NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 17. októbra 2019 (1)
Vec C‑341/18
Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid
proti
J. a i.,
za účasti:
C. a H. a i.
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Štátna rada, Holandsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) 2016/399 – Článok 11 ods. 1 – Význam slova ‚výstup‘ – Kontrola vonkajších hraníc – Označenie cestovných dokladov námorníkov odtlačkom pečiatky – Čas označenia odtlačkom pečiatky – Okamih opustenia schengenského priestoru“
1. Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania žiada Raad van State (Štátna rada, Holandsko) Súdny dvor o usmernenie pri výklade nariadenia (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice(2). Chce sa uistiť o význame slova „výstup“ v súvislosti s povinnosťou príslušných orgánov členských štátov dať odtlačok pečiatky na výstupe do cestovných dokladov štátnych príslušníkov tretích krajín, keď prechádzajú vonkajšou hranicou a opúšťajú schengenský priestor.
2. Všetci štátni príslušníci tretích krajín vo veci samej pracujú ako námorníci. Do schengenského priestoru prichádzajú leteckou dopravou a nastúpia na lode, na ktoré boli už predtým priradení ako členovia posádky. Lode pred príchodom námorníkov dlhodobo kotvia v prístave. Vzniká otázka, či námorníci opúšťajú schengenský priestor už v okamihu, keď nastúpia (alebo sa zapíšu) ako členovia posádky do služby na príslušnej lodi, alebo či tento priestor opúšťajú, len ak pracujú na palube lode v čase, keď opúšťa prístav.
Dohovor Organizácie spojených národov o morskom práve
3. Článok 2 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (ďalej len „UNCLOS“) stanovuje:
„(1) Zvrchovanosť pobrežného štátu sa rozširuje za jeho pevninské územie a vnútorné vody a v prípade súostrovného štátu na priľahlé morské pásmo nazývané pobrežným morom.
(2) Táto zvrchovanosť sa rozširuje na vzdušný priestor nad pobrežným morom, ako aj na jeho morské dno a podložie.
(3) Zvrchovanosť nad pobrežným morom je vykonávaná v súlade s týmto dohovorom a inými pravidlami medzinárodného práva.“
4. Podľa článku 3 má každý štát právo určiť si šírku svojho pobrežného mora až po hranicu nepresahujúcu 12 námorných míľ od hranice vody na pobreží pri odlive.
Právo Európskej únie
Schengenský systém – základný prehľad
5. Podstatné prvky schengenského systému spočívajú v zrušení kontrol na vnútorných hraniciach medzi zúčastnenými štátmi,(3) v slobode cestovať v rámci týchto štátov týkajúcej sa všetkých osôb, ktoré majú legálny pobyt v týchto štátoch alebo ich navštevujú, a napokon v spoločnej krátkodobej vízovej politike. Pravidlá schengenského systému pôvodne stanovovala Schengenská dohoda a jej podrobné vykonávacie opatrenia.(4) Uplatňovanie Kódexu schengenských hraníc dopĺňa Schengenský informačný systém (ďalej len „SIS“) určený na vydávanie zápisov o odopretí vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým je potrebné zásadne odmietnuť vstup.(5) Európska únia tiež prijala nariadenie (EÚ) 2017/2226(6), ktorým sa okrem iného zriaďuje systém vstup/výstup na zaznamenávanie údajov o prekračovaní vonkajších schengenských hraníc všetkými štátnymi príslušníkmi tretích krajín s cieľom určiť, či prekročili dĺžku oprávneného pobytu v rámci svojej návštevy.
6. Schengenský dohovor (kapitola 3 články 9 až 18) pôvodne obsahoval ustanovenia o vízach.(7) Systém žiadosti o víza sa zakladá na vízovom informačnom systéme (ďalej len „VIS“), ktorý bol zavedený nariadením č. 767/2008(8). Nariadenie ES č. 539/2001(9) uvádza krajiny, ktorých štátni príslušníci potrebujú alebo nepotrebujú víza na vstup do schengenského priestoru.
Kódex schengenských hraníc
7. V rámci preambuly Kódexu schengenských hraníc sú relevantné tieto odôvodnenia:
– prijatie opatrení podľa článku 77 ZFEÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa nevykonávali kontroly osôb prekračujúcich vnútorné hranice, predstavuje súčasť cieľa Európskej únie vytvoriť oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej sa zabezpečí voľný pohyb osôb,(10)
– spoločná politika o prekračovaní vonkajších hraníc je opatrením, ktoré sprevádza vytvorenie oblasti v rámci Európskej únie, v ktorej sa osoby môžu voľne pohybovať,(11)
– spoločné opatrenia o prekračovaní vnútorných hraníc osobami a o kontrole hraníc na vonkajších hraniciach by mali odrážať schengenské acquis,(12)
– kontrola hraníc je nielen v záujme členského štátu, na vonkajších hraniciach ktorého sa vykonáva, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu hraníc na svojich vnútorných hraniciach. Kontrola hraníc by mala pomáhať v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi a zabrániť akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia a medzinárodných vzťahov členských štátov,(13)
– členské štáty by mali zabezpečiť, aby kontrolné postupy na vonkajších hraniciach nepredstavovali zásadnú prekážku pre obchod a sociálnu a kultúrnu výmenu.(14)
8. V článku 1 stanovuje Kódex schengenských hraníc pravidlá jednak v súvislosti s nevykonávaním hraničných kontrol osôb, ktoré prekračujú vnútorné hranice medzi členskými štátmi EÚ, a jednak v súvislosti s vykonávaním takejto kontroly v prípade osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice schengenského priestoru.
