Language of document : ECLI:EU:F:2007:166

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 26. septembra 2007

Vec F‑129/06

Rocío Salvador Roldán

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky stanovené článkom 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku –Zvyčajné bydlisko – Žaloba zjavne bez právneho základu“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou R. S. Roldán jednak navrhuje zrušiť rozhodnutia menovacieho orgánu Komisie z 18. augusta 2006 zamietajúceho jeho sťažnosť podanú 15. mája 2006 proti rozhodnutiu Komisie zo 6. apríla 2006, ktorým sa mu odmietol priznať nárok na príspevok na expatriáciu, a jednak zaviazať Komisiu na zaplatenie súm zodpovedajúcim uvedenému príspevku s účinnosťou od 1. apríla 2006 spolu s úrokmi z omeškania

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne nedôvodná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania

[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 4 ods. 1 písm. a)]

Zvyčajné bydlisko, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku na účely priznania príspevku na expatriáciu zodpovedá miestu, kde si dotknutá osoba stanovila trvalé alebo zvyčajné centrum svojich záujmov s vôľou udeliť mu stabilný charakter, pričom na účely určenia zvyčajného bydliska je dôležité zohľadniť všetky skutkové okolnosti, ktoré ho tvoria, najmä skutočné bydlisko úradníka.

V tejto súvislosti predstavuje miesto výkonu pracovnej činnosti osoby, bez ohľadu na svoj rozsah ako autonómne kritérium pre uplatnenie článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku, významnú indíciu na určenie zvyčajného bydliska.

Okolnosť, že osoba môže mať v úmysle hľadať si zamestnanie inde ako v krajine, v ktorej má zvyčajné bydlisko, nie je spôsobilá spochybniť určenie jej zvyčajného bydliska, keďže je nesporné, že počas celého referenčného obdobia si táto osoba ponechala centrum svojich záujmov v neskoršom mieste zamestnania, v ktorom mala bydlisko a v ktorom počas podstatnej časti referenčného obdobia vykonávala pracovnú činnosť. Požiadavku týkajúcu sa úmyslu priznať stálu povahu centru svojich záujmov nemožno vykladať v tom zmysle, že dotknutý úradník musí vylúčiť možnosť návratu do svojej krajiny pôvodu alebo odchodu do iného štátu Európskej únie.

Väzby úradníka k svojej krajine pôvodu akými sú vlastníctvo motorového vozidla, lekárske prehliadky, nehnuteľnosti jeho rodičov v tomto štáte, skutočnosť, že si v ňom nechal opäť vystaviť úradné doklady o svojej totožnosti, výkon jeho občianskych práv, skutočnosť, že v ňom má daňový domicil ako aj majetok a majetkové záujmy ako napr. bankový účet, takisto ako aj návštevy tohto štátu sú iba zvyčajnými väzbami, ktoré si osoby ponechajú s krajinami, v ktorých žijú ich rodičia a v ktorom dlhodobo bývali, ktoré ale nie sú spôsobilé preukázať, že sa zvyčajné bydlisko nachádza v tomto štáte.

(pozri body 48, 51, 56 a 59)

Odkaz

Súd prvého stupňa: 8. apríla 1992, Costacurta Gelabert/Komisia, T‑18/91, Zb. s. II‑1655, bod 42; 28. septembra 1993, Magdalena Fernández/Komisia, T‑90/92, Zb. s. II‑971, bod 30; 13. apríla 2000, Reichert/Parlament, T‑18/98, Zb. VS s. I‑A‑73, II‑309, bod 25; 3. mája 2001, Liaskou/Rada, T‑60/00, Zb. VS s. I‑A‑107, II‑489, body 53 a 64; 13. septembra 2005, Recalde Langarica/Komisia, T‑283/03, Zb. VS s. I‑A‑235, II‑1075, bod 114; 25. októbra 2005, Salazar Brier/Komisia, T‑83/03, Zb. VS s. I‑A‑311, II‑1407, body 56 a 71, predmet odvolania na Súdnom dvore, C‑9/06 P; 27. septembra 2006, Koistinen/Komisia, T‑259/04, Zb. VS s. I‑A-2-177, II‑A-2-879, bod 34; 16. mája 2007, F/Komisia, T‑324/04, Zb. VS s. I‑A-2-0000, II‑A-2-0000, bod 87