ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)
z 23. januára 2013
Vec F‑24/11
Nicolas Katrakasas
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Interné výberové konania COM/INT/OLAF/09/AD 8 a COM/INT/OLAF/09/AD 10 – Boj proti podvodom – Preskúmanie rozhodnutia o pripustení na ústnu skúšku – Preskúmanie rozhodnutia o nezapísaní do rezervného zoznamu – Námietka protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní – Podmienky vzdelania osvedčeného diplomom a odbornej praxe – Pravidlo anonymity – Porušenie článku 31 služobného poriadku – Zneužitie právomoci – Predmet písomnej skúšky uprednostňujúci jednu skupinu uchádzačov – Správanie člena výberovej komisie počas ústnej skúšky“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou N. Katrakasas v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia výberovej komisie interného výberového konania COM/INT/OLAF/09/AD 8 z 11. mája 2010, ktorým bolo po preskúmaní potvrdené jej rozhodnutie z 9. marca 2010 nezapísať ho do rezervného zoznamu
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Žaloba proti rozhodnutiu o nezapísaní do rezervného zoznamu výberového konania – Možnosť odvolať sa na nezrovnalosť oznámenia o výberovom konaní na účely napadnutia nezapísania – Podmienky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
2. Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Podmienky pripustenia – Stanovenie v oznámení o výberovom konaní – Posúdenie odbornej praxe uchádzačov výberovou komisiou – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III, články 2 a 5)
3. Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Uplatnenie kritérií hodnotenia a ich váha – Voľná úvaha výberovej komisie
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)
4. Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Posúdenie spôsobilosti uchádzačov – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)
1. Žalobca môže v rámci prijímania do služobného pomeru v prípade žaloby proti neskorším aktom, akým je napríklad rozhodnutie o nezapísaní do rezervného zoznamu výberového konania, uplatňovať nezrovnalosť skorších aktov, ktoré sú s nimi úzko spojené. Súd pre verejnú službu tak môže so zreteľom na vzájomnú súvislosť medzi rôznymi aktmi, ktoré tvoria prijímacie konanie, preskúmať, či taký prípravný akt, akým je oznámenie o výberovom konaní, ktorý úzko súvisí s napadnutým rozhodnutím, nie je prípadne protiprávny.
Presnejšie, ak sa žalobný dôvod založený na nezrovnalosti oznámenia o výberovom konaní, ktoré nebolo včas napadnuté, týka odôvodnenia napadnutého individuálneho rozhodnutia, je potrebné žalobu pripustiť. Uchádzač vo výberovom konaní totiž nemôže byť zbavený práva napadnúť vo všetkých bodoch, vrátane bodov, ktoré boli vymedzené v oznámení o výberovom konaní, dôvodnosť individuálneho rozhodnutia, ktoré bolo voči nemu prijaté pri vykonávaní podmienok definovaných v tomto oznámení, keďže jedine toto vykonávacie rozhodnutie individualizuje jeho právne postavenie a umožňuje mu s istotou poznať, ako a v akom rozsahu sú dotknuté jeho osobitné záujmy.
Naproti tomu v prípade, že neexistuje úzka súvislosť medzi samotným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a žalobným dôvodom založeným na protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní, ktoré nebolo včas napadnuté, tento žalobný dôvod je potrebné vyhlásiť za neprípustný na základe kogentných ustanovení o lehotách na podanie žaloby, od ktorých sa v takomto prípade nemožno odchýliť bez porušenia zásady právnej istoty.
(pozri body 68, 70 a 71)
Odkaz:
Súdny dvor: 11. marca 1986, Adams a i./Komisia, 294/84, bod 17
Súd prvého stupňa: 15. februára 2005, Pyres/Komisia, T‑256/01, bod 16; 31. januára 2006, Giulietti/Komisia, T‑293/03, body 39, 41 a 42 a tam citovaná judikatúra
2. Výberová komisia výberového konania je zodpovedná za posúdenie v každom jednotlivom prípade, či odborná prax uvedená každým uchádzačom zodpovedá úrovni vyžadovanej v oznámení o výberovom konaní. Výberová komisia v tejto súvislosti má v rámci ustanovení služobného poriadku týkajúcich sa výberových konaní diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o posúdenie tak povahy a trvania predchádzajúcej odbornej praxe uchádzačov, ako aj viac alebo menej úzkeho vzťahu, ktorý môže mať táto prax s požiadavkami na pracovné miesto, ktoré sa má obsadiť. Súd pre verejnú službu sa tak v rámci svojho preskúmania zákonnosti musí obmedziť na overenie toho, či pri výkone tejto právomoci nedošlo k zjavnému pochybeniu.
(pozri bod 124)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Časta/Komisia, F‑40/09, bod 58 a tam citovaná judikatúra; 23. októbra 2012, Eklund/Komisia, F‑57/11, bod 50 a tam citovaná judikatúra
3. Výberová komisia výberového konania disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri riadení svojej činnosti. Pokiaľ v oznámení o výberovom konaní nie sú stanovené kritériá hodnotenia, môže teda určiť tieto kritériá, alebo pokiaľ sú v oznámení stanovené, ale bez uvedenia ich príslušnej váhy, môže stanoviť ich váhu.
(pozri bod 136)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 8. júla 2010, Wybranowski/Komisia, F‑17/08, bod 32 a tam citovaná judikatúra
4. Posúdenia výberovej komisie výberového konania pri hodnotení vedomostí a spôsobilosti uchádzačov sú porovnávacej povahy. Tieto posúdenia, ako aj rozhodnutia, ktorými výberová komisia konštatuje, že uchádzač na skúške neuspel, sú výrazom hodnotiaceho úsudku, pokiaľ ide o výkon uchádzača na skúške. Spadajú do širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje výberová komisia, a podliehajú preskúmaniu súdom iba v prípade porušenia pravidiel, ktoré upravujú činnosť výberovej komisie. Z toho vyplýva, že ak žalobca v rámci žaloby o neplatnosť rozhodnutia výberovej komisie výberového konania konštatujúceho jeho neúspech v eliminačných skúškach nepoukazuje na porušenie pravidiel, ktoré upravujú činnosť výberovej komisie alebo nepredloží dôkaz o takomto porušení, je preskúmanie opodstatnenosti posúdenia výberovej komisie súdom Únie vylúčené.
(pozri body 148, 161 a 184)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 1. decembra 1994, Michaël‑Chiou/Komisia, T‑46/93, bod 49; 23. januára 2003, Angioli/Komisia, T‑53/00, bod 91 a tam citovaná judikatúra; 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, bod 276 a tam citovaná judikatúra