Language of document : ECLI:EU:C:2013:350

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

ELEANOR SHARPSTON

prednesené 30. mája 2013 (1)

Vec C‑50/12 P

Kendrion NV

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartel – Odvetvie priemyselných plastových vriec – Pokuty – Porušenie základného práva na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote Všeobecným súdom“





 Predhovor

1.        Dňa 16. novembra 2011 Všeobecný súd vydal tri samostatné rozsudky(2), ktorými zamietol samostatné žaloby o neplatnosť rozhodnutia Komisie vo veci COMP/38354 – Priemyselné vrecia(3). Komisia v tomto rozhodnutí konštatovala, že došlo k závažnému a dlhotrvajúcemu porušeniu vtedajšieho článku 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ), a uložila vysoké pokuty viacerým dcérskym spoločnostiam a ich materským spoločnostiam. Tieto návrhy sa týkajú jedného z odvolaní podaných proti uvedeným rozsudkom Všeobecného súdu.(4)

2.        Tieto odvolania okrem toho, že vyvolávajú doteraz neposudzované otázky práva hospodárskej súťaže, obsahujú námietky, podľa ktorých Všeobecný súd nerozhodol o žalobách podaných na tento súd v primeranej lehote. Z tohto dôvodu je zrejmé, že Súdny dvor sa musí usilovať rozhodnúť o týchto odvolaniach bezodkladne. S cieľom vyhovieť tejto požiadavke a súčasne zohľadniť potrebu poskytnúť primeraný čas na preklad som rozdelila otázky, ktorými sa v týchto troch návrhoch zaoberám, takto.

3.        Kľúčové ustanovenia právnych predpisov spolu s opisom kartelu, konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia Komisie, a uložených pokút sa nachádzajú v bodoch 6 až 34 mojich návrhov vo veci Gascogne Sack Deutschland(5). Keďže každé odvolanie poukazuje na trochu odlišné aspekty, pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých materské spoločnosti sú alebo nie sú zodpovedné za konanie svojich stopercentných dcérskych spoločností, touto otázkou sa zaoberám vo všetkých troch návrhoch. Moja analýza otázok vyplývajúcich z tvrdenia, že Všeobecný súd nerozhodol v primeranej lehote (najmä kritériá na určenie, či došlo k neprimeraným prieťahom, a prípadné prostriedky nápravy, ktoré možno poskytnúť, ak k takým prieťahom došlo), je obsiahnutá v bodoch 70 až 150 mojich návrhov vo veci Groupe Gascogne(6). Preskúmanie podrobných tvrdení uvedených každou odvolateľkou (napríklad) v súvislosti s primeranosťou úvah uvedených v rozsudkoch Všeobecného súdu sa samozrejme nachádza v návrhoch, ktorých predmetom je konkrétne odvolanie(7).

 Úvod

4.        Kendrion NV (ďalej len „Kendrion“) a jej bývalá dcérska spoločnosť Fardem Packaging BV (ďalej len „Fardem“) sú 2 z 25 podnikov, ktorým bolo určené sporné rozhodnutie. Kendrion (vtedy označovaná ako Schuttersveld) odkúpila spoločnosť Fardem 8. júna 1995, pričom nadobudla 100 % základného imania spoločnosti Fardem. V roku 2003 Fardem odišla zo skupiny Kendrion, keďže ju odkúpili zamestnanci spoločnosti Fardem.

5.        Fardem pripustila účasť na karteli. Kendrion poprela uplatňovanie rozhodujúceho vplyvu alebo kontroly nad správaním spoločnosti Fardem. Komisia neprijala tvrdenia spoločnosti Kendrion. Konštatovala, že Kendrion je spoločne a nerozdielne zodpovedná od 8. júna 1995 do 26. júna 2002 za činnosti svojej dcérskej spoločnosti.

6.        Vec, ktorá je predmetom prejednávaného odvolania, sa týka pojmu podnik na účely pravidiel hospodárskej súťaže a osobitne zásady, že materské spoločnosti sú zodpovedné za porušenia, ktorých sa dopustili ich stopercentné dcérske spoločnosti.(8) Totožnosť podniku má dôležité dôsledky pre určenie sumy prípadných uložených pokút, najmä pokiaľ ide o uplatnenie limitu vo výške 10 % obratu (ďalej len „10 % limit“) stanoveného v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.(9) Uplatnenie tohto ustanovenia vyvoláva zložité otázky v prípade, ak podnik, ktorý sa dopustil porušenia, v čase výpočtu hornej hranice pokuty neexistuje v rovnakej forme.

7.        Bola vznesená aj otázka, či v konaní pred Všeobecným súdom došlo k neprimeraným prieťahom.

 Rozhodnutie

 Úvod

8.        Podnik zodpovedný za porušenie článku 101 ZFEÚ treba vymedziť určením jedného alebo viacerých právnych subjektov, ktoré predstavujú predmetný podnik. Podľa ustálenej judikatúry možno správanie dcérskej spoločnosti pripísať jej materskej spoločnosti, najmä ak dcérska spoločnosť neurčuje svoju obchodnú politiku samostatne. Za takých okolností materská spoločnosť a dcérska spoločnosť tvoria jeden podnik na účely článku 101 ZFEÚ. Komisia môže adresovať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spoločnosti bez toho, aby musela preukázať jej individuálnu účasť na porušení. Ak materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, platí domnienka, že materská spoločnosť je schopná uplatňovať rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť, ako aj vyvrátiteľná domnienka, že skutočne uplatňuje taký vplyv (ďalej len „domnienka rozhodujúceho vplyvu“).

 Určenie podniku

9.        V odôvodneniach 577 až 583 sporného rozhodnutia Komisia uviedla zásady, ktoré uplatnila pri určení subjektov, ktorým bolo toto rozhodnutie určené. Komisia po tom, čo pripomenula domnienky, ktoré som opísala vyššie, v odôvodnení 582 vysvetlila, že keď podnik porušuje článok 101 ZFEÚ a následne prevedie dcérsku spoločnosť, ktorá sa skutočne podieľala na protisúťažných praktikách, a sám odíde z predmetného trhu, pôvodná materská spoločnosť aj naďalej zodpovedá za predmetné porušovanie.(10)

10.      V odôvodnení 584 bolo uvedené, že Komisia uplatnila tento prístup individuálne na každý dotknutý podnik kartelu. Pri uplatnení tohto prístupu odlíšila materské spoločnosti, ktorých účasť na porušení bola jednoznačná, a materské spoločnosti, ktorým bolo rozhodnutie určené, lebo sa konštatovalo, že sú spoločne a nerozdielne zodpovedné za protisúťažné správanie svojich dcérskych spoločností.

 Pokuty

11.      V spornom rozhodnutí bola východisková suma pokuty spoločnosti Fardem stanovená na 20 miliónov eur.(11) Komisia potom uplatnila na túto sumu percentuálne zvýšenie o 200 % odrážajúce rozsiahle obdobie trvajúce 20 rokov a päť mesiacov (od 6. januára 1982 do 26. júna 2002), počas ktorého sa Fardem podieľala na karteli, z čoho vyplynula suma 40 miliónov eur. Po pripočítaní tejto sumy k východiskovej sume 20 miliónov eur sa dospelo k sume 60 miliónov eur.(12)

12.      Odôvodnenie 782 stanovuje:

„V prípade viacerých spoločností, ktoré sú zodpovedné ako materské spoločnosti, treba vziať do úvahy obmedzené trvanie ich zodpovednosti…:

–        Kendrion N.V. (vo vzťahu k spoločnosti Fardem Packaging): od 8. júna 1995 do 26. júna 2002, teda obdobie siedmich rokov,

…“

13.      V spornom rozhodnutí sa výslovne neuvádza, aká bola východisková suma pokuty spoločnosti Kendrion. Implicitne však z neho vyplýva, že táto suma predstavovala 20 miliónov eur, čo je východisková suma pokuty spoločnosti Fardem, a že táto východisková suma bola pripísaná spoločnosti Kendrion na základe jej spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za pokutu spoločnosti Fardem.(13) Komisia uplatnila na sumu 20 miliónov eur zvýšenie o 70 %, ktoré odrážalo obdobie siedmych rokov, počas ktorých spoločnosť Kendrion vlastnila spoločnosť Fardem, z čoho vyplynula suma 14 miliónov eur.(14) Po pripočítaní tejto sumy k pôvodnej sume 20 miliónov eur sa dospelo k sume 34 miliónov eur, čo je pokuta, ktorá bola uložená spoločnosti Kendrion.(15)

14.      V nasledujúcich odôvodneniach sporného rozhodnutia ďalej bolo vysvetlené, ako bol uplatnený 10 % limit stanovený v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003:(16)

„814      Pokiaľ ide o tento 10‑percentný strop, ak niekoľko adresátov tvorí ,podnik‘, ktorý je hospodárskym subjektom zodpovedným za pokutované porušovanie, opäť v deň, keď sa rozhodnutie prijme,… strop sa môže vypočítať na základe celkového obratu tohto podniku, to znamená, všetkých jeho účastníkov spolu. Ak sa však hospodársky subjekt medzitým rozpadne, každý z adresátov rozhodnutia má právo, aby sa príslušný strop uplatňoval na každého z nich jednotlivo.

820      Fardem Packaging BV odišla v roku 2003 zo skupiny Kendrion, ktorá tvorila hospodársky subjekt zodpovedný za porušenie. Celosvetový obrat spoločnosti Fardem Packaging BV preto treba použiť ako základ na výpočet limitu pokuty, ktorá sa má uložiť spoločnosti Fardem Packaging BV. Celosvetový obrat spoločnosti Fardem Packaging BV v roku 2004, poslednom celom roku predchádzajúcom prijatiu tohto rozhodnutia, bol 22 036 136 eur. Pokuta uložená spoločnosti Fardem Packaging BV preto nesmie prekročiť 2,20 milióna eur.“

Keďže celosvetový obrat spoločnosti Kendrion bol vyšší ako suma, ktorá by vyžadovala obmedzenie jej pokuty, nedošlo k zníženiu pokuty a pokuta ostala vo výške 34 miliónov eur.

