Language of document : ECLI:EU:F:2011:181

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 10. novembra 2011

Vec F‑20/09

Marc Juvyns

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2008 – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Konanie založené na hodnotiacich správach za obdobie 2005/2006 – Kritérium úrovne vykonávaných povinností“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou M. Juvyns v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia Rady o jeho nepovýšení do platovej triedy AST 7 v rámci povyšovania v roku 2008

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Rady.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda predmetu a dôvodu – Dôvody a tvrdenia neobsiahnuté v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisiace – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Postupy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45; príloha XIII, článok 10)

3.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Aspekty, ktoré sa môžu zohľadniť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

4.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Aspekty, ktoré sa môžu zohľadniť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

5.      Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, články 25 a 45)

1.      Pravidlo zhody medzi predchádzajúcou administratívnou sťažnosťou a žalobou sa môže uplatniť iba v prípade, ak žaloba mení predmet sporu, ktorý je vyjadrený v sťažnosti, alebo jeho dôvod, pričom pojem „dôvod“ sporu sa musí vykladať extenzívne.

Pokiaľ ide o návrhy o neplatnosť smerujúce proti aktu administratívy, treba pod „dôvodom sporu“ rozumieť spochybnenie vnútornej zákonnosti napadnutého aktu alebo alternatívne spochybnenie jeho vonkajšej zákonnosti.

(pozri bod 41)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 119

2.      Pokiaľ ide o úradníkov funkčnej skupiny AST, článok 10 prílohy XIII služobného poriadku stanovuje multiplikačné sadzby na účely určenia počtu voľných pracovných miest pre každú platovú triedu, ktoré sa odlišujú v závislosti od rôznych služobných postupov. Keďže administratíva musí tieto sadzby dodržiavať, je správne, že menovací orgán porovnáva medzi sebou zásluhy úradníkov funkčnej skupiny AST patriacich výlučne do toho istého služobného postupu.

V tejto súvislosti porovnávanie zásluh úradníkov funkčnej skupiny AST na účel povyšovania z hľadiska služobného postupu neporušuje článok 45 služobného poriadku, ktorý stanovuje porovnávacie hodnotenie všetkých úradníkov spôsobilých na povýšenie, pretože článok 10 prílohy XIII služobného poriadku sa ako špeciálne ustanovenie odchyľuje od všeobecných ustanovení služobného poriadku.

(pozri body 42 a 43)

Odkaz:

Súdny dvor: 22. decembra 2008, Centeno Mediavilla a i./Komisia, C‑443/07 P, bod 107, potvrdzujúci rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 2007, Centeno Mediavilla a i./Komisia, T‑58/05, bod 129

3.      Hoci hodnotiaca správa predstavuje nevyhnutný prvok posúdenia vždy, keď sa zohľadňuje služobný postup úradníka na účely prijatia rozhodnutia o jeho povýšení, článok 43 služobného poriadku stanovuje povinnosť vypracovať hodnotiacu správu iba každé dva roky. Služobný poriadok tým, že nestanovuje, že povyšovanie musí mať rovnakú pravidelnosť ako hodnotenie, nevylučuje, aby sa o povýšení mohlo rozhodnúť bez toho, aby menovací orgán disponoval najnovšou hodnotiacou správou.

Vzhľadom na to, že ani služobný poriadok, ani interné pravidlá inštitúcie neukladajú povinnosť synchronizácie medzi hodnotením a povyšovaním a administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri organizovaní konania o povýšení, hoci je želateľné, aby sa administratíva snažila disponovať najnovšími hodnotiacimi správami na účely rozhodovania o povýšeniach, výnimočné nezohľadnenie takýchto správ nepredstavuje nezákonnosť, a najmä v prípade, ak sa so všetkými úradníkmi spôsobilými na povýšenie zaobchádzalo rovnako.

Uvedené platí tým skôr, ak táto absencia hodnotiacej správy vyplýva z obvyklého priebehu postupu hodnotenia.

(pozri body 45 – 47)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. decembra 1992, Moritz/Komisia, C‑68/91, bod 16

Súd prvého stupňa: 15. novembra 2001, Sebastiani/Komisia, T‑194/99, body 45, 46 a 49

4.      Vzhľadom na obmedzené množstvo rozpočtových prostriedkov môže inštitúcia v rámci povyšovania tiež subsidiárne zohľadniť skutočné obdobie aktívnej činnosti úradníka a v prípade rovnosti ostatných zásluh prednostne povýšiť tých úradníkov, ktorí svoju činnosť vykonávali objektívne pravidelnejšie a počas posudzovaného obdobia v oveľa väčšom rozsahu ako dotknutá osoba prispievali ku kontinuite, a teda aj k záujmom služby.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o zohľadnenie neprítomnosti úradníkov v rámci obdobia povyšovania, administratíva nie je povinná rozdielne zohľadňovať počet dní dovolenky v závislosti od dôvodov týchto neprítomností.

(pozri body 50 a 53)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 13. apríla 2005, Nielsen/Rada, T‑353/03, body 76 a 77

5.      Hoci menovací orgán nie je povinný uviesť v rozhodnutiach o nepovýšení odôvodnenie týchto rozhodnutí, je naopak povinný takéto odôvodnenie poskytnúť v štádiu zamietnutia sťažnosti nepovýšeného uchádzača.

Rozsah povinnosti odôvodnenia musí byť totiž posúdený v závislosti od konkrétnych okolností, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môže mať osoba, ktorej je akt určený, na získaní vysvetlenia. Pokiaľ teda ide o odôvodnenie rozhodnutia prijatého v rámci konania týkajúceho sa veľkého počtu osôb, akým je konanie o povýšení, nemožno od menovacieho orgánu vyžadovať, aby odôvodnil svoje rozhodnutie pri zamietnutí sťažnosti nad rámec dôvodov uvedených v tejto sťažnosti, najmä aby vysvetlil, z akých dôvodov mal každý z úradníkov spôsobilých na povýšenie vyššie zásluhy, než sú zásluhy autora sťažnosti.

(pozri body 66 a 70)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 26. januára 1995, Pierrat/Súdny dvor, T‑60/94, body 31 a 32; 27. apríla 1999, Thinus/Komisia, T‑283/97, bod 73; 25. októbra 2005, Salazar Brier/Komisia, T‑83/03, bod 78; 23. novembra 2006, Lavagnoli/Komisia, T‑422/04, bod 69

Súd pre verejnú službu: 8. októbra 2008, Barbin/Parlament, F‑81/07, bod 27