9. V článku 2 sú vymedzené nasledujúce definície:
„2. ‚vonkajšie hranice‘ sú pozemné hranice členských štátov vrátane riečnych a jazerných hraníc, námorné hranice členských štátov a ich letiská, riečne prístavy, námorné prístavy a jazerné prístavy, ak nie sú vnútornými hranicami;
…
6. ‚štátny príslušník tretej krajiny‘ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ a na ktorú sa nevzťahuje bod 5 [článku 2][(15)];
…
8. ‚hraničný priechod‘ je každý priechod schválený príslušnými orgánmi na prekračovanie vonkajších hraníc;
…
10. ‚kontrola hraníc‘ je činnosť vykonávaná na hraniciach na účely [Kódexu schengenských hraníc] a v súlade s ním, výlučne v nadväznosti na úmysel prekročiť takúto hranicu alebo na prekročenie takejto hranice bez ohľadu na akýkoľvek iný úmysel, ktorá zahŕňa hraničné kontroly a hraničný dozor;
11. ‚hraničné kontroly‘ sú kontroly vykonávané na hraničných priechodoch, aby sa osobám, vrátane ich dopravných prostriedkov a predmetov v ich držbe, mohol povoliť vstup na územie členských štátov, alebo aby smeli toto územie opustiť.“
10. Článok 3 stanovuje, že Kódex schengenských hraníc sa uplatňuje na každého, kto prekračuje vnútorné alebo vonkajšie hranice členských štátov.(16)
11. Hlava II má názov „Vonkajšie hranice“. V kapitole I tejto hlavy („Prekračovanie vonkajších hraníc a podmienky pre vstup“) sa nachádza článok 5 ods. 1, ktorý stanovuje, že vonkajšie hranice sa môžu prekračovať len na hraničných priechodoch a počas stanovených otváracích hodín. Isté výnimky z tejto povinnosti sú uvedené v článku 5 ods. 2 písm. c) v súvislosti so špecifickými druhmi hraníc (napríklad námorné hranice) a osobitnými kategóriami ľudí (vrátane námorníkov).(17)
12. Na štátnych príslušníkov tretích krajín sa vzťahujú podmienky pre vstup zakotvené v článku 6. Patria medzi ne platný cestovný doklad; (v prípade potreby) platné vízum; zdôvodnenie účelu a podmienok plánovaného pobytu; že nejde o osoby, na ktoré bolo vydané v SIS upozornenie na účely odopretia vstupu, a že sa nepokladajú za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu.(18)
13. Článok 8 ods. 1 stanovuje, že cezhraničný pohyb na vonkajších hraniciach podlieha kontrolám pohraničnej stráže, ktoré sa vykonávajú v súlade s kapitolou II („Kontrola vonkajších hraníc a odopretie vstupu“) Kódexu schengenských hraníc. Podľa článku 8 ods. 3 sa štátni príslušníci tretej krajiny podrobia dôkladnej kontrole na vstupe do schengenského priestoru aj pri výstupe z neho. Dôkladná kontrola znamená overenie, či má dotknutá osoba platný doklad na prekročenie hranice; či má pravé cestovné doklady; a (kedykoľvek je to možné), či nemôže ohroziť verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu. Okrem toho môžu dôkladné kontroly na výstupe zahŕňať aj overenie, či má daná osoba platné vízum, či neprekročila maximálnu dĺžku povoleného pobytu v schengenskej oblasti a tiež preverenie príslušných systémov upozornení.(19)
14. V kapitole II sa nachádza článok 11, ktorý stanovuje:
„1. Cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny sa systematicky označujú odtlačkom pečiatky na vstupe a na výstupe. Odtlačok pečiatky na vstupe a výstupe sa dáva najmä na:
a) doklady s platným vízom, ktoré umožňujú štátnym príslušníkom tretej krajiny prekročiť hranicu;
…
3. Odtlačok pečiatky na vstupe a výstupe sa nedáva:
…
c) na cestovné doklady námorníkov, ktorí sa nachádzajú na území členského štátu, len keď tam pristane ich loď, a v oblasti prístavu, kde loď pristála;
d) na cestovné doklady posádky a cestujúcich lodí na okružnej plavbe, ktorí nepodliehajú hraničným kontrolám v súlade s bodom 3.2.3 prílohy VI;
…“
15. Podľa článku 19 (časť kapitoly IV „Osobitné pravidlá pre hraničné kontroly“) sa na kontroly stanovené v bode 3 prílohy VI uplatňujú osobitné pravidlá určené pre námorné hranice. V zmysle všeobecných kontrolných postupov sa „kontroly lodí… vykonávajú v prístave, kam loď prichádza alebo z ktorého odchádza, alebo v priestoroch vyhradených na tento účel, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti plavidla alebo na palube lode v pobrežnom mori v zmysle [UNCLOS]. Členské štáty môžu uzatvárať dohody, podľa ktorých sa môžu kontroly vykonávať aj počas plavby alebo pri vplávaní lode na územie tretej krajiny či vyplávaní z územia tretej krajiny…. [Kapitán lode, okrem iných] vyhotoví zoznam členov posádky a všetkých cestujúcich, ktorý bude obsahovať informácie požadované vo formulároch 5 (zoznam členov posádky) a 6 (zoznam cestujúcich) Dohovoru o uľahčení medzinárodnej námornej dopravy (Dohovor FAL)(20) a v prípade potreby uvedie aj číslo víza alebo povolenia na pobyt. …“(21).
16. V súlade s článkom 20 a bodom 3 prílohy VII sa na kontrolu námorníkov uplatňujú osobitné pravidlá: „odchylne od článkov 5 a 8 môžu členské štáty povoliť námorníkom, ktorí sú držiteľmi preukazu námorníka vydaného v súlade s [medzinárodným právom(22)] a príslušným vnútroštátnym právom, vstup na územie členských štátov vystúpením na breh za účelom pobytu v zóne prístavu, v ktorom zakotvila ich loď, alebo v susedných obciach, alebo opustenie územia členských štátov s tým, že sa vrátia na loď, a to bez toho, aby sa dostavili na hraničný priechod, pod podmienkou, že sú uvedení v zozname posádky svojej lode, ktorý bol predtým predložený na kontrolu príslušným orgánom“.