15.      Odôvodnenie 879 sporného rozhodnutia stanovuje:

„V konečnom dôsledku treba podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 uložiť tieto pokuty:

Kendrion N.V. 34 miliónov eur. Fardem Packaging B.V. je spoločne a nerozdielne zodpovedná za túto pokutu do výšky 2,20 milióna eur,

…“

16.      V článku 2 písm. d) sporného rozhodnutia boli uložené tieto pokuty: „Kendrion N.V. 34 miliónov eur. Fardem Packaging B.V. je spoločne a nerozdielne zodpovedná za túto pokutu do výšky 2,20 milióna eur.“

 Zhrnutie napadnutého rozsudku

17.      V prvom stupni(17) Kendrion navrhovala, aby Všeobecný súd:

–        úplne alebo čiastočne zrušil rozhodnutie, ktoré jej bolo určené,

–        zrušil alebo znížil pokutu, ktorá jej bola uložená,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

18.      Na pojednávaní pred Všeobecným súdom Kendrion uviedla tvrdenie, že dĺžka konania bola neprimeraná. Všeobecný súd zamietol toto tvrdenie ako neúčinné. Konštatoval, že jeho právomoc sa vzťahuje len na rozhodnutie, ktoré sa musí posudzovať vzhľadom na skutočnosti a okolnosti, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase jeho prijatia. Rozhodol, že dĺžka konania pred Všeobecným súdom nemá nijaký vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

19.      Kendrion v rámci svojho prvého žalobného dôvodu tvrdila, že výrok rozhodnutia nie je v súlade s jeho odôvodnením, čím boli porušené články 101 a 296 ZFEÚ(18) a článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. V rámci svojho druhého žalobného dôvodu Kendrion tvrdila, že Komisia nesprávne určila ju a spoločnosť Fardem za jeden hospodársky subjekt. V rámci svojho tretieho žalobného dôvodu Kendrion tvrdila, že Komisia tým, že konštatovala, že Kendrion je zodpovedná za porušenie, ktorého sa dopustila jej stopercentná dcérska spoločnosť Fardem, porušila niektoré všeobecné právne zásady, ako je zásada rovnosti zaobchádzania a povinnosť primerane odôvodniť svoje rozhodnutie.

20.      Štvrtý, piaty, šiesty, siedmy a ôsmy žalobný dôvod sa týkal pokuty. V rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu Kendrion tvrdila, že pokuta, ktorá jej bola uložená podľa rozhodnutia, by nemala byť vyššia ako pokuta uložená spoločnosti Fardem. V rámci svojho piateho žalobného dôvodu Kendrion tvrdila, že sa s ňou zaobchádzalo odlišne v porovnaní s inými materskými spoločnosťami, v prípade ktorých sa konštatovalo, že sú spoločne a nerozdielne zodpovedné za porušenia, ktorých sa dopustili ich dcérske spoločnosti, a že Komisia preto porušila zásadu rovnosti zaobchádzania.

21.      Pokiaľ ide o šiesty žalobný dôvod, Kendrion uviedla dve tvrdenia. Po prvé tvrdila, že uloženie pokuty vo výške 60 miliónov eur spoločnosti Fardem nie je v súlade so všeobecnými právnymi zásadami: okrem iného takáto pokuta bola neprimeraná vzhľadom na to, že ročný obrat spoločnosti Fardem bol 20 miliónov eur, a rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené. Po druhé, ak by sa pokuta uložená spoločnosti Fardem mala znížiť v dôsledku konania vo veci T‑51/06(19) (v ktorej táto spoločnosť napadla rozhodnutie), východisková suma pokuty spoločnosti Kendrion by sa tiež mala znížiť.

22.      Kendrion v rámci svojho siedmeho žalobného dôvodu uviedla viaceré tvrdenia, podľa ktorých bolo bezprecedentné uložiť takú pokutu materskej spoločnosti, ktorá sa sama nepodieľala na porušení. V rámci svojho ôsmeho žalobného dôvodu Kendrion tvrdila, že Komisia porušila svoje vlastné usmernenia o pokutách z roku 1998.(20)

23.      Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti Kendrion v celom rozsahu.

 Odvolacie dôvody

24.      Kendrion uviedla štyri odvolacie dôvody, ktoré možno zhrnúť takto.

25.      Po prvé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia dostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie o uložení pokuty spoločnosti Kendrion, ktorá je vyššia ako pokuta uložená bývalej dcérskej spoločnosti Kendrion – spoločnosti Fardem.

26.      Po druhé pri určovaní, či má byť Kendrion spoločne a nerozdielne zodpovedná za pokutu uloženú spoločnosti Fardem, sa Všeobecný súd a) dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže nepreskúmal hlavné dôkazy, b) dopustil procesných pochybení, najmä v súvislosti s rozdelením dôkazného bremena, a c) zjavne nesprávne vyložil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil dôkazy. Okrem toho Všeobecný súd nedostatočne odôvodnil svoje konštatovania a nevenoval dostatočnú pozornosť tvrdeniam, ktoré uviedla Kendrion.

27.      Tretí odvolací dôvod spoločnosti Kendrion sa skladá z troch častí. Po prvé uvedená spoločnosť tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že hoci sa samotná Kendrion nepodieľala na porušení, treba jej uložiť pokutu, ktorá je vyššia ako pokuta uložená jej bývalej dcérskej spoločnosti. Po druhé Všeobecný súd takýmto konštatovaním porušil zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže Kendrion je jedinou materskou spoločnosťou, ktorej je určené rozhodnutie a ktorej bola uložená pokuta, ktorá je vyššia ako pokuta uložená jej dcérskej spoločnosti. Po tretie odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu je rozporné a neprimerané, keďže Všeobecný súd konštatoval, že Kendrion je spoločne a nerozdielne zodpovedná za pokutu uloženú spoločnosti Fardem. Táto pokuta predstavuje 2,2 milióna eur. Komisia však uložila spoločnosti Kendrion pokutu vo výške 34 miliónov eur.

28.      Kendrion v rámci svojho štvrtého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že jej tvrdenie týkajúce sa neprimeranej dĺžky konania na Všeobecnom súde je neúčinné. Z tohto rozhodnutia Všeobecného súdu podľa všetkého vyplýva, že Všeobecný súd zastáva názor, že nemá právomoc rozhodovať o procesných nezrovnalostiach vo vlastnom konaní. Okrem toho, aj keby Všeobecný súd sám nemal právomoc znížiť pokuty, ak konanie pred ním trvalo príliš dlho, Súdny dvor je v každom prípade povinný rozhodnúť o tejto otázke, ktorá je rozhodujúca z hľadiska právnej istoty, a vyvodiť z nej zodpovedajúce závery.

29.      Kendrion v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu v podstate namieta, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že Kendrion a Fardem tvorili podnik na účely článku 101 ZFEÚ. Ak sa tomuto odvolaciemu dôvodu spoločnosti Kendrion vyhovie, budú musieť uspieť aj tvrdenia (týkajúce sa uloženej pokuty) uvedené na podporu jej prvého a tretieho odvolacieho dôvodu. Preto najprv preskúmam druhý odvolací dôvod spoločnosti Kendrion.

 Druhý odvolací dôvod: totožnosť podniku na účely článku 101 ZFEÚ

 Zhrnutie tvrdení

 Odvolanie spoločnosti Kendrion

30.      Kendrion uvádza na podporu svojho všeobecného tvrdenia, že spolu so spoločnosťou Fardem netvorila podnik, päť hlavných argumentov.

31.      Po prvé Všeobecný súd sa dopustil procesných pochybení a nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Kendrion je spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie pokuty uloženej spoločnosti Fardem, keďže nepreskúmal všetky dôkazy. Všeobecný súd osobitne zjavne nesprávne vyložil skutkový stav, a keď preskúmal dôkazy, nesprávne ich vyhodnotil. Všeobecný súd navyše nedostatočne odôvodnil svoje konštatovania a nedostatočne preskúmal tvrdenia spoločnosti Kendrion.

32.      Po druhé v bode 53 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že uviedol, že Kendrion niesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o vyvrátenie doplňujúcich skutočností nasvedčujúcich tomu, že uplatňovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spoločnosti Fardem. Naopak, Komisia mala preukázať, že a) doplňujúce skutočnosti skutočne existovali a že b) preukazovali, že Kendrion uplatňovala rozhodujúci vplyv.

33.      Po tretie Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď uviedol, že Kendrion nevyvrátila žiadnu zo štyroch doplňujúcich skutočností, na základe ktorých Komisia preukázala, že Kendrion skutočne uplatňovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spoločnosti Fardem.

34.      Po štvrté prejednávaná vec je jedinečná, keďže materskej spoločnosti, ktorá sa nepodieľala na protisúťažných praktikách, bola uložená vyššia pokuta ako pokuta uložená jej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia. Za týchto okolností by odôvodnenie sporného rozhodnutia malo podliehať osobitne prísnemu preskúmaniu. Všeobecný súd pri svojom posudzovaní sporného rozhodnutia neuplatnil také prísne kritériá. Preto sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a v každom prípade nedostatočne odôvodnil svoj rozsudok.

35.      Po piate subsidiárne, ak Súdny dvor dospeje k záveru, že doplňujúce skutočnosti, o ktoré sa opiera Komisia, sú dostatočné, vzniká otázka, či Všeobecný súd správne vyhodnotil opačné dôkazy, ktoré mu boli predložené. Kendrion tvrdí, že Všeobecný súd ignoroval predložené dôkazy a náležite nepreskúmal dôkazy, ktoré uviedla v prvom stupni. Vzhľadom na tieto dôkazy Všeobecný súd nemohol náležite konštatovať, že Komisia preukázala, že Kendrion a Fardem tvorili hospodársky subjekt. V každom prípade Všeobecný súd nesprávne pripísal zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustila Fardem, spoločnosti Kendrion.

