Language of document : ECLI:EU:C:2011:866

Spojené veci C‑424/10 a C‑425/10

Tomasz Ziółkowski a i. a Marlon Szeja

proti

Spolkovej krajine Berlín

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesverwaltungsgericht)

„Voľný pohyb osôb – Smernica 2004/38/ES – Právo na trvalý pobyt – Článok 16 – Legálny pobyt – Pobyt na základe vnútroštátneho práva – Pobyt pred pristúpením štátu pôvodu dotknutého občana k Únii“

Abstrakt rozsudku

1.        Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Právo občanov Únie na trvalý pobyt

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 7 ods. 1 a článok 16 ods. 1)

2.        Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Podmienky práva na pobyt vyplývajúce z práva Únie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 37)

3.        Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Právo občanov Únie na trvalý pobyt

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 7 ods. 1 a článok 16 ods. 1)

1.        Článok 16 ods. 1 smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov sa má vykladať v tom zmysle, že občana Únie, ktorý splnil podmienku pobytu na území hostiteľského členského štátu počas viac ako päť rokov výlučne na základe vnútroštátneho práva, nemožno považovať za občana, ktorý získal právo na trvalý pobyt v súlade s týmto ustanovením, pokiaľ počas tohto pobytu nesplnil podmienky uvedené v článku 7 ods. 1 tej istej smernice.

So zreteľom na súvislosti, v ktorých sa používa, a na ciele sledované smernicou 2004/38, pod pojmom legálny pobyt, ktorý je obsiahnutý vo výraze „ktorí sa legálne zdržiavali“ nachádzajúcom sa v článku 16 ods. 1 smernice 2004/38, sa totiž musí rozumieť pobyt v súlade s podmienkami stanovenými v tejto smernici, najmä tými, ktoré sú uvedené v jej článku 7 ods. 1. Pobyt, ktorý je v súlade s právom členského štátu, ale nespĺňa podmienky uvedené v článku 7 ods. 1 smernice 2004/38, preto nemožno považovať za „legálny“ pobyt v zmysle článku 16 ods. 1 tejto smernice.

(pozri body 34, 46, 47, 51, bod 1 výroku)

2.        Článok 37 smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov iba stanovuje, že táto smernica nebráni tomu, aby bol v práve členských štátov zavedený priaznivejší systém než ten, ktorý zavádzajú ustanovenia tejto smernice. To však vôbec neznamená, že tieto priaznivejšie ustanovenia musia byť zaradené do systému, ktorý bol touto smernicou zavedený.

Každému členskému štátu však prislúcha, aby rozhodol nielen o tom, či taký systém zavedie, ale aj o podmienkach a účinkoch tohto systému, a to najmä v súvislosti s právnymi dôsledkami práva na pobyt, ktoré bolo priznané iba na základe vnútroštátneho práva.

(pozri body 49, 50)

3.        Na účely získania práva na trvalý pobyt podľa článku 16 ods. 1 smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov sa musia zohľadniť obdobia pobytu štátneho príslušníka tretieho štátu na území členského štátu pred pristúpením tohto tretieho štátu k Európskej únii, pokiaľ neexistujú osobitné ustanovenia v akte o pristúpení a pokiaľ boli tieto obdobia dosiahnuté v súlade s podmienkami uvedenými v článku 7 ods. 1 tejto smernice.

V tomto ohľade, pokiaľ je dotknutá osoba schopná preukázať, že také obdobia pobytu boli dosiahnuté v súlade s uvedenými podmienkami, potom zohľadnenie uvedených období pobytu po dátume pristúpenia dotknutého členského štátu k Únii nemá za dôsledok priznanie retroaktívneho účinku článku 16 tejto smernice, ale iba priznanie súčasného účinku situáciám, ktoré nastali pred dátumom prebratia tejto smernice.

(pozri body 62, 63, bod 2 výroku)