spravidla dostať niekoľkohodinovou plavbou trajektom, ktorá sa však údajne neprevádzkuje každý deň.

23.      Sporné rozhodnutie bolo prijaté 8. augusta 2014. Dňa 11. augusta 2014 bolo uverejnené na internetovej stránke DIAVGEIA a 8. septembra 2014 na internetovej stránke ministerstva životného prostredia.

24.      Žaloba o neplatnosť bola napokon podaná 19. februára 2016, t. j. po uplynutí viac ako jedného roka a šesť mesiacov od sporného rozhodnutia.

25.      Žalobcovia, traja vlastníci rekreačných zariadení na ostrove Ios, ako aj tri spolky argumentujú, že o spornom rozhodnutí sa dozvedeli až 22. decembra 2015, keď si všimli výkon pripájacích prác v rámci areálov dotknutých komplexným ubytovacím zariadením.

26.      Do konania vstúpila ako vedľajší účastník spoločnosť 105 Anonymi Touristiki kai Techniki Etaireia Ekmetallefsis Akiniton (akciová spoločnosť 105 turizmus a nehnuteľnosti), ktorej boli udelené koncesie a povolenia a ktorá zastávala názor, že žaloba o neplatnosť v rozsahu, v akom smerovala proti spornému rozhodnutiu, nebola podaná včas, pretože okrem iného bola podaná po uplynutí 60 dní odo dňa uverejnenia uvedeného dekrétu na stránke ministerstva životného prostredia.

27.      Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko) na základe tohto konania predkladá Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:

1.      Majú sa články 6 a 11 smernice o PVŽP v spojení s článkom 47 Charty vykladať v zmysle, že sú s týmito ustanoveniami práva Únie zlučiteľné ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v bodoch 8, 9 a 10 návrhu na začatie prejudiciálneho konania [pozri body 14 až 19 týchto návrhov], ktorými sa stanovuje, že predovšetkým väčší správny celok kraja a nie dotknutá obec vykonáva a kontroluje postupy, ktoré predchádzajú prijatiu rozhodnutia o schválení environmentálnych podmienok pre stavebné diela a činnosti a ktoré majú významný vplyv na životné prostredie (uverejnenie štúdií posúdenia vplyvu na životné prostredie, informovanosť a účasť verejnosti na prerokovaní)?

2.      Majú sa články 6 a 11 smernice o PVŽP v spojení s článkom 47 Charty vykladať v zmysle, že je s týmito ustanoveniami práva Únie zlučiteľný vnútroštátny právny systém, ktorý je opísaný v tých istých bodoch a ktorým sa v konečnom dôsledku stanovuje, že uverejnenie rozhodnutí o schválení environmentálnych podmienok pre stavebné diela a činnosti, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie, je na základe ich uverejnenia na príslušnej internetovej stránke domnienkou o ich úplnej znalosti pre každú dotknutú osobu na účely podania žaloby na súde podľa platnej právnej úpravy do 60 dní vzhľadom na ustanovenia o uverejnení štúdií posúdenia vplyvu na životné prostredie, informovanosti a účasti verejnosti na postupe schvaľovania predmetných stavebných diel a činností, ktoré stavajú do centra týchto postupov väčší správny celok kraja a nie dotknutú obec?“

28.      Písomné pripomienky predložili pán Flausch, pán Bosco a pán Albrespy, ako aj združenia Somateio „Syndesmos Iiton“ (spolok „Združenie obyvateľov Iosu“), Somateio „Elliniko Diktyo – Filoi tis Fysis“ (spolok „Grécka sieť – priatelia prírody“) a Somateio „Syllogos Prostasias kai Perithalpsis Agrias Zois – SPPAZ“ (spolok „Ochrana a starostlivosť života vo voľnej prírode – SPPAZ“) spoločne ako žalobcovia vo veci samej, ďalej spoločnosť 105 Anonymi Touristiki kai Techniki Etaireia Ekmetallefsis Akiniton (akciová spoločnosť 105 turizmus a nehnuteľnosti) ako vedľajší účastník na strane žalovaných orgánov vo veci samej, Helénska republika, ako aj Európska komisia. Títo účastníci konania sa zúčastnili aj na pojednávaní 27. marca 2019.

IV.    Právne posúdenie

29.      Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada) chce svojimi otázkami zistiť, či postup účasti verejnosti pri prijímaní sporného povolenia bol zlučiteľný s požiadavkami smernice o PVŽP a či uverejnením rozhodnutia na internetovej stránke začala plynúť lehota na podanie žaloby proti tomuto rozhodnutiu.

30.      V tejto súvislosti sú relevantné najmä články 6, 9 a 11 smernice o PVŽP. Tieto ustanovenia treba vykladať v kontexte Aarhuského dohovoru,(6) ku ktorého vykonávaniu tieto ustanovenia prispievajú.(7) Rozhodovacia prax Aarhus Convention Compliance Committee [Výbor pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru (ďalej len „ACCC“)](8) uznávaná zmluvnými stranami vrátane Únie a Maastricht Recommendations on Promoting Effective Public Participation in Decision‑making in Environmental Matters (Maastrichtské odporúčania spôsobov podpory efektívnej účasti verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia)(9), ktoré boli prijaté z poverenia zmluvných strán a ktoré zmluvné strany vzali na vedomie(10) a uznali(11), preto obsahujú užitočné usmernenia na účely posúdenia položených otázok.

A.      O účasti verejnosti

31.      Je pravda, že prvá otázka sa v zásade týka zlučiteľnosti všetkých zmenených gréckych ustanovení o účasti verejnosti, t. j. uverejnenia štúdií posúdenia vplyvu na životné prostredie, informovanosti, ako aj účasti verejnosti na prerokovaní, s článkami 6 a 11 smernice o PVŽP, ako aj s článkom 47 Charty základných práv. Otázka však smeruje konkrétne na to, či je prípustné, že predovšetkým väčší správny celok kraja a nie dotknutá obec vykonáva a kontroluje tieto procesné postupy.

32.      Na túto konkrétnu otázku by Súdny dvor mohol relatívne stručne odpovedať, že smernica o PVŽP neupravuje, ktorý stupeň alebo štrukturálna časť vnútroštátnej správy je zodpovedná za posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

33.      Súdny dvor síce v súvislosti so strategickým environmentálnym posudzovaním stanovil určité požiadavky na nezávislosť orgánov, s ktorými sa v rámci strategického environmentálneho posudzovania rokuje,(12) lenže v prejednávanom prípade o to nejde.

34.      Kontextom konkrétnej položenej otázky je skôr postup účasti verejnosti v spore vo veci samej. Tento postup sa vyznačuje tým, že sa neuskutočnil na ostrove Ios, kde sa sporné stavebné dielo realizuje, ale v sídle kraja na ostrove Syros, ktorý je od Iosu vzdialený 55 námorných míľ, čiže na viachodinovú plavbu trajektom, ktorá sa neuskutočňuje každý deň. K upovedomeniu verejnosti o možnostiach účasti došlo rok pred napadnutým rozhodnutím uverejnením v tlači vydávanej na ostrove Syros a vyvesením verejného oznamu v sídle kraja, ktoré sa nachádza tiež na ostrove Syros; kde bol uchovaný spis posúdenia vplyvu na životné prostredie a kde sa uskutočnilo verejné prerokovanie.