 Reakcia Komisie

36.      Komisia zastáva názor, že druhý odvolací dôvod je čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

37.      Komisia sa pri pripísaní zodpovednosti za porušenie, ktorého sa dopustila Fardem, spoločnosti Kendrion opierala výlučne o skutočnosť, že Fardem bola v relevantnom čase stopercentnou dcérskou spoločnosťou spoločnosti Kendrion, a o domnienku rozhodujúceho vplyvu. Hoci v spornom rozhodnutí boli spomenuté štyri doplňujúce skutočnosti, tieto skutočnosti neboli považované za rozhodujúce.

38.      Tvrdenie spoločnosti Kendrion týkajúce sa rozloženia dôkazného bremena je neúčinné. Len Všeobecný súd má právomoc posúdiť skutkový stav. Tvrdenie spoločnosti Kendrion, že Všeobecný súd nesprávne posúdil štyri doplňujúce skutočnosti, je preto neprípustné.

 Posúdenie

39.      Tento odvolací dôvod sa týka pojmu podnik v práve hospodárskej súťaže a dôkazov vyžadovaných na preukázanie tohto subjektu v prípade, ak materská spoločnosť v celom rozsahu vlastní dcérsku spoločnosť.

40.      Článok 101 ZFEÚ zakazuje všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu. Pojem podnik nie je v Zmluve vymedzený, ale má zásadný význam pre rozhodnutie, či sa uplatnia pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže, a spôsob určenia zodpovednosti za porušenie. Otázka, ktorá je predmetom prejednávanej veci, sa týka spôsobu určenia zodpovednosti za porušenie. Čo tvorí podnik zodpovedný za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže a ako sa má určiť prípadná pokuta?

41.      Súdny dvor viackrát skúmal pojem zodpovedný podnik. Od podania žaloby o neplatnosť spoločnosťou Kendrion v prejednávanej veci na Súd prvého stupňa(21) sa judikatúra rozvinula. Výklad pojmu podnik, ktorý podal Súdny dvor, je sporný.(22) Podľa ustálenej judikatúry však pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho postavenia a spôsobu svojho financovania. Pod týmto pojmom treba rozumieť hospodársku jednotku, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak takýto hospodársky subjekt porušuje pravidlá hospodárskej súťaže, podľa zásady osobnej zodpovednosti za toto porušovanie zodpovedá. Konkrétne, správanie dcérskej spoločnosti môže byť pripísané materskej spoločnosti najmä vtedy, keď dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dala materská spoločnosť, najmä vzhľadom na hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takejto situácii, keď sú materská spoločnosť a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle 101 ZFEÚ, môže totiž Komisia adresovať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázať jej osobnú účasť na porušení.(23)

42.      V prípade, ak materská spoločnosť v celom rozsahu vlastní dcérsku spoločnosť, ktorá porušuje pravidlá hospodárskej súťaže, Súdny dvor sa domnieva, že takáto materská spoločnosť v zásade môže vykonávať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a že existuje vyvrátiteľná domnienka, že táto materská spoločnosť skutočne vykonáva takýto vplyv. Na domnienku, že materská spoločnosť skutočne vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, za týchto podmienok postačuje, ak Komisia preukáže, že vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu tejto dcérskej spoločnosti. V dôsledku toho môže Komisia voči materskej spoločnosti vyvodiť solidárnu zodpovednosť za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu v skutočnosti správala nezávisle. Treba zdôrazniť, že táto domnienka sa považuje za vyvrátiteľnú(24) a že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o jej vyvrátenie, nesie materská spoločnosť.

43.      Komisia nie je povinná vychádzať len z domnienky rozhodujúceho vplyvu. Alternatívne môže vychádzať z iných skutočností s cieľom preukázať, že materská spoločnosť skutočne uplatňovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej stopercentnej dcérskej spoločnosti (metóda „dvojakého základu“).

44.      Ak si Komisia zvolí metódu dvojakého základu, logicky musí niesť ťažšie dôkazné bremeno.(25) Úlohou Všeobecného súdu v rámci jeho prieskumnej právomoci je potom preskúmať, či Komisia uniesla toto dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno teda v prvom rade spočíva na Komisii, ktorá musí predložiť dostatočné dôkazy na preukázanie skutočností, na základe ktorých chce preukázať rozhodujúci vplyv. Ak dotknutá spoločnosť následne spochybní tieto skutočnosti, nesie dôkazné bremeno, pokiaľ ide o ich vyvrátenie.

 Posúdenie Všeobecným súdom

45.      V bode 53 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia sa v rozhodnutí opierala o dvojaký základ.

46.      Všeobecný súd ďalej v bode 53 určil štyri doplňujúce skutočnosti uvedené Komisiou a uviedol, že Kendrion nesie dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že tieto skutočnosti nepreukazovali, že Kendrion uplatňovala rozhodujúci vplyv na spoločnosť Fardem:

„53      V prejednávanej veci sa Komisia neopierala len o skutočnosť, že žalobkyňa vlastnila 100 % základného imania spoločnosti Fardem Packaging. Rozhodnutie totiž odkazuje na štyri ďalšie doplňujúce skutočnosti, konkrétne na interný e‑mail z 9. januára 2002 od pána L. (odôvodnenie 595), interný e‑mail spoločnosti Fardem Packaging zo 14. decembra 1999 týkajúci sa otázky poistenia (odôvodnenie 596), rukou písaný záznam vyhotovený na stretnutí podskupiny ,Teppema‘, v ktorom je spomenutý zástupca spoločnosti Fardem Packaging u žalobkyne (odôvodnenie 597), ako aj správu, ktorú predložila Fardem Packaging žalobkyni, týkajúcu sa súčasných otázok riadenia (odôvodnenia 106 a 590). Preto je potrebné v prvom rade preskúmať, či sa žalobkyni podarilo vyvrátiť tieto štyri doplňujúce skutočnosti.“(26)

47.      V bodoch 54 až 60 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal dôkazy týkajúce sa týchto štyroch doplňujúcich skutočností. Z bodu 61 vyplýva, že Všeobecný súd sa domnieval, že spoločnosti Kendrion sa podarilo vyvrátiť len jednu zo štyroch doplňujúcich skutočností. Všeobecný súd preto konštatoval, že spoločnosti Kendrion sa nepodarilo vyvrátiť ďalšie tri doplňujúce skutočnosti uvedené Komisiou, ktoré preukazovali, že skutočne uplatňovala rozhodujúci vplyv na spoločnosť Fardem.

48.      Všeobecný súd ďalej preskúmal doplňujúce dôkazy, ktoré Kendrion uviedla s cieľom vyvrátiť domnienku, že uplatňovala rozhodujúci vplyv na spoločnosť Fardem (body 63 až 68 napadnutého rozsudku). Všeobecný súd konštatoval, že Kendrion a Fardem neboli z hľadiska prevádzky nijako prepojené, nemali rovnakých dodávateľov a zákazníkov a nepoužívali rovnaké výrobné postupy. V bode 64 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd uviedol:

„Toto konštatovanie však samo osebe nepostačuje na preukázanie, že Fardem Packaging konala nezávisle od žalobkyne.“

49.      Všeobecný súd v bodoch 65 a 67 napadnutého rozsudku navyše konštatoval:

„65      … Z výročných správ alebo z pomernej veľkosti spoločnosti Fardem Packaging teda nemožno vyvodiť, že táto spoločnosť konala nezávisle.

67      … V tejto súvislosti treba uviesť, že neexistencia pokynov žalobkyne v súvislosti s každodenným riadením (dagelijks beheer) spoločnosti Fardem Packaging neznamená, že táto spoločnosť sa mohla správať nezávisle.“(27)

 Analýza

50.      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že povinnosť odôvodnenia rozsudkov, ktorá prináleží Všeobecnému súdu podľa článku 36 a článku 53 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia účastníkov sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, ak umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, na ktorých je založený napadnutý rozsudok, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie preskúmania v rámci odvolania.(28)

51.      Všeobecný súd uviedol skutkové konštatovanie, že Komisia vychádzala z dvojakého základu. Toto skutkové konštatovanie nemožno v odvolacom konaní spochybniť. Vzhľadom na toto skutkové konštatovanie a na skutočnosť, že Komisia uviedla dôkazy na podporu každej zo štyroch doplňujúcich skutočností, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o ich vyvrátenie, následne prešlo na spoločnosť Kendrion. Domnievam sa, že konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bode 53 napadnutého rozsudku („preto je potrebné v prvom rade preskúmať, či sa žalobkyni podarilo vyvrátiť tieto štyri doplňujúce skutočnosti“) vyjadruje tento názor.

52.      Nemyslím si teda, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď spoločnosti Kendrion pripísal dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že doplňujúce skutočnosti nepreukazovali, že Kendrion skutočne uplatňovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spoločnosti Fardem. Po preskúmaní dôkazov spoločnosti Kendrion týkajúcich sa každej z týchto doplňujúcich skutočností Všeobecný súd uviedol skutkové konštatovanie, že tri zo štyroch doplňujúcich skutočností neboli vyvrátené.

53.      V súvislosti s doplňujúcimi dôkazmi, ktoré uviedla Kendrion s cieľom vyvrátiť domnienku, že uplatňovala rozhodujúci vplyv na spoločnosť Fardem, osobitne v súvislosti s tvrdením spoločnosti Kendrion, že kúpila spoločnosť Fardem na investičné účely, Všeobecný súd v bode 66 napadnutého rozsudku konštatoval, že:

„… odkúpenie investičnou spoločnosťou s cieľom predaja môže tiež nasvedčovať existencii hospodárskeho subjektu tvoreného investičnou spoločnosťou a predmetnou dcérskou spoločnosťou. Skutočnosť, že investičná spoločnosť sa usiluje zlepšiť výsledky dcérskej spoločnosti z krátkodobého hľadiska, spravidla znamená, že materská spoločnosť musí zasahovať do činností dcérskej spoločnosti. Účinná a prísna kontrola totiž môže poskytnúť lepšie záruky zvýšenej ziskovosti ako politika nezasahovania“.(29)

54.      Súhlasím so Všeobecným súdom. Zo skutočnosti, že materská spoločnosť nadobudne stopercentnú dcérska spoločnosť ako finančnú investíciu a že jej činnosti vybočujú z rámca bežnej činnosti materskej spoločnosti nevyplýva, že tieto dve spoločnosti netvoria ten istý podnik. Naopak, za predpokladu, že účelom investície je dosiahnuť výnos, sa domnievam, že na zabezpečenie vyššej ziskovosti tejto investície by každá materská spoločnosť bola značne motivovaná uplatňovať rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spoločnosti.

