ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 23. októbra 2013

Vec F‑93/12

Luigi D’Agostino

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Zmluvný zamestnanec – Článok 3a PZOZ – Neobnovenie zmluvy – Povinnosť starostlivosti – Záujem služby – Úplné a podrobné preskúmanie možností zamestnania zodpovedajúceho úlohám stanoveným v zmluve v rámci všetkých oddelení“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou sa L. D’Agostino v podstate domáha jednak zrušenia rozhodnutie Európskej komisie z 1. decembra 2011 o neobnovení jeho zmluvy zmluvného zamestnanca a náhrady za stratu služobného postupu, ako aj nemajetkovej ujmy a z toho vyplývajúcej ujmy na zdraví a jednak náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel z dôvodu protiprávnosti jeho hodnotiacej správy za rok 2010

Rozhodnutie: Rozhodnutie Európskej komisie z 1. decembra 2011 o neobnovení zmluvy L. D’Agostina sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu tretinu trov konania, ktoré vznikli L. D’Agostinovi. L. D’Agostino znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Právny prostriedok – Lehoty – Po sebe nasledujúce sťažnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 3)

2.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Pôsobnosť – Trvalosť zmluvnej situácie zamestnanca – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 12a a 24; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 87)

3.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zohľadnenie záujmov dotknutého zamestnanca – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 11)

4.      Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Zrušenie rozhodnutia o neobnovení zmluvy dočasného zamestnanca – Možnosť administratívy prijať nové rozhodnutie, ktoré bude v súlade s rozsudkom – Zamietnutie návrhu na náhradu majetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím, ktoré bolo zrušené

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Dve po sebe nasledujúce sťažnosti podané v lehote podľa služobného poriadku proti tomu istému rozhodnutiu sú obe prípustné a na ich základe môžu začať plynúť lehoty na podanie žalôb. V takom prípade sa na určenie lehoty na podanie žaloby má vychádzať z dátumu prijatia rozhodnutia, ktorým administratíva vyjadrila svoje stanovisko ku všetkým argumentom predloženým žalobcom v lehote na podanie sťažnosti. Pokiaľ žalobca podal v lehote na podanie sťažnosti druhú sťažnosť, ktorá má rovnaký dosah ako prvá sťažnosť, najmä preto, že neobsahuje nijaký nový návrh, ani novú výhradu či nový dôkaz, musí sa rozhodnutie, ktoré túto druhú sťažnosť zamieta, považovať za akt výlučne potvrdzujúci zamietnutie prvej sťažnosti, takže lehota na podanie žaloby začala plynúť od prvého zamietajúceho rozhodnutia. Naopak v prípade, keď druhá sťažnosť obsahuje nové skutočnosti v porovnaní s prvou sťažnosťou, treba rozhodnutie zamietajúce druhú sťažnosť považovať za nové rozhodnutie, prijaté so zreteľom na druhú sťažnosť po preskúmaní rozhodnutia o zamietnutí prvej sťažnosti.

(pozri body 29, 30)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 8. novembra 2000, Ghignone a i./Rada, T‑44/97, body 39 a 41; 11. decembra 2007, Sack/Komisia, T‑66/05, bod 41

Súd pre verejnú službu: 11. decembra 2008, Collotte/Komisia, F‑58/07, bod 32

2.      Ustanovenie článku 12a služobného poriadku, podľa ktorého sa zakazuje akákoľvek forma psychického obťažovania a ktoré sa uplatňujú na zmluvných zamestnancoch na základe článku 87 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, nemôže mať taký účinok, že inštitúcii bude bránené v tom, aby z legitímneho dôvodu spojeného so záujmom služby a nesúvisiaceho s akýmkoľvek obťažovaním ukončila zmluvný vzťah len na základe toho, že také rozhodnutie o nepokračovaní v pracovnoprávnom vzťahu by mohlo poškodiť záujmy zamestnanca, a to najmä finančne a psychicky. Okrem toho, hoci sa zmluvní zamestnanci môžu odvolávať na ustanovenia článku 24 s cieľom domáhať sa ochrany zamestnávajúcej inštitúcie proti prípadom obťažovania, ktorému sú vystavení, nemôžu sa naň účinne odvolávať s cieľom, aby sa z titulu pomoci ich zmluvná situácia stala trvalou, pretože uvedený článok nebol vyhotovený na tento účel.

(pozri bod 52)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 5. júna 2012, Cantisani/Komisia, F‑71/10, bod 78 a tam citovaná judikatúra

3.      Povinnosť starostlivosti znamená najmä to, že pri rozhodovaní o situácii úradníka alebo zamestnanca, a to dokonca aj v rámci výkonu širokej miery voľnej úvahy, príslušný orgán zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie; pritom je povinný zohľadniť nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka alebo zamestnanca.

Hoci súdu Únie v rámci uvedeného posúdenia záujmu služby neprináleží, aby preskúmal voľbu personálnej politiky, ktorú chce realizovať inštitúcia s cieľom splniť úlohy, ktoré sú jej zverené, môže overiť, ak mu bol podaný návrh na zrušenie rozhodnutia o neobnovení zmluvy zmluvného zamestnanca, či dôvody, ktoré administratíva zohľadnila, nemôžu viesť k spochybneniu kritérií a základných podmienok, ktoré stanovil normotvorca v služobnom poriadku a v podmienkach zamestnania ostatných zamestnancov, a ktoré majú najmä zaručiť zmluvným zamestnancom možnosť prípadne napokon profitovať z určitej kontinuity zamestnania.

(pozri bod 56)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, bod 22; 29. októbra 1981, Arning/Komisia, 125/80, bod 19

Súd prvého stupňa: 6. júla 1999, Séché/Komisia, T‑112/96 a T‑115/96, body 147 až 149; 2. marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, body 99 a 100

Súd pre verejnú službu: 13. júna 2012, Macchia/Komisia, F‑63/11, bod 60, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑368/12 P

4.      Súd pre verejnú službu nemôže zaviazať žalovanú inštitúciu na náhradu majetkovej ujmy, ktorá bola žalobcovi spôsobená z dôvodu neobnovenia jeho zmluvy, pokiaľ je napadnuté rozhodnutie zrušené z dôvodu, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy nevykonal v súvislosti s povinnosťou starostlivosti, ktorá mu prislúcha, úplné a podrobné preskúmanie okolností s ohľadom na záujem služby. V tejto súvislosti nemožno v žiadnom prípade vylúčiť, že uvedený orgán po úplnom a podrobnom preskúmaní situácie zamestnania žalobcu s ohľadom na záujem služby a jeho odborné schopnosti dospeje opäť k rozhodnutiu o neobnovení žalobcovej zmluvy.

(pozri body 77 – 79)