35.      Otázku preto chápem v tom zmysle, či tieto spôsoby účasti verejnosti spĺňajú požiadavky smernice o PVŽP, a najmä článku 6. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa zdá, že v tejto súvislosti sú mimoriadne dôležité tri hľadiská, a to po prvé informovanie verejnosti o projekte a prerokovanie, po druhé miesto, kde sa dotknutá verejnosť mohla oboznámiť s informáciami o projekte, a po tretie miesto prerokovania.

1.      informovaní verejnosti

36.      Podľa článku 6 ods. 2 smernice o PVŽP verejnosť je informovaná v počiatočnom štádiu procesu rozhodovania týkajúceho sa životného prostredia, buď prostredníctvom verejných oznamov, alebo inými vhodnými prostriedkami, ako sú elektronické médiá, ak sú k dispozícii.

a)      Adresáti informovania

37.      Predmetom článku 6 ods. 2 smernice o PVŽP, ktoré je uplatniteľné v prejednávanom prípade, však na rozdiel od aktuálneho znenia tohto článku nie je informovanie dotknutej verejnosti, ale hovorí o celej verejnosti v širšom zmysle.

38.      Z dôvodu normatívneho kontextu a cieľa informovania má však rozhodujúci význam, aby bola dotknutá verejnosť informovaná. Tejto skupine prináležia práva účasti podľa článku 6 ods. 3 a 4 smernice. Aj článok 6 ods. 2 Aarhuského dohovoru preto vyžaduje iba informovanie zainteresovanej [dotknutej] verejnosti.

39.      Informovanie okruhu osôb, ktorý je širší ako dotknutá verejnosť, teda informovanie celej verejnosti, má však len doplnkovú funkciu.

40.      Tento cieľ má rozhodujúci význam. Dotknutá verejnosť síce predstavuje menší okruh osôb ako celá verejnosť, ale práve z dôvodu tohto výraznejšieho vymedzenia možno zároveň jasnejšie určiť cieľovú skupinu informovania. Zatiaľ čo v prípade informovania celej verejnosti možno sotva stanoviť kritériá na účely zistenia, či sú zvolené prostriedky dostatočné, v prípade informovania dotknutej verejnosti je to oveľa ľahšie.

41.      Podľa článku 1 ods. 2 písm. e) smernice o PVŽP dotknutá verejnosť zahŕňa verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá, alebo má záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania, ako aj mimovládne organizácie, podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva. Verejnosť podľa písmena d) pritom zahŕňa jednu alebo viacero fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny.

42.      Malo by byť relatívne jednoduché identifikovať mimovládne organizácie, ktoré majú byť informované, pretože tie sú spravidla úradne registrované. Okruh dotknutých alebo zainteresovaných osôb však naproti tomu závisí od daného projektu.(13)

43.      V spore vo veci samej by malo byť dotknuté alebo zainteresované predovšetkým okolie projektu, t. j. prinajmenšom niektorí alebo možno dokonca všetci obyvatelia ostrova Ios. Okrem toho prichádzajú do úvahy aj tie osoby, ktoré sú dotknuté turistickým ruchom projektu alebo inými vplyvmi, napríklad odstraňovaním odpadu alebo zásobovaním vodou. Pri identifikovaní týchto skupín osôb by malo výrazne pomôcť vypracované posúdenie vplyvu na životné prostredie.

b)      Postup informovania

44.      Až keď je určená dotknutá verejnosť, v ďalšom kroku treba identifikovať vhodné informačné prostriedky na účely jej informovania.

45.      Článok 6 ods. 2 smernice o PVŽP stanovuje, že informácia sa poskytne buď prostredníctvom verejných oznamov, alebo inými vhodnými prostriedkami, ako sú elektronické médiá, ak sú k dispozícii. Podrobné úpravy pre informovanie verejnosti (napríklad vyvesenie plagátov v určitom okruhu alebo zverejnenie v miestnej tlači) určia podľa článku 6 ods. 5 členské štáty. Tieto ustanovenia možno chápať v tom zmysle, že normotvorca Únie v zásade považuje verejný oznam za dostatočný.

46.      Článok 6 ods. 2 Aarhuského dohovoru však stanovuje, že dotknutá verejnosť je informovaná hneď na začiatku rozhodovacieho procesu podľa okolností, či už verejným oznamom alebo jednotlivo, a to vhodným, včasným a účinným spôsobom. Z toho vyplýva, že iné vhodné prostriedky uvedené v článku 6 ods. 2 smernice o PVŽP môžu zahŕňať aj individuálne informovanie.(14)

47.      Ani právo Únie, ani Aarhuský dohovor však neobsahujú presné pravidlá, ktoré by určovali, akú formu informovania treba zvoliť. Naopak, článok 6 ods. 5 smernice o PVŽP prenecháva členským štátom, aby určili podrobné úpravy pre informovanie verejnosti.

48.      Ako uvádzajú aj účastníci konania, prejavuje sa v tom procesná autonómia členských štátov. Právne predpisy členských štátov v tomto zmysle nemôžu byť menej výhodné než pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity).(15)

i)      Zásada ekvivalencie

49.      Vo vzťahu k zásade ekvivalencie kladie návrh na začatie prejudiciálneho konania najmä otázku, či grécke právo rozlišuje medzi určitými väčšími projektmi (trieda A), a inými, spravidla menšími projektmi (trieda B) odôvodnene.

50.      V tejto súvislosti sa podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania zdá, že účasť verejnosti na projektoch triedy B zabezpečujú miestne, nie regionálne orgány. V tomto zmysle by sa informovanie verejnosti realizovalo lokálnym vyvesením na miestnom orgáne, čiže na ostrove Ios.

51.      Je však pochopiteľné, že zodpovednosť za väčšie projekty, ktorých vplyvy na životné prostredie spravidla nie sú len miestnej povahy, prináleží regionálnym orgánom. Nejde teda o porušenie zásady ekvivalencie.

ii)    Zásada efektivity

52.      Väčší význam má zásada efektivity. Informovanie verejnosti je totiž nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo možné účinne uplatniť práva účasti. Ten, koho neinformujú, nemá dôvod získavať ďalšie informácie o projekte, zúčastňovať sa rozhodovacieho procesu, ani včas požiadať o právnu ochranu.(16)

53.      Nestačí preto uplatniť ľubovoľnú formu oznámenia, ak nie je zaručené, že oznámenie sa skutočne dostane k dotknutej verejnosti. Informovanie skôr musí ponúknuť primeranú možnosť, aby sa dotknutá verejnosť informovala o prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa plánovaných činností a o svojich možnostiach účasti.(17) Len tak možno realizovať cieľ článku 6 ods. 4 smernice o PVŽP, čiže poskytnúť dotknutej verejnosti účinnú príležitosť zúčastniť sa procesov rozhodovania.

54.      Pokiaľ existujú etablované informačné kanály, ktorých účinnosť je zaručená predchádzajúcimi skúsenosťami, treba ich použiť. Pokiaľ takéto kanály nejestvujú, v tom prípade treba preskúmať, akými informačnými kanálmi možno tieto osoby zastihnúť. V tejto súvislosti prichádza do úvahy miestna tlač, ale aj denníky celoštátneho významu, rozhlas a televízia,(18) internet, oznamy,(19) a dokonca aj individuálne oznámenia.(20)

55.      Napokon je úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či informovanie verejnosti vo veci samej spĺňalo tieto požiadavky.