55.      Pokiaľ Kendrion spochybňuje skutkové konštatovania Všeobecného súdu týkajúce sa dôkazov, ktoré uviedla, uvádza otázky, ktoré prekračujú právomoc Súdneho dvora v odvolacom konaní.(30) Dodávam, že si nemyslím, že jednoznačný zmysel dôkazov bol skreslený takým spôsobom, že Súdny dvor by mal preskúmať právnu kvalifikáciu týchto skutkových okolností.(31)

56.      Okrem toho, keďže tieto body napadnutého rozsudku umožňujú spoločnosti Kendrion oboznámiť sa s dôvodmi, na ktorých je založený, a Súdnemu dvoru poskytujú dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie preskúmania v rámci odvolania, napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený.

57.      V konečnom dôsledku považujem konštatovanie Všeobecného súdu, že Fardem nebola nezávislým hospodárskym subjektom, a preto Fardem a Kendrion tvorili ten istý podnik, za správne.

58.      Preto sa domnievam, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný. Z toho vyplýva, že je potrebné posúdiť prvý a tretí odvolací dôvod spoločnosti Kendrion.

 Prvý odvolací dôvod: pokuta uložená spoločnosti Kendrion je vyššia ako pokuta uložená jej dcérskej spoločnosti

59.      V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu Kendrion namieta, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a že odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozporné a nedostatočné, keďže Všeobecný súd uznal, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala dôvody na uloženie vyššej pokuty spoločnosti Kendrion, než je pokuta uložená spoločnosti Fardem.

 Zhrnutie tvrdení

 Odvolanie spoločnosti Kendrion

60.      Kendrion poukazuje na to, že Všeobecný súd (v bodoch 28 a 29 napadnutého rozsudku) sám uznal, že rozhodnutie vyvoláva pochybnosti a že je v niektorých otázkach nejednoznačné. Kendrion v podstate tvrdí, že výrok sporného rozhodnutia [článok 2 písm. d)] nie je v súlade s úvahami uvedenými v jeho odôvodneniach. Podľa odôvodnení je Kendrion ako materská spoločnosť spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie pokuty uloženej jej dcérskej spoločnosti Fardem. Vo výroku sa však uvádza, že Fardem je (do určitej výšky) spoločne a nerozdielne zodpovedná za pokutu uloženú spoločnosti Kendrion. Z toho vyplýva, že ak by Všeobecný súd správne uplatnil štandardnú výkladovú zásadu, že sporné rozhodnutie sa má vykladať ako celok z hľadiska jeho odôvodnení, konštatoval by, že výrok sporného rozhodnutia nie je v súlade s dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené.

61.      Kendrion zastáva názor, že z bodov 23 až 28 napadnutého rozsudku (a z odôvodnení 584, 779 a 782 rozhodnutia) vyplýva, že Komisia neuložila spoločnosti Kendrion pokutu za to, že sa sama podieľala na porušení, ale pokuta jej bola uložená z dôvodu, že bola spoločne a nerozdielne zodpovedná ako materská spoločnosť. V tejto súvislosti Kendrion poukazuje na odôvodnenie 784 rozhodnutia. Spochybňuje konštatovanie uvedené v bode 24 napadnutého rozsudku, že z odôvodnenia 784 „vyplýva“, či dokonca „jednoznačne vyplýva“, že Komisia zamýšľala sankcionovať spoločnosť Kendrion samostatne a nie iba vyvodiť jej spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za pokutu uloženú spoločnosti Fardem.

62.      Kendrion tvrdí, že právo hospodárskej súťaže neumožňuje vyvodiť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť dcérskej spoločnosti za zaplatenie pokuty uloženej jej materskej spoločnosti. Rozhodnutie navyše vedie k absurdnému výsledku, keďže Fardem je spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie pokuty uloženej spoločnosti Kendrion na základe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti spoločnosti Kendrion za zaplatenie pokuty uloženej spoločnosti Fardem. Výrok rozhodnutia predstavuje „právny paškvil“ a nie je v súlade s odôvodneniami tohto rozhodnutia.

63.      Z toho vyplýva, že (na rozdiel od konštatovaní Všeobecného súdu uvedených v bode 29 napadnutého rozsudku) rozsah a obsah článku 2 písm. d) rozhodnutia nie je zrozumiteľný. Toto ustanovenie navyše jednoducho odporuje odôvodneniam rozhodnutia, osobitne odôvodneniam 577 až 584, 587 až 599, 779, 782, 784, 814 a 820. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je preto nedostatočné a rozporné a rozhodnutie treba zrušiť.

 Reakcia Komisie

64.      Komisia zastáva názor, že tvrdenie spoločnosti Kendrion, že výrok rozhodnutia nie je v súlade s úvahami uvedenými v jeho odôvodneniach, je nedôvodné. Odôvodnenie 879 doslovne zodpovedá článku 2 písm. d) výroku.

65.      Neexistuje nijaký rozdiel medzi spoločnou a nerozdielnou zodpovednosťou materskej spoločnosti a individuálnou zodpovednosťou dcérskej spoločnosti. Obe spoločnosti sú spoločne a nerozdielne zodpovedné, lebo sú súčasťou podniku, ktorý porušil pravidlá hospodárskej súťaže.

66.      Fardem a Kendrion boli súčasťou toho istého podniku od 8. júna 1995 do 26. júna 2002 a obe sú zodpovedné za porušenie, ku ktorému došlo počas tohto obdobia. Pokuta spoločnosti Fardem bola stanovená na 60 miliónov eur a pokuta spoločnosti Kendrion predstavovala 34 miliónov eur. Výška pokuty uloženej spoločnosti Fardem však bola následne na základe uplatnenia 10 % limitu obmedzená na 2,2 milióna eur. Pokuta uložená spoločnosti Kendrion zostala na úrovni 34 miliónov eur, pričom Fardem je spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie tejto pokuty do výšky 2,2 milióna eur, ako je uvedené v odôvodnení 879 rozhodnutia. Všeobecný súd v bode 28 napadnutého rozsudku správne poznamenal, že rozdiel medzi pokutami týchto dvoch spoločností vyplýva z uplatnenia 10 % limitu. Pokuta uložená spoločnosti Fardem by inak bola 60 miliónov eur a Kendrion by bola spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie tejto pokuty do výšky 34 miliónov eur. V bode 29 napadnutého rozsudku Všeobecný súd správne konštatoval, že výrok rozhodnutia je konzistentný a zrozumiteľný, ak sa vykladá z hľadiska odôvodnení tohto rozhodnutia.

 Posúdenie

67.      Vznikajú dve otázky. Po prvé na základe akých konkrétnych dôvodov bola spoločnosti Kendrion uložená pokuta? Po druhé, ako sa má určiť 10 % limit stanovený v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, uplatniteľný na každú uloženú pokutu?

68.      Pri skúmaní napadnutého rozsudku som vychádzala z nasledujúcich zásad.

69.      Po prvé otázka, či je odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu rozporuplné alebo nedostatočné, predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa možno dovolávať v rámci odvolania.(32)

70.      Po druhé Všeobecný súd musel pri výklade rozhodnutia Komisie zohľadniť skutočnosť, že Komisia musí uviesť dôvody, na ktorých sú založené jej rozhodnutia, pričom musí uviesť skutočnosti, ktoré tvoria právny základ, a úvahy, ktoré ju viedli k prijatiu aktu.(33)

71.      Po tretie, pokiaľ ide o rozhodnutia, ktorými sa ukladajú pokuty, odôvodnenie treba považovať za dostatočné, ak sú v ňom jasne a koherentne uvedené skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bola pokuta uložená dotknutým osobám, tak, aby týmto osobám, ako aj Súdnemu dvoru boli známe podstatné prvky odôvodnenia Komisie.(34)

72.      Po štvrté otázka, či povinnosť odôvodnenia bola dodržaná, sa musí posúdiť nielen vzhľadom na znenie sporného aktu, ale tiež vzhľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne pravidlá upravujúce dotknutú oblasť.(35)

 Dôvody uloženia pokuty spoločnosti Kendrion

73.      V bodoch 22 až 25 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkazuje okrem iného na odôvodnenia 577 až 584, 779 a 782 rozhodnutia.(36) Všeobecný súd uvádza tieto konštatovania:

„26      Z týchto vysvetlení vyplýva, že Komisia uložila žalobkyni pokutu z dôvodu, že žalobkyňa tvorila od roku 1995 do roku 2003 so spoločnosťou Fardem Packaging jeden hospodársky subjekt. Keďže protisúťažné správanie spoločnosti Fardem Packaging možno pripísať žalobkyni, lebo uvedená spoločnosť, ako aj žalobkyňa bola členom toho istého hospodárskeho subjektu – čo treba preukázať v rámci posúdenia ďalej uvedených žalobných dôvodov –, v dôsledku tohto pripísania zodpovednosti sa predpokladalo, že žalobkyňa sa sama dopustila porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä‑Serla a i./Komisia, C‑294/98 P, Zb. s. I‑10065, bod 28).

28      Okrem toho, hoci je pravda, že uloženie pokuty vo výške 34 miliónov eur žalobkyni v porovnaní s pokutou vo výške 2,20 milióna eur uloženou spoločnosti Fardem Packaging môže na prvý pohľad vyvolávať určité pochybnosti, faktom zostáva, že v odôvodneniach 814 a [820][(37)] rozhodnutia sa uvádza, že táto okolnosť vyplýva z uplatnenia 10 % limitu stanoveného článkom 23 ods. 2 [nariadenia č. 1/2003] na spoločnosť Fardem Packaging.

