ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
z 5. decembra 2012 (*)
„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/147/09 – Vytvorenie rezervného zoznamu na prijatie administrátorov s rumunským občianstvom – Dôkladná znalosť úradného jazyka Rumunska – Maďarská jazyková menšina v Rumunsku – Nepripustenie na ústnu skúšku – Zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie – Rozsah“
Vo veci F‑29/11,
ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE v súlade s jej článkom 106a,
BA, s bydliskom vo Wezembeek‑Oppem (Belgicko), v zastúpení: pôvodne S. Orlandi, A. Coolen, J.‑N. Louis a É. Marchal, avocats, neskôr S. Orlandi, A. Coolen, J.‑N. Louis, É. Marchal a D. Abreu Caldas, avocats,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne B. Eggers a P. Pecho, splnomocnení zástupcovia, neskôr B. Eggers, splnomocnená zástupkyňa,
žalovanej,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kreppel, sudcovia E. Perillo (spravodajca) a R. Barents,
tajomník: J. Tomac, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. júla 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 21. marca 2011 BA podala túto žalobu, ktorou navrhuje zrušiť rozhodnutie riaditeľa Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) z 10. decembra 2010, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť, a rozhodnutie výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/147/09 o jej nepripustení na ústnu skúšku výberového konania.
Právny rámec
2 Článok 1d Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) stanovuje:
„1. Pri uplatňovaní tohto Služobného poriadku je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických znakov, jazyka, náboženského vyznania alebo viery, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, pracovnej nespôsobilosti, veku, alebo sexuálnej orientácie.
…
5. Ak osoby, na ktoré sa vzťahuje tento Služobný poriadok, majú pocit krivdy, pretože u nich nebola uplatnená vyššie uvedená zásada rovnakého zaobchádzania, uvedú skutočnosti, z ktorých je možné predpokladať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, dôkazné bremeno spočíva na inštitúcii, ktorá musí preukázať, že zásada rovnakého zaobchádzania nebola porušená. Toto ustanovenie sa neuplatňuje v disciplinárnych konaniach.
6. Pri rešpektovaní zásady nediskriminácie a zásady proporcionality každé obmedzenie ich uplatňovania musí byť zdôvodnené objektívnymi a dostatočnými dôvodmi a musí byť zamerané na legitímne ciele všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky. Týmito cieľmi je možné ospravedlniť predovšetkým dojednanie povinnej vekovej hranice pre odchod do dôchodku a minimálnej vekovej hranice pre čerpanie starobného dôchodku.“
3 Článok 27 služobného poriadku stanovuje:
„Cieľom prijatia nových úradníkov je zabezpečiť pre orgán služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov [Únie].
Žiadne pracovné miesta sa nevyhradia pre štátnych príslušníkov určitého členského štátu.“
4 Článok 28 služobného poriadku stanovuje:
„Úradník môže byť vymenovaný len pod podmienkou, že:
a) je štátnym príslušníkom jedného z členských štátov [Únie], ak menovací orgán nepovolil výnimku, a má všetky práva náležiace občanovi;
…
f) predloží doklad o dôkladnej znalosti jedného z jazykov [Únie] a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka [Únie] v rozsahu potrebnom na plnenie jeho povinností.“
5 Článok 1 ods. 1 prílohy III služobného poriadku stanovuje:
„Oznámenie o výberovom konaní vypracuje menovací výbor [menovací orgán – neoficiálny preklad] po porade so spoločným výborom.
Musí uvádzať:
…
f) v prípade potreby znalosť jazykov, požadovanú s ohľadom na špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest;
…“
6 Podľa článku 1 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3) v znení uplatniteľnom v prejednávanej veci:
„Úradnými jazykmi a pracovnými jazykmi inštitúcií Únie sú angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, írčina, lotyština, litovčina, maltčina, maďarčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.“
7 Článok 2 nariadenia č. 1 stanovuje:
„Dokumenty, ktoré členský štát alebo osoba podliehajúca jurisdikcii členského štátu odošle orgánom Spoločenstva, môžu byť vyhotovené v ktoromkoľvek úradnom jazyku podľa výberu odosielateľa. Odpoveď sa vyhotoví v tom istom jazyku.“
8 Podľa článku 3 nariadenia č. 1:
„Dokumenty, ktoré orgány Spoločenstva odosielajú členskému štátu alebo osobe podliehajúcej jurisdikcii členského štátu, sa vyhotovia v jazyku tohto štátu.“
9 Článok 6 nariadenia č. 1 stanovuje:
„Orgány Spoločenstva môžu vo svojom rokovacom poriadku stanoviť, ktorý z jazykov sa má použiť v osobitných prípadoch.“
10 Článok 8 nariadenia č. 1 stanovuje:
„V prípade, že má členský štát viacero úradných jazykov, jazyk, ktorý sa bude používať, stanovia na žiadosť tohto štátu všeobecné pravidlá právnych predpisov tohto štátu.
