ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
zo 14. marca 2013 (*)
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 92/12/EHS – Spotrebné dane – Tabakové výrobky nadobudnuté v jednom členskom štáte a prepravené do iného členského štátu – Výlučne kvantitatívne kritériá posúdenia – Článok 34 ZFEÚ – Množstevné obmedzenia dovozu“
Vo veci C‑216/11,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 10. mája 2011,
Európska komisia, v zastúpení: W. Mölls a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
proti
Francúzskej republike, v zastúpení: G. de Bergues a N. Rouam, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory L. Bay Larsen, sudcovia J. Malenovský, U. Lõhmus, M. Safjan a A. Prechal (spravodajkyňa),
generálny advokát: P. Cruz Villalón,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. decembra 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Touto žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Francúzska republika si tým, že používa čisto kvantitatívne kritérium na posúdenie, či majú fyzické osoby tabak, ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte, v držbe na obchodné účely, pričom toto kritérium uplatňuje na jednotlivé vozidlo (nie na jednotlivú osobu) a všeobecne na všetky tabakové výrobky, a tým, že bráni dovozu tabakových výrobkov, ktoré pochádzajú z iného členského štátu, fyzickými osobami, keď je ich množstvo vyššie ako dva kilogramy na jedno vozidlo, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179, ďalej len „smernica“), a najmä z jej článkov 8 a 9, ako aj z článku 34 ZFEÚ.
Právny rámec
Právna úprava Únie
2 Článok 8 smernice stanovuje:
„Pokiaľ ide o výrobky získané [nadobudnuté – neoficiálny preklad] súkromnými osobami pre ich vlastné použitie a nimi prepravované, princíp získavania vnútorného trhu [zásada, ktorou sa riadi vnútorný trh – neoficiálny preklad] stanovuje, že spotrebná daň sa má vyberať v členskom štáte, v ktorom boli získané [nadobudnuté – neoficiálny preklad].“
3 Podľa článku 9 smernice:
„1. Bez ohľadu na články 6, 7 a 8, sa spotrebná daň má vyberať tam, kde [má vyberať v prípade, ak – neoficiálny preklad] sa výrobky pre spotrebu v členskom štáte skladujú na komerčné účely v inom členskom štáte.
V tomto prípade bude daň povinná [splatná – neoficiálny preklad] v členskom štáte, na ktorého území sa nachádzajú výrobky, a bude sa vyberať od vlastníka [držiteľa – neoficiálny preklad] výrobkov.
2. Z hľadiska stanovenia [Na stanovenie – neoficiálny preklad], že výrobky uvedené v článku 8 sú vymedzené [určené – neoficiálny preklad] na komerčné účely, členské štáty musia brať do úvahy [okrem iného – neoficiálny preklad] nasledovné:
– komerčné postavenie vlastníka [držiteľa – neoficiálny preklad] výrobkov a jeho dôvody ich držby,
– miesto, kde sú výrobky umiestnené, alebo ak je vhodné, druh dopravy [spôsob použitej prepravy – neoficiálny preklad],
– akýkoľvek dokument vzťahujúci sa na výrobky,
– druh [povahu – neoficiálny preklad] výrobkov,
– množstvo výrobkov.
Na účely aplikácie obsahu piatej zarážky prvého pododseku, členské štáty môžu stanoviť základný rozsah [smerné úrovne – neoficiálny preklad] výhradne ako formu evidencie [dôkazný prostriedok – neoficiálny preklad]. Tieto základné rozsahy [smerné úrovne – neoficiálny preklad] nemôžu byť nižšie než:
a) Tabakové výrobky
cigarety 800 položiek [kusov – neoficiálny preklad]
cigary [cigarky – neoficiálny preklad] (cigary vážiace nie viac ako 3 g každá) 400 položiek [kusov – neoficiálny preklad]
cigary 200 položiek [kusov – neoficiálny preklad]
tabak [fajčiarsky tabak – neoficiálny preklad] 1,0 kg;
…“
Francúzska právna úprava
4 Článok 302 D Code général des impôts (Všeobecného daňového zákonníka) v znení účinnom ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku zaslanom Francúzskej republike 23. novembra 2009 (ďalej len „VDZ“) stanovoval:
„I.-1. Daň sa vyberá: …
4° Bez ohľadu na… články 575 G a 575 H pri zistení držby alkoholu, alkoholických nápojov a tabaku vyrobených na obchodné účely vo Francúzsku, o ktorých držiteľ nemôže predložením sprievodného dokladu, faktúry alebo prípadne pokladničného dokladu preukázať, že sa nachádzajú v režime podmienečného oslobodenia od dane alebo že daň bola zaplatená vo Francúzsku…