56.      V tejto súvislosti však treba poznamenať, že vyvesenie oznamu v sídle kraja na ostrove Syros mohlo prispieť k informovaniu dotknutej verejnosti iba nepatrne. Väčšina členov tejto verejnosti sa totiž nachádzala na ostrove Ios a je pochybné, či mali včas príležitosť oboznámiť sa s týmto oznamom. Takýto oznam by sám osebe nadmerne sťažil výkon práv účasti.

57.      Otázku, či uverejnenie v miestnej tlači predstavuje dostatočné informovanie verejnosti, by bolo treba posúdiť najmä podľa rozšírenia príslušnej informácie na ostrove Ios. Ak by sa ukázalo, že daný denník alebo hoci len jeho sporné vydanie na ostrove Ios nečítajú alebo iba v nepatrnej miere, tiež by to spochybnilo účinné informovanie dotknutej verejnosti.

58.      Pri posúdení otázky, či určité informačné prostriedky spĺňajú požiadavky zásady efektivity, čiže neobmedzujú nadmerne výkon práv účasti dotknutej verejnosti, nie je podstatné, či existujú aj účinnejšie informačné prostriedky, ktoré by bolo bývalo možné použiť bez vzniku neprimeraných nákladov. Ak takéto informačné prostriedky nejestvujú alebo nesľubujú úspech, potom je prijateľnejšie zvoliť prostriedky s obmedzeným účinkom, keďže smernica o PVŽP a Aarhuský dohovor nepožadujú nič nemožné.

59.      Vo veci samej však takéto iné informačné prostriedky nemožno vylúčiť prima facie: miestnu verejnosť na ostrove Ios by bolo možné relatívne jednoducho zastihnúť prostredníctvom oznámení v miestnych správnych inštitúciách na ostrove Ios, na centrálnych miestach, napríklad v prístavoch alebo na trhoch, ako aj na mieste stavebného diela.

60.      Grécka vláda dokonca pripúšťa možnosť, že takéto doplnkové komunikačné kanály boli využité. Bolo by preto treba prípadne preskúmať, či dotknutá verejnosť bola týmto spôsobom skutočne dostatočne informovaná.

61.      Značné pochybnosti o dostatočnom informovaní dotknutej verejnosti však vznikajú z toho, že jej členovia sa podľa informácií Súdneho dvora údajne nevyjadrili v spore vo veci samej.(21) Na pojednávaní pred Súdnym dvorom ani grécka vláda nemohla uviesť, či sa dotknutá verejnosť vyjadrila počas povoľovacieho konania.

62.      Na záver treba konštatovať, že článok 6 ods. 2 smernice o PVŽP vyžaduje také informovanie, ktoré ponúka primeranú možnosť, aby sa verejnosť dotknutá sporným projektom včas a vopred informovala o prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa plánovaných činností a o svojich možnostiach účasti.

2.      poskytovaní informácií

63.      Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplývajú ďalšie pochybnosti zo skutočnosti, že informácie týkajúce sa projektu neboli dostupné na ostrove Ios, ale iba na ostrove Syros.

64.      Podľa článku 6 ods. 3 smernice o PVŽP členské štáty zaistia, aby sa informácie týkajúce sa projektu sprístupnili dotknutej verejnosti v primeranom časovom rámci.

65.      V prípade neexistencie presnejších pravidiel sa vo vzťahu k podmienkam prístupu k informáciám uplatní procesná autonómia členských štátov, avšak obmedzená zásadami efektivity a ekvivalencie.

66.      V súvislosti so zásadou ekvivalencie sa uvádza, že informácie o menších projektoch triedy B sú dostupné na mieste, zatiaľ čo informácie o väčších projektoch triedy A s rozsiahlejšími vplyvmi na životné prostredie sú dostupné len vo väčšej vzdialenosti v sídle kraja. Aj v tejto súvislosti však platí, že za väčšie projekty je pochopiteľne zodpovedná regionálna správa.

67.      Ťažkosti pri prístupe k informáciám sú skôr otázkou zásady efektivity.

68.      Je isté, že prístup k informáciám týkajúcim sa projektu má veľký význam pre účinnú účasť na rozhodovacom procese. Pokiaľ však dotknutá verejnosť bola dostatočne informovaná o konaní, možno očakávať, že v súvislosti s prístupom k informáciám vynaložila určité náklady.

69.      Príslušné orgány však v prípade podmienok prístupu k informáciám týkajúcim sa projektu musia vytvoriť primeraný pomer medzi záujmami verejnosti a nákladmi, ktoré sú spojené s poskytnutím informácií.

70.      Skutočnosť, či podmienky prístupu k informáciám o projekte boli vo veci samej skutočne primerané, musí opäť v konečnom dôsledku preskúmať vnútroštátny súd.

71.      V tejto súvislosti sú podstatné na jednej strane náklady, ktoré vznikli členom dotknutej verejnosti v súvislosti s prerokovaním informácií o projekte, najmä trvanie a náklady cesty z ostrovu Ios na ostrov Syros a naspäť, v prípade, že informácie – na rozdiel od tvrdenia Grécka – skutočne neboli dostupné na ostrove Ios.

72.      Na druhej strane treba zohľadniť náklady orgánov, ktoré by vznikli, keby dotknutej verejnosti umožnili menej nákladný prístup k informáciám o projekte. Do úvahy by prichádzalo napríklad poskytnutie informácií na ostrove Ios, kde sa projekt realizuje a kde má bydlisko väčšina, možno dokonca všetci členovia dotknutej verejnosti, alebo elektronicky prostredníctvom internetu.

73.      Fakt, že najmä náklady miestneho poskytnutia informácií by nebolo neprimerané, vyplýva už z toho, že podľa tvrdenia Grécka verejnosť môže nahliadnuť do informácií o projekte aj v obci, v ktorej sa má projekt realizovať,(22) čo mimochodom zodpovedá aj Maastrichtským odporúčaniam.(23)

74.      Súhrnne preto možno konštatovať, že pri určení pravidiel poskytovania informácií podľa článku 6 ods. 3 smernice o PVŽP treba zabezpečiť primeraný pomer medzi zaťažením členov dotknutej verejnosti v súvislosti s výkonom práva prístupu k informáciám a medzi nákladmi, ktoré vzniknú verejným orgánom.

3.      mieste prerokovania

75.      V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú napokon sformulované pochybnosti týkajúce sa uskutočnenia prerokovania na ostrove Syros.

76.      Východiskom pre posúdenie tejto otázky je článok 6 ods. 4 smernice o PVŽP. Podľa tohto ustanovenia sa dotknutej verejnosti poskytnú včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa procesov rozhodovania týkajúceho sa životného prostredia. Podrobné úpravy konzultácií s dotknutou verejnosťou (napríklad písomnými zásielkami alebo prostredníctvom verejnej ankety) určia podľa článku 6 ods. 5 členské štáty.

77.      Otázka, či uplatnené pravidlá účasti verejnosti spĺňajú požiadavky smernice o PVŽP, vyžaduje podobné zváženie ako pravidlá poskytovania informácií.