29      Preto treba konštatovať, že rozsah a obsah článku 2 písm. d) rozhodnutia napriek jeho nejednoznačnému zneniu možno úplne pochopiť v spojení s odôvodneniami uvedenými v bodoch 23 až 28 vyššie. Nemožno teda hovoriť o akomkoľvek rozpore medzi rozhodnutím a jeho výrokom“.(38)

74.      Napadnutý rozsudok je priamo založený na znení rozhodnutia. Preto budem pri skúmaní úvah Všeobecného súdu odkazovať na toto rozhodnutie. Z odôvodnení 577 až 584 rozhodnutia vyplýva, že spoločnosti Fardem by sa mala uložiť pokuta, za ktorú je Kendrion spoločne a nerozdielne zodpovedná. Je pravda, že nie všetky kroky v odôvodnení rozhodnutia boli výslovne uvedené. V rozsahu, v akom Všeobecný súd jednoducho vychádzal z odôvodnenia tohto rozhodnutia, teda napadnutý rozsudok nie je taký transparentný, aký by mohol byť. Z toho však nevyplýva, že tento rozsudok je v dôsledku toho nekoherentný alebo nezrozumiteľný.

75.      Výpočet možno zhrnúť takto: východisková suma pokuty spoločnosti Fardem bola stanovená na 20 miliónov eur. Komisia potom uplatnila na túto sumu percentuálne zvýšenie o 200 %, ktoré odrážalo vyše dvadsaťročnú dĺžku trvania porušenia, z čoho vyplynula suma 40 miliónov eur. Táto suma bola následne sčítaná so sumou 20 miliónov eur, z čoho vyplynula celková pokuta vo výške 60 miliónov eur. Komisia následne pri určovaní sumy, ktorá sa má zaplatiť, uplatnila na obrat spoločnosti Fardem (22 miliónov eur) 10 % limit (článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003). Z tohto dôvodu bola aktuálna pokuta, ktorá sa mala zaplatiť, obmedzená na 2,2 milióna eur.(39)

76.      Z konštatovania, že Kendrion je spoločne a nerozdielne zodpovedná za správanie spoločnosti Fardem, vyplýva, že Komisia je oprávnená vyvodiť zodpovednosť (bývalej) materskej spoločnosti spoločnosti Fardem za zaplatenie pokuty spoločnosti Fardem za obdobie, keď tieto dve spoločnosti tvorili jeden podnik.(40) Z napadnutého rozsudku (a rozhodnutia) implicitne vyplýva, že východisková suma pokuty spoločnosti Fardem vo výške 20 miliónov eur bola pripísaná spoločnosti Kendrion. Komisia potom uplatnila na túto sumu percentuálne zvýšenie o 70 % (namiesto zvýšenia o 200 % uplatneného v prípade spoločnosti Fardem). To odrážala skutočnosť, že Kendrion vlastnila spoločnosť Fardem len počas siedmych rokov a nie počas celého obdobia porušovania. K východiskovej sume 20 miliónov eur bola pripočítaná suma 14 miliónov eur, z čoho vyplynula celková pokuta vo výške 34 miliónov eur. Ďalej bol uplatnený článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 s cieľom určiť, či sa má pokuta spoločnosti Kendrion obmedziť. Keďže celosvetový obrat spoločnosti Kendrion bol vyšší ako suma, ktorá by si vyžadovala zníženie sumy, ktorá sa má zaplatiť, pokuta uložená spoločnosti Kendrion ostala vo výške 34 miliónov eur.

77.      Z tejto analýzy je zrejmé, že pokuta spoločnosti Kendrion bola určená v súlade s pravidlami týkajúcimi sa spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti a s uplatnením článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.

78.      Uznávam, že formulácia, že Fardem je do výšky 2,2 milióna eur spoločne a nerozdielne zodpovedná za pokutu spoločnosti Kendrion vo výške 34 miliónov eur, znie zvláštne. Nie je mi známy žiadny prípad, v ktorom sa rozhodlo, že dcérska spoločnosť je zodpovedná za správanie svojej materskej spoločnosti. Takýto výsledok by bol skutočne čudný, lebo nie je v súlade s chápaním osobnej zodpovednosti za predmetné porušenie ani s domnienkou rozhodujúceho vplyvu. Vyvodzuje sa zodpovednosť materských spoločností za porušenia, ktorých sa dopustili ich stopercentné dcérske spoločnosti, lebo sa predpokladá, že materské spoločnosti ovládajú obchodnú politiku svojich dcérskych spoločností.(41) Rovnováha moci (zjavne) nie je rovnaká, keď sa pozrieme na vzťah stopercentnej dcérskej spoločnosti s jej materskou spoločnosťou. Nemožno predpokladať, že takáto dcérska spoločnosť uplatňuje rozhodujúci vplyv na svoju materskú spoločnosť, lebo ju neovláda prostredníctvom jej základného imania. Dcérska spoločnosť je chvostom, ktorý nemôže hýbať psom.

79.      Nejde tu však o odvolanie spoločnosti Fardem, ale o odvolanie spoločnosti Kendrion.

80.      Bola zodpovednosť spoločnosti Kendrion správne preukázaná? Okolnosť, či je Fardem spoločne a nerozdielne zodpovedná za pokutu spoločnosti Kendrion, alebo či je Kendrion spoločne a nerozdielne zodpovedná za pokutu spoločnosti Fardem, nemá nijaký vplyv na zásady, ktorými sa riadi pripísanie zodpovednosti materskej spoločnosti (Kendrion) za porušenia, ktorých sa dopustila jej stopercentná dcérska spoločnosť (Fardem), pokiaľ domnienka rozhodujúceho vplyvu nebola úspešne vyvrátená. Zisky vytvorené porušeniami pravidiel hospodárskej súťaže plynú akcionárom. Preto je logické, že tí, ktorí majú právomoc dohľadu, by mali niesť zodpovednosť za nezákonné praktiky, ktorých sa dopustili ich dcérske spoločnosti, ibaže môžu preukázať, že neuplatňovali túto právomoc. To je – veľmi stručne povedané – základom zodpovednosti spoločnosti Kendrion.

81.      Preto sa domnievam, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti so svojím konštatovaním, že Kendrion nesie zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustila Fardem.

 Výška pokuty

82.      Pokuty spoločností Kendrion a Fardem sú nerozlučne prepojené. Výška pokuty spoločnosti Kendrion nevyhnutne závisí od pokuty vypočítanej vo vzťahu k spoločnosti Fardem.(42)

83.      V bode 28 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že dôvodom zjavného rozdielu medzi odôvodnením a výrokom rozhodnutia bolo uplatnenie 10 % limitu. Práve spôsob uplatnenia tohto limitu určuje výšku pokuty, ktorá sa má zaplatiť.

84.      V čase výpočtu 10 % limitu podnik, ktorý sa dopustil porušenia, neexistoval v tej istej forme, keďže Fardem už nebola súčasťou skupiny Kendrion. Vzniká teda otázka, čo tvorí „podnik“ na účely článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003? Má sa 10 % limit vypočítať na základe celosvetového obratu materskej spoločnosti, alebo je relevantný len obrat dcérskej spoločnosti?

85.      Komisia v odôvodnení 814 rozhodnutia odkazuje na rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia(43). V uvedenej veci – tak ako v prejednávanom prípade – materská spoločnosť v čase výpočtu 10 % limitu už nevlastnila stopercentnú dcérsku spoločnosť, ktorá sa dopustila porušenia. Dcérska spoločnosť a materská spoločnosť teda v tom čase netvorili ten istý podnik. Súd prvého stupňa preto zrušil rozhodnutie v uvedenej veci v rozsahu, v akom Komisia uložila (bývalej) dcérskej spoločnosti pokutu, ktorá prekračovala 10 % limit vypočítaný len na základe jej obratu.(44)

86.      V prejednávanom prípade Všeobecný súd výslovne nevysvetlil, ako sa na účely článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 10 % limit uplatnil na pokutu spoločnosti Kendrion. Z napadnutého rozsudku však implicitne vyplýva, že Všeobecný súd vzal do úvahy, že v čase uplatnenia 10 % limitu boli Kendrion a Fardem oddelenými subjektmi.(45)

87.      Zastávam názor, že Všeobecný súd sa domnieval, že zodpovednosť spoločnosti Kendrion za zaplatenie pokuty vo výške 34 miliónov eur neprekračovala 10 % limit uplatnený na túto spoločnosť. Vzhľadom na to, že obrat spoločnosti Fardem bol v relevantnom čase približne 20 miliónov eur, Všeobecný súd sa domnieval, že Komisia a) rozlíšila obrat spoločnosti Kendrion a obrat spoločnosti Fardem a b) uplatnila 10 % limit na spoločnosť Fardem ako samostatný subjekt(46), a preto obmedzila jej zodpovednosť na 2,2 milióna eur.(47)

88.      Preto sa domnievam, že prvý odvolací dôvod je nedôvodný.

 Ďalšie otázky

89.      Komisia vyjadrila obavu, že ak sa 10 % limit uplatní na každú spoločnosť samostatne v prípade, ak tieto spoločnosti v čase výpočtu pokuty už netvoria ten istý podnik, vytvorí sa tým priestor na špekulácie. Tvrdí, že ak materská spoločnosť a dcérska spoločnosť nie sú v čase uplatnenia 10 % limitu súčasťou toho istého podniku, horná hranica by sa mala vypočítať len na základe obratu materskej spoločnosti a obrat dcérskej spoločnosti by sa nemal brať do úvahy.

90.      Ak by teda Komisia odvodila 10 % limit len od obratu spoločnosti Fardem, prípadná pokuta, za ktorú by Kendrion ako materská spoločnosť bola spoločne a nerozdielne zodpovedná, by bola obmedzená na 2,2 milióna eur. To by mohlo motivovať podniky, aby za takýchto okolností predali svoje dcérske spoločnosti, skôr než im Komisia uloží pokutu, s cieľom vyhnúť sa tomu, aby sa 10 % limit vypočítal na základe celosvetového obratu spoločností tvoriacich skupinu holdingovej materskej spoločnosti.

91.      Hoci táto otázka bola vznesená konkrétne v reakcii na tretí odvolací dôvod spoločnosti Kendrion, v tejto súvislosti je rovnako relevantná. Preto sa ňou budem zaoberať teraz.