Na určenie, či sú tieto výrobky v držbe vo Francúzsku na obchodné účely, správny orgán vezme do úvahy tieto okolnosti:
a) profesijnú činnosť držiteľa výrobkov;
b) miesto, kde sa tieto výrobky nachádzajú, spôsob použitej prepravy alebo doklady týkajúce sa týchto výrobkov;
c) povahu týchto výrobkov;
d) množstvo týchto výrobkov, najmä ak prekračujú smerné úrovne stanovené v článku 9 [ods.] 2 smernice…“
5 Podľa článku 575 G VDZ:
„Vyrobený tabak, ak jeho množstvo presahuje 1 kilogram, nemôže byť po jeho maloobchodnom predaji v obehu bez dokladu uvedeného v článku 302 M ods. II.“
6 Článok 575 H VDZ stanovoval:
„s výnimkou dodávateľov do skladov, predajcov v predajných miestach, osôb uvedených v článku 565 ods. 3, veľkoobchodníkov uvedených v článku 568 štvrtom odseku alebo – v množstvách stanovených výnosom ministra pre rozpočet – veľkoobchodníkov uvedených v prvom odseku uvedeného článku nikto nesmie držať v skladoch, v obchodných priestoroch alebo na palube dopravných prostriedkov viac ako 2 kilogramy vyrobeného tabaku.“
Francúzska správna prax
7 V čase uplynutia lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku z 23. novembra 2009 bolo na internetovej stránke generálneho riaditeľstva pre clá a nepriame dane ministerstva financií uvedené:
„Všeobecné otázky
Ak si počas ciest v iných krajinách Európskej únie zakúpite výrobky na vlastné použitie, pri odchode z Francúzska alebo príchode do Francúzska nie ste povinní predložiť vyhlásenie ani zaplatiť poplatky a dane.
… Pokiaľ si zakúpite… tabak, právo Spoločenstva stanovuje smerné úrovne týkajúce sa nákupu súkromných osôb.
Pri prekročení úrovní uplatniteľných na tabak… uvedených nižšie môžu francúzske colné orgány v závislosti od iných kritérií považovať váš nákup za nákup obchodníka. V tomto prípade musíte zaplatiť príslušné dane a poplatky splatné vo Francúzsku za každý z výrobkov. Tieto úrovne sa uplatňujú aj v prípade odchodu z Francúzska do ktoréhokoľvek iného štátu Európskej únie.
Tabak
Vzhľadom na články 575 G a 575 H [VDZ]… sa od 1. januára 2006 na nákup tabaku uskutočnený súkromnými osobami v inom členskom štáte Európskej únie s výnimkou desiatich nových členských štátov uplatňujú tieto ustanovenia:
– Bez povolenia na prevoz môžete prepravovať 5 kartónov cigariet (teda 1 kilogram tabaku).
Upozornenie: Uvedená úroveň sa vzťahuje na každý osobný dopravný prostriedok alebo na každú osobu staršiu ako sedemnásť rokov v prípade použitia hromadnej dopravy (pričom pod hromadnou dopravou sa rozumie akákoľvek doprava viac ako deviatich cestujúcich vrátane vodiča).
– Pri 6 až 10 kartónoch musíte predložiť zjednodušený sprievodný doklad (ZSD). Pokiaľ kontrolovaný cestujúci ZSD nepredloží, vystavuje sa nebezpečenstvu zhabania tabaku a uloženia sankcie. Cestujúci sa môže tovaru vzdať. V takom prípade sa mu neuloží nijaké sankčné opatrenie.
Na získanie tohto dokladu stačí dostaviť sa na prvý francúzsky colný úrad pri hranici.
– Dovoz viac ako 10 kartónov cigariet (alebo 2 kilogramov tabaku) je vo všetkých ostatných prípadoch zakázaný. Kontrolovaný cestujúci sa vystavuje nebezpečenstvu uloženia sankcií uvedených vyššie (zhabanie tabaku a sankcia).
V prípade hromadných dopravných prostriedkov (lietadlo, loď, autobus, vlak) sa tieto ustanovenia uplatňujú jednotlivo na každého cestujúceho.“
Konanie pred podaním žaloby
8 Komisia zastávala názor, že francúzska správna prax v oblasti dovozu tabaku fyzickými osobami je v rozpore so smernicou, so zásadou proporcionality a s článkom 28 ES, a preto 23. októbra 2007 zaslala Francúzskej republike výzvu, na ktorú tento členský štát odpovedal listom z 18. januára 2008.
9 Dňa 23. novembra 2009 Komisia vydala odôvodnené stanovisko, v ktorom Francúzsku republiku vyzvala, aby v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia prijala všetky potrebné opatrenia na splnenie si povinností, ktoré sú v ňom uvedené. Tento členský štát odpovedal listom z 22. januára 2010.
