ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

z 19. mája 2010 (*)

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti Mjanmarsku – Zmrazenie finančných prostriedkov – Žaloba o neplatnosť – Spoločný právny základ tvorený článkami 60 ES a 301 ES – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Právo na účinné súdne preskúmanie – Právo na ochranu vlastníckeho práva – Proporcionalita“

Vo veci T‑181/08,

Pye Phyo Tay Za, bydliskom v Rangúne (Mjanmarsko), v zastúpení: D. Anderson, QC, M. Lester, barrister, a G. Martin, solicitor,

žalobca,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: M. Bishop a E. Finnegan, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne S. Behzadi‑Spencer, splnomocnená zástupkyňa, neskôr I. Rao, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci D. Beard, barrister,

a

Európska komisia, v zastúpení: A. Bordes, P. Aalto a S. Boelaert, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť nariadenia Rady (ES) č. 194/2008 z 25. februára 2008, ktorým sa obnovujú a posilňujú obmedzujúce opatrenia voči Barme/Mjanmarsku a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 817/2006 (Ú. v. EÚ L 66, s. 1), v rozsahu, v akom je meno žalobcu uvedené na zozname osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predsedníčka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia N. Wahl a A. Dittrich (spravodajca),

tajomník: C. Kantza, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. júla 2009,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 28. októbra 1996 bolo zavedených niekoľko obmedzujúcich opatrení voči Mjanmarskému zväzu na základe spoločnej pozície 1996/635/SZBP prijatej Radou podľa článku [12 EÚ] týkajúcej sa Barmy/Mjanmarska (Ú. v. ES L 287, s. 1), pričom táto spoločná pozícia bola následne predĺžená a naposledy zmenená spoločnou pozíciou 2000/346/SZBP z 26. apríla 2000 (Ú. v. ES L 122, s. 1) a napokon zrušená a nahradená spoločnou pozíciou 2003/297/SZBP z 28. apríla 2003 týkajúcou sa Barmy/Mjanmarska (Ú. v. EÚ L 106, s. 36), ktorá sa uplatňovala do 29. apríla 2004. Rada Európskej únie ponechala v platnosti obmedzujúce opatrenia prijaté na základe spoločnej pozície 2003/297 v spoločnej pozícii 2004/423/SZBP z 26. apríla 2004 obnovujúcej reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku (Ú. v. EÚ L 125, s. 61; Mim. vyd. 18/003, s. 132), ktoré boli sprísnené spoločnou pozíciou Rady 2004/730/SZBP z 25. októbra 2004 o dodatočných obmedzujúcich opatreniach voči Barme/Mjanmarsku a o zmene a doplnení spoločnej pozície 2004/423 (Ú. v. EÚ L 323, s. 17), zmenené a doplnené spoločnou pozíciou 2005/149/SZBP z 21. februára 2005, ktorou sa mení a dopĺňa spoločná pozícia 2004/423 (Ú. v. EÚ L 49, s. 37), a predĺžené a zmenené spoločnou pozíciou Rady 2005/340/SZBP z 25. apríla 2005 o predĺžení obmedzujúcich opatrení voči Barme/Mjanmarsku a o zmene a doplnení spoločnej pozície 2004/423 (Ú. v. EÚ L 108, s. 88).

2        Vzhľadom na politickú situáciu v Mjanmarsku, Rada zastávala názor, že existoval dôvod na zachovanie obmedzujúcich opatrení voči Mjanmarskému zväzu a prijala spoločnú pozíciu 2006/318/SZBP z 27. apríla 2006, ktorou sa obnovujú reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku (Ú. v. EÚ L 116, s. 77). V tomto dokumente stanovila najmä zákaz predaja a dodávok zbraní, ako aj zákaz poskytovania technickej pomoci, finančných prostriedkov a finančnej pomoci v súvislosti s vojenskými činnosťami a zákaz vývozu vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu. Takisto stanovila zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov členov vlády Mjanmarského zväzu a všetkých fyzických či právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú s nimi spojené, pričom členom vlády a fyzickým osobám sa ukladá aj zákaz vycestovať do členských štátov a zákaz poskytovania finančných pôžičiek alebo úverov štátnym podnikom Mjanmarského zväzu, ako aj nadobudnutia alebo zvyšovania účasti v týchto podnikoch.

3        Vzhľadom na to, že situácia v oblasti ľudských práv sa v Mjanmarsku nezlepšila a nedošlo k viditeľnému pokroku smerom k inkluzívnemu demokratizačnému procesu, obmedzujúce opatrenia uložené spoločnou pozíciou 2006/318 sa predĺžili do 30. apríla 2008 spoločnou pozíciou Rady 2007/248/SZBP z 23. apríla 2007, ktorou sa obnovili obmedzujúce opatrenia voči Barme/Mjanmarsku (Ú. v. EÚ L 107, s. 8) a v ktorej sa tiež zmenil zoznam osôb, skupín a subjektov dotknutých týmito obmedzujúcimi opatreniami.

4        Vzhľadom na vážnosť situácie v Mjanmarsku Rada považovala za potrebné zosilniť tlak na vojenský režim a prijala spoločnú pozíciu Rady 2007/750/SZBP z 19. novembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa spoločná pozícia 2006/318 (Ú. v. EÚ L 308, s. 1). Osobitne prijala obmedzujúce opatrenia týkajúce sa najmä odvetví drevárskeho priemyslu, ťažby dreva, ťažby kovov a nerastov, ako aj drahokamov a polodrahokamov.

5        Všetky tieto obmedzujúce opatrenia boli predĺžené do 30. apríla 2009 spoločnou pozíciou Rady 2008/349/SZBP z 29. apríla 2008, ktorou sa obnovili obmedzujúce opatrenia voči Barme/Mjanmarsku (Ú. v. EÚ L 116, s. 57), a v ktorej sa tiež zmenil zoznam osôb, skupín a subjektov dotknutých týmito obmedzujúcimi opatreniami.

6        Článok 5 spoločnej pozície 2006/318, zmenený a doplnený spoločnou pozíciou 2007/750, sa týka zmrazenia hospodárskych zdrojov. Jeho odseky 1 až 3 stanovujú:

„1.      Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria jednotlivým členom… mjanmarskej vlády a fyzickým osobám alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom s nimi spojeným, ako je to uvedené v prílohe II, sú vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou týchto osôb, sa zmrazujú.

2.      Fyzickým osobám alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe II ani v ich prospech sa priamo ani nepriamo neposkytnú žiadne finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje.

3.      Príslušný orgán môže povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo sprístupnenie určitých finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov za podmienok, ktoré považuje za vhodné potom, ako určí, že dotknuté finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú:

a)      potrebné na uspokojenie základných potrieb osôb uvedených v prílohe II a ich nezaopatrených rodinných príslušníkov vrátane platieb za potraviny, nájom alebo hypotéku, lieky a lekárske ošetrenie, úhrady daní, poistného a poplatkov za verejnoprospešné služby;

b)      určené výlučne na zaplatenie primeraných honorárov za odbornú prácu a náhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím právnych služieb;

c)      určené výlučne na zaplatenie poplatkov alebo nákladov na bežnú držbu alebo správu zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov;

d)      potrebné na mimoriadne výdavky za podmienky, že príslušný orgán oznámil všetkým ostatným príslušným orgánom a Komisii najmenej dva týždne pred povolením dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že osobitné povolenie by malo byť udelené.“

7        V časti J nazvanej „Osoby, ktoré majú prospech z hospodárskej politiky vlády a ďalšie osoby spojené s režimom“ prílohy II spoločnej pozície 2006/318 v znení zmien a doplnení spoločnej pozície 2008/349 sa uvádza meno žalobcu: Pye Phyo Tay Za s identifikačným údajom „syn Taya Zu“ (J1c); meno jeho otca Tay Za s identifikačným údajom „výkonný riaditeľ Htoo Trading Co.; Htoo Construction Co.“ (J1a), ako aj meno otcovej manželky (J1b) a meno otcovej matky (J1e).

8        Podľa článku 9 prvej vety spoločná pozícia 2006/318 podlieha stálemu preskúmaniu.

9        V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania obmedzujúcich opatrení stanovených v spoločných pozíciách, ktoré patria do pôsobnosti Zmluvy ES, hospodárskymi subjektmi vo všetkých členských štátoch, prijala Rada na ich vykonanie, pokiaľ ide o Európske spoločenstvo, určité právne akty.

10      Nariadením Rady (ES) č. 194/2008 z 25. februára 2008, ktorým sa obnovujú a posilňujú obmedzujúce opatrenia voči Barme/Mjanmarsku a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 817/2006 (Ú. v. EÚ L 66, s. 1, ďalej len „sporné nariadenie“), sa tak vykonali niektoré obmedzujúce opatrenia stanovené v spoločných pozíciách 2006/318 a 2007/750. Toto nariadenie, ktorého právnym základom sú články 60 ES a 301 ES, nadobudlo účinnosť podľa svojho článku 23 v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, čiže 10. marca 2008. Prílohy sporného nariadenia so zoznamami osôb, skupín a subjektov dotknutých obmedzujúcimi opatreniami boli zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 385/2008 z 29. apríla 2008, ktorým sa zmenilo a doplnilo nariadenie č. 194/2008 (Ú. v. EÚ L 116, s. 5).

11      Články 11 až 14 sporného nariadenia sa týkajú zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

12      Článok 11 sporného nariadenia stanovuje:

„1.      Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú jednotliví členovia vlády… Mjanmarska a fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány s nimi spojené, ako sa uvádzajú v prílohe VI, sa zmrazujú.

2.      Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe VI sa priamo alebo nepriamo nesmú poskytnúť žiadne finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje v ich prospech.

…“

13      Podľa článku 13 ods. 1 sporného nariadenia príslušné orgány členských štátov môžu povoliť uvoľnenie alebo sprístupnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov za podmienok, ktoré považujú za vhodné, po tom, ako určia, že dané finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú:

„a)      nevyhnutné na uspokojenie základných potrieb osôb uvedených v prílohe VI a ich nezaopatrených rodinných príslušníkov vrátane platieb za potraviny, nájom alebo hypotéku, lieky a lekárske ošetrenie, úhrady daní, poistného a poplatkov za verejnoprospešné služby;

b)      určené výlučne na platbu primeraných honorárov za odbornú prácu a náhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím právnych služieb;

c)      určené výlučne na zaplatenie poplatkov alebo úhradu nákladov na bežnú držbu alebo správu zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov;

d)      potrebné na mimoriadne výdavky pod podmienkou, že dotknutý členský štát oznámil najmenej dva týždne pred udelením samotného povolenia ostatným členským štátom a Komisii dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že osobitné povolenie by sa malo udeliť.“

14      Príloha k spornému nariadeniu v znení nariadenia č. 385/2008 má názov „Zoznam členov vlády… Mjanmarska a osôb, subjektov a orgánov, ktoré sú s nimi spojené, uvedených v článku 11“.

15      V časti J „Osoby, ktoré majú prospech z hospodárskej politiky vlády“ prílohy VI sporného nariadenia v znení nariadenia č. 385/2008 sa uvádza meno žalobcu s identifikačným údajom: „syn Taya Zu“ (J1c); meno jeho otca Tay Za s identifikačným údajom „výkonný riaditeľ Htoo Trading Co.; Htoo Construction Co.“ (J1a), ako aj meno otcovej manželky (J1b) a meno otcovej matky (J1e).

