ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(druhá komora)

z 8. decembra 2014

Vec F‑4/13

Michael Cwik

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Hodnotené obdobie 1995/1997 – Výkon rozsudku Súdu prvého stupňa – Návrh na zrušenie hodnotiacej správy – Nepredloženie veci spoločnému hodnotiacemu výboru – Omeškanie vzniknuté pri vypracovaní hodnotiacej správy – Žaloba o náhradu škody“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou M. Cwik navrhuje na jednej strane zrušenie rozhodnutia Európskej komisie z 12. marca 2012 o konečnom vypracovaní hodnotiacej správy za obdobie od 1. júla 1995 do 30. júna 1997 na vykonanie rozsudku Cwik/Komisia (T‑155/03, T‑157/03 a T‑331/03, EU:T:2005:447, ďalej len „rozsudok Cwik“) a v prípade potreby rozhodnutia zo 4. októbra 2012 o zamietnutí jeho sťažnosti podanej proti rozhodnutiu z 12. marca 2012 a na druhej strane zaviazanie Komisie na zaplatenie náhrady nemajetkovej a majetkovej ujmy, ktorú údajne utrpel

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Európskej komisie z 12. marca 2012 o konečnom vypracovaní novej hodnotiacej správy pána Cwika za hodnotené obdobie 1995/1997 sa zrušuje. Európska komisia je povinná zaplatiť pánovi Cwikovi sumu 15 000 eur ako náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil pán Cwik.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Žaloba o neplatnosť hodnotiacej správy – Žaloba podaná po odchode úradníka do dôchodku – Prípustnosť podmienená existenciou osobitnej okolnosti – Žaloba, ktorou sa napáda oneskorený výkon rozsudku súdu Únie, ktorým bola zrušená sporná hodnotiaca správa – Zachovanie záujmu na konaní

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; služobný poriadok úradníkov, články 43, 90 a 91)

2.      Žaloby úradníkov – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Zrušenie hodnotiacej správy – Nepredloženie veci spoločnému hodnotiacemu výboru pri vypracovaní novej správy z dôvodu údajných ťažkostí spojených zo zriadením tohto výboru – Porušenie podstatných formálnych náležitostí – Zrušenie

(Článok 266 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 43)

3.      Úradníci – Hodnotenie – Spoločný hodnotiaci výbor – Zloženie – Nevyhnutnosť pre členov mať skúsenosť vo veciach interných opravných prostriedkov – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

4.      Žaloby úradníkov – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Primeraná lehota – Vypracovanie novej hodnotiacej správy – Kritériá posúdenia – Nedodržanie lehôt stanovených internými ustanoveniami – Porušenie práva na obranu – Zrušenie správy

(Článok 266 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1; služobný poriadok úradníkov, článok 43; štatút európskeho ombudsmana, článok 2 ods. 6)

1.      Pokiaľ ide o záujem úradníka alebo bývalého úradníka navrhnúť zrušenie hodnotiacej správy platí, že takáto správa sa v zásade dotýka záujmu hodnotenej osoby iba do definitívneho skončenia jej služobného pomeru a po tomto skončení už dotknutá osoba viac nemá záujem pokračovať v konaní o žalobe podanej proti takejto správe, okrem prípadu, ak sa preukáže existencia osobitnej okolnosti odôvodňujúcej osobný a skutočný záujem na dosiahnutí jej zrušenia.

Keď sa žalobou bývalého úradníka napáda údajne nesprávny výkon rozsudku vyhláseného po jeho odchode do dôchodku, ktorým súd Únie zrušil hodnotiacu správu napadnutú ešte počas jeho aktívnej služby, každé odmietnutie priznať mu záujem na konaní o žalobe o neplatnosť novej správy by sa rovnalo nerešpektovaniu jeho práva na riadne vykonanie zrušujúceho rozsudku a teda jeho práva na účinnú súdnu ochranu. Navyše, keďže žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej omeškaním v trvaní šiestich rokov a troch mesiacov pri získaní novej správy pri výkone uvedeného rozsudku, treba uviesť, že žalobca bol vystavený značenému omeškaniu, ktoré mu mohlo spôsobiť ujmu. Za tejto situácie existuje osobitná okolnosť odôvodňujúca osobný a skutočný záujem na dosiahnutí zrušenia novej hodnotiacej správy.

(pozri body 59 a 62 – 64)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: uznesenie N/Komisia, T‑97/94, EU:T:1998:270, bod 26, a rozsudok Dionyssopoulou/Rada, T‑105/03, EU:T:2005:189, bod 20

2.      V rámci systému hodnotenia zavedeného Komisiou platí, že vzhľadom na význam práva každého hodnoteného úradníka na to, aby jeho správu preskúmal spoločný výbor zriadený na tento účel, je hodnotiaca správa bývalého úradníka vypracovaná v nadväznosti na zrušujúci rozsudok súdu Únie postihnutá porušením podstatných formálnych náležitostí, ktoré zasahuje do práv dotknutej osoby a ovplyvňuje jej platnosť v prípade, keď spoločný hodnotiaci výbor (SHV) ani nedostal spis dotknutej osoby, aby sa vyjadril k postupu hodnotenia a k obsahu novej správy kvôli tomu, že Komisia nezvolala jeho členov.