Vízový kódex
17. Článok 1 ods. 1 nariadenia (EC) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva(23), uvádza, že tento kódex stanovuje postupy a podmienky udeľovania víz na tranzit cez územie členských štátov alebo plánované pobyty na ich území, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180‑dňového obdobia.(24)
18. Článok 2 ods. 2 písm. a) definuje „vízum“ ako „povolenie udelené členským štátom na tranzit cez územie členských štátov alebo plánovaný pobyt na ich území v trvaní nie viac ako 90 dní v rámci akéhokoľvek 180‑dňového obdobia“.
19. Podľa článku 35 sa víza môžu vo výnimočných prípadoch udeliť na hraničných priechodoch.
20. Článok 36 stanovuje, že námorníkovi, od ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov v rámci tranzitu vyžaduje vízum, sa na hranici môže udeliť vízum, ak spĺňa podmienky stanovené v článku 35 ods. 1 a prekračuje príslušnú hranicu s cieľom nastúpiť na plavidlo, na ktorom bude pracovať alebo na ňom už pracuje ako námorník, opätovne naň nastúpiť alebo z neho vystúpiť. Pri udeľovaní víz sa príslušné vnútroštátne orgány riadia pravidlami stanovenými v prílohe IX vízového kódexu.(25)
Smernica 2010/65/EÚ
21. Smernica 2010/65/EÚ o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov(26) má za cieľ zjednodušiť, harmonizovať a sprehľadniť administratívne postupy a ohlasovacie formality uplatňované v námornej doprave prostredníctvom štandardizácie elektronického prenosu informácií pre lode plaviace sa do prístavov a/alebo z prístavov, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch.
22. Podľa článku 7 členské štáty akceptujú formuláre FAL na splnenie ohlasovacích formalít. Príloha smernice uvádza informácie, ktoré musia byť s cieľom splnenia týchto formalít zahrnuté vo formulároch FAL. Medzi tieto informácie patrí oznámenie o lodiach plaviacich sa do prístavov a z prístavov členských štátov (časť A bod 1); hraničné kontroly osôb, ako ich upravuje článok 8 Kódexu schengenských hraníc (časť A bod 2) a zoznam členov posádky (časť B bod 5).
Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálna otázka
23. V rôznych dňoch počas januára, februára a marca 2016 pristálo v Holandsku na letisku Schiphol niekoľko štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom z letiska ďalej cestovali do prístavu Rotterdam. Všetky uvedené osoby patrili k posádke lode a boli zamestnané s cieľom výkonu práce na plavidlách, ktoré už v tom čase kotvili v Rotterdame. Z letiska Schiphol sa teda presunuli do prístavu, kde nastúpili do služby ako členovia posádky, a to v deň príchodu do Holandska. Dotknuté lode sa mali plaviť na šírom mori a mali opustiť holandské pobrežné vody v čase, ktorý pri príchode námorníkov do Holandska ešte nebol známy.
24. Niektorí z uvedených námorníkov pracovali počas celého trvania ich zmluvy na palube lodí kotviacich v Rotterdame. Po tom, čo si svoje úlohy na palube splnili, opustili Holandsko (teda aj schengenský priestor) lietadlom z letiska Schiphol. Iní po ukončení prác na lodi kotviacej v Rotterdame zostali na palube a opustili holandské pobrežné vody ako členovia posádky tejto lode.
25. Námorníci boli stavební odborníci a okrem iného stavali ropné plošiny (vrty) a morské potrubia. Súčasťou ich práce bola aj príprava kotviacej lode na novú plavbu. Trvanie prác a čas zakotvenia lode záviseli od rozsahu prác a od konkrétnej lode. Spôsob takejto práce a zamestnania neboli nové. Námorníci požiadali Zeehavenpolitie Rotterdam (Prístavná polícia v Rotterdame, ďalej len „ZHP“), aby im do ich cestovných dokladov dala pečiatky na výstupe. Až do začiatku roka 2016 námorníci vždy dostali do svojich cestovných dokladov pečiatky na výstupe, keď nastúpili do služby ako členovia posádky v Rotterdame (ďalej len „pôvodný postup“).
26. Neskôr však ZHP všetky takéto žiadosti odmietla s odôvodnením, že nie je možné určiť, kedy predmetná loď opustí prístav (ďalej len „nový postup“).
27. Ako štátni príslušníci tretích krajín mohli námorníci zostať v schengenskom priestore v zmysle Kódexu schengenských hraníc najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180‑dňového obdobia.(27) Námorníci poukázali na to, že z nového postupu vyplýva v porovnaní s pôvodným postupom skrátenie obdobia ich povoleného pobytu, pretože čas, ktorý strávili prácou na palube lode ako členovia posádky, sa po novom započíta do 90‑dňového obdobia. Podľa pôvodného postupu sa čas, ktorý strávili na palube, nezohľadňoval, a preto sa z 90‑dňového obdobia neodpočítaval. Rovnako uviedli, že vzhľadom na to, že pred návratom do schengenského priestoru museli čakať 180 dní, pracovali menej, a teda mali nižší príjem.(28)
28. V júli 2016 Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie (holandský štátny tajomník pre bezpečnosť a spravodlivosť, ďalej len „Staatssecretaris“) vyhlásil správne opravné prostriedky podané rôznymi prevádzkovateľmi lodí (C. a H. a i., ďalej len „prevádzkovatelia“) proti rozhodnutiu ZHP neoznačiť cestovné doklady pečiatkou na výstupe za neprípustné. Staatssecretaris tiež vyhlásil, že nedôvodné sú aj správne opravné prostriedky, ktoré podali samotní námorníci (J. a i.).
29. V štyroch rozsudkoch zo 17. mája 2017 Rechtbank Den Haag (súd v Haagu, Holandsko) rozhodol, že žaloby prevádzkovateľov, ktorými napadli rozhodnutie Staatssecretaris, sú nedôvodné. Tento súd však zároveň rozhodol, že žaloby námorníkov sú dôvodné. Práve proti týmto rozsudkom podal Staatssecretaris odvolanie, kým prevádzkovatelia podali na vnútroštátny súd vzájomné odvolanie.
30. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa uvádza, že prístav Rotterdam je na účely Kódexu schengenských hraníc súčasťou vonkajšej hranice schengenského priestoru a dlhodobo v ňom kotví priemerne 160 lodí ročne. Ďalej sa v ňom konštatuje, že Koninklijke Vereniging van Nederlandse Reders (Kráľovské združenie holandských majiteľov lodí) poukazuje na to, že iné európske prístavy dávajú pečiatku na výstupe do cestovných dokladov námorníkov v čase, keď námorníci nastúpia ako členovia posádky do služby. Vnútroštátny súd výslovne odmietol tvrdenie Staatssecretaris o tom, že náprotivky ZHP v iných členských štátoch nevyhnutne nedávajú pečiatky na výstupe pri nástupe do služby.
31. Vnútroštátny súd vyjadril názor, že ak sa čas, v ktorom námorníci opúšťajú schengenský priestor, stanovuje na účely Kódexu schengenských hraníc rozdielne v prístavoch rôznych členských štátov, narúša to hospodársku súťaž v odvetví ťažby na mori v rámci EÚ.
32. Vnútroštátny súd teda dospel k záveru, že vyriešenie sporu vo veci samej si vyžaduje usmernenie Súdneho dvora v otázke výkladu článku 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc, a najmä výrazu „výstup“ v tomto ustanovení. Súdnemu dvoru teda predkladá nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 11 ods. 1 [Kódexu schengenských hraníc] vykladať v tom zmysle, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý už vstúpil do schengenského priestoru, napríklad cez medzinárodné letisko, opustí územie v zmysle Kódexu schengenských hraníc, akonáhle ako námorník nastúpi do služby na námornej lodi už kotviacej v morskom prístave, ktorý je vonkajšou hranicou, bez ohľadu na to, či resp. kedy predmetnou loďou opustí tento prístav? Alebo sa na opustenie územia vyžaduje, aby bolo najskôr isté, že námorník opustí morský prístav predmetnou námornou loďou, a ak ide o takýto prípad, uplatní sa maximálna lehota, v rámci ktorej musí loď vyplávať a v rámci ktorej sa musí dať odtlačok pečiatky na výstupe? Alebo sa za ‚výstup‘ má považovať iný okamih, prípadne za iných podmienok?“
33. Písomné pripomienky predložili J. a i. a C. a H. a i. (námorníci a prevádzkovatelia lodí), vlády Nemecka, Grécka a Holandska, ako aj Európska komisia. Tieto subjekty sa zúčastnili aj pojednávania 6. júna 2019 a predniesli ústne vyjadrenia.
Posúdenie
Úvodné poznámky
34. V ktorom okamihu sa majú za osobitných okolností veci samej označiť cestovné doklady námorníkov odtlačkom pečiatky na výstupe v zmysle článku 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc? Vnútroštátny súd síce nekonkretizuje štátnu príslušnosť dotknutých námorníkov, z opisu skutkových okolností však vyplýva, že všetci sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín v rámci pôsobnosti článku 1 ods. 1 a prílohy I nariadenia č. 539/2001. Ide teda o osoby, ktoré musia mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza.(29) Takéto víza musia byť pri vstupe do schengenského priestoru a odchode z neho predložené na kontrolu a opečiatkované.(30)
35. Článok 11 ods. 3 Kódexu schengenských hraníc stanovuje isté výnimky z týchto pravidiel. V zmysle článku 11 ods. 3 písm. c) sa odtlačok pečiatky na vstupe alebo výstupe nedáva na cestovné doklady námorníkov, ktorí sa nachádzajú na území členského štátu, len keď tam pristane ich loď, a (zostávajú) v oblasti prístavu, kde loď pristála. Nik nespochybňuje, že táto výnimka sa v tomto prípade neuplatňuje.
36. S týmto stanoviskom súhlasím.
37. Podľa môjho názoru sa výnimka v článku 11 ods. 3 písm. c) uplatňuje na námorníkov, keď prídu na palube lode, ktorá kotví v prístave v rámci schengenského priestoru. Môžu vtedy požiadať o voľno na pevnine a dostať ho. Takí pracovníci skutočne spadajú do pôsobnosti výnimky v článku 11 ods. 3 Kódexu schengenských hraníc a odchýlky v článku 20 a prílohe VII bode 3 tohto nariadenia. Skutkové okolnosti a situácia námorníkov vo veci samej, ako vyplývajú z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, však nespadajú do pôsobnosti uvedených ustanovení. Títo námorníci neprišli do prístavu Rotterdam na palube lode. Do Holandska pricestovali letecky a pristáli na letisku Schiphol.
38. Námorníci vo veci samej sa teda nepokúšajú odvolať sa na osobitné ustanovenia týkajúce sa voľna na pevnine v zmysle Kódexu schengenských hraníc. V prístave Rotterdam prekračujú vonkajšiu hranicu, aby mohli nastúpiť do služby ako členovia posádky. V ich prípade nejde o dočasný oddych od povinností na palube lode v rámci voľna a možností, ktoré ponúka oblasť prístavu.
39. Rovnako sa domnievam, že vnútroštátny súd správne konštatoval, že články 35 a 36 vízového kódexu (ktorý upravuje vydávanie víz na vonkajších hraniciach) nie sú relevantné pri výklade článku 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc, a teda pri riešení spornej otázky v tejto veci. Podľa článku 35 vízového kódexu môžu príslušné orgány vo výnimočných prípadoch udeliť víza na vonkajšej hranici. Článok 36 a príloha IX vízového kódexu obsahujú osobitné ustanovenia týkajúce sa udelenia takýchto víz námorníkom na ceste nachádzajúcim sa na vonkajších hraniciach. Spor vo veci samej sa však netýka udeľovania tranzitných víz. Otázka skôr stojí tak, či námorníci mali do svojich cestovných dokladov dostať odtlačok pečiatky na výstupe v čase, keď nastúpili do služby ako členovia posádky. Tieto okolnosti nemajú nič spoločné s tým, či boli námorníci v Holandsku na ceste.