…“
11 Podľa článku 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 401/2004 z 23. februára 2004, ktorým sa pri príležitosti pristúpenia Cypru, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska zavádzajú osobitné dočasné opatrenia pre nábor zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 67, s. 1; Mim. vyd. 01/005, s. 33):
„Do 31. decembra 2010 sa všeobecné výberové konania konajú aj pre prijímanie zamestnancov, ktorí majú ako svoj hlavný jazyk jeden z existujúcich jedenástich úradných jazykov; takéto výberové konania sa konajú súčasne pre všetky tieto jazyky.“
12 Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1760/2006 z 28. novembra 2006, ktorým sa v súvislosti s pristúpením Bulharska a Rumunska k Európskej únii zavádzajú osobitné dočasné opatrenia na prijímanie úradníkov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 335, s. 5) stanovuje:
„…
(1) V súvislosti s nadchádzajúcim pristúpením Bulharska a Rumunska k Európskej únii by sa mali prijať osobitné dočasné opatrenia, ktoré sa odchyľujú od Služobného poriadku…
(2) Vzhľadom na relatívnu veľkosť pristupujúcich štátov a na počet osôb, ktorých sa tento proces bude potenciálne týkať, tieto opatrenia, aj keď len dočasné, by mali zostať v platnosti na dlhšie obdobie. Dátum 31. december 2011 sa javí ako najvhodnejší termín skončenia platnosti týchto opatrení.
(3) Vzhľadom na to, že je potrebné umožniť, aby sa plánované prijímanie uskutočnilo čo najskôr po pristúpení, je potrebné prijať toto nariadenie pred skutočným dátumom pristúpenia,
…
Článok 1
1. Bez ohľadu na druhý a tretí odsek článku 4, článok 7 ods. 1, druhý odsek článku 27 a písmená a) a b) článku 29 ods. 1 služobného poriadku môžu byť do 31. decembra 2011 obsadené voľné miesta v rámci limitu ich prideleného počtu a so zreteľom na diskusie o rozpočte vymenovaním bulharských a rumunských štátnych príslušníkov po skutočnom dátume pristúpenia príslušných štátov.
2. Vymenovania na voľné miesta sa uskutočnia:
a) pre všetky triedy po skutočnom dátume pristúpenia;
b) pre všetkých s výnimkou vyšších úradníkov (generálnych riaditeľov alebo zamestnancov v rovnocennej funkcii v triede AD 16 alebo AD 15 a riaditeľov alebo zamestnancov v rovnocennej funkcii v triede AD 15 alebo AD 14) po výberových konaniach na základe kvalifikácie a testov zorganizovaných tak, ako je stanovené v prílohe III k služobnému poriadku.
…“
13 Dňa 21. januára 2009 bolo uverejnené oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/147/09, ktoré zorganizoval EPSO predovšetkým na vytvorenie rezervy na obsadenie miest administrátorov (AD 5) bulharskej a rumunskej štátnej príslušnosti v oblasti európskej verejnej správy (Ú. v. EÚ C 14 A, s. 1) v znení korigenda uverejneného 13. marca 2009 (Ú. v. EÚ C 59 A/2, s. 2) (ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“).
14 Časť I, B, bod 2 písm. c) oznámenia o výberovom konaní s názvom „Jazykové znalosti“ stanovuje:
„Hlavný jazyk (jazyk 1)
Uchádzači musia mať:
…
– dôkladnú znalosť rumunského jazyka…
Druhý jazyk (jazyk 2)
Uchádzači musia mať dostatočnú znalosť nemčiny, angličtiny alebo francúzštiny.
…“
15 Časť III bod 1 oznámenia o výberovom konaní s názvom „Písomné skúšky – Hodnotenie“ stanovuje:
„Písomné skúšky a) a b) sa vykonajú v nemčine, angličtine alebo vo francúzštine (jazyk 2).
a) Skúška zložená zo série otázok s možnosťou výberu s cieľom ohodnotiť osobitné znalosti uchádzačov vo vybranej oblasti.
…
b) Skúška z predmetu podľa výberu, vo vybranej oblasti…
c) Vypracovanie stručnej správy v hlavnom jazyku (jazyk 1) uchádzača, v ktorej sa uvedú tvrdenia a závery písomnej skúšky b). Cieľom tejto skúšky je preveriť uchádzačovu znalosť jeho hlavného jazyka, a to na základe kvality písomného prejavu ako aj prezentácie.
Táto skúška je hodnotená známkou od 0 do 10 bodov (požadované minimum: 8 bodov).
…“
16 Príloha oznámenia o výberovom konaní okrem toho stanovuje:
„…
Žiadosť o opätovné preskúmanie
Podať v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa on‑line zaslania listu oznamujúceho rozhodnutie žiadosť o opätovné preskúmanie formou odôvodneného listu…“
Skutkové okolnosti
17 Žalobkyňa, ktorá má rumunskú a maďarskú štátnu príslušnosť, patrí k maďarskej menšine v Rumunsku.
18 Žalobkyňa, ako rumunská občianka, sa uchádzalo o účasť vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/147/09, ktoré zorganizoval EPSO predovšetkým na obsadenie miest administrátorov rumunskej štátnej príslušnosti v oblasti „Európska verejná správa“. Po úspešnom absolvovaní vstupných testov bola žalobkyňa pripustená k písomným skúškam.
19 Listom z 21. apríla 2010 EPSO oznámil žalobkyni jej výsledky z písomných skúšok. Žalobkyňa získala vyšší počet známok ako je požadované minimum pokiaľ ide o skúšky a) a b), pre ktoré sa použil jazyk 2 (nemčina, angličtina alebo francúzština) zvolený uchádzačom, teda jazyk, v súvislosti s ktorým oznámenie o výberovom konaní vyžadovalo „dostatočnú znalosť“. Naproti tomu, žalobkyňa získala vylučovaciu známku 6/10 v skúške c), pre ktorú sa použil jazyk 1 (rumunčina), v súvislosti s ktorým oznámenie o výberovom konaní vyžadovalo „dôkladnú znalosť“.
