Language of document : ECLI:EU:F:2011:72

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 7. júna 2011

Vec F‑64/10

Andreas Mantzouratos

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie za rok 2009 – Rozhodnutie o nepovýšení – Prípustnosť námietky nezákonnosti – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Zjavne nesprávne posúdenie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou A. Mantzouratos navrhuje zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu nepovýšiť ho do platovej triedy AD 13 v rámci povyšovania za rok 2009, ako aj rozhodnutí o povýšení úradníkov, ktorí mali menej bodov za zásluhy ako on v rámci toho istého povyšovania

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Žaloba proti rozhodnutiu o povýšení iného úradníka – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. e)]

3.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Možnosť odôvodniť rozhodnutie o nepovýšení v štádiu pred podaním žaloby – Dôsledky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek a článok 90 ods. 2)

5.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

6.      Konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Dôvod založený na okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 43 ods. 1)

7.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

8.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

9.      Úradníci – Povýšenie – Podmienky – Úradníci, ktorí dosiahli referenčnú hranicu – Právo na automatické povýšenie – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

10.    Konanie – Trovy konania – Návrh na rozhodnutie v súlade s právom

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 87 ods. 1)

1.      Úradníci spôsobilí na povýšenie do určitej platovej triedy majú v zásade osobný záujem na napadnutí rozhodnutí povyšujúcich do tejto platovej triedy iných úradníkov.

(pozri bod 15)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 5. mája 2010, Bouillez a i./Rada, F‑53/08, bod 80

2.      Hoci súd Únie sa nemôže ex offo opierať o dôvod, ktorý účastníci konania neuviedli, pokiaľ nejde o dôvod týkajúci sa verejného poriadku, napriek tomu je povinný vykladať dôvody uvedené žalobcom skôr so zreteľom na ich podstatu než na ich právne posúdenie, avšak pod podmienkou, že uvedené dôvody vyplývajú zo žaloby dostatočne jasne. Bez ohľadu na akúkoľvek terminologickú otázku však musia byť dôvody dostatočne jasné a presné, aby si žalovaný mohol pripraviť svoju obranu a aby Súd pre verejnú službu mohol rozhodnúť o žalobe, prípadne bez toho, aby musel žiadať o ďalšie informácie.

(pozri bod 16)

Odkaz:

Súdny dvor: 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61; 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C‑78/03 P, bod 45

Súd prvého stupňa: 24. februára 2000, ADT Projekt/Komisia, T‑145/98, bod 66

Všeobecný súd Európskej únie: 26. marca 2010, Proges/Komisia, T‑577/08, bod 21

3.      Pokiaľ ide o námietky nezákonnosti, hoci sa aj viažu na iný právny dôvod, než je dôvod uvedený v sťažnosti, ich neprípustnosť pre nedodržanie pravidla zhody by narušila rovnováhu medzi ochranou procesných práv úradníka a účelom konania pred podaním žaloby a pre úradníka by predstavovala neprimeranú a nespravodlivú sankciu. Vzhľadom na imanentnú právnu povahu námietky nezákonnosti, ako aj dôvodu, ktorý vedie dotknutú osobu k vyhľadaniu a tvrdeniu takejto nezákonnosti, totiž nemožno od úradníka alebo zamestnanca, ktorý podáva sťažnosť a ktorý nemusí nevyhnutne disponovať potrebnými právnymi znalosťami, vyžadovať formulovanie takejto námietky v štádiu konania pred podaním žaloby, a to s následnou sankciou neprípustnosti. Platí to tým skôr, že vznesenie námietky nezákonnosti v štádiu konania pred podaním žaloby ťažko môže viesť k dosiahnutiu úspechu sťažovateľa v tomto štádiu, pretože je nepravdepodobné, že by administratíva upustila od uplatnenia platného ustanovenia, ktoré je prípadne v rozpore s pravidlom vyššej právnej sily, s jediným cieľom dospieť k mimosúdnemu vyriešeniu sporu.

