Language of document : ECLI:EU:F:2010:134

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 28. októbra 2010

Vec F‑84/08

Maria Concetta Cerafogli

proti

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Žaloba na náhradu škody smerujúca k náhrade škody vyplývajúcej priamo z údajnej protiprávnosti podmienok zamestnávania a predpisov uplatniteľných na zamestnancov – Nedostatok právomoci Súdu pre verejnú službu – Neprípustnosť – Oslobodenie od plnenia služobných povinností z dôvodu zastupovania zamestnancov – Neprispôsobenie pracovnej záťaži – Nesprávny postup“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je pripojený k Zmluve ES, ktorou M. C. Cerafogli navrhuje zaviazať ECB na zaplatenie náhrady ujmy, ktorá jej bola údajne spôsobená z dôvodu, že ECB neuznala najmä skutočnú úlohu odborových organizácií, diskriminácie, ktorej bola obeťou predovšetkým z dôvodu jej členstva vo výbore zamestnancov, a neprispôsobenia jej pracovnej záťaže vzhľadom na jej oslobodenie od plnenia pracovných povinností na účely zastupovania zamestnancov

Rozhodnutie: ECB je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. ECB znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tretinu trov konania žalobkyne. Žalobkyňa znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Žaloba – Žaloba proti všeobecne platnému aktu – Neprípustnosť

(Článok 270 ZFEÚ; Protokol o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, článok 36.2; služobný poriadok úradníkov, článok 90; podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 41 a 42)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Žaloba – Žaloba o neplatnosť nepodaná v stanovenej lehote – Žaloba o náhradu škody smerujúca k rovnakému výsledku – Neprípustnosť

(Protokol o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, článok 36.2; služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 42)

3.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Žaloba – Návrh na náhradu škody priamo spojený so žalobou o neplatnosť

(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 41 a 42; predpisy uplatniteľné na zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 8.1 až 8.3.2)

4.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Zastúpenie – Ochrana zástupcov zamestnancov

1.      Z článkov 41 a 42 podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky vyplýva, že súdy Únie, obdobne ako v prípadoch žalôb v oblasti verejnej služby podaných podľa článku 270 ZFEÚ a článku 90 služobného poriadku, majú právomoc na rozhodovanie o žalobách podaných podľa článku 36.2 protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky iba pokiaľ sa týkajú individuálnych právnych aktov. Naopak, nemôžu rozhodovať o žalobách smerujúcich proti všeobecne platným aktom, ako sú uvedené podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky alebo predpisy uplatniteľné na zamestnancov Európskej centrálnej banky, bez ohľadu na to, či predmetom týchto žalôb je dosiahnuť zrušenie týchto aktov alebo zaviazanie Európskej centrálnej banky na náhradu škody priamo vyplývajúcej z týchto aktov.

(pozri bod 45)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 11. decembra 2001, Cerafogli a i./ECB, T‑20/01, Zb. VS s. I‑A‑235 a II‑1075, bod 35

2.       Na žaloby podané zamestnancami Európskej centrálnej banky na základe článku 36.2 protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky a článku 42 podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky treba analogicky uplatniť judikatúru týkajúcu sa služobného poriadku úradníkov, podľa ktorej je návrh na náhradu škody neprípustný, pokiaľ sa úradník snaží dosiahnuť ten istý výsledok, ktorý mal mať v prípade úspechu žaloby o neplatnosť, ktorú opomenul včas podať. Úradník, ktorý v lehotách stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku opomenul podať žalobu o neplatnosť proti aktu, ktorý mu údajne spôsobuje ujmu, nemôže prostredníctvom návrhu na náhradu ujmy spôsobenej týmto aktom napraviť túto svoju nečinnosť a zabezpečiť si tak nové lehoty na podanie žaloby.

(pozri bod 50)

Odkaz:

Súdny dvor: 14. februára 1989, Bossi/Komisia, 346/87, Zb. s. 303, bod 32

Súd prvého stupňa: 13. júla 1993, Moat/Komisia, T‑20/92, Zb. s. II‑799, bod 46; 28. júna 2005, Ross/Komisia, T‑147/04, Zb. VS s. I‑A‑171 a II‑771, bod 48

3.      Podľa článku 8.2 predpisov uplatniteľných na zamestnancov Európskej centrálnej banky síce platí, že zamestnanec Banky môže podať žalobu na súd až po vyčerpaní postupu pred začatím súdneho konania, ktorý má dve etapy, a to žiadosť o preskúmanie pred podaním žaloby a potom predchádzajúcu sťažnosť, ale nijaké ustanovenie článkov 41 a 42 podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky ani článkov 8.1 až 8.3.2 predpisov uplatniteľných na zamestnancov Európskej centrálnej banky nestanovuje osobitný postup na podanie žiadosti pred týmito dvoma etapami v prípade, že Banka doposiaľ neprijala žiadne napadnuteľné rozhodnutie.

Z toho vyplýva, že návrh na náhradu škody spojený s návrhom o neplatnosť je prípustný, aj keď žalobca pred podaním žiadosti o preskúmanie nepredložil Európskej centrálnej banke žiadosť o náhradu tejto škody.

(pozri body 54 a 55)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 16. septembra 2009, Vinci/ECB, F‑130/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑307 a II‑A‑1‑1651, bod 51

4.      Pokiaľ Európska centrálna banka neprispôsobí pracovnú záťaž svojho zamestnanca vzhľadom na oslobodenie od plnenia služobných povinností, ktoré mu bolo poskytnuté na výkon úloh súvisiacich so zastupovaním zamestnancov, čo môže brániť tomu, aby uvedené úlohy plnil za úplne vyhovujúcich podmienok, dopustí sa nesprávneho postupu, ktorý môže založiť jej zodpovednosť.

(pozri bod 58)