20 V odpovedi na žiadosť o opätovné preskúmanie podanú 21. apríla 2010 EPSO informoval žalobkyňu listom z 18. júna 2010, že po opätovnom preskúmaní jej kópie písomnej skúšky c) výberová komisia potvrdila svoje rozhodnutie nepripustiť ju k ústnej skúške.
21 E‑mailom zo 7. júla 2010 žalobkyňa požiadala, aby sa vykonalo nové preskúmanie jej situácie, pretože sa považovala za obeť diskriminácie z dôvodu, že musela vykonať písomnú skúšku c) v rumunčine a nie v maďarčine, ktorá je jej materinským jazykom.
22 Listom z 20. septembra 2010, ktorý bol EPSO doručený nasledujúci deň, žalobkyňa podala sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku, v ktorej spochybnila rozhodnutie výberovej komisie prideliť jej známku 6/10 z písomnej skúšky c) ako aj zákonnosť oznámenia o výberovom konaní.
23 Listom z 10. decembra 2010 riaditeľ EPSO ako menovací orgán zamietol sťažnosť žalobkyne (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti“).
Návrhy účastníkov konania
24 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zrušil rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti,
– v prípade potreby zrušil rozhodnutie výberovej komisie výberového konania prideliť žalobkyni vylučovaciu známku 6/10 za písomnú skúšku c),
– zorganizoval novú písomnú skúšku c),
– zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.
25 Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
O predmete žaloby
26 Prvou časťou žalobného návrhu žalobkyňa žiada zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti.
27 Podľa ustálenej judikatúry dôsledkom návrhov na neplatnosť, formálne smerujúcich proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, pokiaľ takéto rozhodnutie nemá samostatný obsah, je, že akt, proti ktorému bola sťažnosť namierená, bude predložený Súdu pre verejnú službu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, bod 8).
28 V prejednávanom prípade sťažnosť z 20. septembra 2010, zamietnutá menovacím orgánom 10. decembra 2010, smerovala proti rozhodnutiu výberovej komisie prideliť žalobkyni známku 6/10 za písomnú skúšku c). Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nemá samostatný obsah, pretože iba potvrdzuje rozhodnutie prijaté 18. júna 2010 po opätovnom preskúmaní výberovou komisiou, s odôvodnením, ktoré v podstate, ale obšírnejším spôsobom, preberá odôvodnenie tohto rozhodnutia (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 43).
29 Okrem toho, pokiaľ účastník, ktorého žiadosť o pripustenie do výberového konania organizovaného inštitúciami Únie bola zamietnutá, žiada o opätovné preskúmanie tohto rozhodnutia na základe konkrétneho ustanovenia, ktorým je administratíva viazaná, práve rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po opätovnom preskúmaní predstavuje akt spôsobujúci ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 alebo, prípadne, článku 91 ods. 1 služobného poriadku (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 1. júla 2010, Časta/Komisia, F‑40/09, bod 27, a tam citovaná judikatúra).
30 V prejednávanom prípade žalobkyňa v súlade s prílohou oznámenia o výberovom konaní požiadala 21. apríla 2010 o opätovné preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania nepripustiť ju k ústnej skúške.
31 Listom z 18. júna 2010 EPSO odpovedal žalobkyni, že výberová komisia sa zišla 11. júna 2010 a rozhodla potvrdiť známku 6/10, ktorú získala za písomnú skúšku c) ako aj rozhodnutie nepripustiť ju k ústnej skúške.
32 Rozhodnutie z 18. júna 2010, oznámené žalobkyni v ten istý deň, v prejednávanom prípade predstavuje akt spôsobujúci ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku.
33 Z vyššie uvedeného vyplýva, že táto žaloba sa musí považovať za žalobu na zrušenie rozhodnutia z 18. júna 2010 prijatého po opätovnom preskúmaní (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
O prípustnosti
Tvrdenia účastníkov konania
34 Komisia predovšetkým tvrdí, že žaloba je zjavne neprípustná. Žalobkyňa napadla rozhodnutie o jej nepripustení do ďalšej fázy výberového konania nie z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia pri oprave písomnej skúšky c), ale iba z dôvodu, že počas tejto skúšky nemohla použiť maďarčinu, to znamená svoj materinský jazyk. Oznámenie o výberovom konaní, keďže umožňuje priebeh tejto skúšky iba v rumunčine, je teda rozhodnutím skutočne spôsobujúcim žalobkyni ujmu. Keďže žalobkyňa nepodala žalobu v stanovenej lehote od uverejnenia oznámenia o výberovom konaní, žalobkyni lehota na podanie žaloby uplynula.
35 Žalobkyňa sa domnieva, že oznámenie o výberovom konaní v zásade nie je akt spôsobujúci ujmu a domnieva sa, že v prejednávanom prípade ju oznámenie o výberovom konaní priamo nevylúčilo zo skúšok. Naproti tomu môže tvrdiť, že v priebehu výberového konania došlo k nezrovnalostiam, vrátane tých, ktoré majú pôvod v oznámení o výberovom konaní, v rámci žaloby proti individuálnemu rozhodnutiu, ktoré jej spôsobilo ujmu, a že v dôsledku toho je prípustné, aby incidenčne spochybnila oznámenie o výberovom konaní.