92.      Domnievam sa, že obava Komisie nie je odôvodnená. Ak je materská spoločnosť spoločne a nerozdielne zodpovedná za svoju stopercentnú dcérsku spoločnosť, prípadné obmedzenie uloženej pokuty sa stanoví na základe obratu materskej spoločnosti, ak sú v tom čase obe spoločnosti súčasťou tohto istého podniku. Za týchto okolností nie je potrebné vypočítať celkovú pokutu na základe obratu dcérskej spoločnosti. Dcérska spoločnosť je jednoducho spoločne a nerozdielne zodpovedná za časť pokuty uloženej jej materskej spoločnosti.

93.      Pokiaľ však spoločnosti v čase uplatnenia 10 % limitu netvoria ten istý subjekt, domnievam sa, že je potrebné odlíšiť ich a uplatniť 10 % limit na každú spoločnosť samostatne. Zastávam názor, že práve to Komisia urobila v prejednávanej veci (hoci to možno nemala v úmysle vzhľadom na to, čo teraz tvrdí).

94.      Výška pokuty materskej spoločnosti sa neurčuje na základe sumy, ktorú je jej dcérska spoločnosť povinná zaplatiť po uplatnení 10 % limitu na pokutu dcérskej spoločnosti. Určenie týchto dvoch súm sa naopak skladá z dvoch samostatných krokov, o čom svedčí prejednávaná vec. Pokuta spoločnosti Kendrion bola vypočítaná na základe základnej sumy pokuty spoločnosti Fardem, za ktorú bola Kendrion spoločne a nerozdielne zodpovedná.(48) Suma 2,2 milióna eur, za ktorú je Fardem zodpovedná, jednoducho predstavuje časť jej vlastnej pokuty, ktorá sa má zaplatiť po uplatnení 10 % limitu.

95.      Pre úplnosť preskúmam tretí odvolací dôvod.

 Tretí odvolací dôvod: uložená pokuta je založená na rozpornom a nedostatočnom odôvodnení

96.      Kendrion uvádza na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu tri výhrady.

 Zhrnutie tvrdení

 Odvolanie spoločnosti Kendrion

97.      Kendrion po prvé tvrdí, že spoločná a nerozdielna zodpovednosť znamená, že materská spoločnosť je zodpovedná len za zaplatenie pokuty uloženej dcérskej spoločnosti. Po druhé Kendrion tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že Komisia pri stanovovaní pokút neuplatnila zásadu rovnosti zaobchádzania. Po tretie Kendrion tvrdí, že odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu týkajúce sa preskúmania pokuty bolo rozporné a nedostatočné.

98.      Prvá a tretia výhrada sa prekrýva s výhradami uvedenými v súvislosti s prvým odvolacím dôvodom spoločnosti Kendrion. Týmito otázkami som sa už zaoberala v bodoch 82 až 88 vyššie. Preto sa nimi na tomto mieste nebudem ďalej zaoberať. Je však potrebné preskúmať tvrdenie spoločnosti Kendrion, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania a Všeobecný súd to nevzal do úvahy.

99.      Kendrion tvrdí, že spomedzi subjektov, ktorým je určené rozhodnutie, je jedinou materskou spoločnosťou, ktorej bola uložená vyššia pokuta, ako je pokuta jej dcérskej spoločnosti, za okolností, keď sa dcérska spoločnosť dopustila porušenia, na ktorom sa ako materská spoločnosť nepodieľala. Jedinou inou materskou spoločnosťou, ktorej bola uložená vyššia pokuta ako jej dcérskej spoločnosti, bola Nordenia, ale táto spoločnosť sa skutočne podieľala na porušení.(49) Zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby Komisia prijala rovnakú metódu na určenie pokút pre všetky podniky v rámci toho istého porušenia. Kendrion tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že vysvetlením rozdielneho zaobchádzania je 10 % limit uvedený v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Tento 10 % limit je vysvetlením rozdielnej výšky pokuty, ale nie zásadného rozdielu, ktorý Komisia zaviedla medzi spoločnosťou Kendrion a inými materskými spoločnosťami. Subsidiárne, ak je Komisia oprávnená určiť pokutu spoločnosti Kendrion tak, ako je uvedená v rozhodnutí, odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu je rozporné a nedostatočné.

 Reakcia Komisie

100. Podľa názoru Komisie Všeobecný súd v bode 109 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že Komisia pri určovaní pokuty pre všetky subjekty, ktorým bolo určené rozhodnutie, uplatnila rovnakú metódu.

 Posúdenie

101. Všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený.(50)

102. Všeobecný súd v napadnutom rozsudku uvádza, že:

„107      Pokiaľ ide o určovanie pokút, Komisia musí na základe zásady rovnosti zaobchádzania spravidla použiť tú istú metódu výpočtu sumy pokút uložených podnikom sankcionovaným za účasť na tom istom porušení (rozsudok [Súdu prvého stupňa z 28. februára 2002,] Cascades/Komisia [, T‑308/94, Zb. s. II‑813], bod 65). …

108      Tvrdenie žalobkyne, že Komisia porušila tieto zásady, nemožno prijať z nasledujúcich dôvodov.

109      … z… rozhodnutia vyplýva, že Komisia uplatnila jednu a tú istú metódu na určenie sumy pokút uplatniteľných na všetky subjekty, ktorým bolo určené … rozhodnutie, vrátane žalobkyne, v prípade ktorých sa konštatovalo, že sú zodpovedné ako materské spoločnosti dcérskej spoločnosti podieľajúcej sa na karteli…“.(51)

103. Kendrion tvrdí, že je porovnateľná s inými materskými spoločnosťami, ktoré sa samy aktívne nepodieľali na porušení, ale nesú zodpovednosť za porušenia, ktorých sa dopustili ich stopercentné dcérske spoločnosti. Tieto spoločnosti sú zodpovedné len za časť pokuty svojich dcérskych spoločností. Ak by Komisia uplatnila pri určovaní pokút všetkých materských spoločností v rámci kartelu rovnakú metodiku, pokuta spoločnosti Kendrion by bola nižšia ako pokuta spoločnosti Fardem, keďže Kendrion by bola spoločne a nerozdielne zodpovedná len za časť pokuty spoločnosti Fardem.

104. Domnievam sa však, že Kendrion sa nachádzala v špecifickej situácii, keďže 10 % limit bol vypočítaný po predaji spoločnosti Fardem. Tieto dve spoločnosti preto v tom čase nepredstavovali jeden podnik. Ostatné materské spoločnosti a ich dcérske spoločnosti sa nenachádzali v takejto situácii.(52)

105. Z toho, čo som uviedla v bodoch 82 až 88 vyššie v súvislosti s uplatnením 10 % limitu, vyplýva, že sa domnievam, že Komisia bola oprávnená uplatniť článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 na tieto dve spoločnosti samostatne. Kendrion nie je porovnateľná s ostatnými materskými spoločnosťami, ktorým bolo určené rozhodnutie. V prípade spoločnosti Kendrion sa musel 10 % limit určiť dvakrát, a to samostatne na základe obratu spoločnosti Kendrion a obratu spoločnosti Fardem. V prípade ostatných materských spoločností a ich dcérskych spoločností bol však 10 % limit určený raz, a to na základe celosvetového obratu skupiny materskej spoločnosti.

106. Všeobecný súd podal v bodoch 107 až 109 napadnutého rozsudku výklad rozhodnutia a dospel k záveru, že Komisia uplatnila tú istú metódu na určenie sumy pokút uplatniteľných na všetky subjekty, ktorým bolo rozhodnutie určené. Tento prístup je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Avšak práve z dôvodu, že situácia spoločnosti Kendrion sa odlišuje od situácie ostatných materských spoločností, Komisia nebola povinná uplatniť pri výpočte 10 % limitu vo vzťahu k spoločnostiam Kendrion a Fardem rovnakú metódu, akú uplatnila v prípade ostatných subjektov. Komisia mala pri výpočte 10 % limitu považovať tieto dve spoločnosti za samostatné subjekty, lebo spoločnosť Fardem už nebola súčasťou skupiny Kendrion.

107. Preto sa domnievam, že Všeobecný súd dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie je zlučiteľné so zásadou rovnosti zaobchádzania.

 Štvrtý odvolací dôvod: nevydanie rozhodnutia v primeranej lehote

 Napadnutý rozsudok

108. Počas pojednávania v prvom stupni Kendrion uviedla tvrdenie, že konanie pred Všeobecným súdom bolo neprimerane zdĺhavé. V bode 18 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že toto tvrdenie je neúčinné, z dôvodu, že jeho právomoc sa vzťahovala len na rozhodnutie. Teda aj v prípade, ak by tvrdenie spoločnosti Kendrion, že došlo k neprimeraným prieťahom, bolo pravdivé, samo osebe by to nemalo vplyv na výsledok konania.

 Zhrnutie tvrdení

 Odvolanie spoločnosti Kendrion

109. Kendrion tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nepreskúmal výhradu, že tento súd údajne neprejednal vec spoločnosti Kendrion v primeranej lehote. Napadnutý rozsudok preto treba zrušiť.

110. Kendrion subsidiárne tvrdí, že Súdny dvor by mal znížiť uloženú pokutu. Kendrion poukazuje na to, že prejednávané odvolanie má pre ňu skutočný význam, keďže smeruje proti pokute vo výške 34 miliónov eur. Otázky posudzované v konaní pred Všeobecným súdom boli zložité, ale doba, po ktorej Všeobecný súd vyhlásil rozsudok (ktorú Kendrion vypočítala na šesť rokov a deväť mesiacov), bola neprimeraná.(53) Kendrion tvrdí, že Súdny dvor by preto mal znížiť uloženú pokutu aspoň o 5 % s cieľom zohľadniť neprimerane zdĺhavé konanie pred Všeobecným súdom.(54)

 Reakcia Komisie

111. Komisia po prvé tvrdí, že napadnutý rozsudok sa z tohto dôvodu nemá zrušiť. Po druhé Komisia zastáva názor, že by bolo nevhodné, ak by Všeobecný súd v rámci konania o neplatnosť rozhodoval, či porušil článok 47 Charty, lebo by nevyhnutne musel skúmať vlastné správanie. Bolo by lepšie, ak by túto otázku v prípade potreby posúdila odlišná komora Všeobecného súdu v samostatnom konaní. Preto Všeobecný súd správne konštatoval, že výhrada spoločnosti Kendrion je neúčinná.