40. Pri analýze významu slova „výstup“ v článku 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc preto viac nebudem odkazovať na osobitný režim voľna námorníkov na pevnine alebo na režim udeľovania víz na vonkajšej hranici námorníkom na ceste.
O veci samej
41. Čo znamená slovo „výstup“ na účely článku 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc?
42. Táto otázka vzniká v osobitnej situácii námorníkov, ktorí do členského štátu prídu letecky. Pricestujú k svojej lodi, ktorá už kotví v prístave nachádzajúcom sa na vonkajšej schengenskej hranici. Nastúpia na istý čas do služby ako členovia posádky na palube tejto kotviacej lode. Niektorí z nich sa vrátia do tretej krajiny letecky. Iní pokračujú v práci ako členovia posádky lode aj potom, ako opustí prístav (a krátko nato holandské pobrežné vody). Vnútroštátny súd sa tiež pýta na usmernenie, ako uplatniť Kódex schengenských hraníc, ak platí domnienka, že námorníci opúšťajú schengenský priestor, len ak je známy dátum odchodu lode, na ktorej pracujú, z prístavu.
43. Štátni príslušníci tretích krajín a prevádzkovatelia uvádzajú, že za takýchto okolností námorníci „vystupujú“ zo schengenského priestoru, keď sa prihlásia na hraničnom priechode a nastúpia do služby ako členovia posádky lode kotviacej v námornom prístave, ako je Rotterdam. Grécka vláda toto tvrdenie podporuje.
44. Nemecko, Holandsko a Komisia naopak s týmto stanoviskom nesúhlasia.
45. Nemecká vláda tvrdí, že námorníci „opúšťajú“ schengenský priestor, až keď loď, na ktorej nastúpili do služby ako členovia posádky, skutočne opustí prístav. Cestovné doklady námorníka by preto mali byť označené odtlačkom pečiatky na výstupe, až keď je známy deň odchodu lode. Aj holandská vláda tvrdí, že nástup do služby ako člen posádky a opustenie pevniny s cieľom pracovať na palube lode nie je „výstupom“ zo schengenského priestoru v zmysle článku 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc. Štátny príslušník tretej krajiny opustí schengenský priestor, len keď prekročí vonkajšiu geografickú hranicu jedného zo schengenských štátov. Vonkajšia námorná hranica je stanovená podľa UNCLOS a nachádza sa 12 námorných míľ od pobrežia.(31) Predtým, ako námorník dostane odtlačok pečiatky na výstupe, musí preukázať, že opustí schengenský priestor na palube dotknutej lode a že po označení jeho dokladov odtlačkom pečiatky na výstupe uvedená loď v rámci krátkeho času odpláva (alebo zdvihne kotvu).(32)
46. Komisia uvádza, že námorník neopúšťa schengenský priestor v zmysle článku 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc, keď nastúpi do služby ako člen posádky. Najprv musí byť preukázané, že dotknutý námorník opustí prístav na palube lode, pričom jeho cestovné doklady budú označené príslušnou pečiatkou až bezprostredne pred vyplávaním (zdvihnutím kotvy) lode.
47. Z informácií v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z vyjadrení námorníkov a prevádzkovateľov lodí, v ktorých na pojednávaní reagovali na otázky Súdneho dvora, vyplýva, že námorníci bežne pricestovali do prístavu Rotterdam ešte v deň príletu do Holandska a pri príchode dostali pečiatku na vstupe. Podľa pôvodného postupu nastúpili ako členovia posádky do služby, ZHP im dala počiatku na výstupe, a následne sa nalodili na dlhodobo kotviacu loď, pričom celý tento postup sa odohral v jeden deň. Takto strávený čas v Holandsku, ktorý sa zohľadňuje na účely Kódexu schengenských hraníc a vízového kódexu, teda nikdy neprekročil jeden deň. Podľa nového postupu sa pečiatka na vstupe dáva v rovnaký čas, ako to bolo predtým (teda pri príchode), kým pečiatka na výstupe sa dáva až po ukončení práce námorníka na palube lode alebo vtedy, keď má loď, na ktorej námorník pracuje, vyplávať. To pre námorníkov znamenalo, že vyčerpali významnú časť 90 dní v rámci akéhokoľvek 180‑dňového obdobia, ktoré umožňuje vízový kódex.(33) Z toho vyplýva, že mohli pracovať nižší počet hodín a ich príjem zodpovedajúco klesol.
Výklad slova „výstup“
48. Článok 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc uvádza, že cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích krajín sa systematicky označujú odtlačkom pečiatky na vstupe do schengenského priestoru a na výstupe z neho. Slová „vstup“ a „výstup“ nariadenie osobitne nedefinuje.
49. Vnútroštátny súd najprv analyzoval článok 11 ods. 1 porovnaním jednotlivých jazykových verzií znenia tohto ustanovenia. Dospel k záveru, že posúdenie anglickej, francúzskej, nemeckej a holandskej verzie neobjasňuje význam slova „výstup“. Keďže medzi jednotlivými jazykovými verziami tohto ustanovenia, ktoré som sama preskúmala,(34) nie je zjavný rozdiel, nebudem sa týmto porovnávaním ďalej zaoberať.
50. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa výklad legislatívneho pojmu musí uskutočniť v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používa, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. Obvyklý význam slova „výstup“ je „opustiť“ nejaké miesto alebo „odísť“. Slovo „výstup“ možno chápať aj ako „schválenie“ alebo „povolenie odísť z krajiny“.(35)
51. V súvislosti s významom slova „výstup“ v článku 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc existujú dva protichodné názory. Nemecko, Holandsko a Komisia zastávajú stanovisko, podľa ktorého nástup na palubu lode ako člen posádky na hraničnom priechode nepredstavuje opustenie schengenského priestoru. Nemecko a Holandsko ďalej uvádzajú, že na to, aby námorníci mohli opustiť tento priestor, musia fyzicky prekročiť na palube dotknutej lode vonkajšiu geografickú námornú hranicu („možnosť 1“).