36 Okrem toho, v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti menovací orgán tvrdil, že sťažnosť je neprípustná z dôvodu porušenia lehôt stanovených v služobnom poriadku. Žalobkyňa sa oboznámila s napadnutým rozhodnutím 18. júna 2010 a mala podať sťažnosť najneskôr 18. septembra 2010, a nie 20. septembra 2010.
37 Žalobkyňa poukazuje na článok 100 ods. 2 prvý pododsek rokovacieho poriadku, podľa ktorého „ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo na oficiálny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň“. Keďže 18. september 2010 bola sobota, žalobkyňa tvrdí, že žaloba je prípustná, pretože sťažnosť bola podaná v pondelok 20. septembra 2010, teda prvý pracovný deň nasledujúci po uplynutí tejto lehoty.
38 Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe netvrdí, že sťažnosť bola podaná po lehote.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
39 Vzhľadom na osobitnú povahu výberového konania, ktoré je komplexným administratívnym postupom skladajúcim sa zo sledu veľmi úzko súvisiacich rozhodnutí, pri podaní žaloby smerujúcej proti neskoršiemu individuálnemu rozhodnutiu, akým je rozhodnutie o nepripustení na skúšky, sa žalobca môže odvolávať na nezrovnalosti, ku ktorým došlo v priebehu výberového konania, vrátane tých, ktorých pôvod možno nájsť v samotnom texte oznámenia o výberovom konaní (rozsudok Súdneho dvora z 11. augusta 1995, Komisia/Noonan, C‑448/93 P, bod 19; rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 14. apríla 2011, Clarke a i./ÚHVT, F‑82/08, bod 79).
40 V takom konaní totiž nemožno od žalobcu vyžadovať, aby podal toľko žalôb, koľko takéto konanie obsahuje aktov, ktoré mu môžu spôsobiť ujmu (rozsudok Komisia/Noonan, už citovaný, bod 17).
41 Tiež sa konštatovalo, že nemožno rozlišovať podľa miery jasnosti a presnosti oznámenia o výberovom konaní (rozsudok Komisia/Noonan, už citovaný, bod 19).
42 Napokon sa spresnilo, že aj oznámenie o výberovom konaní výnimočne môže byť predmetom žaloby o neplatnosť, lebo tým, že stanovuje podmienky vylučujúce prihlášku žalobcu, predstavuje rozhodnutie, ktoré mu spôsobuje ujmu v zmysle článkov 90 a 91 služobného poriadku (rozsudok Clarke a i./ÚHVT, už citovaný, bod 79).
43 Inak povedané, ak by sa aj pripustilo, iba na účely úvahy, že oznámenie o výberovom konaní mohla žalobkyňa spochybniť prostredníctvom žaloby o neplatnosť, táto okolnosť sama osebe nespôsobuje ani preklúziu lehoty žalobkyne konať proti napadnutému rozhodnutiu a navyše ani neprípustnosť dôvodov, ktoré prípadne smerujú k spochybneniu zákonnosti oznámenia o výberovom konaní.
44 Okrem toho, sťažnosť nebola podaná s omeškaním.
45 Keďže rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po opätovnom preskúmaní predstavuje akt spôsobujúci ujmu, práve toto rozhodnutie, prijaté po opätovnom preskúmaní, spôsobuje začiatok plynutia lehoty na podanie sťažnosti a žaloby (rozsudok Časta/Komisia, už citovaný, bod 27).
46 Medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalobkyňa sa oboznámila s napadnutým rozhodnutím 18. júna 2010 a že sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu bola podaná 20. septembra 2010.
47 Článok 100 ods. 2 prvý pododsek rokovacieho poriadku, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, sa však na konanie pred podaním žaloby neuplatňuje.
48 V prípade, že v samotnom služobnom poriadku neexistujú osobitné pravidlá týkajúce sa lehôt uvedených v článku 90 tohto služobného poriadku, treba sa odvolať na nariadenie Rady (EHS, EURATOM) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (JO L 124, p. 1; Mim. vyd. 01/001 s. 51) (uznesenie Súdu pre verejnú službu z 8. júla 2009, Sevenier/Komisia, F‑62/08, bod 27). Článok 3 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje, že ak je posledný deň lehoty dňom pracovného pokoja, nedeľou alebo sobotou, lehota končí uplynutím poslednej hodiny nasledujúceho pracovného dňa.
49 Keďže v prejednávanom prípade je posledným dňom lehoty 18. september 2010, teda sobota, lehota končí 20. septembra 2010. Sťažnosť teda nebola podaná s omeškaním.
50 Vzhľadom na vyššie uvedené sa žaloba musí považovať za prípustnú.
O veci samej
51 Žalobkyňa upresňuje, že na podporu svojej žaloby poukazuje na porušenie:
– zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie,
– článku 1d ods. 1, 5 a 6 služobného poriadku,
– článku 2 ZEÚ,
– článku 12 Charty základných práv Európskej únie,
– článkov 3, 4, 5, 10 a 19 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín uzatvoreného v Štrasburgu 1. februára 1995 (ďalej len „Rámcový dohovor“).