16      Pokiaľ ide o spôsoby uverejňovania informácií týkajúcich sa prílohy VI sporného nariadenia, jeho článok 18 ods. 2 predpokladá uverejnenie oznámenia.

17      Dňa 11. marca 2008 bolo uverejnené oznámenie určené osobám a subjektom uvedeným na zoznamoch stanovených v článkoch 7, 11 a 15 nariadenia č. 194/2008 (Ú. v. EÚ C 65, s. 12).

18      V tomto oznámení Rada predovšetkým uvádza, že osoby a subjekty vymenované v prílohe VI sporného nariadenia sú:

„a)      členovia vlády… Mjanmarska alebo

b)      osoby, subjekty a orgány, ktoré sú s nimi spojené.“

19      Rada ďalej uvádza, že sporné nariadenie stanovuje:

„zmrazenie všetkých finančných prostriedkov, iných finančných aktív a hospodárskych zdrojov patriacich osobám, skupinám a subjektom uvedeným v prílohe VI a zákaz sprístupniť im priamo alebo nepriamo akékoľvek finančné prostriedky, iné finančné aktíva alebo hospodárske zdroje.“

20      Okrem toho Rada upozorňuje dotknuté osoby a subjekty, že môžu predložiť príslušným orgánom daného členského štátu žiadosť o povolenie použiť zmrazené finančné prostriedky na pokrytie základných potrieb alebo na osobitné platby podľa článku 13 sporného nariadenia.

21      Rada ďalej pripomína dotknutým osobám a subjektom, že jej môžu kedykoľvek zaslať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o ich zaradení do dotknutých zoznamov a ponechaní v týchto zoznamoch spolu s podpornou dokumentáciou a že tieto žiadosti budú po ich doručení posúdené.

22      Navyše Rada spresňuje, že v súlade s článkom 9 spoločnej pozície 2006/318 tieto zoznamy pravidelne preskúmava.

23      Na záver uvádza možnosť napadnúť jej rozhodnutie na Všeobecnom súde.

24      Žalobca bol po prvýkrát dotknutý obmedzujúcimi opatreniami prijatými Radou v rozhodnutí 2003/907/SZBP z 22. decembra 2003 o vykonávaní spoločnej pozície 2003/297 (Ú. v. ES L 340, s. 81) a v nariadení Komisie (ES) č. 2297/2003 z 23. decembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1081/2000 o zákaze predaja, dodávania a vývozu zariadení, ktoré môžu byť použité na vnútornú represiu alebo terorizmus, do Barmy/Mjanmarska, a o zmrazení finančných prostriedkov určitých osôb v súvislosti s dôležitými vládnymi funkciami v tejto krajine (Ú. v. ES L 340, s. 37; Mim. vyd. 18/002, s. 235). Podľa článku 2 rozhodnutia 2003/907 toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia. Nariadenie č. 2297/2003 nadobudlo účinnosť v decembri 2003.

25      Od týchto dátumov žalobca neustále podliehal obmedzujúcim opatreniam zavedeným voči Mjanmarskému zväzu.

26      Listom z 15. mája 2008 žalobca požiadal Radu najmä o sprístupnenie podkladov ku skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zaradenie jeho mena na zoznam uvedený v prílohe VI sporného nariadenia, a o vyškrtnutie jeho mena z tohto zoznamu. Rada mu odpovedala listom z 26. júna 2008.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

27      Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. mája 2008 žalobca podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

28      Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 11. a 20. augusta 2008 Komisia Európskych spoločenstiev a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Rady. Po vypočutí účastníkov konania predseda ôsmej komory Súdu prvého stupňa uznesením z 5. novembra 2008 tomuto návrhu vyhovel.

29      Komisia a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska podali svoje vyjadrenia vedľajších účastníkov konania 18. a 19. decembra 2008. Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. februára 2009 žalobca predložil pripomienky k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

30      Na základe správy predloženej sudcom spravodajcom Súd prvého stupňa (ôsma komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 rokovacieho poriadku vyzval Radu, aby predložila list z 26. júna 2008. Rada tejto žiadosti vyhovela 25. mája 2009.

31      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Súd prvého stupňa, boli vypočuté na pojednávaní 8. júla 2009.

32      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil sporné nariadenie v celom rozsahu, alebo v rozsahu, v akom sa ho týka,

–        zaviazal Radu na náhradu trov konania.

33      Na pojednávaní žalobca požiadal o úpravu prvého žalobného návrhu vzhľadom na prijatie nariadenia Komisie (ES) č. 353/2009 z 28. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 194/2008 (Ú. v. EÚ L 108, s. 20) v rozsahu, v akom toto nariadenie nahrádza prílohu VI sporného nariadenia, ktorá sa ho týka, pričom ostatní účastníci konania voči tejto žiadosti nenamietali. Okrem toho v odpovedi na otázku Súdu prvého stupňa uviedol, že už nenavrhuje zrušenie sporného nariadenia v celom rozsahu, ako to uviedol v žalobe, ale len v rozsahu, v akom sa ho týka. Táto žiadosť žalobcu, súhlas ostatných účastníkov konania a vyhlásenie boli zaznamenané do zápisnice z pojednávania.

34      Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

35      Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

36      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

 Právny stav

1.     O procesných dôsledkoch zmeny prílohy VI sporného nariadenia prostredníctvom nariadenia č. 353/2009

37      Po tom, ako Rada prijala 27. apríla 2009 spoločnú pozíciu 2009/351/SZBP, ktorou sa obnovujú obmedzujúce opatrenia voči Barme/Mjanmarsku (Ú. v. EÚ L 108, s. 54), v ktorej bola zmenená príloha II spoločnej pozície 2006/318, nariadením č. 353/2009 bola zmenená a doplnená príloha VI sporného nariadenia. Na pojednávaní žalobca žiadal o možnosť upraviť svoj prvý žalobný návrh vzhľadom na prijatie nariadenia č. 353/2009 v rozsahu, v akom nahrádza prílohu VI sporného nariadenia, ktorá sa ho týka.

38      V tejto súvislosti treba uviesť, že touto žiadosťou sa nemenia jeho návrhy smerujúce k zrušeniu sporného nariadenia v rozsahu, v akom sa ho týka, uvedené v žalobe. Túto vec preto treba odlíšiť od veci, ktorá viedla k rozsudku Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada (T‑256/07, Zb. s. II‑3019, body 45 až 48), na ktorú žalobca na pojednávaní odkázal. V uvedenej veci bolo totiž pôvodné napadnuté rozhodnutie zrušené a v priebehu konania ho nahradilo nové rozhodnutie. V prejednávanej veci sporné nariadenie pôvodne napadnuté žalobcom po podaní žaloby zrušené nebolo. Nahradila sa len príloha VI sporného nariadenia bez toho, aby sa zmenili údaje týkajúce sa žalobcu. Údaje o žalobcovi, ktoré boli uvedené v prílohe VI sporného nariadenia pred jeho zmenou nariadením č. 353/2009, boli totiž bez zmeny prebraté do prílohy VI zmeneného a doplneného sporného nariadenia. Predmetom žaloby je teda aj naďalej ten istý právny akt.

39      Vzhľadom na to, že prijatie nariadenia č. 353/2009 Komisiou počas konania bolo skutočnosťou, ktorá nastala počas konania, žalobca mohol na základe článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku o túto skutočnosť oprávnene oprieť svoje žalobné dôvody, na ktorých sa jeho žaloba zakladá.

40      V každom prípade treba uviesť, že aj keby sporné nariadenie bolo počas konania nahradené nariadením s rovnakým predmetom, čo sa v tejto veci nestalo, žalobca by bol oprávnený upraviť svoje žalobné návrhy a dôvody (pozri v tomto zmysle rozsudok People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, už citovaný v bode 38 vyššie, body 45 až 48 a tam citovanú judikatúru).

41      Treba preto konštatovať, že žaloba v prejednávanej veci smeruje k zrušeniu sporného nariadenia, zmeneného a doplneného nariadením č. 353/2009, v rozsahu, v akom sa týka žalobcu.

2.     O veci samej

42      Na podporu svojho prvého žalobného návrhu žalobca na úvod tvrdí, že spornému nariadeniu chýba právny základ. Okrem toho Rada nedodržala povinnosť odôvodnenia, ktorú mala v súvislosti so sporným nariadením. Navyše tvrdí, že Rada porušila jeho základné práva a zásadu proporcionality. V replike vytýka aj porušenie právnych zásad vyplývajúcich z trestnoprávnej povahy rozhodnutia o zmrazení aktív, predovšetkým zásady prezumpcie neviny, a porušenie zásady právnej istoty.

 O žalobnom dôvode založenom na absencii právneho základu sporného nariadenia

 Tvrdenia účastníkov konania

43      Žalobca tvrdí, že Spoločenstvo a jeho inštitúcie môžu konať len v rámci svojich právomocí vyplývajúcich zo Zmluvy ES. Články 60 ES a 301 ES podľa neho nie sú dostatočným právnym základom pre sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa uplatňuje na žalobcu.

44      Podľa žalobcu Spoločenstvo nemá výslovnú právomoc ukladať obmedzenia na pohyb kapitálu a platieb. Články 60 ES a 301 ES sú osobitné v tom, že sa výslovne týkajú prípadov, v ktorých možno preukázať, že akcia Spoločenstva je nevyhnutná na vykonanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

45      Žalobca dodáva, že články 60 ES a 301 ES zverujú Spoločenstvu právomoc prijať obmedzujúce opatrenia voči osobám a subjektom spojeným s osobami a subjektmi, ktoré skutočne riadia vládny aparát tretej krajiny a poskytujú im ekonomickú podporu. Tieto ustanovenia však neumožňujú uloženie obmedzujúcich opatrení, keď neexistuje dostatočná väzba medzi dotknutou osobou alebo dotknutým subjektom a územím alebo režimom tretej krajiny. Úzke prepojenie medzi dotknutou osobou a vládnucim režimom daného štátu je nevyhnutnosťou.

46      Žalobca tvrdí, že nie je členom vlády Mjanmarska ani osobou s ňou spojenou. Tvrdí, že nemá nijaký prospech z vládnutia tejto vlády a nebráni procesu národného zmierenia, dodržiavaniu ľudských práv ani demokratizácii Mjanmarska. Dodáva, že jeho prepojenie na mjanmarský vojenský režim nie je dostatočné. Spresňuje, že je študentom a že sa nikdy nijakým spôsobom nezúčastnil na činnostiach tohto vojenského režimu ani s ním nebol spojený.

47      Vo svojom rozsudku z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, Zb. s. I‑6351, ďalej len „rozsudok Kadi “) Súdny dvor rozhodol, že články 60 ES a 301 ES nezverujú inštitúciám právomoc zmraziť finančné prostriedky osôb, ak neexistuje nijaké prepojenie s vládnucim režimom tretej krajiny. Uloženie obmedzujúcich opatrení osobám v tretích krajinách je možné len vtedy, pokiaľ sú tieto osoby vedúcimi predstaviteľmi týchto krajín, sú s takými predstaviteľmi spojené alebo nimi kontrolované. Okrem toho nestačí, aby sa dotknuté obmedzujúce opatrenia týkali osôb alebo subjektov, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine alebo s ňou sú spojené.