52. Navrhovatelia vo veci samej (námorníci, ako aj prevádzkovatelia), ktorých podporuje Grécko, tvrdia, že námorníci opúšťajú schengenský priestor, už keď nastúpia do služby. Práve v tom okamihu by preto ich cestovné doklady mali byť označené príslušnou pečiatkou („možnosť 2“). Obe uvedené možnosti podľa mňa môžu vierohodne napĺňať význam slova „výstup“. Pri formulovaní výkladu preto bude rozhodujúci rámec a tiež legislatívny systém Kódexu schengenských hraníc.
53. Najprv preskúmam možnosť 1.
Možnosť 1
54. V prospech možnosti 1 zjavne hovorí fakt, že prepája opustenie schengenského priestoru s fyzickou polohou dotknutej osoby. Z tejto logiky vyplýva, že ak je námorník fyzicky prítomný v prístave Rotterdam, bez ohľadu na to, či sa prechádza popri prístavisku, je na palube lode zakotvenej v tomto prístave alebo na uvedenej palube pracuje 50 metrov od pobrežia, stále platí, že „neopustil“ Holandsko. Nemá preto nárok na to, aby bolo jeho vízum označené pečiatkou na výstupe, pretože stále používa vízum určené na návštevu členského štátu EÚ.
55. Keď sa však tento prístup k právnej otázke založený na obyčajnej „fyzickej prítomnosti“ preskúma bližšie, vynárajú sa isté komplikácie.
56. Po prvé chcem pripomenúť, že Súdny dvor konštatoval, že „aj keď sú jednotlivé jazykové verzie úplne v súlade,… právo [EÚ] používa špecifickú terminológiu. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že právne koncepty nemajú nevyhnutne rovnaký význam v právnom poriadku [EÚ] a v právnych poriadkoch jednotlivých členských štátov“(36). Slovo „výstup“ v článku 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc preto má v rámci práva EÚ vlastný význam a má byť v jednotlivých členských štátoch predmetom jednotného výkladu. Vo vnútroštátnych právnych poriadkoch pritom nemusí mať nevyhnutne rovnaký význam. Ďalej z toho nevyhnutne nevyplýva, že „výstup“ v práve EÚ musí znamenať to isté ako prekročenie vonkajšej geografickej hranice členského štátu, ako je stanovená v UNCLOS.(37) To, či sa vonkajšia schengenská hranica a vonkajšia geografická hranica náhodou prekrývajú, preto nie je relevantné.
57. Preto nesúhlasím s tvrdením Nemecka a Holandska, že z Kódexu schengenských hraníc vyplýva, že štátny príslušník tretej krajiny musí prekročiť vonkajšiu geografickú hranicu jedného z členských štátov, aby na účely článku 11 ods. 1 tohto nariadenia opustil schengenský priestor.
58. Po druhé, ako vo svojich návrhoch vo veci Komisia/Rada(38), uviedol generálny advokát Fennelly, keď osoba prekračuje hranicu, je potrebné rozlišovať dva aspekty. Prvý z nich je aspekt opustenia územia členského štátu vo fyzickom zmysle bez toho, aby bolo nevyhnutné prekročiť hraničný priechod. Druhý je aspekt opustenia schengenského priestoru v právnom zmysle, keď osoba prekračuje hraničný priechod a podrobí sa potrebným kontrolám.(39) Oba tieto postupy znamenajú, že táto osoba aj fyzicky prekročila vonkajšiu hranicu schengenského priestoru.
59. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti požaduje osobitné usmernenie, či je na to, aby boli cestovné doklady dotknutých námorníkov označené pečiatkou na výstupe, nevyhnutné preukázať, že prekročili vonkajšiu hranicu vo fyzickom a právnom zmysle (v rovnakej chvíli).
60. Štátni príslušníci tretích krajín podliehajú pri výstupe dôkladnej kontrole, ako to vyplýva z článku 8 ods. 3 písm. g) Kódexu schengenských hraníc. Súčasťou tejto kontroly je overenie, či dotknutá osoba má platné vízum [článok 8 ods. 3 písm. h) bod i]. Uvedená kontrola patrí k druhému aspektu: ide o potvrdenie, že osoba opustila schengenský priestor v právnom zmysle. Ako Súdny dvor vysvetlil vo veci Komisia/Rada(40), vízum umožňuje jeho držiteľovi, aby prešiel pri vstupe hraničnou kontrolou, a nielen aby prekročil geografickú hranicu členského štátu. Keď štátny príslušník tretej krajiny opúšťa členský štát, postup označenia jeho cestovných dokladov pečiatkou potvrdzuje, že osoba, ktorá odchádza, je rovnakou osobou, ktorá do schengenského priestoru vstúpila, pričom z tohto postupu tiež vyplýva, že časové obdobie, na ktoré bolo vízum udelené, bolo dodržané. Vízum je teda právny dokument, ktorý umožňuje a potvrdzuje prechod cez hraničný priechod na vonkajšej hranici.
61. V prejednávanej vec sa (potenciálne) objavuje aj tretí aspekt. Je tiež nevyhnutné preukázať, že dotknutá osoba opustila geografický priestor členského štátu, ako ho vymedzuje medzinárodné právo?
62. Tento tretí aspekt je podľa mňa mimo pôsobnosti Kódexu schengenských hraníc, ktorý vonkajšiu hranicu definuje na účely tohto nariadenia v článku 2 bode 2. Cieľom je kontrola prechodu vonkajších schengenských hraníc, a nie geografickej hranice ako takej (ide o prípady, v ktorých sa uvedené dve hranice neprekrývajú).
63. Domnievam sa, že možnosť 1 príliš zdôrazňuje fyzickú polohu štátnych príslušníkov tretích štátov v rámci geografického územia dotknutého členského štátu a nesústreďuje sa na situáciu tejto osoby z hľadiska cieľov hraničnej kontroly a vízovej politiky, ktoré sú podstatou Kódexu schengenských hraníc vo vzťahu ku kontrole pohybu štátnych príslušníkov tretích štátov opúšťajúcich schengenský priestor. Preto nie som presvedčená, že správny prístup spočíva v dôraze na fyzickú polohu námorníkov na úkor právneho zmyslu opustenia územia cez vonkajšiu hranicu, ktorého regulácia je cieľom tejto právnej úpravy.