112. Komisia spochybňuje posúdenie spoločnosti Kendrion týkajúce sa dĺžky konania pred Všeobecným súdom, ktorú vypočítala na päť rokov a deväť mesiacov. Komisia tvrdí, že ak by Súdny dvor rozhodol, že konanie pred Všeobecným súdom bol neprimerane dlhé, takéto rozhodnutie by predstavovalo spravodlivé zadosťučinenie. Primeraným prostriedkom nápravy za prípadnú majetkovú ujmu, ktorá mohla vzniknúť v dôsledku porušenia článku 47 Charty, by bola samostatná žaloba o náhradu škody. V reakcii na tvrdenie spoločnosti Kendrion, že v záujme hospodárnosti konania by sa uložená pokuta mala znížiť o 5 %, Komisia tvrdí, že prejednávanú vec možno odlíšiť od veci Holandské pivo(55), lebo v prejednávanej veci – na rozdiel od uvedenej veci – nedošlo k prieťahom v správnom konaní.

 Posúdenie

113. Všeobecný súd určil, že výhrada spoločnosti Kendrion, že neprejednal vec v primeranej lehote, je neúčinná.(56) Takéto konštatovanie nemalo vplyv na prípustnosť výhrady spoločnosti Kendrion. Jednoducho znamenalo, že žaloba o neplatnosť rozhodnutia podaná spoločnosťou Kendrion nemohla z tohto dôvodu v prvom stupni uspieť.(57)

114. Stotožňujem sa s prístupom Všeobecného súdu, a to z nasledujúcich dôvodov.

115. Po prvé žaloba o neplatnosť rozhodnutia sa odlišuje od otázky, či došlo k porušeniu základných práv spoločnosti Kendrion zaručených článkom 47 Charty. Domnievam sa, že ak by Všeobecný súd konštatoval porušenie tohto práva za okolností, keď konštatoval, že sporné rozhodnutie bolo inak správne, nemohol by zrušiť uvedené rozhodnutie len z dôvodu tejto procesnej vady.(58)

116. Po druhé Kendrion netvrdí, že dĺžka konania pred Všeobecným súdom znemožnila účinné súdne preskúmanie sporného rozhodnutia – napríklad preto, lebo došlo k strate dôkazov alebo z dôvodu uplynutia času už nebolo možné zabezpečiť svedecké výpovede. Situácia spoločnosti Kendrion sa teda odlišuje od situácie žalobcu, ktorý tvrdí, že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, lebo predmetné konanie bolo neprimerane zdĺhavé.

117. Po tretie skúmanie údajnej procesnej vady spočívajúcej v neprejednaní veci v primeranej lehote je odlišné od preskúmania prípadnej pokuty uloženej rozhodnutím. Preto skúmanie len tejto procesnej vady vybočuje z neobmedzenej právomoci Súdneho dvora preskúmavať rozhodnutia Komisie o uložení pokuty.(59)

118. Preto si nemyslím, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že výhrada spoločnosti Kendrion je neúčinná. Aj keby sa výhrada spoločnosti Kendrion uznala, táto výhrada by nespochybnila platnosť napadnutého rozhodnutia.(60)

119. Spoločnosti Kendrion samozrejme nič nebráni v tom, aby túto otázku vzniesla vo svojom odvolaní.

120. Kendrion podala žalobu o neplatnosť 22. februára 2006. Písomná časť konania sa skončila 20. februára 2007. Dňa 3. decembra 2010 bola Kendrion informovaná, že vo veci bolo nariadené pojednávanie. Dňa 12. januára 2011 Kendrion odpovedala na otázky položené Všeobecným súdom podľa článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu týkajúce sa rozsudku Súdneho dvora vo veci Akzo. Všeobecný súd prejednal vec 9. marca 2011 a rozsudok bol vyhlásený 16. novembra 2011. Celková dĺžka konania v prvom stupni predstavovala približne päť rokov a deväť mesiacov a od skončenia písomnej časti konania do pojednávania uplynuli približne štyri roky.

121. Vec spoločnosti Kendrion úzko súvisela s vecou jej bývalej dcérskej spoločnosti Fardem. Nič však nenasvedčuje tomu, že vec spoločnosti Fardem bránila konaniu vo veci Kendrion pred Všeobecným súdom.

122. Z uplatnenia štyroch kritérií Baustahlgewebe je zrejmé, že vzhľadom na to, že spoločnosti Kendrion bola rozhodnutím uložená pokuta vo výške 34 miliónov eur, vec je pre ňu dôležitá. Tiež je zrejmé, že vec vyvoláva zložité otázky. Nemyslím si, že dĺžku konania možno pripísať správaniu spoločnosti Kendrion.

123. Pokiaľ viem, počas obdobia zjavnej nečinnosti (približne štyri roky) od skončenia písomnej časti konania do pojednávania nedošlo k nijakej aktívnej správe veci. Súdnemu dvoru neboli poskytnuté nijaké informácie, ktoré by vysvetľovali alebo odôvodňovali toto obdobie nečinnosti. Akom som uviedla v mojich návrhoch vo veci Groupe Gascogne(61), vo všeobecnosti sa domnievam, že toto štádium konania mohlo trvať až dva roky bez toho, aby sa konštatovalo, že v prejednávanej veci došlo k neprimeraným prieťahom. Z toho vyplýva, že toto konanie trvalo – po zaokrúhlení – v prvom stupni na Všeobecnom súde asi o rok a pol dlhšie, ako malo trvať.

124. Preto sa domnievam, že bolo porušené základné právo spoločnosti Kendrion na prejednanie jej veci Všeobecným súdom v primeranej lehote.

125. Vo svojich návrhoch vo veci Groupe Gascogne(62) som uviedla, že ak sa preukáže porušenie článku 47 Charty, takéto konštatovanie by samo osebe nemalo viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku.

126. Okrem toho Kendrion netvrdila, že v dôsledku tejto procesnej vady bolo porušené jej právo na obhajobu.

127. Preto si nemyslím, že napadnutý rozsudok treba zrušiť.

128. Alternatívna výhrada spoločnosti Kendrion, ktorou sa táto spoločnosť domáha zníženia pokuty, je založená na prístupe Súdneho dvora vo veci Baustahlgewebe(63) a nebola predložená ako samostatný nárok na náhradu majetkovej ujmy a/alebo nemajetkovej ujmy.

129. Vzhľadom na túto výhradu sa domnievam, že pokiaľ nebol uplatnený nárok na náhradu majetkovej ujmy a/alebo nemajetkovej ujmy, konštatovanie, že Všeobecný súd porušil článok 47 Charty, uvedené v samotnom rozsudku by malo predstavovať spravodlivé zadosťučinenie.(64)

130. Kendrion navrhuje, aby Súdny dvor znížil pokutu uloženú napadnutým rozsudkom o 5 %. Toto číslo odvodzuje z rozsudku Všeobecného súdu vo veci Holandské pivo(65). V uvedenej veci Komisia uznala, že je zodpovedná za neprimeranú dĺžku správneho konania. Žalobkyňa tvrdila, že dĺžka tohto konania ovplyvnila jej právo na obhajobu a viedla k uloženiu neprimeranej pokuty, keďže politika Komisie v oblasti ukladania pokút sa počas správneho konania sprísnila. Preto tvrdila, že zníženie pokuty, ktoré jej už priznala Komisia na základe neprimeranej dĺžky konania, bolo príliš nízke.

131. Prejednávanú vec možno odlíšiť od veci Holandské pivo. Po prvé tvrdenie spoločnosti Kendrion sa netýka správneho konania vedeného Komisiou a táto spoločnosť ani netvrdí, že pokuta uložená Komisiou sa zvýšila v dôsledku správania tejto inštitúcie. Po druhé Kendrion v prejednávanej veci navrhuje, aby Súdny dvor preskúmal procesnú vadu, ku ktorej došlo v súdnom konaní. Po tretie Kendrion netvrdila, že dĺžka konania pred Všeobecným súdom mala vplyv na pokutu uloženú na základe napadnutého rozsudku (ani to nemohla urobiť, lebo napadnutý rozsudok v tejto súvislosti len potvrdzuje sporné rozhodnutie).

132. Preto sa domnievam, že neexistuje právny základ na to, aby Súdny dvor mohol rozhodnúť o znížení pokuty spoločnosti Kendrion o 5 %. Okrem toho vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek dôkazov, ktoré by nasvedčovali tomu, že spoločnosti Kendrion vznikla majetková a/alebo nemajetková ujma (ktoré možno uviesť v samostatnej žalobe o neplatnosť), považujem za čisto arbitrárne zvoliť si číslo 5 % (alebo aj akékoľvek iné číslo).(66)

133. Z toho vyplýva, že Súdny dvor by podľa môjho názoru nemal znížiť pokutu spoločnosti Kendrion.

134. Dospela som teda k záveru, že pokiaľ sa Kendrion domnieva, že jej vznikla škoda v dôsledku toho, že Všeobecný súd nerozhodol o jej veci v primeranej lehote, žaloba o náhradu škody podaná na Všeobecný súd predstavuje vhodnejší a účinnejší prostriedok nápravy na účely článku 47 Charty, vykladaného z hľadiska článku 6 ods. 1 a článku 13 EDĽP, ako určité zníženie úrovne pokuty.(67) Preto navrhujem, aby Súdny dvor určil, že pri rozhodovaní o žalobe spoločnosti Kendrion v konaní pred Všeobecným súdom došlo k neprimeraným prieťahom, a aby jasne uviedol, že spoločnosť Kendrion môže podať samostatnú žalobu o náhradu škody, pokiaľ sa tak rozhodne.