48      Skutočnosť, že žalobca je synom osoby, ktorá je podľa Rady jednou z osôb profitujúcich z vojenského režimu v Mjanmarsku, nezakladá dostatočné prepojenie s týmto režimom. Skutočnosť, že bol dva roky akcionárom v dvoch spoločnostiach svojho otca v Singapure, navyše nepreukazuje, že profitoval z akýchkoľvek výhod, ktoré obchodným spoločnostiam jeho otca poskytoval vojenský režim v Mjanmarsku. Ani on sám, ani jeho otec nemajú z tohto režimu nijaký prospech.

49      Žalobca tiež spochybňuje naliehavosť a nevyhnutnosť obmedzujúcich opatrení uložených na základe článkov 60 ES a 301 ES. Tvrdí, že v zmysle týchto ustanovení nemožno za „nevyhnutné naliehavé opatrenie“ považovať obmedzujúce opatrenia, ktoré sa na určitú osobu vzťahujú len preto, lebo mohla priamo alebo nepriamo profitovať z výhod, ktoré boli údajne poskytnuté obchodným spoločnostiam jej otca. Uloženie finančných sankcií podľa žalobcu vyžaduje, aby boli tieto sankcie nevyhnutné nielen vo svetle celkovej situácie v krajine, ale rovnako aj z dôvodu konkrétnej situácie osoby, ktorej sa dotknuté opatrenia týkajú (rozsudok Súdu prvého stupňa z. 31. januára 2007, Minin/Komisia, T‑362/04, Zb. s. II‑2003, body 72 až 74).

50      Napokon podľa žalobcu sa články 60 ES a 301 ES nemali vykladať zoširoka, pretože sa tým spochybňuje oddelenie prvého a druhého piliera Zmluvy EÚ a porušuje sa právna zásada, podľa ktorej treba právomoc nadnárodných inštitúcií ukladať sankcie osobám vykladať striktne.

51      Rada podporovaná Komisiou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska spochybňuje argumentáciu žalobcu.

 Posúdenie Všeobecným súdom

52      V rámci prvého žalobného dôvodu žalobca spochybňuje články 60 ES a 301 ES ako dostatočný právny základ pre prijatie sporného nariadenia. V podstate tvrdí, že tieto ustanovenia treba vykladať striktne, takže ich nemožno použiť na prijatie obmedzujúcich opatrení voči osobám, ktoré nemajú žiadne spojenie s vojenským režimom v Mjanmarsku. Samotná skutočnosť, že je synom svojho otca, nemôže podľa žalobcu zakladať nevyhnutnú väzbu s týmto režimom podľa článkov 60 ES a 301 ES. Okrem toho zmrazenie aktív nepatrí medzi „nevyhnutné naliehavé opatrenia“ v zmysle týchto článkov.

53      Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry voľba právneho základu právneho aktu Spoločenstva inštitúciou musí byť založená na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť súdne preskúmané a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah aktu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2007, Komisia/Rada, C‑440/05, Zb. s. I‑9097, bod 61 a tam citovanú judikatúru).

54      Rovnako treba uviesť, že na základe článku 60 ods. 1 ES môže Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 301 ES prijať voči dotknutým tretím krajinám nevyhnutné naliehavé opatrenia v oblasti pohybu kapitálu a platieb. Článok 301 ES výslovne stanovuje možnosť opatrenia Spoločenstva smerujúceho k prerušeniu alebo čiastočnému či úplnému obmedzeniu hospodárskych vzťahov s jednou alebo viacerými tretími krajinami.

55      Ako vyplýva zo znenia článkov 60 ES a 301 ES, voči tretím krajinám musia byť teda prijaté nevyhnutné naliehavé opatrenia, o ktorých sa rozhodlo na základe uvedených ustanovení.

56      V prvom rade treba preto preskúmať, či opatrenie spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov žalobcu na základe sporného nariadenia predstavuje opatrenie prijaté voči tretej krajine.

57      Po prvé treba konštatovať, že predmetom sporného nariadenia je obnova a sprísnenie obmedzujúcich opatrení prijatých voči Mjanmarskému zväzu. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia č. 6 sporného nariadenia, Rada a členovia medzinárodného spoločenstva už viac ako desať rokov pred prijatím sporného nariadenia opakovane odsudzujú praktiky vojenského mjanmarského režimu, predovšetkým obmedzovanie základných práv, a vzhľadom na závažné a dlhotrvajúce porušovania ľudských práv mali obmedzujúce opatrenia prijaté Radou za cieľ podporiť dodržiavanie základných práv, a slúžili tak na ochranu verejnej morálky.

58      Sporné nariadenie je preto jednoznačne namierené voči tretej krajine, a to Mjanmarskému zväzu.

59      V tejto súvislosti treba uviesť, že prejednávaná vec musí byť odlíšená od veci, ktorá viedla k rozsudku Kadi, už citovanému v bode 47 vyššie. Obmedzujúce opatrenia stanovené v nariadení, ktoré bolo predmetom uvedenej veci, teda nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001, ktoré zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane (Ú. v. ES L 139, s. 9; Mim. vyd. 18/001, s. 294), ktoré boli namierené voči Usámovi bin Ládinovi, sieti Al-Káida, ako aj osobám s nimi spojeným, a teda boli prijaté bez existencie akéhokoľvek spojenia s vládnucim režimom tretej krajiny, totiž ako také nepatria do pôsobnosti článkov 60 ES a 301 ES (rozsudok Kadi, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 167).

60      Po druhé treba uviesť, že obmedzujúce opatrenia týkajúce sa konkrétne žalobcu, teda zmrazenie jeho finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, musia na to, aby spĺňali požiadavky článkov 60 ES a 301 ES, predstavovať obmedzujúce opatrenia prijaté voči tretej krajine.

61      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry môže pojem tretia krajina v zmysle článku 60 ES a 301 ES zahŕňať vodcov takejto krajiny, ako aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú spojené s týmito vodcami alebo ktoré títo vodcovia priamo alebo nepriamo ovládajú (rozsudok Kadi, už citovaný v bode 47 vyššie, body 166). Aby určitá osoba mohla byť spájaná s vodcami tretej krajiny, musí existovať dostatočné prepojenie medzi touto osobou a daným režimom.

62      Žalobca je pritom zaradený do zoznamu v prílohe VI sporného nariadenia v znení nariadenia č. 353/2009, ktorý obsahuje mená členov vlády Mjanmarska a osoby, subjekty a organizácie s nimi spojené. Rovnako je nesporné, že žalobca nie je členom vlády Mjanmarska. Do tohto zoznamu bol teda zaradený ako osoba spojená s touto vládou.

63      Z toho vyplýva, že vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 61 treba preskúmať, či existuje dostatočné prepojenie medzi žalobcom a vedúcimi predstaviteľmi Mjanmarska.

64      V prejednávanej veci je meno žalobcu uvedené v časti J prílohy VI sporného nariadenia v znení nariadenia č. 353/2009 medzi osobami, ktoré majú prospech z hospodárskej politiky vlády Mjanmarska a ďalšími osobami spojenými s režimom v tejto krajine. Je tu uvedený ako syn Taya Zu, ktorého meno sa tiež nachádza v tejto časti a ktorý je označený za výkonného riaditeľa obchodných spoločností Htoo Trading Co. a Htoo Construction Co.

65      Treba uviesť, že v odôvodnení sporného nariadenia Rada nepredpokladá, že žalobca má priame väzby na vládu Mjanmarska. Uvádza, že žalobca je s týmto režimom spojený, lebo medzi nimi existujú nepriame väzby. Zo sporného nariadenia vyplýva, že táto väzba medzi žalobcom a režimom vzniká v dôsledku funkcie jeho otca, výkonného riaditeľa obchodných spoločností Htoo Trading Co. a Htoo Construction Co., z ktorej by žalobca mal mať prospech.

66      Rovnako treba uviesť, že Rada správne konštatovala, že významní riaditelia podnikov vojenského režimu v Mjanmarsku, akým je napríklad otec žalobcu, teda výkonný riaditeľ spoločností Htoo Trading Co. a Htoo Construction Co., mohli byť považovaní za osoby spojené s týmto režimom. V Mjanmarsku by totiž obchodná činnosť týchto podnikov nemohla prosperovať, keby ich tento režim nezvýhodňoval. Títo riaditelia podnikov majú z titulu svojej funkcie prospech z hospodárskej politiky krajiny. Medzi riaditeľmi týchto podnikov a vojenským režimom preto existuje úzke prepojenie.

67      Pokiaľ ide o rodinných príslušníkov týchto riaditeľov, možno predpokladať, že majú prospech z funkcie vykonávanej týmito riaditeľmi, takže nič nebráni záveru, že majú takisto prospech z hospodárskej politiky vlády.

68      Predpoklad, že rodinní príslušníci významných riaditeľov podnikov tretej krajiny majú takisto prospech z hospodárskej politiky vlády tejto krajiny, však možno vyvrátiť, ak žalobca preukáže, že nemá úzke prepojenie na riaditeľa, ktorý je jeho rodinným príslušníkom.

69      V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobca nepreukázal, že je od svojho otca odlúčený do takej miery, aby mu pozícia jeho otca ako významného riaditeľa podnikov neumožňovala profitovať z hospodárskej politiky vlády Mjanmarska. Je nesporné, že žalobca tvrdil, že od svojich trinástich rokov žije so svojou matkou v Singapure, pre svojho otca nikdy nepracoval a v obchodných spoločnostiach v Mjanmarsku nevlastní nijaké akcie. Napriek tomu nepreukázal pôvod svojich finančných prostriedkov, ktoré mu umožnili, aby sa v rokoch 2005 až 2007 stal akcionárom dvoch obchodných spoločností svojho otca so sídlom v Singapure.

70      Okrem toho podľa článku 301 ES môže akcia Spoločenstva viesť až k úplnému prerušeniu hospodárskych vzťahov s treťou krajinou. Rada by preto mohla na vykonanie takej akcie v súlade s článkom 60 ES prijať nevyhnutné naliehavé opatrenia v oblasti pohybu kapitálu a platieb. Všeobecné obchodné embargo voči tretej krajine by sa týkalo všetkých osôb v Mjanmarsku, a to nielen tých, ktoré majú z dôvodu svojej osobnej situácie prospech z hospodárskej politiky vojenského režimu. V prejednávanej veci treba a fortiori konštatovať, že obmedzujúce opatrenia na základe cielených a selektívnych sankcií, ktoré sa týkajú niektorých kategórií osôb považovaných Radou za spojené s dotknutým režimom, vrátane rodinných príslušníkov významných riaditeľov podnikov dotknutej tretej krajiny, patria do rámca pôsobnosti článkov 60 ES a 301 ES.

71      Takýto výklad je tiež v súlade s obavami humanitárneho charakteru, ktoré súvisia so všeobecným obchodným embargom. Zavedenie cielených akcií voči osobám spojeným s dotknutým režimom namiesto všeobecného obchodného embarga totiž môže znížiť utrpenie civilného obyvateľstva dotknutej krajiny.

72      Navyše treba uviesť, že zahrnutie rodinných príslušníkov do kategórie osôb postihnutých obmedzujúcimi opatreniami prijatými voči Mjanmarskému zväzu odôvodňuje ich účinnosť. Články 60 ES a 301 ES sú totiž v rozsahu, v akom stanovujú právomoc Spoločenstva na ukladanie obmedzujúcich opatrení hospodárskej povahy na účely vykonávania akcií, o ktorých sa rozhodlo v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, výrazom implicitného a základného cieľa, a to cieľa umožniť prijatie takýchto opatrení účinným použitím nástroja Spoločenstva (rozsudok Kadi, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 226). Zahrnutie rodinných príslušníkov významných riaditeľov podnikov bráni obchádzaniu dotknutých obmedzujúcich opatrení prevodom majetku týchto riaditeľov na svojich rodinných príslušníkov.