Napriek tomu nezákonnosť všeobecných rozhodnutí možno namietať, iba pokiaľ existuje priamy právny vzťah medzi napadnutým aktom a týmito všeobecnými rozhodnutiami. Námietka nezákonnosti umožňuje incidenčne spochybniť iba platnosť právnych aktov, ktoré sú právnym základom rozhodnutia, ktorého zrušenie žalobca navrhuje.

S cieľom určiť, či je námietka nezákonnosti vznesená žalobcom prípustná, treba určiť právny základ napadnutého aktu. V tejto súvislosti možno existenciu priameho právneho vzťahu medzi napadnutým individuálnym aktom a daným všeobecným aktom vyvodiť zo zistenia, že napadnutý akt spočíva v podstate na ustanovení aktu, ktorého zákonnosť je napadnutá, aj keď tento akt formálne nepredstavuje jeho právny základ. Keď v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti menovací orgán vecne zamieta všetky tvrdenia uvádzané žalobcom na podporu námietky nezákonnosti aktu, je uvedený akt obvykle právnym základom daného rozhodnutia.

(pozri body 22, 25 a 26)

Odkaz:

Súdny dvor: 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, bod 36

Súd prvého stupňa: 26. októbra 1993, Reinarz/Komisia, T‑6/92 a T‑52/92, body 56 a 57; 22. apríla 2004, Schintgen/Komisia, T‑343/02, bod 25; 20. novembra 2007, Ianniello/Komisia, T‑308/04, bod 33 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 121

4.      Administratíva má možnosť odôvodniť rozhodnutie o nepovýšení v štádiu pred podaním žaloby. Keď však administratíva využije túto možnosť, zbaví dotknutých úradníkov možnosti podať sťažnosť so znalosťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a teda možnosti podľa toho rozvinúť svoje argumenty. Keď sa úradník dozvedel o odôvodnení rozhodnutia až v štádiu zamietnutia sťažnosti, nemožno sa voči nemu odvolávať na dodržanie zásady zhody medzi jeho sťažnosťou a žalobou.

(pozri bod 23)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 29. septembra 2009, Hau/Parlament, F‑125/07, bod 24

5.      V Európskom parlamente sa body za zásluhy, s obmedzenou výnimkou bodov vyhradených generálnemu tajomníkovi, neudeľujú na základe porovnávacieho hodnotenia všetkých úradníkov tej istej platovej triedy, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie. Následne administratíva nemôže povýšiť úradníka iba na základe udelenia týchto bodov za zásluhy. Napriek tomu však platí, že udelenie troch bodov za zásluhy podľa bodu I.3.1 rozhodnutia predsedníctva Európskeho parlamentu zo 6. júla 2005 o politike povyšovania a plánovania služobného postupu v znení zmien a doplnení na konci ročného preskúmania zásluh úradníka môže byť významným ukazovateľom pri neskoršom porovnávacom hodnotení zásluh úradníkov tej istej platovej triedy s cieľom ich povýšenia v súlade s článkom 45 služobného poriadku.

Kritérium odporúčania generálnymi riaditeľstvami, ktoré umožňuje rozhodnúť medzi určitými uchádzačmi, ktorí najmä získali rovnaký počet bodov za zásluhy, nie je v rozpore s článkom 45 služobného poriadku, keďže zaradenie úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie, zo strany generálnych riaditeľstiev sa zakladá na odborných schopnostiach týchto zamestnancov. Okrem toho ani kritérium založené na splnení úloh prvoradého významu nie je v rozpore s článkom 45 služobného poriadku, pretože je odmenou za zvýšený výkon úradníka, ktorému bola zverená ťažká a významná úloha.

Kritérium úrovne vykonávaných povinností nemožno úplne obmedziť na počet podriadených, ktorých riadi úradník, alebo všeobecnejšie na význam plnených riadiacich úloh.

Napriek tomu platí, že hoci výkon funkcie vedúceho oddelenia nemôže predstavovať jediné kritérium posúdenia úrovne povinností vykonávaných úradníkmi, pri ktorých prichádza do úvahy povýšenie, ide o relevantné kritérium v porovnávacej analýze, ktorú menovací orgán v tejto súvislosti musí vykonať.