O dôvodoch založených na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie a porušení článku 1d ods. 1, 5 a 6 služobného poriadku
52 Je potrebné preskúmať tieto dva dôvody spolu.
– Tvrdenia účastníkov konania
53 Žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že nemohla vykonať písomnú skúšku c) vo svojom hlavnom jazyku, teda v maďarčine, predstavuje porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.
54 Pripomína, že jej rodný a hlavný jazyk je maďarčina, ktorá je úradným jazykom Európskej únie. Hoci maďarčina nie je úradným jazykom Rumunska, je však komunikačným jazykom, ktorého používanie táto krajina priznala maďarskej menšine. Rumunsko tak potvrdilo cieľ sledovaný európskymi inštitúciami, ktorým je ochrana národnostných menšín. Žalobkyňa sa domnieva, že maďarská menšina v Rumunsku neprestáva v priebehu času nadobúdať práva, ktorým je aj právo jej členov na vzdelanie v maďarskom jazyku. Žalobkyňa zdôrazňuje, že získala diplomy základného, stredného a univerzitného vzdelania v maďarskom jazyku a že diplom získaný na záver štúdia jej v Rumunsku priznáva rovnaké práva, ako sú práva priznané osobám, ktoré získali rovnaký diplom v rumunskom jazyku.
55 Skutočnosť, že nemohla vykonať písomnú skúšku c) v maďarčine ju preto objektívne znevýhodnila v porovnaní s jej spoluobčanmi, ktorí absolvovali školské a univerzitné štúdium v rumunčine.
56 Domnieva sa, že za okolností v prejednávanej veci by mala byť uchádzačom daná možnosť vybrať si medzi jazykmi, ktorými sa v Rumunsku hovorí, pretože ide o úradné jazyky Únie.
57 Na podporu tohto tvrdenia žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/53/06 (Ú. v. EÚ C 172 A, s. 3), ktoré bolo vyhradené pre cyperských občanov, vyžadovalo na základe článku 2 nariadenia č. 401/2004 dôkladnú znalosť gréckeho jazyka ako hlavého jazyka, avšak stanovovalo pre cyperských štátnych príslušníkov, ktorých hlavným jazykom nebola gréčtina, možnosť výnimočne si vybrať jeden z iných úradných jazykov Únie, pričom druhý jazyk musel byť v takom prípade odlišný od zvoleného hlavného jazyka.
58 Podľa žalobkyne diskriminácia bola tiež spôsobená skutočnosťou, že na účely účasti na výberovom konaní, o ktoré ide v prejednávanom prípade, Komisia určila podmienku štátnej príslušnosti a zároveň podmienku jazyka dotknutého členského štátu. Žalobkyňa sa domnieva, že ak vznikla potreba prijať občanov hovoriacich rumunsky, nemožno obmedziť prijímanie iba na osoby rumunskej štátnej príslušnosti. Naproti tomu, ak bolo cieľom prijať rumunských občanov, jediným kritériom malo byť kritérium štátnej príslušnosti.
59 Žalobkyňa zdôrazňuje, že na základe článku 1d služobného poriadku je Komisia v každom prípade povinná preukázať, na jednej strane, že rozhodnutie vykonať písomnú skúšku c) v rumunskom jazyku nepredstavuje porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a, na druhej strane, že prípadné obmedzenie tejto zásady je objektívne a primerane odôvodnené.
60 Pokiaľ ide o otázku, či je rozdielne zaobchádzanie odôvodnené najmä cieľom uvedeným Komisiou, ktorým je dosiahnutie primeranej geografickej rovnováhy, žalobkyňa sa domnieva, že nie je legitímne vylúčiť rumunských uchádzačov patriacich k maďarskej menšine z dôvodu, že Rumunsko nevyhlásilo maďarčinu za úradný jazyk na základe nariadenia č. 1.
61 Domnieva sa, že Komisia nevysvetľuje, v čom služobné potreby vyžadujú výlučné používanie rumunského jazyka úspešnými uchádzačmi výberového konania EPSO/AD/147/09 vymenovanými za úradníkov.
62 Okrem toho treba rozlišovať medzi „záujmom služby“ a „všeobecným záujmom v rámci personálnej politiky“. Ak bolo prijatie rumunských úradníkov odôvodnené potrebou komunikovať s hospodárskymi a sociálnymi kruhmi členských štátov, bolo by opodstatnené prijať osoby patriace do maďarskej menšiny na účely komunikácie s hospodárskymi a sociálnymi subjektmi so vzťahom k tejto menšine.
63 Napokon žalobkyňa uvádza, že spĺňa požiadavky článku 28 služobného poriadku, ktorý podľa nej nepridáva žiadnu podmienku znalosti jazyka, ktorého má úradník štátnu príslušnosť.
64 Komisia sa naopak domnieva, že žalobkyňa nebola obeťou žiadnej nerovnosti v zaobchádzaní a že, v každom prípade, jazykové podmienky výberového konania sú odôvodnené záujmom služby, zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky a sú primerané.
65 V prvom rade, Komisia zdôrazňuje, že treba odlišovať „jazyky Únie“, to znamená jazyky, ktoré sa majú používať na základe nariadenia č. 1, od „jazykov, ktorými sa hovorí v členskom štáte“. Na základe článkov 27 a 28 služobného poriadku a nariadenia č. 1 totiž žiaden uchádzač vo výberovom konaní nemôže vyžadovať v písomných skúškach tohto výberového konania použitie iného jazyka, ako sú jazyky Únie relevantné podľa nariadenia č. 1.
