Language of document : ECLI:EU:F:2011:128

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 8. septembra 2011

Vec F‑69/10

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o náhradu škody – Nezákonnosť – Zaslanie listu týkajúceho sa trov konania vo veci advokátovi, ktorý zastupoval žalobcu v tejto veci – Žaloba zjavne bez právneho základu – Článok 94 rokovacieho poriadku“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia Komisie o zamietnutí jeho žiadosti o náhradu ujmy, ktorá podľa neho vyplýva zo zaslania listu týkajúceho sa zaplatenia trov tohto konania jeho zástupcovi vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Súdu prvého stupňa z 10. júna 2008, Marcuccio/Komisia (T‑184/04), a jednak zaviazanie Komisie, aby mu zaplatila náhrady škody

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne bez právneho základu. Žalobca znáša všetky trovy konania a je povinný zaplatiť Súdu pre verejnú službu sumu 2 000 eur.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Návrh na zrušenie rozhodnutia, prijatého v konaní pred podaním žaloby, ktorým bol zamietnutý návrh na náhradu škody – Návrh, ktorý nemá samostatnú povahu vo vzťahu k návrhom na náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Kumulatívne podmienky

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

3.      Konanie – Trovy konania – Úmyselne spôsobené výdavky Súdu pre verejnú službu žalobou úradníka zjavne zneužívajúcou právo

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 94)

1.      Návrhy na zrušenie stanovísk inštitúcie vo veci náhrady škody v období pred podaním žaloby nemôžu byť posúdené nezávisle od návrhov na náhradu škody.

(pozri bod 20)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 14. októbra 2004, I/Súdny dvor, T‑256/02, bod 47 a tam citovaná judikatúra

2.      Vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ je podmienený splnením všetkých troch kumulatívnych podmienok, ktorými sú nezákonnosť správneho aktu alebo konania vytýkaného inštitúciám, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi uvádzaným konaním a tvrdenou škodou. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že jedna z týchto troch podmienok nie je splnená, stačí na zamietnutie žaloby o náhradu škody.

(pozri body 22 a 23)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C‑257/98 P, body 11a 14 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 21. februára 2008, Skoulidi/Komisia, F–4/07, bod 43; 23. februára 2010, Faria/ÚHVT, F‑7/09, bod 62 a tam citovaná judikatúra

3.      Ak podľa článku 94 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vznikli Súdu pre verejnú službu výdavky, ktorým bolo možné predísť, najmä ak žaloba predstavuje zjavné zneužitie práva, môže tento súd zaviazať účastníka konania, ktorý ich spôsobil, aby ich uhradil celkom alebo čiastočne, pričom výška tejto úhrady nesmie prekročiť sumu 2 000 eur.

Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prípade žaloby úradníka, ktorého mnohé iné žaloby predložené súdom Únie už boli zamietnuté, prinajmenšom čiastočne ako zjavne neprípustné alebo ako zjavne bez právneho základu, a ktorého žaloba má jasne bezdôvodnú a úmyselnú povahu, pretože žalobca sa rozhodol ísť cestou sporu bez akéhokoľvek odôvodnenia.

(pozri body 31, 33 a 34)

Odkaz:

Súdny dvor: 6. decembra 2007, Marcuccio/Komisia, C‑59/06 P; 9. decembra 2009, Marcuccio/Komisia, C‑513/08 P, a Marcuccio/Komisia, C‑528/08 P

Súd prvého stupňa: 5. júla 2005, Marcuccio/Komisia, T‑9/04; 9. septembra 2008, Marcuccio/Komisia, T‑143/08, a Marcuccio/Komisia, T‑144/08; 26. júna 2009, Marcuccio/Komisia, T‑114/08 P; 28. septembra 2009, Marcuccio/Komisia, T‑46/08 P

Všeobecný súd Európskej únie: 23. marca 2010, Marcuccio/Komisia, T‑16/09 P; 28. októbra 2010, Marcuccio/Komisia, T‑32/09 P

Súd pre verejnú službu: 11. mája 2007, Marcuccio/Komisia, F‑2/06; 6. decembra 2007, Marcuccio/Komisia, F‑40/06; 14. decembra 2007, Marcuccio/Komisia, F‑21/07; 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia, F‑18/07, a Marcuccio/Komisia, F‑87/07; 18. februára 2009, Marcuccio/Komisia, F‑70/07; 31. marca 2009, Marcuccio/Komisia, F‑146/07; 20. júla 2009, Marcuccio/Komisia, F‑86/07; 7. októbra 2009, Marcuccio/Komisia, F‑122/07, a Marcuccio/Komisia, F‑3/08; 16. marca 2011, Marcuccio/Komisia, F‑21/10