64. V tomto kontexte je dôležité mať na zreteli, že vo chvíli, keď námorník nastúpi do služby ako člen posádky na palubu lode, prestáva byť svojím vlastným pánom. Nemá pod kontrolou, kedy má službu a pracuje, kedy odpočíva alebo či si môže vziať voľno na pevnine (a ak áno, kedy a na ako dlho). Nemôže sa vyjadriť k tomu, či počas jeho služby loď zostane tam, kde sa práve nachádza (zakotvená alebo upevnená k brehu) alebo či sa premiestni do iného doku alebo opustí prístav. Inak povedané, nemá viac možnosť rozhodovať o vlastnej fyzickej polohe. Ako člen posádky podlieha príkazom kapitána lode.
65. V tejto súvislosti snáď môže byť nápomocná táto nedokonalá analógia. Predstavme si cestujúceho v lietadle (štátny príslušník tretej krajiny), ktorý prešiel bezpečnostnou a pasovou kontrolou a nastúpil do lietadla do svojej destinácie. Keď prechádzal pasovou kontrolou, jeho schengenské vízum bolo označené pečiatkou na výstupe. Akonáhle je cestujúci na palube lietadla, nemá viac kontrolu nad svojou fyzickou polohou. Kapitán lietadla rozhoduje o tom, či a kedy lietadlo vzlietne. Ak nastane meškanie vyplývajúce z kontroly leteckej prevádzky, kapitán rozhodne, či cestujúci trpezlivo počkajú na palube lietadla, alebo či (v prípade dlhšieho meškania) opustia palubu a vrátia sa na ňu neskôr. V druhom z uvedených prípadov sa cestujúci po vystúpení z lietadla opäť ocitne v budove terminálu, hoci v „časti vyhradenej pre cestujúcich pripravených na odlet“. Ak by sa tak rozhodol, mal by možnosť opäť prejsť pasovou kontrolou a znova vstúpiť na územie členského štátu (v takom prípade by jeho schengenské víza boli označené novou pečiatkou na vstupe). Ak by však zostal v „časti vyhradenej pre cestujúcich pripravených na odlet“, je jasné, že už prešiel výstupom, a to bez ohľadu na to, že už nie je na palube lietadla, ale pije kávu a dáva si niečo na jedenie v budove terminálu.
66. Po tretie možnosť 1 spája okamih, v ktorom námorník opúšťa schengenský priestor, s dátumom odchodu lode, na ktorej pracuje. To z praktického hľadiska vedie k neistote. Je síce možné identifikovať plánovaný odchod lode, neexistuje však záruka, že loď v tom čase skutočne odíde. Faktory, ako sú počasie a postup prác na palube, môžu vyvolať nutnosť zmeniť dátum odchodu.
67. Možnosť 1 preto nie je v súlade s povinnosťou podľa článku 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc, z ktorého vyplýva, že cestovné doklady majú byť označované pečiatkou na výstupe systematicky. Ak by sa zaviedlo kritérium „krátko pred odchodom“ (ako to navrhuje Komisia), mohli by byť tieto slová v rôznych členských štátoch ľahko predmetom odlišného výkladu, a to aj zo strany príslušných orgánov v rôznych prístavoch jedného štátu. Takáto podmienka preto nie je v súlade s jednotným výkladom článku 11 ods. 1.
68. Pripomínam, že zo skutkových okolností vyplýva, že v prejednávanej veci sú dve kategórie námorníkov. Niektorí prichádzajú letecky, splnia si svoje povinnosti na palube lode a odídu tiež letecky. Ostatní prichádzajú rovnako lietadlom, začnú vykonávať svoje úlohy na palube, a skôr, ako sa ich povinnosti skončia, odídu po mori. Možnosť 1 vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi dvoma kategóriami námorníkov. Zdá sa, že takýto rozdiel pri pôvodnom systéme neexistoval, pretože obe kategórie dostali pečiatku na výstupe na hraničnom priechode, keď nastúpili do služby ako členovia posádky.
69. Okrem toho, ako uvádzajú námorníci a prevádzkovatelia lodí, v zmysle možnosti 1 závisí skutočnosť, či sú cestovné doklady označené pečiatkou na výstupe od toho, či sa dá preukázať, že dotknutá loď skutočne opustí schengenský priestor. Štátni príslušníci tretích krajín pracujúci na palube lode, ktorá odchádza z Rotterdamu do Las Palmas (Kanárske ostrovy, a teda časť Španielska), by teda nedostali pečiatku na výstupe, pretože by zostali v schengenskom priestore. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí pracujú na palube lode smerujúcej z Rotterdamu do Káhiry (Egypt) by však (predpokladám) pečiatku na výstupe dostali na základe deklarovanej destinácie lode. Tu by som rada upriamila pozornosť na prípravné dokumenty súvisiace s Kódexom schengenských hraníc, z ktorých vyplýva, že „vzhľadom na definíciu vnútorných a vonkajších námorných hraníc… sa prístavy zo svojej podstaty vždy považujú za vonkajšie hranice; akákoľvek loď preto musí byť predmetom kontroly pri každom vstupe a výstupe, pretože nie je možné s istotou určiť, čo sa deje mimo prístavu v pobrežnom mori alebo v medzinárodných vodách (nalodenie/vylodenie ľudí alebo tovaru). …“(41)
70. Z bližšieho preskúmania teda vyplýva, že výklad, ktorý sa navrhuje v možnosti 1, nie je plne v súlade s povinnosťami stanovenými v článku 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc. Prekročenie vonkajšej hranice s cieľom opustiť schengenský priestor by sa nemalo vnímať rovnako ako prekračovanie geografických hraníc členského štátu.