10 Vzhľadom na to, že Komisia nepovažovala vysvetlenia Francúzskej republiky za uspokojivé, rozhodla sa podať predmetnú žalobu.
O žalobe
O prvej výhrade, ktorá sa zakladá na porušení článkov 8 a 9 smernice
11 Komisia tvrdí, že francúzska právna úprava a správna prax sú v rozpore so smernicou, najmä s jej článkami 8 a 9, pretože kritériá na posúdenie, či ide o držbu tabakových výrobkov na obchodné účely, sú čisto kvantitatívne, keďže úrovne stanovené v článkoch 575 G a 575 H VDZ platia všeobecne pre všetky tabakové výrobky, ktoré sú v držbe, úrovne stanovené v prípade prepravy jednotlivým vozidlom sa vzťahujú na každé jednotlivé vozidlo, nie na osobu, a sankcie, ktoré možno uložiť v prípade porušenia týchto článkov, sú mimoriadne prísne.
12 Francúzska republika tvrdí, že články 575 G a 575 H VDZ upravujú len držbu tabaku, ale neupravujú spôsoby a podmienky výberu spotrebnej dane. Tieto ustanovenia preto nepatria do pôsobnosti článkov 8 a 9 smernice. Francúzska právna úprava a správna prax v žiadnom prípade nie sú v rozpore so smernicou a stanovené sankcie sú primerané.
13 Treba pripomenúť, že smernica sa zameriava na stanovenie určitého počtu pravidiel, pokiaľ ide o držbu, obeh a kontrolu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje spotrebná daň, a to najmä s cieľom zabezpečiť, aby bola vymáhateľnosť spotrebnej dane zhodná vo všetkých členských štátoch (rozsudok z 23. novembra 2006, Joustra, C‑5/05, Zb. s. I‑11075, bod 27 a citovaná judikatúra).
14 Smernica v tejto súvislosti stanovuje rozdiel medzi výrobkami, ktoré sú držané na obchodné účely, na jednej strane a výrobkami, ktoré sú držané na súkromné účely, na druhej strane (rozsudok Joustra, už citovaný, bod 28).
15 Pokiaľ ide o výrobky držané na súkromné účely, článok 8 smernice určuje, že spotrebná daň sa má vyberať v členskom štáte, v ktorom boli nadobudnuté (rozsudok Joustra, už citovaný, bod 31). Naproti tomu pokiaľ ide o výrobky držané na obchodné účely, článok 9 ods. 1 smernice v podstate stanovuje, že spotrebná daň je splatná v členskom štáte, v ktorom sa tieto výrobky nachádzajú.
16 Na určenie toho, či sú výrobky držané na obchodné účely, článok 9 ods. 2 smernice stanovuje niekoľko kritérií. Ako vyplýva z prvého pododseku tohto odseku 2, na určenie, či sú výrobky držané na obchodné účely, musia členské štáty vziať do úvahy niekoľko skutočností, pričom množstvo výrobkov sa uvádza len ako jedno z viacerých kritérií. Okrem toho, pokiaľ ide o toto kritérium, druhý pododsek odseku 2 uvádza, že členské štáty môžu ako dôkazný prostriedok stanoviť smerné úrovne.
17 Z toho vyplýva, ako uviedol aj generálny advokát v bodoch 20 a 21 návrhov, že článok 9 ods. 2 smernice neumožňuje členským štátom, aby pri určení, či sú výrobky držané na obchodné účely, vychádzali len z čisto kvantitatívnej úrovne držaných výrobkov.
18 Pokiaľ ide o spornú právnu úpravu, je nepochybné, ako uviedla aj Francúzska republika, že samotný článok 302 D VDZ nestanovuje túto čisto kvantitatívnu úroveň na určenie, či sú výrobky držané na obchodné účely.
19 Tento článok však stanovuje, že sa uplatňuje „bez ohľadu na… články 575 G a 575 H [VDZ]“, a teda úrovne stanovené v týchto dvoch článkoch sú v skutočnosti jedinými relevantnými kritériami na určenie toho, či sú výrobky držané na obchodné účely, ako to potvrdzuje aj francúzska správna prax. Francúzska republika pritom nespochybňuje, že tieto úrovne majú čisto kvantitatívnu povahu.
20 Uvedený členský štát tiež tvrdí, že jeho právna úprava a správna prax nie sú v rozpore s článkom 9 ods. 2 smernice z dôvodu, že uvedené úrovne sa uplatňujú všeobecne na všetky držané tabakové výrobky a v prípade prepravy jednotlivým vozidlom sa množstvo tabaku počíta na každé vozidlo, nie na jednotlivé osoby.