73      Vzhľadom na uvedené treba prijať záver, že v prejednávanej veci existuje dostatočné prepojenie v zmysle článku 60 ES a 301 ES medzi žalobcom a vojenským režimom v Mjanmarsku. Obmedzujúce opatrenia týkajúce sa konkrétne žalobcu tak možno považovať za opatrenia prijaté voči tretej krajine.

74      V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov nie je „nevyhnutným naliehavým opatrením“ v zmysle článkov 60 ES a 301 ES, žalobca odkazuje na rozsudok Minin/Komisia (už citovaný v bode 49 vyššie, body 72 až 74) o obmedzujúcich opatreniach voči Libérii týkajúcich sa konkrétne Charlesa Taylora a jeho spojencov. Podľa žalobcu uloženie finančných sankcií vyžaduje, aby tieto sankcie boli nevyhnutné nielen vo svetle celkovej situácie v krajine, ale rovnako aj z dôvodu konkrétnej situácie osoby, ktorej sa predmetné obmedzujúce opatrenia týkajú.

75      V rozsudku Minin/Komisia, už citovanom v bode 49 vyššie, sa však Súd prvého stupňa nevyjadroval k pojmu nevyhnutné naliehavé opatrenia v zmysle článkov 60 ES a 301 ES. Súd prvého stupňa len overil, či existovalo dostatočné prepojenie medzi uloženými sankciami a územím dotknutej krajiny alebo vládnucim režimom v tejto krajine tým, že preskúmal, či sankcie voči spojencovi Charlesa Taylora, hoci tento bol už v čase prijatia nariadenia sporného v prejednávanej veci zbavený prezidentských právomocí v Libérii, skutočne smerovali k prerušeniu alebo čiastočnému či úplnému obmedzeniu hospodárskych vzťahov s treťou krajinou.

76      V každom prípade, pokiaľ ide o nevyhnutnú a naliehavú povahu obmedzujúcich opatrení, treba uviesť, že Rada prijala sporné nariadenie s cieľom vykonať spoločné pozície 2007/750 a 2006/318.

77      Okrem toho podľa judikatúry existuje prepojenie medzi akciami Spoločenstva zahrnujúcimi hospodárske opatrenia podľa článku 60 ES a 301 ES a cieľmi Zmluvy EÚ v oblasti vonkajších vzťahov, medzi ktoré patrí spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (rozsudok Kadi, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 197). Články 60 ES a 301 ES totiž výslovne stanovujú, že akcia Spoločenstva sa môže ukázať ako nevyhnutná na realizáciu cieľov konkrétne pridelených Únii v článku 2 EÚ, čiže na vykonanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

78      Pokiaľ ide o nevyhnutnú povahu obmedzujúcich opatrení prijatých voči Mjanmarskému zväzu týkajúcich sa konkrétne žalobcu, treba preskúmať, či obmedzujúce opatrenia stanovené v spornom nariadení nejdú nad rámec vykonania spoločných pozícií 2006/318 a 2007/750.

79      Treba pritom konštatovať, že obmedzujúce opatrenia prijaté voči Mjanmarskému zväzu týkajúce sa konkrétne žalobcu patria do rámca vykonania týchto spoločných pozícií.

80      Článok 11 sporného nariadenia totiž vykonáva článok 5 spoločnej pozície 2006/318 v znení spoločnej pozície 2007/750, pokiaľ ide o zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov. Meno žalobcu sa uvádza v prílohe VI sporného nariadenia v znení nariadenia č. 353/2009, na ktorú odkazuje jeho článok 11 (pozri body 12, 14 a 15 vyššie). Tento odkaz zodpovedá prílohe II spoločnej pozície 2006/318 v znení spoločnej pozície 2009/351 a článku 5 spoločnej pozície 2006/318 v znení spoločnej pozície 2007/750 (pozri body 6 a 7 vyššie).

81      Pokiaľ ide o naliehavú povahu obmedzujúcich opatrení prijatých voči Mjanmarskému zväzu týkajúcich sa konkrétne žalobcu, žalobca neuvádza nijaký dôkaz, ktorý by ju mohol spochybniť.

82      Vzhľadom na uvedené preto treba prijať záver, že obmedzujúce opatrenia prijaté voči Mjanmarskému zväzu týkajúce sa konkrétne žalobcu možno považovať za nevyhnutné naliehavé opatrenia v zmysle článkov 60 ES a 301 ES.

83      Prvý žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

 O žalobnom dôvode založenom na nedodržaní povinnosti odôvodnenia

 Tvrdenia účastníkov konania

84      Žalobca tvrdí, že v prípade opatrenia spočívajúceho v zmrazení aktív má Rada povinnosť uviesť vo svojom pôvodnom rozhodnutí všetky informácie a dôkazy, vrátane nových dôkazov, ktoré viedli k jej rozhodnutiu, skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa rozhodnutie zakladá, a skutočné a konkrétne dôvody, na základe ktorých zastáva názor, že dané opatrenie treba prijať voči konkrétnej osobe.

85      Okrem toho vo svojich následných rozhodnutiach o ponechaní zmrazenia aktív v platnosti by Rada mala zahrnúť skutočnosti odôvodňujúce toto zmrazenie vo vzťahu k dotknutej osobe a konkrétne dôvody, na základe ktorých aj po preskúmaní zastáva názor, že zmrazenie aktív je vo vzťahu k tejto osobe aj naďalej dôvodné.

86      Okrem toho v prípade, keď dotknutá osoba nemohla byť vypočutá pred prijatím pôvodného rozhodnutia o zmrazení aktív, je dodržanie povinnosti odôvodnenia o to dôležitejšie, lebo predstavuje jedinú záruku umožňujúcu dotknutej osobe, aby mohla účinne využiť právne prostriedky, ktoré má k dispozícii na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia.

87      Napokon odôvodnenie aktu musí byť v zásade oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako rozhodnutie, ktoré má voči nej negatívne právne účinky, a absencia odôvodnenia nemôže byť napravená tým, že dotknutá osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred súdom, pretože žalobca by mal na vyjadrenie svojich dôvodov voči týmto návrhom k dispozícii len repliku, čo by zasahovalo do jeho práva na spravodlivý proces a do zásady rovnosti účastníkov konania pred súdmi Únie.

88      V prejednávanej veci sa žalobca domnieva, že Rada v spornom nariadení neuviedla ani dôvody, na základe ktorých bolo jeho meno uvedené na zozname v prílohe VI tohto nariadenia, ani dôvod, prečo mal byť považovaný za člena vlády Mjanmarska, prípadne osobu s touto vládou spojenú. Identifikačný údaj „syn Taya Zu“ nie je vôbec nápomocný. Tento údaj uvádza len to, že žalobcu možno identifikovať na základe skutočnosti, že má otca menom Tay Za. Navyše Rada nespresnila charakter prospechu, ktorý by mal preňho alebo pre jeho otca vyplývať z hospodárskej politiky tejto vlády.

89      Podľa žalobcu by vzhľadom na súvislosti mali byť uvedené jasné a naliehavé dôvody, lebo dotknuté opatrenie je drakonické a predstavuje závažný zásah do jeho základných práv. Okrem toho nič neumožňuje, aby sa prijal záver o pochybení alebo chybnom konaní z jeho strany a nič nemôže odôvodniť dotknuté opatrenie na základe dôvodov spojených s národnou bezpečnosťou alebo terorizmom. Žalobca ďalej tvrdí, že nemal príležitosť byť vypočutý pred prijatím dotknutého opatrenia Radou, takže uvedenie dôvodov zo strany Rady by bolo jediným prostriedkom, ktorý by mu umožnil využiť právne prostriedky.

90      Žalobca tvrdí, že keď bol prvýkrát dotknutý obmedzujúcimi opatreniami prijatými voči Mjanmarskému zväzu, neboli mu oznámené nijaké dôvody. Rovnako ani v prípade následných opatrení mu neboli oznámené nijaké dôvody, pre ktoré Rada zastáva názor, že ponechanie jeho mena na zozname osôb, na ktoré sa vzťahuje príloha VI sporného nariadenia, je naďalej dôvodné.

91      Žalobca uvádza, že nevedel o postupe, ktorý viedol k zapísaniu jeho mena na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahuje príloha VI sporného nariadenia, ani o skutočnostiach, na ktorých sa tento postup zakladal.

92      Rada podporovaná Komisiou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska argumentáciu žalobcu spochybňuje.

 Posúdenie Všeobecným súdom

93      Treba pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlíšiť od otázky dôvodnosti odôvodnenia týkajúcej sa materiálnej zákonnosti sporného aktu, ktorá musí spĺňať požiadavky stanovené judikatúrou.

94      Povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu, ako ju stanovuje článok 253 ES, má za cieľ na jednej strane poskytnúť zainteresovanej osobe dostatočné údaje o tom, či je rozhodnutie dobre odôvodnené alebo či trpí vadami umožňujúcimi napadnúť jeho zákonnosť na súde, a na druhej strane umožniť súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu. Odôvodnenie teda v zásade musí byť oznámené zainteresovanej osobe v rovnakom čase ako rozhodnutie spôsobujúce ujmu. Absencia odôvodnenia nemôže byť napravená tým, že zainteresovaná osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred súdom. Vzhľadom na to, že zainteresovaná osoba nedisponuje právom na vypočutie pred prijatím prvotného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, treba dodať, že rešpektovanie povinnosti odôvodnenia je o to dôležitejšie, lebo povinnosť odôvodnenia predstavuje jedinú záruku umožňujúcu zainteresovanej osobe aspoň po prijatí tohto rozhodnutia účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii pre napadnutie zákonnosti predmetného opatrenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, Zb. s. II‑4665, ďalej len rozsudok „OMPI“, body 138 až 140 a tam citovanú judikatúru).

95      Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Musia z neho vyplývať jasne a jednoznačne úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umožňujúce zainteresovaným osobám spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdnemu orgánu vykonávať preskúmanie zákonnosti. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté týmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky náležité skutkové a právne okolnosti, pretože odpoveď na otázku, či odôvodnenie aktu zodpovedá požiadavkám uvedeným v článku 253 ES, treba hľadať nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Konkrétne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený, pokiaľ bol vydaný v kontexte, ktorý bol zainteresovanej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia, ktoré bolo prijaté vo vzťahu k nej (pozri rozsudok OMPI, už citovaný v bode 94 vyššie, bod 141 a tam citovanú judikatúru).

96      Podľa tejto judikatúry, ak tomu nebránia naliehavé záujmy týkajúce sa bezpečnosti Spoločenstva alebo jeho členských štátov alebo udržiavania ich medzinárodných vzťahov, Rada je povinná uviesť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí legálne odôvodnenie jej opatrenia, a úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu. Odôvodnenie takéhoto opatrenia teda musí uvádzať špecifické a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada domnieva, že predmetná právna úprava je uplatniteľná na zainteresovanú osobu (pozri rozsudok OMPI, už citovaný v bode 94 vyššie, body 143 a 148 a tam citovanú judikatúru).