66 Okrem toho, inštitúcie majú širokú mieru voľnej úvahy pri vymedzení úradných jazykov, ktoré sa majú používať v rámci ich orgánov, a teda pri výbere jazykov, ktorých znalosť sa môže vyžadovať od uchádzačov vo výberovom konaní. V tejto súvislosti článok 1 ods. 1 písm. f) prílohy III služobného poriadku umožňuje práve menovaciemu orgánu špecifikovať jazykové znalosti vyžadované osobitnou povahou obsadzovaných pracovných miest.
67 Komisia tiež poukazuje na skutočnosť, že Rumunsko doteraz nevyhlásilo maďarčinu za ďalší jazyk Únie na základe článku 8 nariadenia č. 1.
68 Komisia pripomína, že výberové konanie EPSO/AD/147/09 je „výberovým konaním ‚rozšírenia‘“, zorganizovaným práve na základe nariadenia č. 1760/2006, ktoré sa na prechodné obdobie odchyľuje na účely potrieb prijatia rumunských štátnych príslušníkov od pravidiel služobného poriadku, najmä článku 27, ktorý zakazuje vyhradzovať voľné pracovné miesta štátnym príslušníkom určitého členského štátu. S cieľom naplniť potreby služby, ktoré vznikli pristúpením Rumunska, a najmä s cieľom komunikovať v jazyku Únie, ktorý sa má používať vo vzťahoch s Rumunskom, bolo potrebné prijať v čo najkratšom čase zamestnancov rumunskej štátnej príslušnosti, ktorí ovládajú rumunský jazyk.
69 Za týchto okolností Komisia tvrdí, že požiadavka znalosti rumunčiny v spornom oznámení o výberovom konaní zodpovedá cieľom všeobecnej povahy vyplývajúcim z uplatnenia nariadenia o výnimke č. 1760/2006 a je odôvodnená záujmom služby, najmä vo svetle článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III služobného poriadku.
70 Komisia napokon uvádza, že od uchádzačov v tomto výberovom konaní sa vyžaduje, aby dobre ovládali rumunský jazyk, a nie aby mali jeho dokonalú znalosť, čo de facto ponecháva rumunským uchádzačom, ktorých materinský jazyk je iný ako rumunčina, možnosť uspieť v písomnej skúške c).
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
71 Na úvod treba poznamenať, že žalobkyňa vo svojej replike tvrdí, že nariadenie č. 1, o ktoré Komisia opiera veľkú časť svojej argumentácie, nemôže byť v rozpore s ustanoveniami Zmlúv, s akýmkoľvek iným pravidlom práva vyššej právnej sily alebo s akoukoľvek všeobecnou zásadou práva.
72 Avšak aj za predpokladu, iba na účely úvahy, že takáto námietka nezákonnosti by bola úzko spätá so sťažnosťou a nebola by vznesená s omeškaním, treba konštatovať, že nie je nijakým spôsobom bližšie spresnená tak, aby mohol Súd pre verejnú službu preskúmať jej dôvodnosť.
73 Podľa článku 35 ods. 1 písm. e) rokovacieho poriadku musí žaloba obsahovať zhrnutie dôvodov a skutkové a právne tvrdenia. Podľa ustálenej judikatúry tieto náležitosti musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Súdu pre verejnú službu rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je pre prípustnosť žaloby nevyhnutné, aby zo samotného textu žaloby súvislým a pochopiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 15. februára 2011, AH/Komisia, F‑76/09, bod 29).
74 Námietka nezákonnosti nariadenia č. 1 vznesená žalobkyňou je preto v prípade absencie akejkoľvek zmienky v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré nariadenie č. 1 odporuje ustanoveniam Zmlúv, neprípustná so zreteľom na článok 35 ods. 1 písm. e) rokovacieho poriadku.
75 Pokiaľ ide o dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania ako všeobecná zásada práva Únie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rôznym spôsobom a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnakým spôsobom, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., C‑127/07, bod 23). O porušenie zásady rovnosti zaobchádzania uplatniteľnej v práve verejnej služby Únie ide takisto vtedy, ak je na dve kategórie osôb v službách Únie, ktorých skutková a právna situácia sa podstatne neodlišuje, uplatnené odlišné zaobchádzanie a ak takéto odlišné zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 25. februára 2010, Pleijte/Komisia, F‑91/08, bod 36).
76 Keďže sa žalobkyňa domnieva, že v prejednávanom prípade bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania v dôsledku rovnakého zaobchádzania v odlišných situáciách, treba overiť, či situácie v prejednávanom prípade sú z hľadiska skutkového a právneho odlišné.