78.      V tejto súvislosti ponúka určité usmernenie rozsudok Súdneho dvora, podľa ktorého vyberanie správnych poplatkov za účasť verejnosti na niektorých posudzovaniach vplyvov na životné prostredie je samo osebe zlučiteľné so smernicou o PVŽP. Súdny dvor však zdôraznil aj to, že poplatky nemôžu byť určené v takej výške, aby bránili plnému účinku uvedenej smernice v súlade s cieľom, ktorý sleduje.(24)

79.      Na účely zváženia je preto mimoriadne dôležité, či pravidlá účasti verejnosti obmedzujú plný účinok smernice o PVŽP.

80.      Takéto obmedzenie by bolo treba predpokladať v prípade, ak by členovia dotknutej verejnosti skutočne nutne museli cestovať na ostrov Syros, aby sa mohli zúčastniť konania. Písomná alebo elektronická forma účasti, ktorá podľa tvrdenia Grécka skutočne bola možná(25) a ktorá je výslovne uvedená v článku 6 ods. 4 smernice o PVŽP ako jedna z možných foriem účasti,(26) by totiž predstavovala pre všetkých účastníkov konania oveľa menšie náklady.

81.      Pravidlá rokovaní s dotknutou verejnosťou podľa článku 6 ods. 4 smernice o PVŽP preto musia zabezpečiť primeraný pomer medzi zaťažením členov dotknutej verejnosti v súvislosti s účasťou na konaní a medzi nákladmi, ktoré vzniknú verejným orgánom.

B.      O začatí plynutia lehoty na podanie žaloby

82.      Druhá otázka Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada) sa týka toho, či vzhľadom na odpoveď na prvú otázku sú ustanovenia, ktoré stanovujú, že uverejnením povolenia projektu na príslušnej internetovej stránke začína plynúť lehota 60 dní na podanie žaloby, zlučiteľné s článkami 6 a 11 smernice o PVŽP, ako aj s článkom 47 Charty.

1.      prípustnosti druhej otázky

83.      Najprv treba vysvetliť, či tieto otázky sú vôbec relevantné na účely rozhodnutia, čiže prípustné. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž v prípade žalôb, ktoré boli podané – podobne ako žaloba v konaní vo veci samej – pred 12. aprílom 2017 možno pri uplynutí zákonom stanovenej lehoty preukázať, že žalobca sa o napadnutom konaní dozvedel až neskôr. Rozumiem tomu tak, že lehota na podanie žaloby začína v týchto prípadoch plynúť až v okamihu skutočného vzatia na vedomie.

84.      Keďže žalobcovia vo veci samej presvedčivo tvrdia, že o povolení sa dozvedeli až začatím stavebných opatrení, a toto tvrdenie potvrdzujú aj úvahy súvisiace s odpoveďou na prvú otázku, možno predpokladať, že vo vnútroštátnom konaní nebude relevantné odpovedať na druhú otázku.

85.      Na druhej strane Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada) konštatuje, že okamih skutočného vzatia na vedomie nesmie byť neprimerane vzdialený od zákonom stanoveného okamihu, čiže od uverejnenia na internete. Nemožno preto vylúčiť, že Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada) sa v konaní vo veci samej prikloní k tomu, že zmeškanie zákonnej lehoty o jeden a pol roka sa považuje za neprimerané.

86.      Keďže v prípade pochybností platí prezumpcia relevantnosti,(27) táto otázka je prípustná.

2.      Odpoveď na druhú otázku

87.      Smernica o PVŽP neupravuje, či uverejnením rozhodnutia na internetovej stránke začala plynúť lehota na podanie žaloby proti povoleniu projektu.

88.      Podľa článku 9 ods. 1 smernice o PVŽP, ak sa rozhodlo o udelení alebo zamietnutí povolenia, príslušný orgán alebo orgány o tom informujú verejnosť v súlade s vhodnými postupmi. Článok 9 ods. 1 obsahuje síce okrem toho ďalšie požiadavky na obsah uverejnenia, ale žiadne konkrétne ustanovenia týkajúce sa konania.

89.      Ani prípadné právne základy podania žaloby proti povoleniu projektu, či už je to článok 11 smernice o PVŽP, priamy účinok ustanovení smernice(28) alebo článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru v spojení s článkom 47 Charty základných práv(29), neupravujú, či uverejnenie na internete môže spôsobiť začatie plynutia lehoty na podanie žaloby.

90.      Vo vzťahu k obom bodom, t. j. lehote na podanie žaloby a postupe uverejnenia, platí procesná autonómia členských štátov v medziach zásad efektivity a ekvivalencie.

a)      Zásada ekvivalencie

91.      Aj v tomto bode ide opäť o rozlišovanie medzi väčšími a menšími projektmi. Iba v prípade projektov triedy A je stanovené, že uverejnením na internete začína plynúť lehota na podanie žaloby. Naproti tomu v prípade projektov triedy B lehota na podanie žaloby začína plynúť v okamihu skutočného vzatia na vedomie.

92.      Rozsah a význam daných projektov sa ako argument uvádza tak v prospech, ako aj v neprospech tohto rozlišovania. Na jednej strane sa spochybňuje, že prístup k spravodlivosti je v prípade projektov s významnejším vplyvom na životné prostredie vytvorený reštriktívnejšie. Na druhej strane sa zdôrazňuje mimoriadny význam a obmedzený počet väčších projektov, čo odôvodňuje rozdielne zaobchádzanie.

93.      Napokon je v zásade odôvodnené, aby sa nový spôsob uverejnenia a – s tým spolu – nové ustanovenia o začatí lehoty na podanie žaloby zaviedli iba vo vzťahu k väčším projektom. Po prvé obmedzený počet týchto projektov uľahčuje otestovanie týchto spôsobov.(30) Po druhé v prípade týchto projektov už len z dôvodu objemu investícií je zvýšený záujem na právnej istote. Po tretie dotknutá verejnosť v prípade väčších projektov prirodzene zahŕňa väčší okruh osôb. Ak by lehota na podanie žaloby nezačala plynúť uverejnením, ale až okamihom skutočného vzatia na vedomie, sotva by bolo možné predvídať, že odkedy už nie je možné podávať žaloby.

94.      Nemožno teda hovoriť o porušení zásady ekvivalencie.

b)      Zásada efektivity

95.      Podľa zásady efektivity výkon práv priznaných právom Únie nesmie byť prakticky znemožnený alebo nadmerne sťažený.