97      V prejednávanej veci Rada prijatím sporného nariadenia obnovila a posilnila obmedzujúce opatrenia prijaté voči Mjanmarskému zväzu. Na základe článku 11 ods. 1 tohto nariadenia sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú jednotliví členovia vlády Mjanmarska a fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány s nimi spojené, ako sa uvádzajú v prílohe VI. Okrem toho podľa článku 11 ods. 2 tohto nariadenia sa fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe VI priamo alebo nepriamo nesmú poskytnúť žiadne finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje v ich prospech.

98      Vzhľadom na uvedené preto Rada, aby dodržala svoju povinnosť odôvodnenia, musela uviesť dôvody, na základe ktorých zastávala názor, že obmedzujúce opatrenia prijaté voči Mjanmarskému zväzu vo všeobecnosti, a osobitne tie, ktoré sa týkajú žalobcu, sú alebo naďalej zostávajú dôvodné.

99      Po prvé, pokiaľ však ide o obmedzujúce opatrenia prijaté voči Mjanmarskému zväzu, Rada vo všeobecnosti uviedla v odôvodnení č. 1 sporného nariadenia svoje znepokojenie nad chýbajúcim pokrokom v demokratizácii a nad pokračujúcim porušovaním ľudských práv v Mjanmarsku s ohľadom na politickú situáciu v krajine, ktorá pretrváva odvtedy, čo voči nej prvýkrát zaviedla obmedzujúce opatrenia.

100    V odôvodnení č. 2 sporného nariadenia Rada pripomenula, že v spoločnej pozícii 2006/318 sa ustanovuje zachovanie obmedzujúcich opatrení voči vojenskému režimu v Mjanmarsku, voči tým, ktorí majú najväčší prospech zo zneužívania moci, a tým, ktorí aktívne bránia procesu národného zmierenia, dodržiavania ľudských práv a demokracie. Dodala, že obmedzujúce opatrenia stanovené v tejto spoločnej pozícii zahŕňali okrem iného zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov členov vlády Mjanmarska a všetkých fyzických či právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú s nimi spojené.

101    V odôvodnení č. 6 sporného nariadenia Rada uviedla, že už viac ako desať rokov opakovane odsudzuje praktiky mjanmarského vojenského režimu. Dodala, že obmedzujúce opatrenia uvedené v spornom nariadení sú nástrojom na presadzovanie rešpektovania základných ľudských práv, a slúžia tak na ochranu verejnej morálky.

102    Treba preto konštatovať, že Rada uviedla dôvody, na základe ktorých prijala a ponechala v platnosti obmedzujúce opatrenia prijaté voči Mjanmarskému zväzu, a v tejto súvislosti dostatočne odôvodnila sporné nariadenie.

103    Po druhé, pokiaľ ide obmedzujúce opatrenia týkajúce sa konkrétne žalobcu, treba uviesť, že súvislosti, v ktorých boli tieto opatrenia prijaté, boli žalobcovi známe. Prostredníctvom sporného nariadenia sa totiž vykonáva spoločná pozícia 2006/318 v znení spoločnej pozície 2007/750. Z odôvodnení č. 3 a 4 spoločnej pozície 2006/318 jasne vyplývajú úvahy Rady, ktoré vzhľadom na situáciu v krajine smerovali k prijatiu a ponechaniu v platnosti obmedzujúcich opatrení týkajúcich sa osôb profitujúcich z politiky mjanmarskej vlády, ako aj ich rodín.

104    V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobca bol prvýkrát dotknutý obmedzujúcimi opatreniami prijatými voči Mjanmarskému zväzu nariadením č. 2297/2003, ktoré nadobudlo účinnosť v decembri 2003. Od tohto okamihu sa na žalobcu bez prerušenia vzťahovali dotknuté obmedzujúce opatrenia. Úvahy Rady o rozšírení pôsobnosti dotknutých obmedzujúcich opatrení na osoby profitujúce z politiky vládnuceho mjanmarského režimu, ako aj na ich rodiny, už boli uvedené aj v odôvodnení č. 3 spoločnej pozície 2003/297/PESC, ktorá bola vykonaná uvedeným nariadením.

105    Predmetom sporného nariadenia tak bolo len ponechanie obmedzujúcich opatrení týkajúcich sa konkrétne žalobcu v platnosti. Absencia zmien v podstatných skutkových a právnych okolnostiach, ktoré odôvodňovali zapísanie mena žalobcu na zoznam osôb profitujúcich z hospodárskej politiky mjanmarskej vlády a osôb s nimi spojených, mala za následok, že Rada nemusela výslovne pripomínať dôvody, prečo sa určité obmedzujúce opatrenia prijaté voči Mjanmarskému zväzu týkali konkrétne žalobcu.

106    V každom prípade treba uviesť, že žalobca poznal dôvody, na základe ktorých sa ho obmedzujúce opatrenia priamo týkali, pretože v bode 37 svojej žaloby uvádza, že môže existovať riziko, že jeho otec bude obchádzať opatrenie spočívajúce v zmrazení aktív prostredníctvom prípadného prevodu finančných prostriedkov na iných členov svojej rodiny.

107    Pokiaľ ide o tvrdenie, že Rada nespresnila povahu prospechu, ktorý by pre žalobcu a jeho otca mohol vyplývať z hospodárskej politiky mjanmarskej vlády, treba uviesť, že meno otca žalobcu, Taya Zu, bolo uvedené na zozname v prílohe VI sporného nariadenia v znení nariadenia č. 353/2009 ako meno výkonného riaditeľa obchodných spoločností Htoo Trading Co a Htoo Construction Co. Rada teda v spornom nariadení potvrdila prepojenie medzi otcom žalobcu a jeho funkciou výkonného riaditeľa. Vzhľadom na toto prepojenie z právneho hľadiska dostatočne spresnila povahu prospechu, ktorý získal otec žalobcu z hospodárskej politiky tejto vlády. Tento prospech totiž plynie z jeho funkcie výkonného riaditeľa.

108    Z toho vyplýva, že Rada uviedla dôvody, na základe ktorých sa určité obmedzujúce opatrenia prijaté voči Mjanmarskému zväzu týkali konkrétne žalobcu, a v tejto súvislosti dostatočne odôvodnila sporné nariadenie.

109    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nevedel o postupe, ktorý viedol k zapísaniu jeho mena na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahuje príloha VI sporného nariadenia, treba uviesť, že z tohto nariadenia vyplýva, že Rada postupovala v súlade s postupom stanoveným v článku 301 ES.

110    Vzhľadom na uvedené preto Rada neporušila povinnosť odôvodnenia, ako je stanovená v článku 253 ES.

111    Tento žalobný dôvod musí byť preto zamietnutý.

 O žalobných dôvodoch založených na porušení niektorých základných práv a zásady proporcionality

112    Žalobca vytýka porušenie vlastníckeho práva, zásady proporcionality, práva na spravodlivý proces a práva na účinnú právnu ochranu.

113    Všeobecný súd považuje za primerané preskúmať dôvody založené na porušení procesných práv pred dôvodom založeným na porušení vlastníckeho práva a dôvodom založeným na porušení zásady proporcionality.

 O žalobnom dôvode založenom na porušení práva na spravodlivý proces

–       Tvrdenia účastníkov konania

114    Žalobca tvrdí, že dodržiavanie práva na obhajobu v každom konaní vedenom proti osobe, ktoré môže viesť k aktu spôsobujúcemu ujmu, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorú treba zabezpečiť, a to aj pri úplnom nedostatku procesnoprávnej úpravy. Táto zásada vyžaduje, aby osoby, ktorým sú určené rozhodnutia významným spôsobom ovplyvňujúce ich záujmy, mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko.

115    Podľa žalobcu musí byť osoba, voči ktorej sankcia smeruje, oboznámená s dôkazmi a skutočnosťami uvádzanými na odôvodnenie navrhovanej sankcie buď súčasne s pôvodným rozhodnutím o zmrazení aktív, alebo čo najskôr po prijatí tohto rozhodnutia. Okrem toho tvrdí, že tejto osobe sa musí umožniť, aby sa mohla účinne vyjadriť k týmto dôkazom a skutočnostiam a súčasne aj ku konkrétnym informáciám, ktoré odôvodňujú rozhodnutie o zmrazení aktív a o ponechaní tohto opatrenia v platnosti. Žalobca dodáva, že musí mať možnosť požiadať o okamžité preskúmanie pôvodného rozhodnutia a že následným rozhodnutiam musí predchádzať ďalší výsluch a predloženie dôkazov.

116    Žalobca zastáva názor, že tieto zásady neboli v prejednávanej veci dodržané. Rovnako je to aj v prípade zákazu vstupu na územie členského štátu Únie alebo tranzitu cez jeho územie, upraveného spoločnou pozíciou 2006/318.

117    V replike žalobca dodáva, že v prípade trestných stíhaní musia byť obvinení urýchlene a úplne oboznámení s povahou obvinenia, skutkovými okolnosťami, na ktorých sa zakladá, a so skutkami, ktorých spáchanie sa im pripisuje, aby mohli vykonávať svoje práva na obhajobu.

118    Podľa žalobcu neboli jeho práva na obhajobu v prejednávanej veci dodržané. Dodáva, že sporné nariadenie nestanovuje nijaký postup na oznámenie skutočností odôvodňujúcich zaradenie mena dotknutej osoby a neobsahuje nijaké presné informácie odôvodňujúce rozhodnutie o zmrazení aktív a o ponechaní tohto rozhodnutia v platnosti.

119    Rada podporovaná Komisiou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska spochybňuje argumentáciu žalobcu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

120    Prostredníctvom tohto žalobného dôvodu sa žalobca dovoláva porušenia práv na obhajobu, a to jednak porušenia práva na oznámenie skutkových a právnych okolností odôvodňujúcich zavedenie obmedzujúcich opatrení a jednak neposkytnutia práva na účinné vyjadrenie svojho stanoviska k týmto skutočnostiam.

121    V tejto súvislosti treba uviesť, že túto vec treba odlíšiť od veci, ktorá viedla k rozsudku OMPI, už citovanému v bode 94 vyššie. Predmetom uvedenej veci totiž boli obmedzujúce opatrenia prijaté voči niektorým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu. Prijaté opatrenia sa priamo a osobne týkali (rozsudok OMPI, už citovaný v bode 94 vyššie, bod 98) osôb zapísaných na zoznamoch pripojených k sporným predpisom, ale nestanovovali obmedzujúce opatrenia voči tretej krajine. Dotknuté obmedzujúce opatrenia sa týkali týchto osôb preto, lebo boli podozrivé z účasti na teroristickej činnosti.

122    V prejednávanej veci sú naopak osoby a subjekty konkrétne dotknuté obmedzujúcimi opatreniami, ktoré Rada prijala voči tretej krajine, čiže voči Mjanmarskému zväzu, s ohľadom na tamojšiu politickú situáciu. Tieto obmedzujúce opatrenia sa teda týkajú vojenského režimu v Mjanmarsku. Namiesto zavedenia všeobecného embarga na túto krajinu Rada stanovila cielené a individuálne sankcie a v spornom nariadení určila kategórie osôb a subjektov konkrétne dotknutých týmito obmedzujúcimi opatreniami prijatými voči Mjanmarskému zväzu. V prejednávanej veci tak dotknuté obmedzujúce opatrenia Rady nie sú odôvodnené činnosťami dotknutých osôb a subjektov, ale ich príslušnosťou k určitej všeobecnej kategórií osôb a subjektov, ktoré majú určitú funkciu alebo pozíciu v krajine, ktorej sa sankcie týkajú. Na žalobcu sa tento sankčný režim vzťahuje preto, lebo patrí do kategórie rodinných príslušníkov významných riaditeľov podnikov v Mjanmarsku.