Tento záver nemôže spochybniť skutočnosť, že členovia SHV, ktorí zasadali pri hodnotení týkajúcom sa obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, zomreli alebo odišli do dôchodku, že uplatniteľné všeobecné vykonávacie ustanovenia neupravujú zriadenie SHV ad hoc alebo že nie je možné obrátiť sa na spoločný hodnotiaci výbor ako nástupcu pôvodného SHV. Dotknutá inštitúcia totiž na to, aby si splnila povinnosť, ktorá jej je uložená článkom 266 ZFEÚ, musí prijať konkrétne opatrenia, ktoré sú spôsobilé odstrániť protiprávnosť, ku ktorej došlo voči dotknutej osobe a nemôže sa s cieľom vyhnúť sa tejto povinnosti odvolávať na praktické ťažkosti, ktoré môžu vyplynúť z uvedenia žalobcu do právnej situácie, v akej sa nachádzal pred prijatím aktu, ktorý bol zrušený.

V tejto súvislosti a iba podporne, keď sa výkon zrušujúceho rozsudku ukáže zvlášť ťažký, povinnosť starostlivosti vyžaduje od Komisie, aby o tom čo najrýchlejšie informovala žalobcu a začala s ním rokovať s cieľom dospieť k spravodlivej náhrade jeho škody. Táto povinnosť je uložená tým skôr v prípade, keď je v stanovenej forme vypracovaná hodnotiaca správa bývalého úradníka týkajúca sa hodnotenia vykonaného takmer 20 rokov predtým, keďže túto správa nemožno zohľadniť pri prípadnom povýšení žalobcu, alebo dokonca obnovení jeho služobného postupu z dôvodu, že povyšovania nasledujúce po tomto hodnotení, počas ktorých žalobca mohol požadovať povýšenie, boli dávno ukončené.

(pozri body 74, 77, 79, 80, 84 a 123)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok Gordon/Komisia, C‑198/07 P, EU:C:2008:761, bod 72

Súd prvého stupňa: rozsudky Meskens/Parlament, T‑84/91, EU:T:1992:103, bod 78, a C/Komisia, T‑166/04, EU:T:2007:24, bod 52

Súd pre verejnú službu: rozsudok Andres a i./ECB, F‑15/05, EU:F:2008:81, bod 132 a tam citovaná judikatúra

3.      Na to, aby spoločný hodnotiaci výbor (SHV) mohol vydať svoje stanovisko k postupu hodnotenia so znalosťou veci, nie je nevyhnutné, aby jeho členovia získali skúsenosť po preskúmaní veľkého počtu interných žalôb, predovšetkým na to, aby mohli posúdiť spravodlivosť a objektivitu postupu. Na posúdenie spravodlivosti a objektivity postupu hodnotenia musí SHV preskúmať postup hodnotenia pri vypracovaní danej správy a porovnať ho s postupmi hodnotenia pri vypracovaní iných hodnotiacich správ, pričom nie je potrebné, aby tieto iné správy boli napadnuté pred SHV. Okrem toho vyžadovať, aby SHV vydal svoje stanovisko iba vtedy, ak je na neho predložených množstvo sporov, by obmedzovalo právo každého hodnoteného úradníka požadovať zásah SHV.

(pozri bod 87)

4.      Inštitúcia, ktorej akt bol zrušený súdom Únie, je povinná prijať opatrenia na vykonanie zrušujúceho rozsudku v primeranej lehote. Inštitúcia preto poruší článok 266 ZFEÚ a dopustí sa pochybenia, ktoré môže viesť k vzniku zodpovednosti Únie, ak v prípade neexistencie osobitných ťažkostí s výkladom zrušujúceho rozsudku alebo praktických ťažkostí neprijme konkrétne opatrenia na výkon tohto rozsudku v primeranej lehote.

Pokiaľ ide o rozsudok o zrušení hodnotiacej správy bývalého úradníka Komisie, všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 43 služobného poriadku (VVU) prijaté Komisiou stanovujú presné a relatívne krátke lehoty pre každú etapu konania. Hoci je v tejto súvislosti pravda, že každé prekročenie týchto lehôt treba v zásade vytýkať administratíve, zároveň platí, že prekročenia spôsobené osobitnými okolnosťami alebo prieťahmi zo strany žalobcu nemožno pripisovať administratíve. Pokiaľ ide o údajné prieťahy spôsobené podaním sťažností ombudsmanovi, Komisia nie je povinná čakať na výsledok konania o týchto sťažnostiach. V súlade s článkom 2 ods. 6 rozhodnutia 94/262 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana však podanie sťažnosti ombudsmanovi neprerušuje lehoty na podanie opravných prostriedkov v správnych konaniach. Nemôže teda prerušovať ani priebeh postupu hodnotenia.

Porušenie zásady dodržania primeranej lehoty vo všeobecnosti neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia prijatého na záver správneho konania a nedodržanie zásady primeranej lehoty ovplyvňuje zákonnosť správneho konania len v prípade, keď neprimerane dlhý priebeh tohto konania môže mať vplyv na samotný obsah rozhodnutia prijatého na jeho záver. Môže tomu tak byť vtedy, keď neprimerane dlhý priebeh ovplyvňuje schopnosť dotknutých osôb účinne sa brániť. Nedodržanie lehôt stanovených vo VVU v prípade, keď dotknutá osoba navrhuje predloženie veci SHV v rámci vypracovania hodnotiacej správy pri výkone zrušujúceho rozsudku ovplyvňuje jej schopnosť uplatniť práva stanovené služobným poriadkom a jej právo na to, aby nová správa bola preskúmaná podľa pravidiel, ktoré si inštitúcia sama stanovila.

(pozri body 94, 98, 107, 111 a 112)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok Huygens/Komisia, T‑281/01, EU:T:2004:207, bod 67

Súd pre verejnú službu: rozsudky C a F/Komisia, F‑44/06 a F‑94/06, EU:F:2007:66, body 60 a 63 až 67, a AE/Komisia, F‑79/09, EU:F:2010:99, bod 100