96.      V tejto súvislosti sa treba zaoberať najprv uverejnením na internete a potom začatím plynutia lehôt na podanie žaloby.

i)      Uverejnenie na internete

97.      Uverejnenie povolenia na internete je samo osebe zlučiteľné so zásadou efektivity.

98.      Žalobcovia vo veci samej správne tvrdia, že Súdny dvor približne pred desiatimi rokmi v prípade týkajúcom sa ochrany spotrebiteľa vyjadril pochybnosti o zlučiteľnosti výlučného použitia internetu so zásadou efektivity.(31) Ešte aj v dnes existujú oblasti, kde internet nie je natoľko rozšírený, aby sa mohlo spoliehať iba naň.(32)

99.      Prinajmenšom vo veci samej nič nenasvedčuje tomu, že by uverejnenie na internete v porovnaní s inými formami uverejnenia nadmerne sťažovalo výkon práv. Naopak: aj Úradný vestník Európskej únie sa uverejňuje v elektronickej podobe na internete; v súčasnosti je spravidla len toto znenie autentické a má právne účinky.(33) Okrem toho aj článok 6 ods. 2 smernice o PVŽP uvádza v súvislosti s informovaním verejnosti elektronické médiá ako jeden z komunikačných prostriedkov. Už len z toho dôvodu musia mať členské štáty tento spôsob k dispozícii.

ii)    O lehote na podanie žaloby

100. Z dôvodu právnej istoty je v zásade prípustné, aby sa možnosť podania žaloby proti opatreniu podmienila dodržaním lehoty.(34)

101. Súdny dvor nepovažuje za nadmerné sťaženie, ak sa stanoví lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá začne plynúť až odo dňa, keď sa dotknutá osoba dozvedela o oznámení, alebo sa o ňom prinajmenšom mala dozvedieť.(35) Bolo by však nezlučiteľné so zásadou efektivity požadovať od určitej osoby dodržanie lehoty, ak konanie vnútroštátnych orgánov spolu s existenciou lehoty vedie k tomu, že dotknutá osoba je úplne pozbavená možnosti uplatniť si svoje práva pred vnútroštátnymi súdmi,(36) t. j. ak oneskorené podanie žaloby zapríčinili vnútroštátne orgány svojím správaním.(37)

102. Je preto úlohou Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada), aby preskúmala, či vnútroštátne orgány svojím konaním úplne pozbavili žalobcov možnosti uplatniť si svoje práva a najmä, či vnútroštátne orgány svojím správaním zapríčinili oneskorené podanie žaloby.

103. Podľa Grécka a akciovej spoločnosti 105 turizmus a nehnuteľnosti musel každý poznať ustanovenia vzťahujúce sa na uverejňovanie povolení na internete, a preto aj žalobcovia vo veci samej museli vziať na vedomie uverejnenie povolenia, ktoré je predmetom sporu.

104. V tejto súvislosti však nezohľadnili dostatočne kontext žaloby proti povoleniu projektu, ktorý podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Takéto povolenie totiž v súvislosti s účasťou verejnosti podľa článku 6 smernice o PVŽP predpokladá po prvé ďalšie informovanie o projekte. Po druhé v prípade žaloby podľa článku 11 smernice o PVŽP treba zabezpečiť široký prístup k spravodlivosti.

 O účasti verejnosti

105. Účasť verejnosti je relevantná predovšetkým preto, lebo dotknutá verejnosť sa môže spoliehať na to, že projekt podliehajúci posudzovaniu vplyvov na životné prostredie bude schválený iba na základe účasti verejnosti podľa článku 6 smernice o PVŽP. Zahŕňa to najmä informovanie o povoľovacom konaní, ktoré ponúka primeranú možnosť, aby sa verejnosť dotknutá sporným projektom včas a vopred informovala o prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa plánovaných činností a o svojich možnostiach účasti.(38) Ak členovia dotknutej verejnosti nie sú informovaní o konaní, potom nemusia počítať s tým, že bude vydané a uverejnené povolenie projektu, ktoré sa ich týka.

106. V tomto prípade je otázne, či okolnosť, že rozhodnutie je ex post dostupné na určitej internetovej stránke, je sama osebe postačujúca na splnenie informačných povinnosti podľa článku 9 smernice o PVŽP.(39) Ako totiž žalobcovia vo veci samej presvedčivo argumentujú, na to, aby sa internetová stránka preskúmala z hľadiska toho, či tam bolo umiestnené rozhodnutie, ktoré sa týka danej situácie, je potrebný určitý dôvod.

107. Je preto nezlučiteľné s článkami 9 a 11 smernice o PVŽP požadovať od členov dotknutej verejnosti, ktorí v skutočnosti nemali vedomosť o povolení projektu, dodržanie lehoty na podanie žaloby, ktorá začala plynúť uverejnením povolenia na internete, ak im predtým nebola poskytnutá primeraná možnosť podľa článku 6 ods. 2 smernice informovať sa o povoľovacom konaní.

 O širokom prístupe k spravodlivosti

108. Tento záver je v súlade s cieľom poskytnúť široký prístup k spravodlivosti.

109. V článku 11 ods. 3 prvej vete smernice o PVŽP, ako aj v článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru je zakotvený cieľ poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti. Táto veta sa týka rozhodovania členských štátov o tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva v súvislosti so žalobou podľa článku 11 smernice.

110. Súdny dvor však tento cieľ správne zohľadnil nielen pri otázke dostatočného záujmu alebo porušovania práva,(40) ale aj v súvislosti s otázkami, podľa akých kritérií treba uznať organizácie na ochranu životného prostredia,(41) či sú náklady súdneho konania nedostupne drahé,(42) do akej miery sa možno odvolávať na procesnú vadu pri vykonaní posudzovania vplyvov na životné prostredie,(43) a najmä vzhľadom na uplatnený účinný prostriedok nápravy.(44)

111. Cieľ poskytnúť široký prístup k spravodlivosti preto treba zohľadniť pri preskúmaní otázky, či lehota na podanie žaloby, ktorá začína plynúť uverejnením povolenia projektu na internete, nadmerne sťažuje výkon práv podľa článku 11 smernice o PVŽP. Nebolo by však zlučiteľné s týmto cieľom, ak by lehota na podanie žaloby začala plynúť takým uverejnením, s ktorým by dotknutá verejnosť z dôvodu nedostatočného informovania o povoľovacom konaní nemusela počítať.

 O uplatniteľnosti článku 11 smernice o PVŽP

112. Tomuto záveru neodporuje ani rozsudok North East Pylon Pressure Campaign a Sheehy.(45) Je pravda, že Súdny dvor v tomto rozsudku rozhodol, že pôsobnosť článku 11 ods. 1 smernice o PVŽP sa obmedzuje na aspekty sporu spočívajúce v uplatnení práva verejnosti zúčastniť sa na rozhodovacom procese podľa podrobných pravidiel stanovených v tejto oblasti smernicou.(46) Naproti tomu opravné prostriedky založené na akomkoľvek inom pravidle tejto smernice, a o to viac tie opravné prostriedky založené na akomkoľvek inom právnom predpise Únie alebo členských štátov, sú zo spomínanej pôsobnosti vylúčené.(47)

113. Toto konštatovanie možno chápať v tom zmysle, že žaloba podľa článku 11 ods. 1 smernice o PVŽP môže smerovať výlučne proti rozhodnutiam, ktoré priamo súvisia s pravidlami účasti verejnosti, nie však proti povoleniu projektu ako takému. Žalobu proti povoleniu projektu možno v tomto zmysle zakladať iba na priamom účinku ustanovení smernice o PVŽP(48) alebo na článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru v spojení s článkom 47 Charty základných práv.(49)

114. Takýto výklad uvedenej judikatúry však nie je presvedčivý.

115. Obmedzenie žaloby stanovenej v článku 11 smernice o PVŽP na otázky účasti verejnosti, vynímajúc otázku zákonnosti povolenia, by totiž zbavilo túto žalobu jej zmyslu a akéhokoľvek praktického účinku. Účasť verejnosti nie je samoúčelná a to isté platí aj pre napadnutie. Dotknutá verejnosť má na účasti záujem predovšetkým skôr preto, lebo tým môže ovplyvniť povolenie projektu a jeho vplyvy.