123    V prípade sankcií prijatých voči tretej krajine týkajúcich sa konkrétne určitej osoby tak nejde o konanie začaté voči tejto osobe v zmysle rozsudku OMPI, už citovanému v bode 94 vyššie (bod 91). Postup, ktorý vedie k prijatiu sankcií voči krajine vzťahujúcich na určité kategórie jej štátnych príslušníkov, nie je pre tieto osoby postupom, v rámci ktorého by im mohli byť uložené sankcie ako jednotlivcom v zmysle toho istého bodu rozsudku OMPI, už citovaného v bode 94 vyššie. Nariadenie, ktoré obsahuje sankcie voči tretej krajine vzťahujúce sa na niektoré kategórie jej štátnych príslušníkov, má povahu všeobecne záväzného právneho aktu aj v prípade, keď sú dotknuté osoby identifikované na základe ich mien. Je pravda, že toto nariadenie im priamo a osobne spôsobuje ujmu a môžu ho napadnúť žalobou. V legislatívnom procese, ktorý vedie k prijatiu sankcií voči tretej krajine vzťahujúcich sa na určité kategórie jej štátnych príslušníkov, sa však na tieto kategórie neuplatňuje právo na obhajobu. Tieto osoby nemajú právo účasti na prijímaní tohto nariadenia, hoci sú ním napokon osobne dotknuté.

124    Špecifické oznámenie skutkových a právnych okolností odôvodňujúcich predmetné obmedzujúce opatrenia v žiadnom prípade nebolo potrebné pred prijatím sporného nariadenia, lebo predmetom tohto nariadenia je ponechanie obmedzujúcich opatrení, ktoré už boli prijaté, v platnosti. V tejto súvislosti treba uviesť, že prostredníctvom sporného nariadenia boli vykonané spoločné pozície 2006/318 a 2007/750, ktoré boli uverejnené v úradnom vestníku a uvádzajú sa v nich všetky skutkové a právne okolnosti odôvodňujúce prijatie dotknutých obmedzujúcich opatrení a ich ponechanie v platnosti.

125    Z odôvodnení č. 3 a 4 spoločnej pozície 2006/318 totiž jasne vyplývajú úvahy Rady, ktoré vzhľadom na politickú situáciu v krajine smerovali k prijatiu a ponechaniu v platnosti obmedzujúcich opatrení týkajúcich sa osôb profitujúcich z politiky mjanmarskej vlády, ako aj ich rodín. V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že meno žalobcu a jeho otca sa nachádza v prílohe II k spoločnej pozícii 2006/318 v znení spoločnej pozície 2009/351 a že tieto údaje zodpovedajú z obsahového hľadiska prílohe VI sporného nariadenia v znení nariadenia č. 353/2009 (pozri bod 80 vyššie). Okrem toho treba uviesť, že úvahy Rady smerom k rozšíreniu pôsobnosti dotknutých obmedzujúcich opatrení na osoby profitujúce z politiky vládnuceho režimu v Mjanmarsku, ako aj na ich rodiny, boli žalobcovi známe už od okamihu, keď bol prvýkrát dotknutý opatreniami stanovenými v nariadení č. 2297/2003, ktoré nadobudlo účinnosť v decembri 2003 (pozri body 24 a 25 vyššie). Tieto úvahy Rady boli totiž obsiahnuté v odôvodnení č. 3 spoločnej pozície 2003/297, ktorá bola vykonaná prostredníctvom tohto nariadenia.

126    Treba preto konštatovať, že skutkové a právne okolnosti relevantné v prejednávanej veci žalobca poznal ešte pred prijatím sporného nariadenia Radou.

127    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že pred prijatím sporného nariadenia bolo potrebné uskutočniť vypočutie, žalobca na pojednávaní spresnil, že Rada ho pred prijatím sporného nariadenia mala vyzvať na predloženie jeho stanoviska.

128    V tejto súvislosti treba konštatovať, že nič nebránilo tomu, aby žalobca pred prijatím sporného nariadenia účinne oznámil Rade svoje stanovisko.

129    Aktíva a hospodárske zdroje žalobcu totiž boli zmrazené prvýkrát na základe obmedzujúcich opatrení uvedených v nariadení č. 2297/2003, ktoré nadobudlo účinnosť v decembri 2003. Toto zmrazenie bolo v platnosti do prijatia sporného nariadenia, prostredníctvom ktorého sa vykonala spoločná pozícia 2006/318 v znení spoločnej pozície 2007/750, kde sa v prílohe II uvádza meno žalobcu.

130    Spoločné pozície na základe ustanovení Spoločenstva, prostredníctvom ktorých sa vykonávajú dotknuté obmedzujúce opatrenia, boli časovo obmedzené. Spoločná pozícia 2006/318 sa konkrétne uplatňovala na základe svojho článku 10 druhého odseku počas obdobia dvanástich mesiacov so začiatkom od 30. apríla 2006. Pravidelne bola predlžovaná len na obdobie jedného roka (pozri body 3 a 5 vyššie). Okrem toho podľa článku 9 spoločnej pozície 2006/318 bola táto spoločná pozícia neustále preskúmavaná a menená alebo doplňovaná podľa potrieb. Vzhľadom na úvahy odôvodňujúce prijatie obmedzujúcich opatrení voči Mjanmarskému zväzu týkajúcich sa konkrétne žalobcu v spoločných pozíciách 2006/318 a 2007/750, ktoré poznal (pozri body 124 a 125 vyššie), a na politickú situáciu v Mjanmarsku žalobca nemohol očakávať, že jeho meno bude pri pravidelných novelizáciách a zmenách spoločnej pozície 2006/318 vyradené zo zoznamu v prílohe II. Mal skôr vychádzať z predpokladu, že jeho meno bude uvedené v prílohe II tejto spoločnej pozície aj po jej novelizáciách a zmenách, čo sa aj stalo.

131    Za týchto okolností mohla Rada účinne vziať do úvahy výslovný prejav žalobcu a zahrnúť jeho stanovisko do svojho pravidelného preskúmania týkajúceho sa ponechania mien v prílohe II spoločnej pozície 2006/318. Keďže sa prostredníctvom sporného nariadenia vykonala spoločná pozícia 2006/318 v znení spoločnej pozície 2007/750, príloha VI sporného nariadenia mala, pokiaľ ide o žalobcu, presne zodpovedať prílohe II spoločnej pozície 2006/318 (pozri body 76 až 80 vyššie). Vzhľadom na uvedené teda žalobca mohol účinne oznámiť Rade svoje stanovisko pred prijatím sporného nariadenia.

132    V každom prípade treba uviesť, že prípadná absencia predbežného výsluchu by nemala vplyv na zákonnosť právneho aktu, pretože taký výsluch by nemohol viesť k odlišnému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C‑301/87, Zb. s. I‑307, bod 31, a z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C‑51/92 P, Zb. s. I‑4235, body 80 až 82). Ani vyjadrenia žalobcu v liste z 15. mája 2008, ktorý adresoval Rade, ani skutkové a právne okolnosti, ktoré boli predložené v rámci tejto žaloby, neobsahujú podstatné dodatočné informácie, ktoré by Radu mohli viesť k odlišnému posúdeniu politickej situácie v Mjanmarsku a najmä konkrétnej situácie žalobcu. Žalobca totiž nespochybňuje opis politickej situácie v Mjanmarsku uvedený v spornom nariadení, ani funkciu svojho otca, ani svoj príbuzenský vzťah k nemu, ako sú uvedené v prílohe VI tohto nariadenia v znení nariadenia č. 353/2009. Nepreukázal ani to, že by bol od svojho otca odlúčený do takej miery, aby mu otcova pozícia významného riaditeľa podnikov nič nepriniesla (pozri bod 69 vyššie).

133    Okrem toho treba vziať do úvahy skutočnosť, že v stanovisku z 11. marca 2008 – hoci v čase prijatia sporného nariadenia ešte nebolo uverejnené – Rada poukázala na to, že dotknuté osoby a subjekty jej kedykoľvek môžu predložiť žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, ktorým sa ich mená zaraďujú na dotknuté zoznamy alebo sa na nich ponechávajú, a túto žiadosť majú doložiť účinnými dôkazmi. V prejednávanej veci žalobca požiadal Radu listom z 15. mája 2008 o poskytnutie skutočností odôvodňujúcich zaradenie jeho mena na zoznam v prílohe VI sporného nariadenia a o vyškrtnutie jeho mena z tohto zoznamu. Rada odpovedala listom z 26. júna 2008, v ktorom vysvetlila dôvody pre ponechanie mena žalobcu na tomto zozname.

134    Na záver, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého nebolo dodržané jeho právo na obhajobu v súvislosti so zákazom vstupu na územie členského štátu Únie alebo tranzitu, stanoveného v spoločnej pozícii 2006/318, stačí uviesť, že tieto opatrenia sa v spornom nariadení nenachádzajú. Ako vyplýva z článku 4 ods. 1 uvedenej spoločnej pozície, tieto opatrenia musia zaviesť členské štáty, nie Spoločenstvo. Všeobecný súd pritom nemá právomoc rozhodnúť o spoločnej pozícii prijatej na základe článku 15 EÚ.

135    Tento žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

 O žalobnom dôvode založenom na porušení účinnej súdnej ochrany práv

–       Tvrdenia účastníkov konania

136    Žalobca tvrdí, že súdne preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia sa vzťahuje na posúdenie skutočností a okolností uvádzaných na jeho odôvodnenie, rovnako ako na overenie dôkazov a informácií, na ktorých sa toto posúdenie zakladá.

137    Sporné nariadenie podľa žalobcu neupravuje ani jeden z týchto základných typov ochrany. Neexistuje nijaké ustanovenie o prístupe k súdu. Možnosť podať žalobu o neplatnosť nie je v tomto ohľade účinným prostriedkom nápravy. Žalobca pritom uvádza, že je potrebná kontrola a vecné preskúmanie dôvodov odôvodňujúcich jeho zaradenie na zoznam. Všeobecný súd by napríklad mal mať možnosť overiť dodržanie procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, ako aj neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutočností a zneužitia právomoci.

138    Žalobca dodáva, že túto neexistenciu účinnej súdnej ochrany práv ešte zhoršujú ťažkosti, na ktoré naráža pri svojej snahe o napadnutie zákazu vstupu na územie členských štátov Únie alebo tranzitu stanoveného v spoločnej pozícii 2006/318.

139    Žalobca tvrdí, že nemá možnosť brániť svoje práva za uspokojivých podmienok pred súdmi Únie, pokiaľ ide o dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Všeobecný súd tak nemôže preskúmať zákonnosť sporného nariadenia v rozsahu, v akom sa ho týka. Uvedené nariadenie podľa neho nestanovuje postup umožňujúci predložiť tvrdenia, pokiaľ ide o dôkazy svedčiace v jeho neprospech.

140    Rada podporovaná Komisiou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska spochybňuje argumentáciu žalobcu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

141    Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí byť jednotlivcom poskytnutá účinná súdna ochrana práv, ktoré vyvodzujú z právneho poriadku Spoločenstva, lebo právo na takúto ochranu je súčasťou všeobecných zásad práva vyplývajúcich z ústavných tradícií, ktoré sú spoločné členským štátom, a je zakotvené v článkoch 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (ďalej len „EDĽP“) a potvrdené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1) (pozri rozsudky Kadi, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 335, a OMPI, už citovaný v bode 94 vyššie, bod 110 a tam citovanú judikatúru).