 O trovách

135. Ak sa Súdny dvor stotožní s mojím posúdením odvolania, v súlade s článkami 137, 138, 140 a 184 rokovacieho poriadku v ich vzájomnej súvislosti bude potrebné uložiť spoločnosti Kendrion ako účastníkovi konania, ktorý nemal úspech ani v jednom odvolacom dôvode, povinnosť nahradiť trovy konania.

 Návrh

136. Preto navrhujem, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie,

–        určil, že Všeobecný súd vo veci Kendrion NV/Komisia (T‑54/06) nerozhodol v primeranej lehote, a

–        uložil spoločnosti Kendrion povinnosť nahradiť trovy konania.


1 –      Jazyk prednesu: angličtina.


2 – Rozsudky Kendrion/Komisia (T‑54/06, Zb. s. II‑393*), Groupe Gascogne/Komisia (T‑72/06, Zb. s. II‑400*) a Sachsa Verpackung GmbH/Komisia (T‑79/06, Zb. s. II‑406*). V angličtine je uverejnené zhrnutie troch napadnutých rozsudkov. Úplné znenia všetkých troch rozsudkov vo francúzštine sú dostupné na internetovej stránke Súdneho dvora. Rozsudok týkajúci sa spoločnosti Kendrion je dostupný v úplnom znení aj v holandčine.


3 – Rozhodnutie Komisie K(2005) 4634 v konečnom znení z 30. novembra 2005 týkajúce sa konania podľa článku 81 Zmluvy o ES (Vec COMP/38354 – Priemyselné vrecia) (ďalej len „sporné rozhodnutie“). Jeho zhrnutie je uverejnené v Ú. v. EÚ L 282, 2007, s. 41.


4 – Veci Gascogne Sack Deutschland/Komisia (C‑40/12), Kendrion/Komisia (C‑50/12 P, prejednávaná vec) a Groupe Gascogne/Komisia (C‑58/12 P). Pre úplný prehľad žalôb, ktorými bolo rozhodnutie napadnuté pred Všeobecným súdom a o následných odvolaniach pozri bod 102 mojich návrhov vo veci Groupe Gascogne.


5 – Vec C‑40/12 P.


6 – Už citovanej v poznámke pod čiarou 4.


7 – Návrhy vo všetkých troch odvolacích konaniach budú prednesené 30. mája 2013.


8 – Pozri body 40 až 44 nižšie.


9 – Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ktorým bolo zrušené nariadenie Rady č. 17 zo 6. februára 1962: Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3, ďalej len „nariadenie č. 17“). Nariadenie č. 17 bolo zrušené na základe článku 43 ods. 1 nariadenia č. 1/2003. Komisia citovala obidve nariadenia v časti 6 sporného rozhodnutia ako právny základ uložených pokút. Relevantnými ustanoveniami nariadenia č. 17 sú článok 15 ods. 2 a článok 17. Sú premietnuté v článku 23 ods. 2 a 3 a článku 31 nariadenia č. 1/2003. V týchto návrhoch budem odkazovať na ustanovenia nariadenia č. 1/2003, ktoré treba vykladať tak, že zahŕňajú aj článok 15 ods. 2 a článok 17 nariadenia č. 17, keďže neboli podstatne zmenené, pokiaľ ide o otázky, ktoré sú predmetom tohto odvolania.


10 – Pozri body 73 až 81 nižšie.


11 – Odôvodnenie 777 sporného rozhodnutia.


12 – Odôvodnenia 779 a 781 sporného rozhodnutia.


13 – Odôvodnenie 781 sporného rozhodnutia.


14 – Odôvodnenie 783 sporného rozhodnutia.


15 – Odôvodnenie 784 sporného rozhodnutia.


16 – Rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia (C‑413/08 P, Zb. s. I‑5361, bod 102). V usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) sa v súvislosti s 10 % limitom uvedeným v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 tiež spomína celosvetový obrat.


17 – Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. novembra 2011, Kendrion (T‑54/06, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, ďalej len „napadnutý rozsudok“).


18 – Predtým článok 253 ES.


19 – Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. novembra 2011, Fardem Packaging BV/Komisia (T‑51/06, Zb. s. II‑391*).


20 – Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia Komisie z roku 1998“). Pozri bod 21 mojich návrhov vo veci Gascogne Sack Deutschland (už citovanej v poznámke pod čiarou 4).


21 – 22. februára 2006.


22 – Pozri WILS, W. P. J.: Antitrust compliance programmes and optimal antitrust enforcement. In: Journal of Anti‑Trust Enforcement, 2013, s. 12. Pozri tiež THOMAS, S.: Guilty of a fault that one has not committed. In: Journal of European Competition Law and Practice, 2012, s. 11.


23 – Rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia (C‑628/10 a C‑14/11 P, ďalej len „rozsudok Alliance One“, body 42 až 44 a tam citovaná judikatúra).


24 – Tamže, body 46 až 48 a tam citovaná judikatúra.


25 – Tamže, body 49, 50 a 53.


26 –      Táto poznámka pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.


27 –      Táto poznámka pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.


28 – Rozsudok Alliance One (už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 64).


29 –      Táto poznámka pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.


30 – Rozsudok Alliance One (už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 84 a tam citovaná judikatúra).


31 – Tamže, bod 85 a tam citovaná judikatúra.


32 – Rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar/Komisia (C‑47/07 P, Zb. s. I‑9761, bod 76).


33 – Pozri článok 296 ZFEÚ. Pozri tiež rozsudky z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma (41/69, Zb. s. 661, bod 76), a z 11. júla 1985, Remia (42/84, Zb. s. 2545, bod 26).


34 – Rozsudok Alliance One (už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 64).


35 – Rozsudok zo 4. októbra 2001, Taliansko/Komisia (C‑403/99, Zb. s. I‑6883, bod 41).


36 – Pozri body 8 až 10 vyššie.


37 –      Domnievam sa, že odkaz na odôvodnenie 815 sporného rozhodnutia by sa mal týkať odôvodnenia 820, keďže toto druhé uvedené odôvodnenie sa týka pokuty uloženej spoločnosti Fardem.


38 –      Táto poznámka pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.


39 – Pozri body 11 až 16 vyššie.


40 – Pozri body 40 až 44 vyššie.


41 – Rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel NV a i./Komisia (C‑97/08 P, Zb. s. I‑8237, ďalej len „rozsudok Akzo“, body 58 až 61).


42 – Pozri bod 13 vyššie.


43 – Rozsudok z 15. júna 2005 (T‑71/03, T‑74/03, T‑87/03 a T‑91/03, Zb. s. II‑10, ďalej len „rozsudok Tokai“). Je uverejnené zhrnutie rozsudku v angličtine. Úplné znenie v nemčine, angličtine a francúzštine je dostupné na internetovej stránke Súdneho dvora.


44 – Tamže, body 391 a 392.


45 – Pozri odôvodnenie 820 rozhodnutia a bod 28 napadnutého rozsudku.


46 – Ak by išlo o odvolanie spoločnosti Fardem, pri určovaní pokuty tejto spoločnosti by bolo potrebné zohľadniť obdobie porušovania pred jej nadobudnutím spoločnosťou Kendrion, za ktoré bola zodpovedná len Fardem (od 6. januára 1982 do 8. júna 1995). Keďže však ide o odvolanie spoločnosti Kendrion a táto spoločnosť je spoločne a nerozdielne zodpovedná za pokutu spoločnosti Fardem, nie je to potrebné. Pozri body 81 až 88 mojich návrhov vo veci Gascogne Sack Deutschland, kde skúmam uplatnenie 10 % limitu na materskú spoločnosť a stopercentnú dcérsku spoločnosť, ktoré spolu tvorili podnik v čase určovania pokuty, ale kde sa obdobie, keď došlo k porušeniu, začalo pred nadobudnutím dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou a pokračovalo po jej nadobudnutí.


47 – Pozri body 28 a 29 napadnutého rozsudku (už citované v bode 73 vyššie).


48 – Pozri body 11 až 13 vyššie.


49 – Odôvodnenie 637 rozhodnutia.


50 – Rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i. (C‑127/07, Zb. s. I‑9895, bod 23 a tam citovaná judikatúra).


51 –      Táto poznámka pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.


52 – Bischof + Klein France SAS, FLSmidth & Co. A/S, FLS Plast A/S a Groupe Gascogne.


53 – Kendrion cituje rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C‑185/95 P, Zb. s. I‑8417, ďalej len „rozsudok Baustahlgewebe“).


54 – Kendrion cituje rozsudok Všeobecného súdu zo 16. júna 2011, Bavaria NV/Komisia (T‑235/07, Zb. s. II‑3229, ďalej len „rozsudok Holandské pivo“).


55 – Už citovanej v poznámke pod čiarou 54.


56 – Bod 18 napadnutého rozsudku.


57 – Rozsudok z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia (C‑520/09 P, Zb. s. I‑8901, bod 31).


58 – Pozri bod 117 nižšie.


59 – Pozri článok 261 ZFEÚ a článok 31 nariadenia č. 1/2003. Pozri tiež body 131 a 132 mojich návrhov vo veci Groupe Gascogne.


60 – Pozri bod 113 vyššie.


61 – Pozri body 91 až 94 mojich návrhov vo veci Groupe Gascogne.


62 – Už citovanej v poznámke pod čiarou 4.


63 – V rozsudku Baustahlgewebe (už citovanom v poznámke pod čiarou 53) Súdny dvor z dôvodov hospodárnosti konania a s cieľom zabezpečiť dostupnosť okamžitého a účinného prostriedku nápravy zrušil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa stanovenej výšky pokuty, pričom v zostávajúcej časti tento rozsudok potvrdil.


64 – Pozri bod 148 mojich návrhov vo veci Groupe Gascogne.


65 –      Už citovanej v poznámke pod čiarou 54.


66 – Pozri body 133 až 138 mojich návrhov vo veci Groupe Gascogne.


67 – Domnievam sa, že táto výhrada spoločnosti Kendrion smerujúca k zníženiu pokuty je priamo založená na rozsudku Baustahlgewebe: nebola uplatnená ako samostatný nárok na náhradu majetkovej ujmy a/alebo nemajetkovej ujmy, pričom Súdny dvor by ani nemal právomoc posúdiť taký nárok.