116. Relevantné ustanovenia preto vytvárajú neoddeliteľnú súvislosť medzi žalobou podľa článku 11 smernice o PVŽP a povolením projektu.

117. Podľa článku 11 ods. 1 určití členovia dotknutej verejnosti dostanú prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek z rozhodnutí, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti.

118. Povolenie projektu podliehajúceho posudzovaniu vplyvov na životné prostredie je rozhodnutím, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o účasti verejnosti.

119. Členské štáty totiž podľa článku 2 ods. 1 smernice o PVŽP pre všetky projekty definované v článku 4, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, musia vyžadovať povolenie a musia ich posúdiť z hľadiska ich vplyvov.

120. Podľa článku 3 smernice o PVŽP posudzovanie dopadu na životné prostredie identifikuje, opíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo a v súlade s článkami 4 až 12, priame a nepriame vplyvy projektu na určité environmentálne faktory. Účasť verejnosti stanovená v článku 6 je súčasťou tohto postupu identifikácie, opisu a posúdenia a podľa článku 8 musí byť vzatá do úvahy v povoľovacom konaní.

121. Táto súvislosť medzi žalobou a povolením vyplýva ešte priamejšie z článku 6 a článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru. Podľa článku 6 ods. 1 písm. a) a b) postup účasti verejnosti sa uplatní vo vzťahu k povoľovaniu navrhovaných činností uvedených v prílohe I a vo vzťahu k rozhodnutiam týkajúcim sa iných navrhovaných činností, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. A článok 9 ods. 2 stanovuje napadnutie vecnej a procesnej zákonnosti akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcich článku 6.(50)

122. Súdny dvor v tomto zmysle rozhodol, že právo napadnutia podľa článku 11 smernice o PVŽP po jeho prvom zavedení platilo už aj pre správne povoľovacie konania začaté pred uplynutím príslušnej lehoty na prebratie, v ktorých však došlo k vydaniu povolenia až po tomto dátume.(51) Okamih účasti verejnosti bol pritom irelevantný.

123. Okrem toho prinajmenšom uznané organizácie podporujúce ochranu životného prostredia v rámci napadnutia nie sú odkázané na to, aby sa odvolávali na porušenie pravidiel účasti verejnosti. Tieto organizácie majú skôr právo uplatniť pred súdom vnútroštátne právne normy, ktorými sa vykonávajú právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia, ako aj právne normy Únie v oblasti životného prostredia s priamym účinkom.(52)

 O možnosti osobitných konaní o žalobe vo vzťahu k procesných vadám

124. Zohľadneniu nedostatkov pri informovaní podľa článku 6 ods. 2 v súvislosti so začatím plynutia lehoty na podanie žaloby nebráni ani okolnosť, že členské štáty podľa článku 11 ods. 2 smernice o PVŽP určia, v akom štádiu možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť podľa článku 11 ods. 1.

125. Je pravda, že v niektorých členských štátoch určité procesné vady vzniknuté počas posudzovania vplyvov na životné prostredie nemožno napadnúť v rámci žaloby proti povoleniu projektu, ale v osobitnom súdnom konaní.(53)

126. Nie je však známe, že by v Grécku existovali takéto osobitné konania.

127. Takáto osobitná žaloba by však bola predovšetkým spôsobilá zabezpečiť účinnú súdnu ochranu uplatnených procesných práv, ak zamedzuje, aby bol projekt medzitým definitívne a nenapadnuteľne povolený.(54) Námietka porušenia procesných práv totiž nie je samoúčelná, ale jej cieľom musí byť vytvorenie skutočnej výhody v prospech žalobcu. V opačnom prípade by chýbal dostatočný záujem na konaní žalobcu.(55) V súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie takáto výhoda predpokladá, že žaloba môže ovplyvniť rozhodnutie o projekte.

128. Príslušné vnútroštátne orgány (a súdy(56)) sú preto povinné prijať v rámci svojich právomocí všetky opatrenia potrebné na nápravu neuskutočnenia posúdenia vplyvov na životné prostredie, napríklad zrušením alebo pozastavením už vydaného povolenia, s cieľom uskutočniť takéto posúdenie.(57) V tejto súvislosti je napadnuteľné nielen rozhodnutie o neuskutočnení riadneho posudzovania vplyvov na životné prostredie, ale prípadne aj uskutočnené posúdenie, pokiaľ obsahuje vady.(58)

129. Oprávnenie určiť štádium konania, v ktorom možno napadnúť určité rozhodnutia, uznané v článku 11 ods. 2 smernice o PVŽP, preto nemôže viesť k tomu, že pri posúdení začatia lehoty na podanie žaloby proti povoleniu sa nezohľadní závažná procesná vada vzniknutá pri informovaní dotknutej verejnosti podľa článku 6 ods. 2.

 Záujmy navrhovateľa zámeru

130. Napokon ani oprávnený záujem navrhovateľa na právnej istote nebráni zohľadneniu nedostatočného informovania v súvislosti s plynutím lehoty. Navrhovateľ totiž nie je úplne bezmocný voči nedostatkom, ktorých sa verejné orgány dopustili počas informovania dotknutej verejnosti. Pokiaľ má pochybnosti o tom, či informovanie zo strany verejných orgánov je dostatočné, doplňujúco môže prijať vhodné opatrenia, napríklad umiestniť oznamy v mieste stavebného diela a na iných vhodných miestach alebo v miestnej tlači. Na základe takých opatrení môžu členovia dotknutej verejnosti naozaj získať vedomosť o povoľovaní projektu a primeranú možnosť informovať sa o povoľovacom konaní.

c)      Predbežný záver

131. Treba preto konštatovať, že je nezlučiteľné s článkami 9 a 11 smernice o PVŽP požadovať od členov dotknutej verejnosti, ktorí v skutočnosti nemali vedomosť o povolení projektu, dodržanie lehoty na podanie žaloby, ktorá začala plynúť uverejnením povolenia na internete, ak im predtým nebola poskytnutá primeraná možnosť podľa článku 6 ods. 2 smernice informovať sa o povoľovacom konaní.

V.      Návrh

132. Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby rozhodol takto:

1.      Článok 6 ods. 2 smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie vyžaduje také informovanie, ktoré ponúka primeranú možnosť, aby sa verejnosť dotknutá sporným projektom včas a vopred informovala o prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa plánovaných činností a o svojich možnostiach účasti.

2.      Pri určení pravidiel poskytovania informácií podľa článku 6 ods. 3 smernice 2011/92 treba zabezpečiť primeraný pomer medzi zaťažením členov dotknutej verejnosti v súvislosti s výkonom práva prístupu k informáciám a medzi nákladmi, ktoré vzniknú verejným orgánom.

3.      Pravidlá rokovaní s dotknutou verejnosťou podľa článku 6 ods. 4 smernice 2011/92 musia zabezpečiť primeraný pomer medzi zaťažením členov dotknutej verejnosti v súvislosti s účasťou na konaní a medzi nákladmi, ktoré vzniknú verejným orgánom.

4.      Je nezlučiteľné s článkami 9 a 11 smernice 2011/92 požadovať od členov dotknutej verejnosti, ktorí v skutočnosti nemali vedomosť o povolení projektu, dodržanie lehoty na podanie žaloby, ktorá začala plynúť uverejnením povolenia na internete, ak im predtým nebola poskytnutá primeraná možnosť podľa článku 6 ods. 2 smernice informovať sa o povoľovacom konaní.