142    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, záruka týkajúca sa práva na účinnú súdnu ochranu je zabezpečená právom zainteresovaných osôb podať žalobu o neplatnosť na Všeobecný súd proti rozhodnutiu o zmrazení ich finančných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok OMPI, už citovaný v bode 94 vyššie, bod 152 a tam citovanú judikatúru).

143    V tejto súvislosti treba uviesť, že v spornom rozhodnutí Rada nemusí výslovne uvádzať možnosť tejto žaloby. Vzhľadom na to, že žaloba o neplatnosť je súčasťou všeobecného systému právnych prostriedkov stanovených v Zmluve ES, je nesporné, že za podmienok uvedených v tomto ustanovení má žalobca prístup k súdu. V každom prípade treba konštatovať, že v stanovisku z 11. marca 2008 Rada výslovne upozornila dotknuté osoby a subjekty na možnosť napadnúť jej rozhodnutie pred Všeobecným súdom.

144    Pokiaľ ide o rozsah preskúmania Všeobecného súdu, treba pripustiť, že Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o podklady, ktoré zohľadní pri prijatí opatrení o ekonomických sankciách na základe článkov 60 ES a 301 ES, v súlade so spoločnou pozíciou prijatou v rámci SZBP. Keďže súd nemôže najmä nahrádzať posúdenie Rady svojím posúdením dôkazov, skutočností a okolností, ktoré odôvodňovali prijatie takýchto opatrení, preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o zmrazení finančných prostriedkov vykonávané Všeobecným súdom sa musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá a pravidlá odôvodnenia, či sa vychádzalo z vecne správnych skutkových okolností, či nedošlo k zjavnému omylu v posúdení alebo k zneužitiu právomoci (pozri rozsudok OMPI, už citovaný v bode 94 vyššie, bod 159 a tam citovanú judikatúru).

145    Účinnosť takého preskúmania vyžaduje, aby dotknutá inštitúcia dodržala povinnosť odôvodnenia (pozri bod 95 vyššie). Ako pritom vyplýva z preskúmania žalobného dôvodu založeného na povinnosti odôvodnenia, Rada v prejednávanej veci z právneho hľadiska dostatočne odôvodnila dotknuté obmedzujúce opatrenia (pozri body 93 až 117 vyššie).

146    Na záver, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že neexistenciu účinnej súdnej ochrany práv ešte zhoršujú ťažkosti, na ktoré naráža pri svojej snahe o napadnutie zákazu vstupu na územie členských štátov Únie alebo tranzitu stanoveného v spoločnej pozícii 2006/318, treba pripomenúť, že Všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o tomto zákaze ani za predpokladu, že by ho členské štáty vykonali, čo v prejednávanej veci žalobca nepreukázal (pozri bod 140 vyššie).

147    Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

 O žalobných dôvodoch založených na porušení vlastníckeho práva a zásady proporcionality

148    Vzhľadom na vzájomnú súvislosť medzi tvrdeniami, ktoré žalobca uvádza na podporu žalobných dôvodov založených na porušení vlastníckeho práva a porušení zásady proporcionality, je primerané preskúmať tieto žalobné dôvody spoločne.

–       Tvrdenia účastníkov konania

149    Žalobca tvrdí, že uvedenie jeho mena v spornom nariadení predstavuje neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva.

150    Podľa žalobcu časovo neobmedzené zmrazenie aktív jednotlivca predstavuje „ďalekosiahly zásah do pokojného užívania majetku“. Toto obmedzenie nie je v prejednávanej veci dôvodné vzhľadom na to, že žalobca nemá prepojenie s vládnucim režimom a jeho otec sa nebude snažiť obchádzať opatrenie spočívajúce v zmrazení aktív prevádzaním finančných prostriedkov na ostatných rodinných príslušníkov.

151    Žalobca tvrdí, že tento zásah je rovnako neprimeraný vzhľadom na to, že dôsledky zmrazenia jeho aktív sú „rozsiahle“ a „závažné“. Sporné nariadenie podľa neho stanovuje zmrazenie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré má k dispozícii.

152    Dôsledky sporného nariadenia sú ešte závažnejšie v spojení so zákazom vstupovať na územie všetkých členských štátov alebo po ňom cestovať, ktorý stanovuje spoločná pozícia 2006/318.

153    V replike žalobca tvrdí, že na posúdenie primeranosti dotknutých obmedzujúcich opatrení treba vziať do úvahy platné postupy zo všeobecného hľadiska. Napriek mechanizmu pravidelného preskúmania dotknutých obmedzujúcich opatrení a napriek ustanoveniu umožňujúcemu uvoľnenie finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb je dotknuté opatrenie bezdôvodným obmedzením vlastníckeho práva.

154    Pokiaľ ide o pravidelné preskúmanie jeho situácie, žalobca tvrdí, že nemôže nikdy viesť ku zrušeniu obmedzujúcich opatrení, ktoré sa naňho uplatňujú, lebo nemôže zmeniť skutočnosť, že „je synom svojho otca“.

155    Rada podporovaná Komisiou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska spochybňuje argumentáciu žalobcu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

156    Podľa ustálenej judikatúry právo vlastniť majetok, obsiahnuté okrem iného v článku 6 ods. 2 EÚ, ako aj v článku 1 Dodatkového protokolu k ESĽP a znovu potvrdené v článku 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, patrí medzi základné právne zásady. Táto zásada však nie je absolútnym privilégiom, ale treba ju posudzovať s ohľadom na jej spoločenskú funkciu. V dôsledku toho môže byť výkon vlastníckeho práva obmedzený pod podmienkou, že toto obmedzenie zodpovedá cieľom všeobecného záujmu sledovaným Spoločenstvom a nepredstavuje v súvislosti so sledovaným cieľom neprimeraný a neprípustný zásah do samotnej podstaty takto zaručených práv (pozri rozsudok Kadi, už citovaný v bode 47 vyššie, body 355 a 356 a tam citovanú judikatúru).

157    Treba uviesť, že hoci opatrenie zmrazenia aktív, ktoré je zabezpečovacím opatrením, nemá žalobcu pripraviť o majetok, toto opatrenie obsahuje obmedzenie výkonu jeho vlastníckeho práva. Toto obmedzenie treba kvalifikovať ako značné vzhľadom na všeobecnú platnosť opatrenia zmrazenia aktív a vzhľadom na skutočnosť, že sa uplatňuje na základe nariadenia č. 2297/2003 od decembra 2003 (pozri bod 24 vyššie).

158    Vzniká preto otázka, či toto obmedzenie výkonu vlastníckeho práva žalobcu môže byť dôvodné.

159    V tejto súvislosti podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva musí existovať rozumný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Je teda namieste skúmať, či rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu a záujmu jedného alebo viacerých dotknutých jednotlivcov bola zachovaná. Normotvorcovi sa pritom musí priznať veľká miera voľnej úvahy tak pri výbere prostriedkov vykonania, ako aj pri rozhodnutí, či ich dôsledky sú legitímne vo všeobecnom záujme s úmyslom dosiahnuť cieľ dotknutej právnej úpravy [rozsudok Kadi, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 360; pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, J. A. Pye (Oxford) Ltd. a J. A. Pye (Oxford) Land Ltd. v. Spojené kráľovstvo z 30. augusta 2007, zatiaľ neuverejnený v Zbierke rozsudkov a rozhodnutí, § 55 a 75].

160    Navyše treba uviesť, že význam cieľov sledovaných právnou úpravou stanovujúcou sankcie môže odôvodňovať aj značné negatívne dôsledky pre niektoré dotknuté osoby vrátane tých, ktoré nemajú žiadnu zodpovednosť za situáciu, ktorá viedla k prijatiu predmetných opatrení, ale sú nimi dotknuté najmä vo svojich vlastníckych právach (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. júla 1996, Bosphorus, C‑84/95, Zb. s. I‑3953, body 22 a 23, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. júla 2006, Hassan/Rada a Komisia, T‑49/04, Zb. s. II‑52*, uverejnenie abstraktu, body 99 a 100; pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, Bosphorus Hava Yolları Turizm ve Ticaret Anonim Şirketi v. Írsko z 30. júna 2005, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2005‑VI, § 166 a 167).

161    V prejednávanej veci pritom z odôvodnenia č. 6 sporného nariadenia vyplýva, že jeho cieľom je vzhľadom na závažné a dlhotrvajúce porušovania ľudských práv vojenským režimom v Mjanmarsku prispieť prostredníctvom obnovy a posilnenia obmedzujúcich opatrení prijatých voči Mjanmarskému zväzu k podpore dodržiavania základných práv a usilovať sa tak o ochranu etických zásad v spoločnosti.

162    Rada správne zastávala názor, že cieľ všeobecného záujmu sledovaný sporným nariadením je pre medzinárodné spoločenstvo zásadný. Ako zdôraznila vo svojom vyjadrení k žalobe, treba uviesť, že už mnoho rokov sa Európska únia, tretie krajiny, medzinárodné organizácie a mimovládne organizácie snažia rôznym spôsobom vyvíjať tlak na vojenský režim v Mjanmarsku a osoby s ním spojené s cieľom zlepšiť politickú situáciu v tejto krajine.

163    Vzhľadom na význam takého cieľa všeobecného záujmu nemožno zmrazenie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov členov mjanmarskej vlády a osôb s ňou spojených považovať za nevhodné alebo neprimerané (pozri v tomto zmysle rozsudok Bosphorus, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 26, a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, Bosphorus Hava Yolları Turizm ve Ticaret Anonim Şirketi v. Írsko, už citovaný v bode 166 vyššie, § 167).

164    Treba tiež uviesť, že v spornom nariadení bola zachovaná rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu a záujmu žalobcu.

165    Na základe článku 13 ods. 1 sporného nariadenia totiž príslušné orgány členských štátov môžu povoliť uvoľnenie alebo sprístupnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov. Táto výnimka sa týka finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov nevyhnutných na uspokojenie základných potrieb určených na zaplatenie honorárov a náhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím právnych služieb, na zaplatenie poplatkov alebo úhradu nákladov na bežnú držbu alebo správu zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo na zaplatenie mimoriadnych výdavkov.

166    Okrem toho treba uviesť, že na základe článku 9 spoločnej pozície 2006/318 Rada neustále preskúmava obmedzujúce opatrenia prijaté voči Mjanmarskému zväzu. Toto preskúmanie zahŕňa aj ponechanie mien osôb na zozname v prílohe II tejto spoločnej pozície. V stanovisku z 11. marca 2008 Rada totiž uviedla, že dotknuté osoby a subjekty môžu kedykoľvek predložiť Rade žiadosť o opätovné preskúmanie rozhodnutia, ktorým zaradila ich meno na tieto zoznamy alebo ho tam ponechala.