77 Je bezpochyby nesporné medzi dotknutými účastníkmi, že materinský a hlavný jazyk žalobkyne rumunskej a maďarskej národnosti je v skutočnosti maďarčina. Materinský a hlavný jazyk žalobkyne však nie je štátnym jazykom Rumunska. Ako uznáva sama žalobkyňa, maďarčina v rumunskom právnom poriadku tiež nie je právne uznaná ako úradný jazyk. V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní upozornila Súd pre verejnú službu na dokumenty týkajúce sa niektorých rumunských legislatívnych aktov, ktoré sa týkajú najmä práv a povinností osôb patriacich k rôznym a početným národnostným menšinám existujúcim v Rumunsku. Medzi týmito aktmi figuruje najmä rumunský zákon č. 188/1999, ktorého článok 54 týkajúci sa prijímania úradníkov stanovuje, že na účely zastávania verejnej funkcie v Rumunsku treba splniť tieto podmienky: „a) byť rumunským občanom a mať bydlisko v Rumunsku; b) ovládať rumunský jazyk ústne aj písomne“. Okrem toho skutočnosť, že maďarčina je úradný jazyk Únie, nie je v prejednávanom prípade relevantná, pretože v skutočnosti ide o „výberové konanie ‚rozšírenia‘“, ktoré je výnimočne vyhradené iba štátnym príslušníkom dotknutého členského štátu na základe nariadenia č. 1760/2006. Okrem toho žalobkyňa sa práve z dôvodu, že je rumunskou štátnou príslušníčkou, uchádzala o účasť na tomto výberovom konaní a bolo jej umožnené sa na ňom zúčastniť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že situácia žalobkyne nie je odlišná od situácie iných uchádzačov v dotknutom výberovom konaní.
78 Okrem toho výberové konanie EPSO/AD/147/09 je jasne odlišné od výberového konania EPSO/AD/53/06 zorganizovaného výlučne v prospech cyperských štátnych príslušníkov, teda od výberového konania, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva na podporu svojich tvrdení. Podľa článku 2 nariadenia č. 401/2004 sa totiž mali konať verejné výberové konania pre prijímanie úradníkov, ktorí majú ako svoj hlavný jazyk jeden z existujúcich jedenástich úradných jazykov ku dňu prijatia nariadenia č. 401/2004 a takéto výberové konania sa konajú súčasne pre všetky tieto jazyky. Keďže jedným z úradných jazykov Cyperskej republiky bola turečtina, ktorá ale nie je jedným z úradných jazykov Únie, bolo potrebné, ako spresnila Komisia na pojednávaní, stanoviť alternatívny jazyk ku gréčtine, ktorá je druhým úradným jazykom tohto členského štátu. Zvoleným jazykom bola teda angličtina, ktorá bola tiež jedným z troch jazykov, ktoré mohli byť zvolené pre druhú písomnú skúšku. Za okolností daného prípadu bola Komisia povinná zabezpečiť organizáciu verejných výberových konaní za podmienok stanovených normotvorcom Únie v nariadení č. 401/2004. Naproti tomu, žiadne ustanovenie porovnateľné s článkom 2 nariadenia č. 401/2004 však nie je uvedené v nariadení č. 1760/2006, na základe ktorého bolo zorganizované výberové konanie EPSO/AD/147/09, o ktoré ide v prejednávanom prípade.
79 V každom prípade, ak by aj vykonanie písomných skúšok c) v rumunčine mohlo znevýhodniť žalobkyňu v porovnaní s uchádzačmi s rumunským materinským jazykom, treba pripomenúť, že rozdiely v zaobchádzaní, odôvodnené na základe kritérií, ktoré sú objektívne a primerané sledovanému cieľu, nepredstavujú porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že medzi kritériá, ktoré môžu odôvodniť rozdielne zaobchádzanie s úradníkmi, patrí záujem služby (rozsudok Pleijte/Komisia, už citovaný, bod 57).
80 Nariadenie č. 1760/2006, ktorého zákonnosť nebola v tomto konaní spochybnená, poskytuje právny základ, ktorý výnimočne a na základe odchýlky od uplatniteľných pravidiel služobného poriadku umožňuje prijať rumunských štátnych príslušníkov prostredníctvom výberových konaní vyhradených týmto štátnym príslušníkom. Hoci je pravda, že na rozdiel od nariadenia č. 401/2004 toto nariadenie neobsahuje žiadnu zmienku v súvislosti s voľbou jazyka, je však nesporné, že Rumunsko si ako úradný jazyk v zmysle nariadenia č. 1 zvolilo iba rumunčinu. Navyše rumunčina je podľa rumunskej ústavy jediným úradným jazykom tohto štátu.
81 Skutočnosť, že vo výberovom konaní EPSO/AD/147/09 bola stanovená skúška v rumunčine, je v dôsledku toho potrebné považovať za legitímnu, pretože je odôvodnená vyššími požiadavkami vyplývajúcimi práve z pristúpenia Rumunska k Európskej únii. Dotknuté požiadavky sú teda založené na objektívnych a primeraných kritériách a rozdiel v zaobchádzaní, teda v organizácii „výberového konania ‚rozšírenia‘“, ktorý je obmedzený na prechodné obdobie nasledujúce po pristúpení tohto štátu, sa zdá primeraný sledovanému cieľu.
82 Z vyššie uvedeného vyplýva, že administratívne oddelenia Únie, akým je EPSO, ktoré majú na základe nariadenia o výnimke, akým je nariadenie č. 1760/2006, zorganizovať výberové konania vyhradené štátnym príslušníkom Rumunska ako štátu, ktorý práve pristúpil k Únii, nemôžu bez porušenia zásady rovnosti zaobchádzania použiť iný jazyk, než je jediný úradný jazyk tohto štátu, pokiaľ ide o priebeh niektorých písomných výberových skúšok, ktorých cieľom je overiť práve dôkladnú znalosť tohto jazyka. Inak by to bolo v prípade, ak by tento členský štát, pokiaľ ide o jeho účasť na činnostiach inštitúcií Únie, na základe článku 1 nariadenia č. 1 formálne uznal menšinový jazyk existujúci na jeho území, ktorý by bez toho, aby bol úradným jazykom tohto štátu, však bol úradným jazykom Únie.