1      Jazyk prednesu: nemčina.


2      Pozri napríklad nedávne rozsudky zo 16. septembra 2015, Alpha Bank Cyprus (C‑519/13, EU:C:2015:603); z 2. marca 2017, Henderson (C‑354/15, EU:C:2017:157), a zo 6. septembra 2018, Catlin Europe (C‑21/17, EU:C:2018:675).


3      Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z roku 1998 (Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 4), prijatý rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 1).


4      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1).


5      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (Ú. v. ES L 41, 2003, s. 26; Mim. vyd. 15/007, s. 375).


6      Rozsudky z 8. marca 2011, Lesoochranárske zoskupenie (C‑240/09, EU:C:2011:125, bod 42); z 12. mája 2011, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein‑Westfalen (C‑115/09, EU:C:2011:289, bod 41), a z 15. marca 2018, North East Pylon Pressure Campaign und Sheehy (C‑470/16, EU:C:2018:185, bod 50).


7      Odôvodnenia 18 až 21 smernice o PVŽP a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. ES L 156, 2003, s. 17; Mim. vyd. 15/007, s. 466).


8      V súvislosti s týmto výborom pozri moje návrhy vo veci Edwards (C‑260/11, EU:C:2012:645, bod 8). Pozri tiež návrhy, ktoré podali generálny advokát Cruz Villalón vo veci Gemeinde Altrip a i. (C‑72/12, EU:C:2013:422, bod 101); generálny advokát Jääskinen v spojených veciach Rada/Vereniging Milieudefensie und Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht (C‑401/12 P až C‑403/12 P, EU:C:2014:310, body 114, a poznámka pod čiarou 117), ako aj v spojených veciach Rada a Komisia/Stichting Natuur en Milieu a Pesticide Action Network Europe (C‑404/12 P a C‑405/12 P, EU:C:2014:309, body 23 a poznámka pod čiarou 23), ako aj generálny advokát Bobek vo veci Folk (C‑529/15, EU:C:2017:1, bod 86).


9      UNECE, ECE/MP.PP/2014/2/Add.2. (Genf, 2015).


10      Fifth Meeting of the Parties to the Convention on Access to Information, Public Participation in Decision‑making and Access to Justice in Environmental Matters, Maastricht, Netherlands, 30. jún – 2. júl 2014, Decision V/2 on public participation in decision‑making, č. 2, ECE/MP.PP/2014/2/Add.1.


11      Sixth Meeting of the Parties to the Convention on Access to Information, Public Participation in Decision‑making and Access to Justice in Environmental Matters, Budva, Montenegro, 11.–13. september 2017, Decision VI/2 – Promoting effective public participation in decision‑making, č. 2, ECE/MP.PP/2017/2/Add.1


12      Rozsudok z 20. októbra 2011, Seaport (NI) a i. (C‑474/10, EU:C:2011:681, body 39 a 42). Pozri tiež článok 9a smernice o PVŽP v znení smernice 2014/52 a nálezy a odporúčania ACCC z 24. septembra 2010, Bielorusko (ACCC/C/2009/37; ECE/MP.PP/2011/11/Add.2, bod 80) o úlohách developera.


13      Pozri nálezy a odporúčania ACCC zo 7. marca 2008, Litauen (ACCC/C/2006/16, ECE/MP.PP/C.1/2008/5/Add.6, č. 67), a z 24. septembra 2013, Európska únia a Spojené kráľovstvo (ACCC/C/2012/68, ECE/MP.PP/C.1/2014/5, č. 97), ako aj Maastrichtské odporúčania (citované v poznámke pod čiarou 11, bod 59).


14      Podľa Town and Country Planning (Environmental Impact Assessment) Regulations 2017 Spojeného kráľovstva, ktoré predložili Flasuch a i., tak určité zainteresované osoby, ktoré by sa inak nedozvedeli o všeobecnom ozname, treba informovať individuálne; pozri regulation 20(3) a 11(2), 12(5), 13(5) alebo 14(6).


15      Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe‑Zentralfinanz a Rewe‑Zentral (33/76, EU:C:1976:188, bod 5); z 27. júna 2013, Agrokonsulting (C‑93/12, EU:C:2013:432, body 35 a 36), a z 22. februára 2018, INEOS Köln (C‑572/16, EU:C:2018:100, bod 42).


16      Pozri nálezy a odporúčania ACCC z 18. februára 2005, Kazachstan (ACCC/C/2004/2, ECE/MP.PP/C.1/2005/2/Add.2, bod 24).


17      Pozri nálezy a odporúčania ACCC zo 7. marca 2008, Litauen (ACCC/C/2006/16, ECE/MP.PP/C.1/2008/5/Add.6, bod 67), a z 3. júla 2009, Francúzsko (ACCC/C/2007/22, ECE/MP.PP/C.1/2009/4/Add.1, bod 41), ako aj Maastrichtské odporúčania (citované v poznámke pod čiarou 11, bod 59).


18      Nálezy a odporúčania ACCC z 31. marca 2006, Arménsko (ACCC/C/2004/8, ECE/MP.PP/C.1/2006/2/Add.1, bod 70).


19      Nálezy a odporúčania ACCC zo 7. marca 2008, Litva (ACCC/C/2006/16, ECE/MP.PP/C.1/2008/5/Add.6, bod 67).


20      Podľa Town and Country Planning (Environmental Impact Assessment) Regulations 2017 Spojeného kráľovstva, ktoré predložili Flausch a i., určité zainteresované osoby, ktoré by sa inak nedozvedeli o všeobecnom ozname, treba informovať individuálne; pozri regulation 20(3) a 11(2), 12(5), 13(5) alebo 14(6). Podľa nálezov a odporúčaní ACCC z 19. júna 2017, Španielsko (ACCC/C/2014/99, ECE/MP.PP/C.1/2017/17, bod 58) sa zdá, že to platí aj v určitých prípadoch v rámci španielskeho regiónu Katalánsko.


21      Nálezy a odporúčania ACCC z 28. júna 2013, Spojené kráľovstvo (ACCC/C/2011/61; ECE/MP.PP/C.1/2013/13, 23, bod 59).


22      Bod 51 stanoviska.


23      Citované v poznámke pod čiarou 11, bod 92 písm. a).


24      Rozsudok z 9. novembra 2006, Komisia/Írsko (C‑216/05, EU:C:2006:706, body 42 a 43).


25      Bod 51 stanoviska.


26      Pozri tiež článok 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru.


27      Rozsudky z 31. mája 2018, Zheng (C‑190/17, EU:C:2018:357, bod 21), a zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N (C‑384/17, EU:C:2018:810, bod 35).


28      Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 66); z 25. júla 2008, Janecek (C‑237/07, EU:C:2008:447, bod 37); z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK (C‑243/15, EU:C:2016:838, bod 44), a z 20. decembra 2017, Protect Natur‑, Arten‑ und Landschaftsschutz Umweltorganisation (C‑664/15, EU:C:2017:987, bod 34).


29      Rozsudok z 20. decembra 2017, Protect Natur‑, Arten‑ und Landschaftsschutz Umweltorganisation (C‑664/15, EU:C:2017:987, bod 46).