167    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že individuálne preskúmanie nemôže viesť k zrušeniu obmedzujúcich opatrení, ktoré sa naňho uplatňujú, lebo nemôže zmeniť skutočnosť, že „je synom svojho otca“, treba konštatovať, že také preskúmanie nemusí nevyhnutne vyústiť do zrušenia obmedzujúcich opatrení po podaní žiadosti v tomto zmysle. Toto individuálne preskúmanie má najmä zabrániť tomu, aby sa tieto opatrenia dotýkali určitej osoby, pokiaľ nepatrí do kategórie osôb, na ktoré sa obmedzujúce opatrenia vzťahujú, napríklad ak nie je významným riaditeľom podniku alebo členom jeho rodiny. Rovnako je potrebné pre posúdenie, či rodinní príslušníci významného riaditeľa podniku od neho nie sú odlúčení. Nemožno ním vo všeobecnosti spochybniť obmedzujúce opatrenia prijaté voči tretej krajine. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, z toho vyplýva, že skutočnosť, že je synom jedného z významných riaditeľov podniku, neznamená, že na základe individuálneho preskúmania Rady týkajúceho sa rozhodnutia, ktorým sa jeho meno pridalo na zoznam osôb dotknutých zmrazením aktív alebo sa na tomto zozname ponechalo, by jeho meno muselo byť automaticky ponechané na tomto zozname, pretože mohol kedykoľvek preukázať, že je od svojho otca odlúčený a nemá nijaký prospech z hospodárskej politiky tretej krajiny.

168    Pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa vstupu na územie členských štátov alebo tranzitu cez toho územie týkajúce sa žalobcu a stanovené v článku 4 spoločnej pozície 2006/318, treba pripomenúť, že Všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o tomto opatrení ani za predpokladu, že by ho členské štáty vykonali, čo v prejednávanej veci žalobca nepreukázal (pozri bod 140 vyššie).

169    Na záver z judikatúry vyplýva, že uplatniteľné postupy musia tiež priznať dotknutej osobe primeranú príležitosť predložiť jej vec príslušným orgánom. Na ubezpečenie sa o dodržaní tejto podmienky, ktorá predstavuje požiadavku zahrnutú v článku 1 dodatkového protokolu k EDĽP, treba vnímať uplatniteľné postupy zo všeobecného pohľadu (rozsudok Kadi, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 368; pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, Bäck v. Fínsko z 20. júla 2004, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2004‑VII, § 56 a tam citovanú judikatúru).

170    V prejednávanej veci pritom preskúmanie uplatniteľných postupov neviedlo k záveru, že žalobca nemal vhodnú príležitosť predložiť svoju vec príslušným orgánom (pozri body 126 až 141 a 147 až 153 vyššie).

171    Vzhľadom na uvedené tak treba prijať záver, že obmedzujúce opatrenia prijaté voči Mjanmarskému zväzu týkajúce sa konkrétne žalobcu predstavujú dôvodné obmedzenia, ktoré sú v súlade so zásadou proporcionality.

172    Žalobné dôvody založené na porušení vlastníckeho práva a porušení zásady proporcionality preto nemožno prijať.

 O žalobných dôvodoch založených na porušení právnych zásad vyplývajúcich z trestnoprávnej povahy rozhodnutia o zmrazení aktív a na porušení zásady právnej istoty

 Tvrdenia účastníkov konania

173    Žalobca v replike tvrdí, že vysvetlenia týkajúce sa dôvodu zaradenia jeho mena do prílohy VI sporného nariadenia v znení nariadenia č. 353/2009, ktoré Rada predložila vo svojom vyjadrení k žalobe, sa rovnajú trestnoprávnej sankcii voči jeho osobe.

174    Podľa žalobcu nebolo voči nemu vznesené nijaké obvinenie. Nebol ani predložený dôkaz o protiprávnom konaní, ani dôkaz o tom, že mal prospech z hospodárskej politiky Mjanmarska.

175    Žalobca tvrdí, že Rada nekonzistentne uplatňuje predpoklad, podľa ktorého profitoval z hospodárskej politiky Mjanmarska z dôvodu jeho vzťahu k otcovi, pretože nezmrazila aktíva v držbe detí významných riaditeľov podnikov, ktoré sú neplnoleté. Aktíva žalobcu boli totiž prvýkrát zmrazené, keď mal šestnásť rokov.

176    Podľa žalobcu teda Rada porušila prezumpciu neviny a právnej istoty, keď na neurčitý čas zmrazila aktíva rodinných príslušníkov významných riaditeľov podnikov.

177    Okrem toho žalobca tvrdí, že Rada porušila zásadu, podľa ktorej trestnoprávne sankcie musia byť pre dotknutú osobu individualizované. Osobu možno potrestať len za skutky, ktoré jej možno osobne pričítať, a nemožno ju potrestať, pokiaľ sa nedopustila protiprávneho konania.

178    Rada podporovaná Komisiou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska tvrdí, že žalobca vo svojej replike predkladá nové žalobné dôvody, ktoré sú podľa článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustné. Okrem toho spochybňuje argumentáciu žalobcu.

 Posúdenie Všeobecným súdom

179    Vo svojej replike žalobca uvádza porušenie právnych zásad vyplývajúcich z trestnoprávnej povahy rozhodnutia o zmrazení aktív, najmä zásady prezumpcie neviny, a porušenie zásady právnej istoty.

180    Pokiaľ ide v prvom rade o žalobný dôvod založený na porušení právnych zásad vyplývajúcich z trestnoprávnej povahy rozhodnutia o zmrazení aktív, treba pripomenúť, že podľa článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

181    Úvahy Rady pritom jednoznačne vyplývajú zo sporného nariadenia a žalobcovi umožňovali, aby sa zoznámil s odôvodnením opatrení prijatých voči Mjanmarskému zväzu (pozri body 93 až 117 vyššie). Treba konštatovať, že podľa týchto úvah opatrenie spočívajúce v zaradení žalobcu na zoznam v dotknutej prílohe nie je trestnoprávnou sankciou. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, Rada nedoplnila toto odôvodnenie vo svojom vyjadrení k žalobe tým, že uviedla právne alebo skutkové okolnosti týkajúce sa kvalifikácie rozhodnutia o zaradení mena žalobcu do zoznamu osôb konkrétne dotknutých týmito opatreniami.

182    Žalobný dôvod založený na porušení právnych zásad vyplývajúcich z trestnoprávnej povahy rozhodnutia o zmrazení aktív, najmä zásady prezumpcie neviny, teda predstavuje nový žalobný dôvod, ktorý treba zamietnuť ako neprípustný.

183    V každom prípade treba uviesť, že dotknuté obmedzujúce opatrenia nemajú trestnoprávnu povahu. Keďže finančné prostriedky dotknutých subjektov neboli skonfiškované ako príjmy pochádzajúce z trestnej činnosti, ale sú dočasne zmrazené, tieto opatrenia nepredstavujú trestnoprávnu sankciu a neimplikujú žiadne obvinenie takejto povahy (rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 2007, Sison/Rada, T‑47/03, neuverejnený v Zbierke, bod 101).

184    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nebol predložený nijaký dôkaz o tom, že sa dopustil protiprávneho konania, treba uviesť, že články 60 ES a 301 ES nevyžadujú, aby sa žalobca dopustil takého konania, aby sa naňho obmedzujúce opatrenia uplatnili.

185    Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nebol predložený dôkaz o tom, že má prospech z hospodárskej politiky Mjanmarskej vlády, treba pripomenúť, že ak sa niektoré obmedzujúce opatrenia prijaté voči Mjanmarskému zväzu týkajú konkrétne žalobcu, vyplýva to z predpokladu, že rodinní príslušníci významných riaditeľov podnikov tretej krajiny majú takisto prospech z hospodárskej politiky vlády tejto krajiny, ktorý možno vyvrátiť tým, že žalobca preukáže, že nemá úzke prepojenie na riaditeľa, ktorý je členom jeho rodiny, a nemá teda nijaký prospech z tejto hospodárskej politiky. Rade preto neprináleží, aby preukázala, že žalobca má prospech z hospodárskej politiky mjanmarskej vlády.

186    Pokiaľ ide ďalej o žalobný dôvod založený na porušení zásady právnej istoty, žalobca vytýka Rade časovo neobmedzené zmrazenie jeho aktív.

187    Treba konštatovať, že tento žalobný dôvod nie je nový v zmysle článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, ale je rozšírením žalobného dôvodu uvedeného skôr, priamo alebo implicitne v žalobe, ktoré treba považovať za prípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T‑53/03, Zb. s. II‑1333, bod 435 a tam citovanú judikatúru). Táto výhrada už bola totiž uvedená v rámci žalobných dôvodov založených na porušení vlastníckeho práva a zásady proporcionality (pozri body 155 až 157 vyššie). Tvrdenie žalobcu týkajúce sa časovo neobmedzeného zmrazenia aktív bolo v rámci preskúmania týchto žalobných dôvodov zamietnuté (pozri bod 167 vyššie). V prejednávanej veci treba dodať, že spoločné pozície prijaté Radou s cieľom zaviesť a ponechať v platnosti obmedzujúce opatrenia sú časovo obmedzené (pozri body 3 a 5 vyššie).

188    Na záver žalobca uvádza, že Rada nekonzistentne uplatňuje predpoklad, podľa ktorého profitoval z hospodárskej politiky mjanmarskej vlády z dôvodu jeho vzťahu k otcovi, pretože nezmrazila aktíva v držbe detí významných riaditeľov podnikov, ktoré sú neplnoleté. Aktíva žalobcu boli totiž prvýkrát zmrazené, keď mal šestnásť rokov. V tejto súvislosti stačí konštatovať, že obmedzenie sankcií takým spôsobom, že do okruhu osôb konkrétne dotknutých obmedzujúcimi opatreniami prijatými voči Mjanmarskému zväzu nepatria neplnoleté osoby, nemôže mať za následok nezákonnosť zapísania mena žalobcu do zoznamu v prílohe VI sporného nariadenia v znení nariadenia č. 353/2009. Napokon treba uviesť, že v odôvodnení č. 6 spoločnej pozície 2005/340/SZBP a v odôvodnení č. 6 spoločnej pozície 2006/318 Rada vysvetlila svoju politiku, podľa ktorej by sa na deti mladšie ako 18 rokov dotknuté obmedzujúce opatrenia nemali vzťahovať.

189    Z toho vyplýva, že žalobné dôvody založené na porušení právnych zásad vyplývajúcich z trestnoprávnej povahy rozhodnutia o zmrazení aktív a porušení zásady právnej istoty treba zamietnuť.

190    Vzhľadom na uvedené treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

191    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa odseku 4 toho istého článku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.

192    Keďže žalobca nemal vo veci úspech, treba ho zaviazať na náhradu jeho vlastných trov konania, ako aj trov konania Rady v súlade s jej návrhmi. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Pye Phyo Tay Za je povinný nahradiť svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Rady Európskej únie.

3.      Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znáša svoje vlastné trovy konania.

Martins Ribeiro Wahl Dittrich

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. mája 2010.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1.  O procesných dôsledkoch zmeny prílohy VI sporného nariadenia prostredníctvom nariadenia č. 353/2009

2.  O veci samej

O žalobnom dôvode založenom na absencii právneho základu sporného nariadenia

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O žalobnom dôvode založenom na nedodržaní povinnosti odôvodnenia

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O žalobných dôvodoch založených na porušení niektorých základných práv a zásady proporcionality

O žalobnom dôvode založenom na porušení práva na spravodlivý proces

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O žalobnom dôvode založenom na porušení účinnej súdnej ochrany práv

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O žalobných dôvodoch založených na porušení vlastníckeho práva a zásady proporcionality

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O žalobných dôvodoch založených na porušení právnych zásad vyplývajúcich z trestnoprávnej povahy rozhodnutia o zmrazení aktív a na porušení zásady právnej istoty

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.