Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlande (Holandsko) 21. decembra 2018 – Federatie Nederlandse Vakbeweging/Van den Bosch Transporten B.V., Van den Bosch Transporte GmbH, Silo-Tank Kft

(vec C-815/18)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlande

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Federatie Nederlandse Vakbeweging

Žalovaní: Van den Bosch Transporten B.V., Van den Bosch Transporte GmbH, Silo-Tank Kft

Prejudiciálne otázky

1.    Má sa smernica 96/71/ES1 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 431, ďalej len „smernica o vysielaní pracovníkov“) vykladať v tom zmysle, že sa má uplatňovať aj na pracovníka, ktorý ako vodič vykonáva medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu a v dôsledku toho svoju prácu vykonáva vo viac ako jednom členskom štáte?

2.    a)    V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Podľa akého kritéria alebo podľa akých hľadísk sa má určiť, či sa pracovník zamestnaný ako vodič v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave vysiela „na územie členského štátu“ v zmysle článku 1 ods. 1 a 3 smernice o vysielaní pracovníkov a či tento pracovník v zmysle článku 2 ods. 1 smernice o vysielaní pracovníkov „počas vymedzeného obdobia vykonáva prácu na území iného členského štátu, než štát, v ktorom bežne pracuje“?

b)    Má pre zodpovedanie otázky 2a) význam okolnosť, že podnik, ktorý pracovníka označeného v otázke 2a) vysiela, je prepojený – napríklad prostredníctvom koncernu – s podnikom, do ktorého pracovníka vysiela, a ak áno, aký?

c)    Ak práca pracovníka označeného v otázke 2a) sčasti zahŕňa kabotážnu prepravu – t. j. prepravnú službu, ktorá je poskytovaná výlučne na území iného členského štátu ako toho, na území ktorého tento pracovník normálne pracuje, musí sa potom v prípade tohto pracovníka v každom prípade vychádzať z toho, že vo vzťahu k tejto časti prác dočasne pracuje na území prvého menovaného členského štátu? Ak áno, platí v tejto súvislosti dolná hranica, napríklad vo forme minimálneho obdobia za mesiac, počas ktorého sa táto kabotážna preprava uskutočňuje?

3.    a)    V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Ako sa má vykladať pojem „kolektívne zmluvy vyhlásené za všeobecne uplatniteľné“ v zmysle článku 3 ods. 1 a ods. 8 prvého pododseku smernice o vysielaní pracovníkov? Ide o autonómny pojem práva Únie a v dôsledku toho stačí, že z faktického hľadiska sú splnené podmienky stanovené v článku 3 ods. 8 prvom pododseku smernice o vysielaní pracovníkov, alebo tieto ustanovenia súčasne vyžadujú, aby bola kolektívna zmluva vyhlásená za všeobecne uplatniteľnú podľa vnútroštátneho práva?

b)    Ak kolektívnu zmluvu nemožno kvalifikovať ako kolektívnu zmluvu vyhlásenú za všeobecne uplatniteľnú v zmysle článku 3 ods. 1 a ods. 8 prvého pododseku smernice o vysielaní pracovníkov, bráni potom článok 56 ZFEÚ tomu, aby podniku so sídlom v jednom členskom štáte, ktorý vysiela pracovníka na územie iného členského štátu, bola zmluvne uložená povinnosť dodržať ustanovenia takej kolektívnej zmluvy platnej v poslednom uvedenom členskom štáte?

____________

1 Smernica 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 431).