Možnosť 2
71. Podľa možnosti 2 štátni príslušníci tretích krajín opúšťajú schengenský priestor, keď prejdú hraničným priechodom v prístave a nastúpia do služby ako členovia posádky na lodi, na ktorú boli priradení.
72. Článok 11 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc sa má vykladať v kontexte článku 2 bodu 2 tohto kódexu, podľa ktorého vonkajšie hranice zahŕňajú „námorné prístavy“. Nik nespochybňuje, že prístav Rotterdam do tejto definície spadá.
73. Podľa článku 3 Kódexu schengenských hraníc sa nariadenie uplatňuje na každého, kto prekračuje (vnútorné a) vonkajšie hranice členských štátov. V zmysle všeobecnej zásady sa hranicami prechádza výhradne na oficiálnych hraničných priechodoch a počas pevne stanovených otváracích hodín. Štátni príslušníci tretích krajín sa pri vstupe a výstupe podrobujú dôkladnej kontrole, ako to vyplýva z článku 8 Kódexu schengenských hraníc. Širší legislatívny kontext zahŕňa pravidlá o vízach, z ktorých vyplývajú podmienky na vstup a výstup zo schengenského priestoru. Tieto pravidlá dopĺňajú systémy VIS a SIS, ktoré členským štátom umožňujú vykonávať kontroly, aby sa uistili, že dotknuté osoby neohrozujú vnútornú bezpečnosť, verejný poriadok a verejné zdravie členského štátu (odôvodnenie 6). Uvedené kontroly sa vykonávajú na hraničných priechodoch.(42)
74. Okrem toho podľa článku 5 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc sa vonkajšie hranice môžu prekračovať len na hraničných priechodoch. Z okolností veci samej nič nepoukazuje na to, že by sa mohli uplatniť niektoré z výnimiek stanovených v článku 5 ods. 2, medzi ktoré patria výnimky osobitne platné pre námorníkov [článok 5 ods. 2 písm. c)].(43)
75. Možnosť 2 preto nie je v rozpore s cieľmi Kódexu schengenských hraníc. Námorníci prijímajú fakt, že sa na nich vzťahujú bežné pravidlá: musia mať víza a platné cestovné doklady; musia prejsť hraničným priechodom a podrobiť sa hraničným kontrolám na vstupe a na výstupe; a ich doklady musia byť označené pečiatkou v súlade s Kódexom schengenských hraníc. Nevzniká tak problém nelegálnej imigrácie. Dotknutí námorníci sú po celý čas evidovaní a informácie o nich sú v systéme.(44) Jediným problémom je čas a miesto uskutočnenia hraničnej kontroly. Z ekonomického hľadiska ide o otázku, ktorá je pre námorníkov, ako aj pre prevádzkovateľov mimoriadne významná.
76. Domnievam sa, že možnosť 2 by mala byť uprednostnená pred možnosťou 1.
77. Po prvé možnosť 2 je v súlade so znením, systémom a cieľmi Kódexu schengenských hraníc; predovšetkým zohľadňuje jednak definíciu uvedenú v článku 2 bode 2, podľa ktorej námorný prístav môže byť vonkajšou hranicou členského štátu, a jednak pravidlo, že vonkajšie hranice sa majú prekračovať iba na hraničných priechodoch – takýmto priechodom je aj prístav Rotterdam. Možnosť 1 podmienky tohto testu nespĺňa.
78. Po druhé vedie možnosť 2 tak k jednotnému výkladu, ako aj k jednotnému uplatňovaniu Kódexu schengenských hraníc v jednotlivých členských štátoch. Kontroly sa môžu uskutočniť na hraničnom priechode (v prípadoch ako je tento, v prístave), kde štátni príslušníci tretích krajín nastúpia do služby ako členovia posádky a vstúpia na palubu lode. Ich doklady môžu byť systematicky označované pečiatkou v zmysle článku 11 ods. 1 práve v tomto čase.
79. Po tretie možnosť 2 vytvára menej anomálií ako možnosť 1, pretože čas a miesto označenia cestovných dokladov pečiatkami sú isté.
80. Po štvrté existuje praktická výhoda spočívajúca v tom, že všetci námorníci sú predmetom rovnakého zaobchádzania. Medzi námorníkmi, ktorí po skončení práce odcestujú letecky, a námorníkmi, ktorí odídu na palube lode, keď opustí prístav, nevzniká nijaký rozdiel.
81. Napokon chcem poukázať na to, že vnútroštátny súd konštatoval, že orgány prístavu Rotterdam v minulosti označovali cestovné doklady námorníkov, ako sú navrhovatelia vo veci samej, pečiatkami na výstupe v čase, keď nastupovali do služby ako členovia posádky; táto prax sa však na začiatku roka 2016 zmenila. Nie je celkom jasné, čo túto zmenu vyvolalo. Nič nenaznačuje, že by mohla súvisieť s uplatnením práva EÚ. Vnútroštátny súd uvádza, že nový postup nie je v súlade ani s postupom ostatných námorných prístavov v Holandsku, ktoré sú súčasťou vonkajšej hranice, ani s postupom iných prístavov v ostatných členských štátoch. Nový postup teda zrejme vedie k narušeniam, ktoré by mohli byť v rozpore s cieľmi uvedenými v odôvodnení 17 Kódexu schengenských hraníc (vylúčenie zásadných prekážok pre, okrem iného, obchod).
Návrh
82. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú položila Raad van State (Štátna rada, Holandsko) takto:
V situácii, keď námorník štátny príslušník tretej krajiny pricestoval do členského štátu letecky a následne nastúpil do služby ako člen posádky lode už kotviacej v prístave, ktorý je vonkajšou hranicou v zmysle článku 2 bodu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice, by sa článok 11 ods. 1 tohto nariadenia mal vykladať tak, že dotknutá osoba opúšťa schengenský priestor, keď nastúpi do služby ako člen posádky, a to aj v prípade, že nemožno stanoviť okamih, v ktorom predmetná loď opustí prístav.