83 Okrem toho stanovenie požiadavky „dôkladnej znalosti rumunčiny“ ako hlavného jazyka výberového konania, o ktoré ide v prejednávanom prípade, vyhradeného rumunským štátnym príslušníkom nie je ani svojvoľné, ani zjavne odporujúce záujmu služby.
84 Už sa totiž konštatovalo, že administratíva môže legitímne určiť jazyk alebo jazyky, ktorých dôkladná alebo uspokojivá znalosť sa vyžaduje, ak si to vyžadujú potreby služby alebo potreby pracovného miesta (rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2005, Hendrickx/Rada, T‑376/03, bod 26; rozsudok Súdu pre verejnú službu z 29. júna 2011, Angioi/Komisia, F‑7/07, bod 90 a tam citovaná judikatúra).
85 Ako však uviedla Komisia v priebehu tohto konania, znalosť rumunčiny je užitočná, či dokonca nevyhnutná z dôvodu, že takto prijatí administrátori sa zúčastňujú rôznych úloh „v rámci inštitúcie a prípade vo vzťahu k hospodárskym a sociálnym kruhom členských štátov a iných inštitúcií [Únie]“. Tieto spresnenia objektívne a primerane odôvodňujú skutočnosť, že v rámci jedného z prvých „výberových konaní ‚rozšírenia‘“ organizovaných po pristúpení Rumunska k Únii sa vyžadovala skúška v rumunčine.
86 Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že na základe nariadenia č. 1760/2006 administratíva bola oprávnená zorganizovať výberové konanie čiastočne otvorené iba pre rumunských štátnych príslušníkov a v záujme služby vyžadovať od týchto uchádzačov dôkladnú znalosť ich štátneho jazyka, teda rumunčiny, ktorá je jediným úradným jazykom Rumunska v zmysle nariadenia č. 1.
87 Nie je preto možné domnievať sa, že vyžadovanie dôkladnej znalosti rumunčiny v rámci výberového konania, o ktoré ide v prejednávanej veci, je zjavne v rozpore so záujmom služby alebo zakladá svojvoľný rozdiel v zaobchádzaní.
88 Dôvody založené na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie a porušení článku 1d ods. 1, 5 a 6 služobného poriadku musia byť preto zamietnuté.
O dôvodoch založených na porušení článku 2 ZEÚ, článku 21 Charty a článkov 3, 4, 5, 10 a 19 Rámcového dohovoru
89 Keďže žalobu možno chápať tak, že vytýka Komisii porušenie článku 2 ZEÚ a článku 21 Charty tým, že v rámci výberového konania EPSO/AD/147/09 stanovila skúšku v rumunskom jazyku, vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek diskriminácie (pozri body 75 až 88 vyššie) je opodstatnené zamietnuť tento dôvod ako nedôvodný, a to bez potreby zaoberať sa otázkou vznesenou na pojednávaní, či článok 2 ZEÚ môže mať priamy účinok a založiť subjektívne právo žalobkyne.
90 Pokiaľ ide o odkaz na články 3, 4, 5, 10 a 19 Rámcového dohovoru uvedeného v žalobe, treba pripomenúť, že podľa článku 35 ods. 1 písm. e) rokovacieho poriadku musí žaloba obsahovať zhrnutie dôvodov a skutkové a právne tvrdenia. Z dôvodov právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti, už uvedených v bode 73 tohto rozsudku, je pre prípustnosť žaloby nevyhnutné, aby zo samotného textu žaloby súvislým a pochopiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá.
91 Samotný odkaz v žalobe na články 3, 4, 5, 10 a 19 Rámcového dohovoru, za absencie akéhokoľvek tvrdenia v tejto súvislosti, nemožno považovať za dostatočný z hľadiska rokovacieho poriadku. Je preto potrebné ho zamietnuť ako neprípustný.
O tretej časti žalobného návrhu
92 Žalobkyňa v podstate navrhuje Súdu pre verejnú službu, aby nariadil Komisii zorganizovať novú písomnú skúšku c) výberového konania.
93 Keďže súd Únie nie je oprávnený udeľovať inštitúciám príkazy (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 5. júla 2011, V/Parlament, F‑46/09, bod 63, a tam citovaná judikatúra), návrh založený na tejto požiadavke je potrebné vyhlásiť za neprípustný.
94 Vzhľadom na vyššie uvedené treba žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
O trovách
95 V súlade s článkom 87 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ ďalšie ustanovenia ôsmej kapitoly druhej hlavy uvedeného rokovacieho poriadku neustanovujú inak, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 2 tohto istého článku môže Súd pre verejnú službu rozhodnúť, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, prípadne ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania.
96 Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že žalobkyňa nemala vo svojej žalobe úspech. Okrem toho Komisia vo svojich návrhoch výslovne navrhla, aby bola žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov konania. Keďže okolnosti prejednávaného prípadu neodôvodňujú uplatnenie ustanovení článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku, žalobkyňa je povinná znášať svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. BA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. decembra 2012.