(pozri body 45, 52, 54 a 55)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 16. decembra 2010, Rada/Stols, T‑175/09 P, bod 48

6.      Článok 43 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu zakazuje uvádzať nové dôvody po prvej výmene písomných vyjadrení, pokiaľ sa nezakladajú na okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Analogicky to platí aj pre výhradu uvádzanú na podporu dôvodu. Toto ustanovenie navyše nevylučuje, aby uvedené okolnosti mohli vyjsť najavo v súvislosti s opatrením na zabezpečenie priebehu konania. Napokon, keďže preklúzia upravená týmto ustanovením obmedzuje možnosť dotknutého účastníka konania uviesť akúkoľvek okolnosť nevyhnutnú na úspech jeho návrhov, musí sa vykladať reštriktívne.

(pozri bod 48)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 13. októbra 2008, Neophytou/Komisia, T‑43/07 P, body 75 až 91 a tam citovaná judikatúra

7.      Menovací orgán disponuje na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov spôsobilých na povýšenie širokou mierou voľnej úvahy a preskúmanie súdu sa musí obmedziť na zistenie toho, či s ohľadom na prostriedky a dôvody, ktoré mohli ovplyvniť administratívu pri jej úvahe, zostala v medziach, voči ktorým nemožno mať výhrady, a nevykonala svoju právomoc zjavne nesprávne. Súd teda nemôže posúdenie menovacieho orgánu nahradiť svojím posúdením kvalifikácie a zásluh uchádzačov.

(pozri bod 63)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, bod 52 a tam citovaná judikatúra

Všeobecný súd Európskej únie: Rada/Stols, už citovaný, bod 48

8.      Miera voľnej úvahy priznaná administratíve na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov, ktorí sa uchádzajú o povýšenie podľa článku 45 služobného poriadku, je obmedzená povinnosťou pristupovať k porovnávaciemu hodnoteniu kandidatúr starostlivo a nestranne, v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. V praxi sa toto hodnotenie musí vykonať na rovnom základe a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.

V tejto súvislosti s ohľadom na zachovanie potrebného účinku, ktorý treba priznať miere voľnej úvahy menovacieho orgánu, je nesprávne posúdenie zásluh nepovýšeného úradníka zjavné, ak sa dá ľahko spozorovať a môže sa so samozrejmosťou odhaliť na základe kritérií, ktorým majú podľa zámeru normotvorcu podliehať rozhodnutia v oblasti povýšenia.

(pozri body 64 a 65)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Casini/Komisia, už citovaný, bod 53 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 24. marca 2011, Canga Fano/Rada, F‑104/09, body 29 až 35

9.      Hoci rozhodnutie predsedníctva Európskeho parlamentu zo 6. júla 2005 o politike povyšovania a plánovania služobného postupu v znení zmien a doplnení upravuje referenčnú dolnú hranicu závislú od priemernej doby vyjadrenej v rokoch odpracovanej v platovej triede, článok 45 služobného poriadku vyžaduje, aby sa povýšenie vykonávalo výlučne výberom, takže z neho nemožno vyvodiť zásadu, podľa ktorej musí byť úradník povýšený, keď sa jeho zásluhy nezmenšili, ani zásadu pravidelného služobného postupu, ktorá by zaväzovala administratívu automaticky povýšiť úradníka iba preto, že dosiahol určitý počet odpracovaných rokov v platovej triede.

(pozri bod 70)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 15. februára 2011, Barbin/Parlament, F‑68/09, body 90 a 91

10.    Podľa článku 87 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Návrh formulovaný v žalobnom petite, aby bolo o trovách konania rozhodnuté v súlade s právom, nemožno považovať za návrh, aby bol účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, zaviazaný na náhradu trov konania.

(pozri bod 76)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 10. júla 2008, Maniscalco/Komisia, F‑141/07, body 30 až 33 a tam citovaná judikatúra