30      Pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i. (C‑127/07, EU:C:2008:728, body 60 a 61).


31      Rozsudok z 18. marca 2010, Alassini a i. (C‑317/08 až C‑320/08, EU:C:2010:146, bod 58). Pozri tiež moje návrhy v tejto veci (EU:C:2019:720, bod 52), ako aj nálezy a odporúčania ACCC z 31. marca 2006, Arménsko (ACCC/C/2004/8, ECE/MP.PP/C.1/2006/2/Add.1, bod 31), a z 19. júna 2017, Španielsko (ACCC/C/2014/99, ECE/MP.PP/C.1/2017/17, bod 58), ako aj Maastrichtské odporúčania  (citované v poznámke pod čiarou 11, bod 141).


32      Pozri nálezy a odporúčania ACCC z 31. marca 2006, Arménsko (ACCC/C/2004/8, ECE/MP.PP/C.1/2006/2/Add.1, bod 31).


33      Článok 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie (Ú. v. EÚ L 69, 2013, s. 1).


34      Rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe‑Zentralfinanz a Rewe‑Zentral (33/76, EU:C:1976:188, bod 5); zo 17. novembra 1998, Aprile (C‑228/96, EU:C:1998:544, bod 19); z 30. júna 2011, Meilicke a i. (C‑262/09, EU:C:2011:438, bod 56), a zo 17. novembra 2016, Stadt Wiener Neustadt (C‑348/15, EU:C:2016:882, bod 41). Pozri tiež nálezy a odporúčania ACCC z 24. septembra 2010, Spojené kráľovstvo (ACCC/C/2008/33, ECE/MP.PP/C.1/2010/6/Add.3, bod 138).


35      Rozsudok z 28. januára 2010, Uniplex (UK) (C‑406/08, EU:C:2010:45, bod 32); pozri tiež nálezy a odporúčania ACCC z 24. septembra 2010, Spojené kráľovstvo (ACCC/C/2008/33, ECE/MP.PP/C.1/2010/6/Add.3, bod 138).


36      Rozsudky z 15. septembra 1998, Edis (C‑231/96, EU:C:1998:401, bod 48); zo 17. novembra 1998, Aprile (C‑228/96, EU:C:1998:544, bod 43); z 15. apríla 2010, Barth (C‑542/08, EU:C:2010:193, bod 33); z 8. septembra 2011, Q‑Beef a Bosschaert (C‑89/10 a C‑96/10, EU:C:2011:555, bod 51), a z 21. decembra 2016, TDC (C‑327/15, EU:C:2016:974, bod 104).


37      Rozsudok z 19. mája 2011, Iaia a i. (C‑452/09, EU:C:2011:323, bod 21).


38      Pozri bod 62 vyššie.


39      Nálezy a odporúčania ACCC z 31. marca 2006, Arménsko (ACCC/C/2004/8, ECE/MP.PP/C.1/2006/2/Add.1, bod 31), a z 19. júna 2017, Španielsko (ACCC/C/2014/99, ECE/MP.PP/C.1/2017/17, bod 58), ako aj Maastrichtské odporúčania  (citované v poznámke pod čiarou 11, bod 141).


40      Rozsudky z 12. mája 2011, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein‑Westfalen (C‑115/09, EU:C:2011:289, bod 46), a zo 16. apríla 2015, Gruber (C‑570/13, EU:C:2015:231, body 36 a 39).


41      Rozsudok z 15. októbra 2009, Djurgården‑Lilla Värtans Miljöskyddsförening (C‑263/08, EU:C:2009:631, bod 45).


42      Rozsudky z 11. apríla 2013, Edwards a Pallikaropoulos (C‑260/11, EU:C:2013:221, body 31 a 44), a zo 17. októbra 2018, Klohn (C‑167/17, EU:C:2018:833, bod 35).


43      Rozsudky zo 7. novembra 2013, Gemeinde Altrip a i. (C‑72/12, EU:C:2013:712, body 37, 43, 46, 48 a 49), a z 15. októbra 2015, Komisia/Nemecko (C‑137/14, EU:C:2015:683, body 48 a 55).


44      Rozsudok z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK (C‑243/15, EU:C:2016:838, body 58 a 72).


45      Rozsudok z 15. marca 2018, North East Pylon Pressure Campaign a Sheehy (C‑470/16, EU:C:2018:185).


46      Rozsudok z 15. marca 2018, North East Pylon Pressure Campaign a Sheehy (C‑470/16, EU:C:2018:185, bod 36).


47      Rozsudok z 15. marca 2018, North East Pylon Pressure Campaign a Sheehy (C‑470/16, EU:C:2018:185, bod 39).


48      Pozri rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 66); z 25. júla 2008, Janecek (C‑237/07, EU:C:2008:447, bod 37); z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK (C‑243/15, EU:C:2016:838, bod 44), a z 20. decembra 2017, Protect Natur‑, Arten‑ und Landschaftsschutz Umweltorganisation (C‑664/15, EU:C:2017:987, bod 34).


49      Rozsudok z 20. decembra 2017, Protect Natur‑, Arten‑ und Landschaftsschutz Umweltorganisation (C‑664/15, EU:C:2017:987, bod 46).


50      Rozsudok z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK (C‑243/15, EU:C:2016:838, body 56 a 57).


51      Rozsudok zo 7. novembra 2013, Gemeinde Altrip a i. (C‑72/12, EU:C:2013:712, bod 31).


52      Rozsudky z 12. mája 2011, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein‑Westfalen (C‑115/09, EU:C:2011:289, bod 48); z 15. októbra 2015, Komisia/Nemecko, (C‑137/14, EU:C:2015:683, bod 92), a z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK (C‑243/15, EU:C:2016:838, bod 59).


53      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Križan a i. (C‑416/10, EU:C:2012:218, bod 138 a nasl.).


54      Rozsudok z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK (C‑243/15, EU:C:2016:838, bod 72), a návrhy, ktoré som predniesla vo veci Križan a i. (C‑416/10, EU:C:2012:218, bod 146).


55      Pozri rozsudky zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals und Akcros Chemicals/Komisia (C‑550/07 P, EU:C:2010:512, bod 23); z 22. júna 2016, DK Recycling a Roheisen/Komisia (C‑540/14 P, EU:C:2016:469, bod 42), a z 9. novembra 2017, HX/Rada (C‑423/16 P, EU:C:2017:848, bod 30).


56      Rozsudok z 28. februára 2012, Inter‑Environnement Wallonie a Terre wallonne (C‑41/11, EU:C:2012:103, bod 45).


57      Rozsudky zo 7. januára 2004, Wells (C‑201/02, EU:C:2004:12, body 64 a 65); z 3. júla 2008, Komisia/Írsko (C‑215/06, EU:C:2008:380, bod 59); z 28. februára 2012, Inter‑Environnement Wallonie a Terre wallonne (C-41/11, EU:C:2012:103, body 42, 43 a 46), ako aj z 26. júla 2017, Comune di Corridonia a i. (C‑196/16 a C‑197/16, EU:C:2017:589, bod 35).


58      Rozsudky zo 7. novembra 2013, Gemeinde Altrip a i. (C‑72/12, EU:C:2013:712, bod 37), ako aj z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK (C‑243/15, EU:C:2016:838, bod 61).