21 V tejto súvislosti treba uviesť, ako to vyplýva aj z článku 9 ods. 2 druhého pododseku smernice, že ak členské štáty stanovia na účely určenia obchodnej držby jednotlivé úrovne množstva držaných tabakových výrobkov – ktoré podľa tohto ustanovenia môžu byť len smerné –, musia pritom dodržať určité minimálne úrovne.
22 Po prvé smernica pritom výslovne stanovuje minimálne úrovne pre viaceré rozdielne kategórie tabakových výrobkov, čím umožňuje, aby členské štáty stanovili úrovne podľa hmotnosti držaných tabakových výrobkov pre všetky tieto výrobky len pod podmienkou, že budú rešpektovať každú z týchto minimálnych úrovní. Francúzska republika netvrdí, že táto podmienka je splnená, pokiaľ ide o úrovne stanovené v článkoch 575 G a 575 H VDZ.
23 Po druhé vzhľadom na to, že účelom článku 9 ods. 2 smernice je spresniť podmienky, za ktorých sa má spotrebná daň vymáhať od držiteľa výrobkov v zmysle odseku 1 druhého pododseku tohto článku, minimálne smerné úrovne stanovené v článku 9 ods. 2 druhom pododseku treba považovať za úrovne týkajúce sa tohto držiteľa, teda uplatňujúce sa na osobu.
24 Z uvedeného vyplýva, že francúzska právna úprava a správna prax, ktoré na určenie, či sú tabakové výrobky držané na obchodné účely, stanovujú čisto kvantitatívne úrovne, ktoré sa uplatňujú všeobecne na všetky tieto výrobky a pri preprave jednotlivým vozidlom sa počítajú na každé vozidlo, a okrem toho za prekročenie týchto úrovní stanovujú sankciu, sú v rozpore s článkom 9 smernice a v dôsledku toho aj s jej článkom 8.
25 Prvá výhrada, ktorú Komisia predložila, je preto dôvodná.
O druhej výhrade, ktorá sa zakladá na porušení článku 34 ZFEÚ
26 Komisia tvrdí, že článok 575 H VDZ je tiež v rozpore s článkom 34 ZFEÚ. Toto vnútroštátne ustanovenie totiž jednoducho jednoznačne bráni tomu, aby fyzické osoby doviezli do Francúzska tabakové výrobky pochádzajúce z iných členských štátov, ak ich množstvo presahuje dva kilogramy na jednotlivé vozidlo, aj napriek tomu, že toto množstvo je určené na osobnú spotrebu fyzickej osoby.
27 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ je určitá oblasť predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Spoločenstva, každé vnútroštátne opatrenie, ktoré sa jej týka, musí byť posudzované s ohľadom na ustanovenia tohto harmonizačného opatrenia a nie s ohľadom na primárne právo (rozsudok zo 14. decembra 2004, Komisia/Nemecko, C‑463/01, Zb. s. I‑11705, bod 36 a citovaná judikatúra).
28 Ako vyplýva z bodu 24 tohto rozsudku, v prejednávanej veci je nesporné, že článok 575 H VDZ porušuje opatrenie, ktoré v plnom rozsahu harmonizuje spôsob, akým môžu členské štáty posúdiť určité množstvo držaných tabakových výrobkov ako obchodnú držbu.
29 Vzhľadom na to, že Komisia sa vo svojej druhej výhrade obmedzila na to, že žiada, aby sa vnútroštátne opatrenie posúdilo z hľadiska primárneho práva, pričom toto opatrenie treba posúdiť z hľadiska harmonizačného opatrenia, túto výhradu treba zamietnuť.
30 Na základe uvedeného treba konštatovať, že Francúzska republika si tým, že používa čisto kvantitatívne kritérium na posúdenie, či majú fyzické osoby tabak, ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte, v držbe na obchodné účely, ako aj uplatňovaním tohto kritéria na jednotlivé vozidlo (nie na jednotlivú osobu) a všeobecne na všetky tabakové výrobky, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice, a najmä z jej článkov 8 a 9.
O trovách
31 Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Na základe článku 138 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku každý z účastníkov konania znáša vlastné trovy konania, ak účastníci konania nemali úspech aspoň v jednej alebo vo viacerých častiach predmetu konania. Vzhľadom na to, že Komisia a Francúzska republika nemali úspech v časti konania, treba rozhodnúť, že každá z nich znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Francúzska republika si tým, že používa čisto kvantitatívne kritérium na posúdenie, či majú fyzické osoby tabak, ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte, v držbe na obchodné účely, ako aj uplatňovaním tohto kritéria na jednotlivé vozidlo (nie na jednotlivú osobu) a všeobecne na všetky tabakové výrobky, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, a najmä z jej článkov 8 a 9.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Európska komisia a Francúzska republika znášajú vlastné trovy konania.
Podpisy